Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-13C/157/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Danice Hovančákovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C. XX, zast.: JUDr. Jozef Dobrovič, LL.M, advokát, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 27, IČO: 42 358 566, proti žalovanej: D. E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C. XX, zast.: advokátska kancelária Peter Dittrich s.r.o., so sídlom v Košiciach, Mudroňova 29, IČO: 36 861 855, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 8. marca 2024, č.k. -86

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd v Košiciach (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým rozsudkom (I. výrokom) zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.571,79 Eur a to tak, že žalovanej súd povolil žalovanú sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach po 200 Eur mesačne, splatných vždy ku koncu kalendárneho mesiaca s tým, že prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky a (II. výrokom) žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu, ktoré vzniklo uzavretím ich manželstva 5.3.2011 a zaniklo právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 14.6.2021, č.k. , t.j. dňa 25.6.2021.

3. Vec právne posúdil podľa , , (ďalej len ) a po ozrejmení, že súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadava iba tie veci, práva, majetkové hodnoty, spoločné dlhy, ktoré môžu byť predmetom vyporiadania BSM (teda sú spoločné, patria obom manželom a existovali ku dňu zániku BSM) a ktoré predmetom konania urobila niektorá zo strán, ustálil, že jediné vyporiadavané aktívum predstavujú peňažné prostriedky na podnikateľskom účte žalobcu so zostatkom ku dňu právoplatnosti rozsudku strán o rozvode vo výške 98,56 Eur a pasíva predstavuje úver poskytnutý Slovenskou sporiteľňou, a.s. na základe úverovej zmluvy zo dňa 9.3.2012, vo výške 27.500 Eur, o ktorom v konaní nebolo medzi stranami sporné, že takto získané peňažné prostriedky boli použité na vyplatenie pôvodného úveru žalovanej poskytnutého jej ešte pred uzatvorením manželstva a zvyšok bol investovaný do oddeleného majetku žalovanej a to rodinného domu, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Predmetný úver poskytnutý Slovenskou sporiteľňou bol následne refinancovaný úverom od Prima Banky, a.s. na základe úverovej zmluvy zo dňa 23.1.2015, vo výške 29.450 Eur.

4. Uviedol, že pri zaviazanosti obidvoch (bývalých) manželov za spoločný záväzok treba vychádzať zo všeobecnej zodpovednosti za spoločné záväzky; dlh z úveru je v tomto prípade spoločným záväzkom obidvoch manželov patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak peniaze získané spoločným úverom manželov boli použité na oddelený majetok len jedného manžela, druhý manžel je oprávnený v zmysle pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov žiadať, aby to, čo bolo vynaložené na oddelený majetok, bolo nahradené do spoločného majetku. Ak však spoločný záväzok bol splatený do jeho vyporiadania, ako je to v súdenom prípade, nemožno ho už prikázať na úhradu, ale pri určení sumy na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov je potrebné zohľadniť, koľko finančných prostriedkov bolo na tieto oba úvery vynaložených zo spoločných financií manželov za trvania manželstva. Na základe uvedeného uzavrel, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu sumy čerpaných úverových prostriedkov, ktoré boli skutočne vynaložené na oddelený majetok žalovanej.

5. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že hypotekárny úver Slovenskej sporiteľne, a.s. poskytnutý vo výške 27.500 Eur bol splatený 9.3.2015 vo výške 27.495,37 Eur a celkovo boli uhradené splátky vo výške 4.409,05 Eur. Hypotekárny úver od Prima Banky Slovensko, a.s., poskytnutý vo výške 29.450 Eur bol splatený 5.11.2021 vo výške 23.688,25 Eur a do zániku manželstva celkovo uhradené boli splátky vo výške 8.828,09 Eur. Spolu boli teda uhradené splátky do zániku manželstva vo výške 13.237,14 Eur a po zániku manželstva (jún 2021) do splatenia úveru (november 2021) boli uhradené splátky vo výške 435,52 Eur, na základe čoho potom uzavrel, že žalovanej vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi polovicu z takto zistenej čiastky v rámci sumy na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov a to vo výške 6.618,57 Eur (polovica zo sumy 13.237,14 Eur).

6. Uviedol, že žalovaná v konaní upriamila pozornosť na skutočnosť, že manželia spoločne takmer celé manželstvo nehospodárili. Žalobca od roku 2012 pracoval v Bratislave, kde si hradil všetky svoje výdavky a do spoločnej domácnosti neprispieval, s výnimkou hradenia výživného na maloleté deti, žiadnymi finančnými prostriedkami. Tejto skutočnosti si bol žalobca vedomý, o čom svedčí aj jeho správa zaslaná žalovanej počas konania o rozvod manželstva, že má záujem len o zabezpečenie styku s deťmi. Centrum životných záujmov žalobcu bola Bratislava. Žalovaná zo svojho príjmu okrem starostlivosti o deti a domácnosť hradila všetky splátky hypotekárnych úverov a po zániku manželstva vyplatila zostatok hypotekárneho úveru poskytnutého Prima Bankou Slovensko, a.s., vo výške 23.688,25 Eur. Sama sa starala o dve maloleté deti a o domácnosť. Žalobca využíval domácnosť, do ktorej neprispieval, v čase, keď sa vrátil na víkend z Bratislavy. V danej súvislosti poukázala na ustanovenie a bola toho názoru, že zaviazať ju na úhradu polovice vyplatených splátok na hypotekárne úvery prevzaté manželmi, ktoré preukázateľne splácala výlučne ona a žalobca do spoločného rozpočtu neprispieval žiadnymi finančnými prostriedkami, by bolo v rozpore so zásadami vyporiadavania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko by reálne žalovaná uhradila splátky poskytnutých úverových prostriedkov dvakrát. Z tohto dôvodu navrhla nepriznať žalobcovi finančný nárok na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov z dôvodu hradenia splátok hypotekárnych úverov z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

7. Podajúc charakteristiku inštitútu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle zásad obsiahnutých v uviedol, že pri vyporiadavaní všeobecne platí, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Pri vyporiadaní treba prihliadnuť na potreby maloletých detí, na starostlivosť o rodinu a deti a obstarávanie potrieb domácnosti, ako aj na to, ako sa každý z manželov pričinil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Tiež platí zásada, že každý z manželov je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok, a manžel, ktorý na spoločný majetok (t.j. majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov) použil svoje výlučné finančné prostriedky (alebo svoj iný výlučný majetok), je oprávnený požadovať ich úhradu. Odklon od princípu rovnosti podielov je postup mimoriadny a výnimočný a je na mieste iba v prípade, ak je daná zjavná nerovnomernosť pričinenia medzi účastníkmi a zároveň zistenie, že ten, koho podiel na nadobudnutí a udržaní spoločných vecí, pri starostlivosti o deti a pri obstarávaní spoločnej domácnosti bol menší, nevyužil svoje schopnosti a možnosti, resp. ak zvýšené úsilie jedného z manželov malo za následok nadobudnutie a udržanie majetku značnej hodnoty.

8. Po vykonanom dokazovaní uzavrel, že nebolo sporné, že sporové strany počas manželstva nenadobudli žiaden spoločný majetok. V konaní žalovaná nenavrhla vykonanie dôkazu za účelom preukázania výšky príjmu žalobcu, ani výšky ostatných životných nákladov pre zistenie, či sa žalobca

podieľal na potrebách rodiny podľa svojich schopností a možností. Žalobca v konaní preukázal, že ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol zostatok na jeho podnikateľskom účte 98,56 Eur a na osobnom účte mal dlh vo výške -1.952,02 Eur. Nebolo sporným, že žalobca sa zdržiaval v mieste výkonu svojho povolania a fakticky z uvedeného dôvodu nežil v spoločnej domácnosti so žalovanou a deťmi. Nešlo však o situáciu, kedy by jeden manželov bez spoločensky akceptovateľného dôvodu za trvania manželstva opustil rodinu a prestal sa podieľať na starostlivosti o rodinu. Žalobca bol zamestnaný v Bratislave, z uvedeného dôvodu bola centrom jeho pôsobenia, ktoré bolo mimo domova. Žalobca na pojednávaní uviedol, že nie je pravdou, že sa nepodieľal na úhrade potrieb spoločnej domácnosti. Žalovanej uhrádzal sumu po 300 Eur a to niekoľko rokov. Uvedené peňažné prostriedky posielal žalovanej za účelom úhrady úveru, pričom z týchto peňažných prostriedkov sa uhrádzali aj nákupy do domácnosti. Žalovaná uviedla, že žalobca prispieval hradením výživného na maloleté deti. Žalobca prakticky neužíval nehnuteľnosť, ktorú vlastnila výlučne žalovaná, ktorú však mohla zhodnotiť vďaka úveru, ktorý vzala spoločne so žalobcom a je možné dôvodne sa domnievať, že práve vďaka skutočnosti, že šlo o spoločný úver, bol získaný za výhodnejších podmienok, ako by tomu bolo v prípade, ak by úver vzala výlučne žalovaná. Na oddelený majetok žalovanej boli použité prostriedky čerpané na základe úveru vo výške 27.500 Eur poskytnutého Slovenskou sporiteľňou a.s. Hypotekárny úver Prima Banky Slovensko, a.s., poskytnutý vo výške 29.495 Eur bol navýšený o 1.995 Eur oproti predchádzajúcemu úveru, pričom žalovaná poukázala na to, že suma, o ktorú bol úver navýšený, nebola vynaložená na jej výlučný majetok. Preto žalobcovi vznikol nárok na náhradu sumy čerpaných prostriedkov, ktoré boli skutočne vynaložené na oddelený majetok žalovanej. V konaní pritom nebolo sporné, že žalovaná uhradila po zániku manželstva zostávajúci dlh na predmetnom refinančnom hypotekárnom úvere (Hypotekárny úver Prima Banky Slovensko, a.s., poskytnutý vo výške 29.450 Eur). Po rozvode manželstva zostatok Hypotekárneho úveru Prima Banky Slovensko, a.s., poskytnutý vo výške 29.450 Eur splatila výlučne žalovaná, preto má nárok na náhradu polovice nákladov vynaložených na spoločný uver (v rozsahu 1.995 Eur) od žalobcu, t.j. v sume 997,50 Eur. Vo vzťahu k peňažným prostriedkom na podnikateľskom účte žalobcu so zostatkom ku dňu právoplatnosti rozsudku strán o rozvode vo výške 98,56 Eur žalovanej patrí polovica z tejto sumy, t.j. suma 49,28 Eur.

9. Zhrnúc tak uvedené uzavrel, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5.571,79 Eur (6.618,57 Eur - (997,5 Eur + 49,28 Eur)), ktorú s poukazom na ust. umožnil žalovanej splácať v mesačných splátkach po 200 Eur so splatnosťou k koncu mesiaca, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškaním s plnením čo i len jednej splátky sa stane splatný celý priznaný dlh, keď žalovaná navrhla uvedený spôsob splácania dlhu v tejto výške mesačnej splátky a žalobca nevyslovil v danom smere nesúhlas.

10. O trovách konania rozhodol podľa tak, že ich žiadnej zo strán sporu nepriznal. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prihliadol na osobitný charakter sporu, v ktorom súd nie je viazaný navrhovaným žalobným petitom a v ktorom žalobcom a žalovaným môže byť ktorákoľvek zo strán sporu. Zároveň nie je možné určiť pomer úspechu a neúspechu na výsledku konania, preto nie je možná aplikácia ustanovení . Súdne konanie bolo vyvolané tým, že strany sporu sa na vyporiadaní spoločného majetku nedohodli. Je preto oprávnené požadovať, aby každá zo strán sporu znášala svoje výdavky vzniknuté v konaní ( ).

11. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov podľa ulovaní toho, ako bol ustálený rozsah majetku a pasív patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a toho, čo v konaní nebolo sporné uviedla, že v konaní opakovane zdôrazňovala skutočnosť, že žalobca od roku 2012 pracoval v Bratislave, kde si hradil všetky svoje výdavky a do spoločnej domácnosti, s výnimkou hradenia výživného na maloleté deti v posledných rokoch manželstva, neprispieval žiadnymi finančnými prostriedkami. Centrum životných záujmov žalobcu bola Bratislava. Ako manželia spoločne vôbec nehospodárili, hospodárili oddelene. Zo svojho príjmu okrem starostlivosti o deti a domácnosť, hradila všetky splátky hypotekárnych úverov a po zániku manželstva vyplatila zostatok hypotekárneho úveru poskytnutého Prima Bankou Slovensko, a.s., vo výške 23.688,25 Eur, nakoľko si bola vedomá, že je to „jej úver“. Sama sa starala o dve maloleté deti a o domácnosť. Žalobca využíval domácnosť, do ktorej neprispieval, v čase, keď sa občasne vrátil na víkend z Bratislavy. V tej súvislosti namietla, že súd sa nesprávne vysporiadal s vyššie uvedenými skutočnosťami, keď tieto nevzal do úvahy a striktne sa držal časti ust. o rovnosti podielov manželov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom opomenul ostatné jeho časti. Z tohto dôvodu súd po vykonanom dokazovaní vyniesol rozsudok, ktorý nemá oporu v zákone a to

v spojení s vykonaným dokazovaním. Súd predovšetkým nevzal do úvahy, resp. nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že so žalovaným spoločne reálne vôbec nehospodárili. Nevzal do úvahy skutočnosť, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva sa má podľa ust. vziať zreteľ na potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o rodinu, na obstarávanie potrieb rodiny. Žalobca pracoval v Bratislave a o rodinu sa prakticky nezaujímal. Všetok svoj príjem minul pre uspokojenie svojich potrieb a nie je podstatné, aký ten príjem bol, nakoľko žalovaná sa nedomáha žiadnych nárokov voči žalobcovi, aj keby možno mohla. Dala do pozornosti aj skutočnosť, že žalobca nemal záujem pričiniť sa o nadobudnutie a následné udržanie a zveľadenie spoločných vecí ani záujem na ich spoločnom hospodárení. Žalobca si v Bratislave uspokojoval svoje potreby v plnej miere bez zaťaženia starostlivosťou o rodinu, deti, splácanie úveru (zabezpečeného nie jeho nehnuteľnosťou). Vyslovila tiež nesúhlas so záverom súdu, že v prejednávanom prípade „nejde o situáciu, keď jeden z manželov bez spoločensky akceptovateľného dôvodu za trvania manželstva opustil rodinu a prestal sa podieľať na starostlivosti o rodinu, keď zdôraznila, že žalobca sa o rodinu nestaral, nepodieľal sa na starostlivosti o ňu (a to nie len fyzicky, ale ani hospodársky – finančne). Uviedla, že o finančné zázemie rodiny (rozumejúc matka a dve maloleté deti, s úverovým zaťažením) sa starala výlučne sama a žalobca prispieval výlučne na výživu maloletých detí (aj to len v posledných rokoch manželstva a menej ako mu následne určil súd v rozsudku o rozvode manželstva). S ohľadom na vyššie uvedené vyslovila, že rozhodnutie súdu zaviazať ju na úhradu polovice vyplatených splátok na hypotekárne úvery prevzaté manželmi, ktoré preukázateľne splácala a splatila výlučne sama a žalobca do spoločného rozpočtu neprispieval žiadnymi finančnými prostriedkami a na spoločnom hospodárení manželov a rodiny sa nezúčastňoval, je v rozpore so zásadami vyporiadavania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko reálne uhradí splátky poskytnutých úverových prostriedkov dvakrát, raz banke a následne žalobcovi, ktorý sa nepričinil o splácanie úverov. Uvedené rozhodnutie súdu bude mať zároveň nepriaznivé dôsledky na maloleté deti, o ktoré sa stará, na čo súd vôbec neprihliadal, napriek zneniu ust. . Navrhla preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že strany sporu nie sú si povinné navzájom vyplatiť žiadnu sumu z titulu vyporiadania svojho bezpodielového spoluvlastníctva a žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vyslovil, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a zákonné. K výhradám žalovanej uvedených v odvolaní zdôraznil, že svoju rodinu neopustil, tak ako sa to snaží navodiť žalovaná, ale odišiel za lepšie platenou prácou do Bratislavy, a to výlučne za tým účelom, aby finančne zabezpečil rodinu. V tej súvislosti podotkol, že aj jeho vyšší príjem umožnil poskytnutie úveru zo F. F., G. vo výške 27.500 Eur, z ktorého časť bola použitá na vyplatenie pôvodného úveru a zvyšok bol investovaný do majetku žalovanej nadobudnutého pred uzatvorením manželstva. Žalovaná naopak účelovo opomína skutočnosť, že v krátkom časovom odstupe cca 7-8 mesiacov nastúpila na materskú dovolenku s maloletou dcérou (H. B., nar. XX.X.XXXX), a teda je logické, že minimálne počas tohto obdobia rodinu po finančnej stránke zabezpečoval on. Refinancovanie hypotekárneho úveru zo Slovenskej sporiteľne, a.s., prostredníctvom Prima Banka Slovensko, a.s. na základe Zmluvy o úvere zo dňa 23.1.2015 vo výške 29.450 Eur, bolo opätovne niekoľko mesiacov pred nástupom žalovanej na materskú dovolenku s druhým dieťaťom (I. B., nar. X.X.XXXX). Mal za to, že práve tieto skutočnosti indikujú, že v tomto období by žalovaná, vzhľadom na jej vtedajší takmer minimálny príjem (v podobe materskej dávky a rodičovského príspevku), nebola schopná pokrývať všetky náklady spojené so starostlivosťou o maloleté deti, domácnosť a splátkami hypotekárneho úveru. Nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej bola zhodnotená prostredníctvom rozdielu z finančných prostriedkov získaných prostredníctvom hypotekárneho úveru v F. F., G., ktorý bol ich spoločným úverom. Taktiež zvyšná časť týchto prostriedkov bola použitá na vyplatenie úveru žalovanej, ktorá tento mala ešte pred uzatvorením manželstva. Z uvedeného teda vyplýva, že finančné prostriedky, ktoré boli získané práve z predmetného úveru boli plne spotrebované na potreby žalovanej, pričom tieto boli získané aj na základe jeho ingerencie. Investíciu, ktorá bola vykonaná zo spoločného majetku (v tomto prípade zo spoločného záväzku) do majetku vo výlučnom vlastníctve žalovanej žiada nahradiť, nakoľko sa podieľal na splátkach predmetného úveru. Akcentoval, že napriek tomu, že sa na chode domácnosti nepodieľal osobne (nakoľko bol väčšinu času pracovne v Bratislave), žalovanej zasielal finančné prostriedky na pokrytie nákladov spojených so starostlivosťou o deti, a to vrátane splátok hypotekárneho úveru, a to napriek skutočnosti, že predmetnú nehnuteľnosť užíval v minimálnom rozsahu, a teda z nej de facto nemal žiaden úžitok. Zdôraznil, že súd sa nepriklonil k návrhu žalovanej nepriznať mu nárok na úhradu polovice splateného hypotekárneho úveru z dôvodu, že neopustil rodinu bez spoločensky akceptovateľného dôvodu, nakoľko sa len dlhodobo zdržiaval v mieste výkonu svojej práce. Napriek tomu, že nepopiera, že po čase sa Bratislava stala centrom jeho životných záujmov, svoju vyživovaciu povinnosť voči svojej

rodine si plnil. Konštatovanie súdu preto považuje za správne, a to i s poukazom na odbornú literatúru, ktorá uvádza, že k nerovnosti podielov nemôžu viesť samy o sebe výlučne majetkové pomery jedného z manželov a ani samotné dlhodobo oddelené hospodárenie manželov, ak nie sú súčasne zistené iné okolnosti, ktoré by viedli k takémuto odklonu od rovnosti podielov manželov. Z aktuálnej judikatúry vyplýva, že na odklon od rovnosti podielov manželov je nutné prihliadať na také závažné skutočnosti, ktoré vedú k záverom, že jeden z manželov sa dlhodobo nepodieľal, a to i napriek tomu, že mohol a mal možnosti na zabezpečovaní príjmu pre rodinu alebo v prípadoch, kedy dochádza v rodine k násilnému správaniu jedného z manželov voči druhému alebo i voči ich spoločným deťom a/alebo sú to prípady, kedy je zjavné, že jeden z manželov podľahol závislosti. Mal za to, že v jeho prípade k ničomu takému nedošlo, a počas konania nebolo ani preukázané, a teda súd pri svojom rozhodovaní nemal dôvod odkloniť sa od rovnosti podielov. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

13. V odvolacom konaní ďalšie vyjadrenia neboli podané.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

15. Žalovaná v odvolaní použila odvolacie dôvody upravené v vej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

16. Po preskúmaní rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.

17. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ). Odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom konania.

18. Odvolacie námietky žalovanej smerujú k hodnoteniu súdom vykonaných dôkazov a v podstatnej časti sú opakovaním argumentov uvádzaných už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, jeho úvahy sú zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku, tieto sú správne, preto odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

19. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza nasledovné:

20. Predmetom sporu je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva (bývalých) manželov.

21. Podľa , v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

22. Podľa ust. sa pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

23. Posudzovaný prípad je špecifický v tom, že strany sporu za trvania žiaden spoločný majetok nenadobudli a okrem (jediného) aktíva, ktorým sú peňažné prostriedky na podnikateľskom účte žalobcu

so zostatkom ku dňu zániku BSM vo výške 98,56 Eur, vyporiadanie sa týka (len) pasív - čerpaných úverov na základe zmluvy zo dňa 9.3.2012 a zmluvy zo dňa 23.1.2015, t.j. za trvania manželstva.

24. nemá výslovné ustanovenie o tom, ako treba vysporiadať spoločné pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom. Súdna prax zastáva stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a dlhov analogicky s použitím a , i keď predmetom BSM podľa sú len veci, nie spoločné pohľadávky a dlhy (R 42/1972). Ak tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, potom treba v zmysle vychádzať z jeho ustanovení, ktoré upravujú vzťahy svojim obsahom a účelom im najbližšie, teda primerane použiť , pokiaľ vznikli za trvania BSM. Predpokladom vyporiadania týchto spoločných majetkových práv a povinností je, že vznikli za trvania BSM v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom, a že v dobe jeho zániku existujú. Vyporiadanie dlhov manželov podľa okolností prípadu možno vykonať prikázaním dlhu obom účastníkom alebo jednému z účastníkov. Pokiaľ niektorá zo sporových strán po rozvode manželstva sa podieľala na zaplatení spoločného dlhu už zo svojich výlučných prostriedkov do rozhodnutia o vyporiadaní, má právo na ich náhradu, čo sa potom premietne do výroku o povinnosti jedného z účastníkov zaplatiť určitú finančnú čiastku druhému na vyrovnanie jeho podielu.

25. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že v oboch úverových zmluvách uzavretých počas trvania manželstva bola dlžníčkou žalovaná a spoludlžníkom bol žalobca a súčasne medzi stranami nebolo sporné, že takto získané prostriedky z poskytnutých úverov boli použité na oddelený majetok žalovanej.

26. Súd prvej inštancie správne preto pri zaviazanosti obidvoch (bývalých) manželov za spoločný záväzok vychádzal zo všeobecnej zodpovednosti za spoločné záväzky, keďže dlh z úveru je v tomto prípade spoločným záväzkom obidvoch manželov patriaci do BSM. A keďže peniaze získané spoločným úverom manželov boli použité na oddelený majetok žalovanej, správne tiež vyhodnotil, že žalovaná je v súlade s ust. veta druhá povinná takto získané finančné prostriedky z BSM vynaložené na jej oddelený majetok, nahradiť do spoločného majetku, pričom pri určení sumy na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov zohľadnil (iba) sumu finančných prostriedkov, ktorá bola na obidva (za trvania manželstva čerpané) úvery vynaložená zo spoločných financií manželov a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi polovicu z takto zistenej čiastky v rámci sumy na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov, vychádzajúc z princípu rovnosti podielov pri vyporiadaní BSM.

27. Podstata odvolacích námietok žalovanej spočíva v nespokojnosti žalovanej so záverom súdu o neexistencii dôvodov, ktoré by odôvodňovali odchýlenie sa od zásady rovnosti podielov sporových strán na spoločnom majetku, tak ako sa toho žalovaná domáhala už v prvoinštančnom konaní.

28. Žalovaná v tej súvislosti namieta nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, predovšetkým, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že strany sporu spoločne reálne vôbec nehospodárili. Súdu tiež vytýka, že nevzal zreteľ na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na obstarávanie potrieb rodiny.

29. Podstatou odvolacích námietok žalovanej je teda nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov súdom prvej inštancie, v dôsledku čoho súd mal z vykonaných dôkazov dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec následne nesprávne právne posúdiť.

30. Pokiaľ žalovaná namieta, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd poukazuje na ust. , v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich dôležitosti (relevancie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (z pohľadu jeho získania) a pravdivosti (hodnovernosti zdroja). Súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, ktorá v civilnom procese predstavuje zložitý myšlienkový proces sudcu. Hodnotiaca úvaha musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci, nesmie byť v rozpore s prírodnými zákonmi, musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe a podobne. Výsledky hodnotenia dôkazov sú aj súčasťou odôvodnenia rozsudku, lebo z ust. vyplýva povinnosť súdu v odôvodnení rozsudku stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a podobne.

31. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovanej odvolací súd poukazuje na to, že dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. V prejednávanom spore neboli zistené vady v procese dokazovania a ani v procese vyhodnotenia dôkazov.

32. Súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy podstatné z hľadiska zistenia skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie v danom spore a vyššie uvedený postup hodnotenia dôkazov dôsledne zachoval. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, aké dôkazy súd vykonal, aké skutkové zistenia z jednotlivých dôkazov vyplynuli a ako tieto dôkazy vyhodnotil, pričom je zrejmé, že dôkazy hodnotil nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

33. Odvolací súd v hodnotení dôkazov súdom prvej inštancie nezistil žiaden logický rozpor a nemožno tak prisvedčiť žalovanej, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec aj nesprávne právne posúdil.

34. K jednotlivým žalovanou spochybňovaným záverom, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého sú zrejmé úvahy, ktoré viedli súd k vyššie uvedeným záverom a ktoré úvahy považuje odvolací súd, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, za správne.

35. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje aj na ustanovenia upravujúce tzv. procesné povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkazu, t.j. jednak bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník, ktorý má povinnosť tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za to, že sa súd potrebnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to z jeho strany negatívne na výsledku sporu. Dôkazná povinnosť je povinnosť účastníka označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených skutočností. Táto povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena, spočívajúceho v povinnosti dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej účastník uplatňuje deklarované právo. Pokiaľ sa mu to nepodarí a dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený súdu.

36. Pokiaľ žalovaná svoju zásadnú argumentáciu založila na tvrdení, že peňažné prostriedky z úverov splácala a splatila výlučne sama po dobu trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. do 25.6.2021, k uvedenému odvolací súd podotýka, že jednotlivé splátky hypotekárnych úverov nemožno považovať za vynaložené z výlučných finančných prostriedkov žalovanej iba z toho dôvodu, že v uvedenom období sporové strany nežili v spoločnej domácnosti a hospodárili oddelene. Žalovaná v konaní nepreukázala, že jednotlivé splátky úverov boli uhrádzané z jej výlučného majetku. Pokiaľ žalovaná tieto úhrady vykonávala (ako uviedla) zo svojho príjmu z práce, tento v zmysle ust. patrí (tiež) do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to aj za situácie, že manželia v tom čase spoločne nehospodárili a neviedli spoločnú domácnosť. Je preto potrebné zdôrazniť, že za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva manželov príjmy žalovanej nemohli predstavovať jej výlučný majetok, a teda úhradu spoločných záväzkov tak nerealizovala zo svojho výlučného majetku, pokiaľ ide o obdobie do 25.6.2021, ale z majetku patriaceho do BSM.

37. Zároveň nebolo možné prihliadnuť ani na obranu žalovanej, že žalobca do spoločnej domácnosti neprispieval žiadnymi finančnými prostriedkami s výnimkou hradenia výživného na maloleté deti. O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 19 zákona o rodine). Túto povinnosť nemožno zamieňať s nárokmi vyplývajúcimi z vyživovacej povinnosti medzi manželmi ani z vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že žalobca zasielal žalovanej finančné prostriedky a to pravidelne sumu 300 Eur mesačne, tvrdiac, že tým prispieval na pokrytie nákladov spojených so starostlivosťou o deti, a tiež na úhradu splátok hypotekárneho úveru.

38. V konaní nebola preukázaná (žalovaná takýto dôkaz nenavrhla) výška príjmu žalobcu, ani výška ostatných jeho životných nákladov (vzhľadom na pracovné pôsobenie žalobcu mimo miesta bydliska), preto nebolo dosť dobre možné ani zistenie, či sa žalobca takýmto spôsobom (a rozsahu) podieľal na potrebách rodiny podľa svojich schopností a možností a za takejto situácie tvrdenie žalovanej, že žalobca všetok svoj príjem minul iba na uspokojenie svojich vlastných potrieb, ostalo v rovine

nepreukázaného tvrdenia. Žalovaná tak v konaní neuniesla dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že žalobca sa o rodinu nestaral, nepodieľal sa na starostlivosti o ňu (ani osobne ani hospodársky – finančne) a že o finančné zázemie rodiny sa starala výlučne sama.

39. Zhrnúc vyššie uvedené, v prejednávanom spore vykonané dokazovanie dostatočne odôvodňuje závery prijaté súdom prvej inštancie, odvolací súd v hodnotení dôkazov súdom prvej inštancie nezistil pochybenia, ktoré by boli v rozpore s obsahom spisu, z ktorého dôvodu odvolacie námietky žalovanej odvolací súd považuje za nedôvodné.

40. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa ust. .

41. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, proti ktorému odvolateľka osobitné námietky nevzniesla.

42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. a CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla jej povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému žalobcovi. Odvolací súd preto priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ), zohľadňujúc ust. .

43. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (,2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (,2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).