Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12Csp-10-2021.pdf
PDF · 114.25 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobcov: 1/ C. Š., nar. XX.XX.XXXX, 2/ J. Š., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Y. Č.. XXX, XXX XX N., obaja žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448 proti žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 049,84 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 1.000,- eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Súd p r i z n á v a žalobcom v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia podali dňa XX.XX.XXXX na súd žalobu, ktorou žiadali, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť im sumu 2.049,84 eur a nahradiť im trovy konania titulom primeraného finančného zadosťučinenia.
2. Podanie žaloby odôvodnili tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde P. pod sp. zn. XXCsp/ XX/XXXX o vydanie bezdôvodného obohatenia boli ako žalobcovia v postavení spotrebiteľov, voči terajšiemu žalovanému, úspešní v uplatňovanom nároku, rozsudkom Okresného súdu P. sp. zn. XXCsp/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Predmetným rozsudkom súd rozhodol, že žalovaný je povinný uhradiť im sumu 2.049,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Súd mal v tomto konaní za preukázané, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré musí vydať žalovaným. Výška bezdôvodného obohatenia predstavovala sumu 2.049,84 eur, ako rozdiel medzi výškou úveru poskytnutou žalovaným žalobcom - 5.000,- eur a sumou, ktorú žalobcovia uhradili na účet žalovaného, t. j. 7.049,84 eur.
3. Žalobca v žalobe poukázal na ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a uviedol, že ako žalobcovia si v tomto konaní uplatňujú primerané finančné zadosťučinenie za porušenie ich spotrebiteľských práv, ktoré boli nútení brániť v základnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má mať aj funkciu relutárnu, ktorá predstavuje obohatenie spotrebiteľa vo výške priznaného primeraného finančného zadosťučinenia proti dodávateľovi za to, že spotrebiteľ podstúpil súdne konanie,
v ktorom bol ako spotrebiteľ na súde úspešný. Keďže žalobca je spotrebiteľom, ktorý úspešne uplatnil porušenie svojho práva na súde a bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy, finančné zadosťučinenie žalobcovia požadovali vo výške 2.049,84 eur, čo zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný na ich úkor bezdôvodne obohatiť, t. j. 2.049,84 eur.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX.
5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v J. sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom krajský súd uviedol, že účelom inštitútu finančného zabezpečenia je nahradiť určitú ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že žalobcovi ako spotrebiteľovi prináleží právo požadovať primerané finančné zadosťučinenie len vtedy, ak úspešne uplatní svoje právo na súde a súčasne preukáže, že žalovaný skutočne porušil niektorú z povinností, ktoré mu ukladá zákon, a že toto porušenie je spôsobilé privodiť žalobcovi ako spotrebiteľovi ujmu, a ak preukáže príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a spôsobilosťou ujmy. Len pri kumulatívnom splnení uvedených troch podmienok je možné uvažovať o nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie. Pri nároku na primerané finančné zadosťučinenie postačuje samotná hrozba ujmy.
6. Z uvedeného je zrejmé, že musia byť kumulatívne splnené tri podmienky, a to porušenie zákonnej povinnosti, porušenie je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a spôsobilosťou ujmy. Žalovaný uviedol, že mu nie je zrejmé, akého porušenia povinnosti sa voči žalobcom dopustil.
7. Žalovaný uzatvoril so žalobcami zmluvu o úvere zo dňa XX.XX.XXXX a v dôsledku porušenia povinnosti splácať úver riadne a včas žalovaný od zmluvy o úvere odstúpil v zmysle zmluvných ustanovení a ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o úvere. V danom prípade žalobcovia dobrovoľne pohľadávku zaplatili a následne po rokoch podali žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko mali za to, že na odstúpenie od zmluvy sa mali aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a zmluva tak zanikla s účinkami ex tunc.
8. Žalovaný má však za to, že v čase, kedy došlo k plneniu zo strany žalobcov nebolo ustanovené, že na zmluvy o úvere uzatvorené podľa Obchodného zákonníka sa musia aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a v zmysle uzatvorenej zmluvy o úvere postupoval žalovaný v súlade s touto zmluvou a zákonnými ustanoveniami, ktoré túto zmluvu o úvere upravovali. Žalovaný neporušil žiadnu zákonom stanovenú povinnosť, práve naopak riadil sa platnými právnymi predpismi, ktoré zmluvu o úvere upravovali.
9. Žalovaný poukázal na to, že v čase, keď prijal plnenie nebola ani judikatúra striktná a jednoznačná v tom, že na zmluvu o úvere je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko sa jednalo o absolútny obchod v zmysle Obchodného zákonníka. Mal za to, že tu nebol daný dôvod na to, aby pri odstúpení od zmluvy o úvere nevychádzal zo zmluvne dohodnutých ustanovení a Obchodného zákonníka. To, že spätne bola predmetná vec posúdená podľa iných predpisov, žalovaný nemohol v čase prijatia plnenia predvídať, nakoľko existovalo rovnako tak veľa rozhodnutí, ktoré na zmluvu o úvere, na odstúpenie od tejto zmluvy aplikovali ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V čase prijatia plnenia neexistovalo rozhodnutie, ktoré by odstúpenie od zmluvy v predmetnej veci posudzovalo inak, ako bolo dohodnuté v zmluve o úvere, ktoré by žalovanému ukladalo povinnosť posudzovať ho podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, hoci išlo o ,,absolútny obchod“ podľa Obchodného zákonníka. Žalovaný v čase prijatia plnenia vychádzal z toho, že platne odstúpil od zmluvy o úvere v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka a žalobcovia boli povinní vrátiť dlžnú sumu s úrokmi.
10. Ďalej žalovaný uviedol, že akceptuje, že okresný súd priznal žalobcom nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko posúdil vec inak, ale trval na tom, že tým, že zmluvu o úvere v čase prijatia plnenia posudzoval podľa Obchodného zákonníka neporušil žiadnu povinnosť. V súvislosti s uvedeným poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v J. zo dňa XX.XX.XXXX, spis. zn. XCo/XXX/ XXXX, ktorý v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že zmyslom a účelom ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je poskytnúť veriteľovi právny inštrument proti dlžníkovi, ktorý neplní záväzok vrátiť veriteľovi
poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky v dohodnutých splátkach a je v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Veriteľ môže od zmluvy odstúpiť a tým spôsobiť, že zaniknú jeho povinnosti, ktoré má podľa zmluvy voči dlžníkovi. Ide o právny inštitút, ktorý je určený na ochranu práv veriteľa a jeho využitím sa preto nemôže ocitnúť veriteľ v horšom právnom postavení, než v akom bol pred odstúpením od zmluvy. Povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky odstúpením od zmluvy nezaniká a veriteľovi nemôže vzniknúť nová pohľadávka.
11. Žalovaný trval na tom, že v čase prijatia plnenia neporušil žiadnu povinnosť a tak nemohol žalobcom privodiť žiadnu ujmu, nakoľko neexistovalo žiadne rozhodnutie, žiaden právny predpis, ktorý by žalovaný výslovne porušil. Zopakoval, že skutočnosť, že okresný súd následne posúdil odstúpenie od zmluvy o úvere v zmysle iného právneho predpisu, žalovaný v čase prijatia plnenia nemohol predvídať.
12. Pokiaľ ide o žalobcami uplatňovanú výšku finančného zadosťučinenia, žalovaný považoval za absolútne neprípustné, aby sa jednalo o sumu, o ktorú sa žalovaný mal bezdôvodne obohatiť. Zo samotného názvu vyplýva, že sa má jednať o primerané finančné zadosťučinenie, no požadovaná suma jednoznačne primeraná nie je.
13. Právny zástupca žalobcov prítomný na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhajú na žalovanom primeraného finančného zadosťučinenia, a to vo výške 2.049,84 eur, pretože žalovaný sa bezdôvodne obohatil na ich úkor o túto sumu, a to z dôvodu, že zo strany žalovaného ide o viacnásobné porušenie podmienok. Mal teda za to, že v danom konaní sú splnené podmienky na to, aby žalobcom bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie. Žiadal žalobe vyhovieť a priznať žalobcom náhradu trov konania.
14. Z odôvodnenia rozsudku sp. zn. XXCsp/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že medzi žalobcami ako dlžníkmi a žalovanou ako veriteľom bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej bol žalobcom poskytnutý medziúver vo výške 5.000,- eur s tým, že po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a pri dodržaní zmluvných podmienok sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver vo výške 2.684,13 eur, s úrokovou sadzbou medziúveru 3,59 % p.a a úrokmi stavebného úveru 4,70 % p.a.. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná oznámila žalobcom, že v súlade s článkom VI a VII úverovej zmluvy odstupuje od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a zároveň požaduje okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov vo výške 4 963,60 eur.
Z predloženého prehľadu vkladov uskutočnených na úver mal súd za preukázané, koľko finančných prostriedkov bolo prijatých na tento účet v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Jedná sa o sumu 7.049,84 eur.
15. Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v J. zo dňa XX.XX.XXXX sp.zn. XCo/X/XXXX, prípadne na ďalšie rozhodnutia, v ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom právnom vzťahu právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp. zn. XCo XX/XXXX, XCo XXX/XXXX, XCo XXX/XXXX, XCo XXX/XXXX. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný (napr. vec I. Ú. XXX/ XXXX), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania).
Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).
Ustanovenie čl. VII. zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy je upravené pre žalovaných nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s § 54 ods. 1, 5 a § 457 Občianskeho zákonníka.
Podľa čl. VII bod 7 zmluvy, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká a to dňom doručenia tohto oznámenia druhej zmluvnej strane.
Ako vyplýva zo znenia zmluvnej podmienky o odstúpení, táto zmluvná podmienka nie je vyvážená a naopak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
16. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne stanovuje § 457 OZ, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo neplatnej zmluve.
17. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobcom bol žalovanou vyplatený úver vo výške 5.000,- eur. Pre nedodržanie finančnej disciplíny žalovaná využila svoje právo a od zmluvy so žalobcami dňa XX.XX.XXXX odstúpila. Podľa tvrdenia žalobcov títo poukázali žalovanej vklady vo výške 699,84 eur a po podaní žaloby voči nim ešte sumu vo výške 6.350,19 eur, spolu jej zaplatili teda sumu 7.049,84 eur. V tomto konaní bolo tvrdenie žalobcov preukázané prehľadom vkladov uskutočnených na úver v časovom horizonte od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v celkovej výške 7.049,84 eur. Z poskytnutých 5.000,- eur žalobcovia poukázali žalovanej sumu vyššiu o 2.049,84 eur. Sumu 6.350,- eur zaplatili žalovanej tromi splátkami - dňa XX.XX.XXXX v sume 100,- eur, dňa XX.XX.XXXX v sume 200,- eur a dňa XX.XX.XXXX v sume 6.050,- eur, teda v dobe po odstúpení žalovanej od zmluvy, teda v dobe po jej zániku. Toto plnenie tak bolo plnením bez právneho dôvodu, ktorý odpadol, pretože zmluva odstúpením žalovanej od nej zanikla. Strany si v súlade s ustanovením § 457 Občianskeho zákonníka majú navzájom vydať všetko, čo podľa zmluvy dostali. V prejednávanom spore je nepochybné, že bezdôvodné obohatenie vzniklo na strane žalovanej, ktorá tak má povinnosť vrátiť žalobcom všetko, čo jej títo zaplatili nad jej rámec. Žalobe žalobcov preto súd vyhovel a zaviazal žalovanú k povinnosti uhradiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu 2.049,84 eur, o ktorú vrátené finančné prostriedky z titulu úveru preplatili.
18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53a Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvárania zmluvy (ďalej len ,,Zákon“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvárania zmlúv (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Podľa § 4 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, upierať spotrebiteľovi práva podľa § 3, používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách
21. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
22. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcov opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej vety tohto ustanovenia, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Predpokladmi pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom a zároveň úspešný uplatnený nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa zákona č. 250/2007 Z. z., ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch prípade iných predpisov.
23. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej podmienky používanej v spotrebiteľskej
zmluve (pozri uznesenie NS SR, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX). Uplatnením práva však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom na podnet dodávateľa (pozri rozsudok Krajského súdu v J. sp. zn. XCo/ XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bod 9 odôvodnenia, rozsudok Krajského súdu v J. R.p. zn. XXco/XXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bod 10 odôvodnenia)
24. V súvislosti s výkladom samotného pojmu „úspešné uplatnenie práva“ zo strany spotrebiteľa, súd tiež poukazuje na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X S. XX/XXXX zo dňa XX. E. XXXX, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.
25. Z rozsudku Krajského súdu v J. sp. zn. XCo/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušenia práva alebo povinnosti dôjde.
26. Z citovaného rozhodnutia Krajského súdu v J. tiež vyplýva, že čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.
27. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.
28. V danej právnej veci mal súd za jednoznačne preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde P. pod sp. zn. XXCsp/XX/XXXX si žalobcovia úspešne uplatnili svoje práva, tým že sa v konaní aktívne bránili proti možnosti žalovaného získať bezdôvodné obohatenie. Je teda zrejmé, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXCsp/XX/XXXX, bolo konštatované porušenie ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, ktoré zabezpečujú európsky štandard ochrany spotrebiteľa v prípadoch uzatváranie zmlúv o spotrebiteľskom úvere.
29. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že bol to práve žalovaný, ktorý nepostupoval s odbornou starostlivosťou a koncipoval obsah formulárovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom do nej zakomponoval neprijateľné podmienky a zároveň v nej neuviedol všetky náležitosti vyžadované zákonom, pričom žalobcovia ako spotrebitelia obsah takejto zmluvy ovplyvniť nemohli. V takýchto prípadoch súd opakovane vo svojich rozhodnutiach skonštatoval, že „žalovaná obchodná spoločnosť je poskytovateľom spotrebiteľských úverov na profesionálnej báze, preto sa predpokladá u takýchto spoločností vyššia odborná úroveň a aj zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností. právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Žalovaný ako bankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Žalovaný ako odborná organizácia pri uzatváraní zmluvy koná evidentne úmyselne so snahou dosiahnutia zisku, preto takýto subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a dôsledky z porušenia zákonných povinností.
30. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná funkcia a pod.. V dôsledku konania žalovaného žalobcovia museli chrániť svoje spotrebiteľské práva súdnou cestou, s čím súvisí vynakladanie prostriedkov a času na vyhľadanie odbornej pomoci. Nie
je snáď ani potrebné pripomínať, že súdne konania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní. Súd tiež je toho názoru, že konanie žalovaného je vo vzťahu ku žalobcom o to závažnejšie, že opakovane bolo judikované aj v iných súdnych konaniach, v ktorých či už na strane žalobcu alebo na strane žalovaného vystupoval žalovaný, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvárané žalovaným so svojimi zákazníkmi nespĺňajú náležitosti v zmysle ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a považujú sa za bezúročné a bez poplatkov, a aj napriek tomu v konaní vedenom pod sp. zn. XXCsp/XX/XXXX, ale aj v tomto konaní, žalovaný trval na ich prijateľnosti a tiež na tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti.
31. Poskytnutie zadosťučinenia nie je sankcia za samotnú existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok je v zadosťučinení obsiahnutý. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia na účely ochrany spotrebiteľa musí spĺňať požiadavku účinného, výchovného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Pri určovaní jej výšky je spravodlivé a logické, aby táto vychádzala z ujmy, ktorá spotrebiteľovi až do vydania bezdôvodného obohatenia bola spôsobená.
32. Súd priznal žalobcom primerané finančné zadosťučinenie, pretože mal za preukázané splnenie zákonných podmienok na jeho priznanie a to podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Predpokladom na jeho priznanie je úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitným predpisom zo strany spotrebiteľa na súde. Na vznik tohto práva sa nevyžaduje privodenie nejakej ujmy ale postačuje, že k takému porušeniu dôjde. Súd mal za preukázané, že žalobcovi boli v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XXCsp/XX/XXXX úspešní, pretože súd v tomto konaní deklaroval porušenie práv spotrebiteľa pričom poukázal na ust. Občianskeho zákonníka a to § 52 a nasl.. Výšku primeraného finančného zadosťučinenia určuje súd voľnou úvahou a to s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Súd je však toho názoru, že poskytovanie právnej ochrany dôsledku porušenia práv strán sporu má byť vyvážené a preto súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že aj žalobcovia porušili svoju zmluvnú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas. Súd je teda toho názoru, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť neprimeranému finančnému obohacovaniu zo strany spotrebiteľa a teda pre naplnenie satisfakcie pre žalobcov priznanie nároku vo výške 1000,- eur súd považuje za primerané a postačujúce.
33. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a priznal žalobcom náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100% z prisúdenej sumy, z dôvodu že priznanie výšky primeraného finančného zadosťučinenia bolo na úvahe súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.