Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/149/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov Mgr. Silvie Tisovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa t.č. plnoletý: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa rodičov - matka: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXXX/XX, I. I. a otec: B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. B. C. B. XX/X, XXX XX H., F. A., občan Talianskej republiky, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica, o nariadenie ústavnej starostlivosti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -206 zo dňa 28. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku II. m e n í tak, že matka je povinná prispievať na výživu maloletého A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 50 eur mesačne za čas od právoplatnosti rozhodnutia o nariadení ústavnej starostlivosti t. j. od 27.05.2025 do plnoletosti veku dieťaťa t. j. do XX.XX.XXXX.

Nedoplatok výživného za čas od 27.05.2025 do XX.XX.XXXX v sume 62,90 eur je matka povinná zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Reedukačného centra J., so sídlom K. XXXX/X, J..

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k. -206 zo dňa 28. februára 2025 rozhodol tak, že: I. Súd nad maloletým A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX nariaďuje ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude realizovať v Reedukačnom centre J., K. XXXX/X, J.. II. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 90 eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci na účet Reedukačného centra J., K. XXXX/X, J., počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 90 eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci na účet Reedukačného centra J., K. XXXX/X, J., počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia. 1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 07.09.2023 bol súdu doručený návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým. 1.2 Súd mal preukázané, že maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 23.02.2012 bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Na základe požiadavky matky v rámci dobrovoľného pobytu umiestnený v Diagnostickom centre A. a to od 25.05.2021 do 20.10.2021. Úrad eviduje maloletého od 24.01.2022 z dôvodu jeho výchovných problémov (napadol spolužiaka v škole, nerešpektoval matku, klamal, správal sa drzo a vulgárne sa vyjadroval). Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

zo dňa 05.04.2022 súd nariadil matke odovzdať maloletého do dočasnej starostlivosti Reedukačného centra L. a uznesením zo dňa 13.01.2023 maloletému nariadil výchovné opatrenie - pobyt v Reedukačnom centre L., kde bol umiestnený do 13.07.2023. Po návrate do domáceho prostredia maloletý nevykazoval výchovné problémy, no už dňa 31.08.2024 matka kontaktovala úrad a žiadala, aby maloletý bol opätovne umiestnený v reedukačnom centre. Úrad podal na súd návrh na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým, ktorý v tomto konaní nariadil neodkladné opatrenie uložiac matke povinnosť odovzdať maloletého do dočasnej starostlivosti Reedukačného centra M.. Následne súd uznesením zo dňa 08.01.2024 toto konanie prerušil, nakoľko brat maloletého A. N. s manželkou prejavili záujem o náhradnú osobnú starostlivosť o maloletého. Vzhľadom na výchovné problémy s maloletým títo však jeho výchovu nezvládali a preto návrh na zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti vzali späť. Súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým im preto uložil povinnosť odovzdať maloletého do dočasnej starostlivosti Reedukačného centra J. (maloletý bol v tom čase na úteku). Následne dňa 01.10.2024 vydal uznesenie o pokračovaní v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým. 1.3 Pri právnom posúdení veci súd vychádzal z ust. až 5 a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). 1.4 Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že maloletý napriek viacerým menej prísnym opatreniam opakovane vo svojom správaní zlyhával. Matka prenechávala starostlivosť o maloletého na svoju dcéru, ktorá však výchovu maloletého nezvládala. Aktuálne starostlivosť o maloletého matka odmietala. Otec, ktorý je občan Talianska sa o maloletého dlhodobo nezaujíma. Súd nezistil žiadnu fyzickú osobu, ktorá by bola schopná a ochotná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého. Hoci maloletý je od 23.04.2024 dočasne zverený do starostlivosti Reedukačného centra J., strávil tam len niekoľko dní, nestihol ani adaptačný proces. Viackrát bol na úteku zo zariadenia. Maloletý nevyužil ani možnosť byť zverený do náhradnej osobnej starostlivosti svojmu bratovi A. N., ktorý sa aj s manželkou snažil maloletému vo všetkom pomôcť (zabezpečili mu možnosť študovať, nakúpili mu ošatenie a iné potrebné veci, venovali mu čas, s maloletým viedli rozhovory, napriek tomu maloletý ich prestal rešpektovať, porušoval pravidlá, robil, čo sám uznal za vhodné). Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že maloletý svojím konaním a správaním ohrozuje svoj zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin. Žiadne z doteraz využitých výchovných opatrení nemali vplyv na dlhodobo udržateľnú pozitívnu zmenu v správaní maloletého. Maloletý nerešpektuje matku, súrodencov, sociálnu kuratelu, pravidlá reedukačného centra, v ktorom bol dočasne umiestnený, nerešpektuje súd. V zmysle aktuálnej právnej úpravy súd mal povinnosť vypočuť maloleté dieťa predtým ako nad ním nariadi ústavnú starostlivosť, no keďže maloletý bol opäť na úteku, nemal súd inú možnosť ako rozhodnúť o podanom návrhu aj bez jeho vyjadrenia. Situáciu maloletého ako aj v rodine však súd poznal z predchádzajúcich súdnych konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené neostávalo nič iné, ako podanému návrhu na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým vyhovieť. Zohľadnil pritom odporúčanie prokurátora ako aj opatrovníka. Rozhodol tak o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletým, ktorá sa bude realizovať v Reedukačnom centre J., ktoré s umiestnením maloletého v ich zariadení súhlasilo. 1.5 Podľa súdu nariadením ústavnej starostlivosti nad maloletým nezaniká rodičom ich vyživovacia povinnosť voči maloletému. Pri určovaní výšky výživného preto vychádzal z ust. veta prvá , t. j. z veku, odôvodnených potrieb maloletého, ale aj možností, schopností a majetkových pomerov povinných, t. j. rodičov maloletého. Mal preukázané, že maloletý má v súčasnosti 17 rokov. Príjem matky podľa jej vlastného vyjadrenia predstavuje sumu cca 700 eur netto. Táto má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému O. H. P., nar. XX.XX.XXXX, na ktorého poberá rodinné prídavky v sume 60 eur mesačne a náhradné výživné v sume 100 eur mesačne. Matka býva v rodinnom dome v jej osobnom vlastníctve. Spláca hypotéku v sume 380 eur mesačne. Náklady v domácnosti podľa jej vyjadrenia predstavujú sumu 100,- eur mesačne. Otec maloletého je občan Talianska, jeho majetkové a osobné pomery v čase rozhodnutia súdu neboli známe. K podanému návrhu sa nevyjadril. Doteraz však prispieval na výživu maloletého výživným vo výške 90 eur mesačne na účet Reedukačného centra J.. S prihliadnutím na zistené skutočnosti súd uložil obidvom rodičom povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 90 eur mesačne do každého 15. dňa v mesiaci na účet Reedukačného centra J.. Na strane matky zohľadnil ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Súdom určené výživné na maloletého predstavuje len sumu zodpovedajúcu cca 13 % z výšky matkou tvrdeného príjmu. Počiatok plnenia vyživovacej povinnosti určil od právoplatnosti rozhodnutia o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletým.

2. Proti rozsudku okresného súdu a to do výroku II. podala matka odvolanie zo dňa 27.03.2025. Žiadala rozhodnutie opätovne prehodnotiť a to s ohľadom na výdavky jej domácnosti, v ktorej žije spoločne s ďalším maloletým synom zvereným do opatery a školopovinným. V tejto súvislosti uviedla, že nie

je schopná zo zárobku 700 eur (v dvojtýždňových pracovných turnusoch) určené výživné výške 90 eur mesačne voči maloletému plniť. Prioritným a základným objektívnym dôvodom je starostlivosť o mladšieho syna, pretože jej záleží na jeho výchove, štúdiu, zdravom vývoji a vývine. Okrem toho všetky atribúty potrebné pre život financuje iba ona z pozície zákonného zástupcu, pretože sa niekoľko rokov bezúspešne súdi s otcom maloletého. Matka následne špecifikovala výdaje na mladšieho syna: štúdium (poplatok za ZRPŠ 30 eur ročne, triedny fond 15 eur ročne, základná výbava do školy na začiatku školského roka 200 eur + výbava na výtvarnú výchovu, anglický jazyk, telesná výchova, školská taška, cestovné náklady, školské pomôcky), výživa (nákup vitamínov), návšteva lekára, kultúrne vyžitie (určené školou), šport, zubná ambulancia (50 eur ročne), nákup špeciálnej kozmetiky (syn má atopickú pokožku), hygienické potreby 30 eur mesačne, drogéria, oblečenie - sezónne 100 eur, obuv - sezónne 100 eur, internet pre potreby vzdelávania a výkonu domácich úloh - 56 eur mesačne, doprava do školy 12 eur mesačne, kredit na mobil pre kontrolu pohybu, ochranu a komunikáciu so synom 20 eur mesačne, poistenie osobných vecí v škole 8 eur. Ďalej ako výdavky na domácnosť uviedla - 280 eur hypotekárny úver, resp. bývanie, elektrina 110 eur mesačne, komunálny odpad, daň z nehnuteľnosti 174 eur ročne, 950 eur ročne za palivové drevo (elektrické kúrenie by ekonomicky nezvládla), strava cca 200 eur. Taktiež ďalšie drobné náležitosti spojené ako hlavne uviedla pre ich zdravie a výdavky štandardného charakteru na prežitie. Z uvedených objektívnych skutočností matka prejavila ochotu prispievať na výživu maloletého sumou 50 eur mesačne aj to už za ohrozených podmienok existencie.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 18.04.2025 uviedol, že vzhľadom na dôvody, ktoré matka v odvolaní uvádza, odporúča súdu jej odvolaniu vyhovieť a zaviazal ju prispievať na výživu maloletého sumou 50 eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci na účet Reedukačného centra J., K. XXXX/ X počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

4. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 04.06.2025 vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX maloletý dovŕši vek 18 rokov, reedukačný proces bude ukončený a maloletý sa plánuje vrátiť do I. I., kde bude žiť spolu so svojou priateľkou v prenajatom byte. Bol zo strany úradu poučený, že po dovŕšení plnoletosti môže požiadať o pomoc kurátora pre plnoleté fyzické osoby úradu.

5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, ( , ďalej len „CMP“, , ďalej len „CSP“, / ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( , ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu bez viazanosti rozsahom odvolania ( ) a dôvodmi odvolania ( ) s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ), postupom podľa v spojení s a rozsudok okresného súdu rozsudok okresného vo výroku II. zmenil ( ). Vo výrokoch I. a III. zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý nakoľko nebol napadnutý odvolaním.

6. V preskúmavanej veci okresný súd na základe návrhu navrhovateľa - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica nariadil nad maloletým dieťaťom ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude realizovať v Reedukačnom centre, K. XXXX/X, J. (výrok I.). Súčasne uložil rodičom prispievať na maloletého výživným vždy do každého 15. dňa v mesiaci na účet Reedukačného centra J., K. XXXX/X, J., počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia a to matke vo výške 90 eur mesačne (výrok II.) a otcovi vo výške 90 eur mesačne (výrok III.).

7. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie matka a to do výroku II. o uložení povinnosti prispievať z jej strany na maloletého výživným.

8. Podľa / súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a uložené výchovné opatrenie podľa neviedlo k náprave.

9. Podľa ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných

poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.

10. Podľa až 3 plnenie vyživovacej povinnosti rodičom k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť ( ).

11. Podstatou odvolacej argumentácie matky bola nesprávnosť v posúdení výšky výživného na maloletého, ktorá mala spočívať v tom, ako súd vyhodnotil jej možnosti a schopnosti na prispievanie. Podľa jej názoru dostatočne neprihliadol na jej ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu žijúcemu s ňou v spoločnej domácnosti, výdavky s touto spojené a náklady na domácnosť. Prejavila ochotu prispievať výživným v sume 50 eur mesačne.

12. Z vyššie uvedeného vyplýva, že vyživovaciu povinnosť rodičov vo vzťahu k deťom upravuje v ustanoveniach a nasl., pričom v ustanovení je zakotvená povinnosť súdu upraviť rozsah vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu v prípade, že sa dieťaťu poskytuje jedna z foriem náhradnej starostlivosti v zmysle až 55 Zákona rodine (náhradná osobná, starostlivosť, pestúnska starostlivosť, ústavná starostlivosť).

13. Nakoľko v danej veci okresný súd rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletým, v súlade s ust. správne upravil aj rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov k maloletému dieťaťu, ktorí sú povinní poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

14. Oboznámiac sa s napadnutým rozsudkom ako i obsahom celého spisu odvolací súd sa stotožnil s argumentami matky ohľadom jej výdavkov na domácnosť, ktoré v odvolaní bližšie konkretizovala a berúc pritom do úvahy jej príjem. Opodstatnené sú aj zvýšené výdavky na mladšieho syna spojené s jeho vekom (takmer 14 rokov), štúdiom, mimoškolskými aktivitami a zdravotným stavom. Aj keď okresný súd prihliadol na ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky, nedostatočne vyhodnotil jej celkové pomery ako samoživiteľky. S prihliadnutím na okolnosti prejednávaného prípadu dospel tak k záveru o primeranom výživnom vo výške 50 eur mesačne. Okrem toho v odvolacom konaní nastala nová skutočnosť na strane maloletého umiestneného v reedukačnom centre, ktorý dňa XX.XX.XXXX nadobudol plnoletosť, čím bol reedukačný proces ukončený a tento bol z predmetného zariadenia prepustený.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku II. zmenil tak, že matka je povinná prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 50 eur mesačne za čas od právoplatnosti rozhodnutia o nariadení ústavnej starostlivosti t. j. od 27.05.2025 do plnoletosti dieťaťa t. j. do XX.XX.XXXX.

16. Vzhľadom na zmenu rozsudku okresného súdu vo výroku o výživnom došlo aj k vyčísleniu nedoplatku výživného za čas od 27.05.2025 do XX.XX.XXXX v sume 62,90 eur. K výpočtu odvolací súd dospel nasledovne: za čas od 27.05.2025 - 8,06 eur (50 eur : 31 dní x 5 dní = 8,06 eur), jún 2025 - 50 eur a od 01.07. do XX.XX.XXXX - 4,84 eur (50 eur : 31 eur x 3 dní = 4,84 eur. Spolu tak nedoplatok výživného predstavuje sumu 62,90 eur, ktorú uložil odvolací súd matke zaplatiť do 3 dní ( ) od právoplatnosti rozhodnutia na účet Reedukačného centra J., so sídlom K. XXXX/X, J. ( ).

17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa a , podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Podľa , a rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštačného a odvolacieho konania. Návrh na náhradu trov konania nebol podaný a neboli zistené ani dôvody pre aplikáciu ust. .

18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, 2 ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a 2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).