Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-14-2025.pdf
PDF · 134.68 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/14/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci maloletých detí: D. Y., P. XX.XX.XXXX N. I. I., P. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zastúpení v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny E., deti rodičov: matka D.. I. I., P. XX.XX.XXXX, X. Y. I. XXX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Kohút, so sídlom Nám. Sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, a otec M.. D. Y.U., P. XX.XX.XXXX, X. Y. U. XXX, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 6P/105/2023-282 zo dňa 28.11.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch II., III..
II. Mení rozsudok vo výrokoch IV. a V. tak, že:
Otec je oprávnený a povinný stretávať sa s maloletým D. a I.:
- v párnom kalendárnom týždni v piatok od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod.,
- v nepárnom kalendárnom týždni v utorok od 10:00 hod. do štvrtka do 18:00 hod.,
- počas Veľkonočných sviatkov v nepárnom kalendárnom roku v čase od Veľkonočného piatku od 10:00 hod. do Veľkonočnej soboty do 18:00 hod. a v párnom kalendárnom roku v čase od Veľkonočnej nedele od 10:00 hod. do Veľkonočného pondelka do 18:00 hod.,
- počas Vianočných sviatkov v čase od 23.12. od 10:00 hod. do 24.12. do 18:00 hod.,
- každoročne dňa 24.10. v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod.,
Otec je oprávnený mal. D. N. I. v určený čas prevziať v mieste bydliska matky a po ukončení styku v určenom čase povinný ich odovzdať matke v mieste jeho bydliska.
Matka je povinná mal. deti D. N. I. na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ich otcovi v mieste svojho bydliska.
Obaja rodičia sú povinní v prípade, že styk z vážnych dôvodov sa nebude môcť uskutočniť, oznámiť túto skutočnosť druhému z rodičov minimálne 24 hodín pred začatím určeného styku.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, k rodičovskej dohode o úprave výkonu práv a povinnosti rodičov k maloletým synom nedošlo.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom č.k. 6P/105/2023-282 zo dňa 28.11.2024 rozhodol tak, že:
„I. Súd z v e r u j e mal. D. Y., P.. XX.XX.XXXX, N. D.. I. I., P.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. D. Y., P.. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 150,- Eur mesačne od 15.05.2023 do budúcna, a na výživu mal. I. I., P.. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 120,- Eur mesačne od 09.06.2023 do budúcna, pričom výživné na mal. deti je splatné vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
III. Otec je p o v i n n ý uhradiť dlžné výživné na mal. D. Y., P.. XX.XX.XXXX, vo výške 1.948,38 Eur a na mal. I. I., P.. XX.XX.XXXX, vo výške 935,- Eur, spolu dlh na výživnom vo výške 2.883,38 Eur v 15 mesačných splátkach vo výške po 192,22 Eur, popri bežnom výživnom, pričom nezaplatením čo i len dvoch po sebe idúcich splátok dlhu na výživnom, sa stáva dlh na výživnom splatný v celom rozsahu. Prvá splátka dlhu na výživnom je splatná s výživným za mesiac január 2025.
IV. Otec je o p r á v n e n ý na styk s mal. D.N. Y., P.. XX.XX.XXXX, každý párny týždeň v roku v stredu v čase od 10:00 hod. do 17:00 hod., v piatok od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod., v nepárny týždeň v roku v utorok od 10:00 hod. do 18:00 hod., v štvrtok od 10:00 hod. do 18:00 hod. Otec na začiatku styku preberie mal. D. v domácnosti matky a na konci styku ho odovzdá matke v jej domácnosti.
V. Otec je o p r á v n e n ý na styk s mal. I. I., P.. XX.XX.XXXX, každý párny týždeň v roku v stredu v čase od 10:00 hod. do 17:00 hod., v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod., v nepárny týždeň v roku v utorok od 10:00 hod. do 18:00 hod., v štvrtok od 10:00 hod. do 18:00 hod. Otec na začiatku styku preberie mal. I. v domácnosti matky a na konci styku ho odovzdá matke v jej domácnosti. Táto úprava odovzdania mal. I. sa nepoužije na začiatku styku otca s mal. I. v párny týždeň v roku v nedeľu o 10:00 hod., kedy matka je povinná odovzdať mal. I. otcovi v jeho domácnosti.
VI. Súd návrh otca na nariadenie striedavej starostlivosti z a m i e t a .
VII. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
VIII. Otec je p o v i n n ý v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku nahradiť trovy štátu vo výške 581,60 Eur za trovy znaleckého dokazovania.“
3. Súd svoje rozhodnutie vo vzťahu k zvereniu maloletých detí matke odôvodnil tým, že zo záverov dokazovania, ako aj záverov znaleckého dokazovania, ktoré bolo vykonané, bolo preukázané, že obaja rodičia sú spôsobilí vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti. Zvolil formu osobnej starostlivosti matky predovšetkým s poukazom na vek maloletých detí. Stanovenie výšky výživného zo strany otca pre maloleté deti odôvodnil tým, že zo skutočného stavu vyplynulo, že príjem matky pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 345,20 eur, prídavkov na deti vo výške 120 eur, daňového bonusu vo výške 240 eur, ako aj príjmu z podnikania vo výške 392,07 eur mesačne. Na strane otca konštatuje príjem
zo závislej činnosti v priemernej výške 1.463,81 eur a príjem z titulu funkcie E. A. vo výške 32,67 eur mesačne. Pri nákladoch pre maloleté deti konštatuje ich náklady na stravu, oblečenie, hygienu, hračky, doplnky stravy maloletého D. vo výške 15-20 eur, u I. náklady na plienky 60 eur mesačne. Východiskom pre určenie výšky výživného bola predovšetkým tá skutočnosť, že mal. D. a mal. I. sú deťmi, ktoré žijú s matkou v jednej domácnosti, nemajú žiadne zdravotné komplikácie, nenavštevujú v súčasnosti žiadne predškolské zariadenie a výdavky, ktoré matka uhrádza, sú bežnými výdavkami na takmer X- ročné, resp. X,X-ročné maloleté dieťa. Ďalšou skutočnosťou, na ktorú súd pri určovaní výšky výživného prihliadal, bola skutočnosť, že otec za účelom realizovania styku s mal. D. a mal. I. musí vynaložiť finančné prostriedky, aby maloleté deti prebral v mieste bydliska matky. Súd poznamenáva, že styk otca s mal. deťmi nie je iba občasný (napr. každý druhý víkend), ale v tomto prípade je skutočne nutné hovoriť o značne rozšírenom styku otca s maloletými deťmi, počas ktorého otec vynakladá finančné prostriedky na účely plnenia si vyživovacej povinnosti k mal. deťom. Je taktiež nutné poznamenať, že vzdialenosť medzi obcou U. a obcou I. je približne 47 km, a teda otec pri realizácii jedného styku musí prejsť túto cestu 2x, teda 188 km. Súd vzhľadom na skutočnosť, že maloletí nenavštevujú predškolské zariadenie, nemajú výdavky na výlety, exkurzie, ZRPŠ, stravu v škole a pod., na základe týchto skutočností zaviazal otca na úhradu výživného na mal. D. vo výške 150 eur počnúc od 15.05.2023 a na mal. I. výživným vo výške 120 eur počnúc od 09.06.2023.
4. Vo vzťahu k dlhu na výživnom súd uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že otec uhrádza na mal. D. výživné v sume 50 eur a výživné na mal. I. vo výške 70 eur. Dlh na výživnom pozostáva z dlhu na výživnom na mal. D. vo výške 1.948, 38 eur (suma 48,38 eur za mesiac 05/2023 a následne 19 mesiacov po 100 eur). Dlh na výživnom na mal. I. vo výške 935 eur (suma 35 eur za mesiac 06/2023 a následne 9 mesiacov po 50 eur). Spolu na obe maloleté deti predstavuje dlh na výživnom sumu 1.948,38 eur, ktoré súd umožnil otcovi splácať v 12 mesačných splátkach po 192,22 eur, pričom prvá splátka dlhu na výživnom je splatná s výživným za mesiac január 2025.
5. Pokiaľ ide o závery súdu vo vzťahu k určenému styku, súd konštatuje, že u mal. D. je možné realizovať aj rozšírený styk, mal. D. je u otca šťastný a veselý a s primeraným doplnením styku otca s mal. I. bude zachovaný zmysel a význam styku otca so synmi. Súd nevnímal, že by sa otec nevedel o mal. deti postarať, naopak, aj znalkyňa nadobudla pozitívne závery o otcovi v rámci vykonaného dokazovania. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že primeraným výchovným prostredím je výchovné prostredie u matky, avšak otec je oprávnený sa stýkať s mal. D. a mal. I. každý párny týždeň v roku v stredu v čase od 10:00 hod. do 17:00 hod., v piatok od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod., v nepárny týždeň v roku v utorok od 10:00 hod. do 18:00 hod., v štvrtok od 10:00 hod. do 18:00 hod. Otec na začiatku styku preberie mal. D. v domácnosti matky a na konci styku ho odovzdá matke v jej domácnosti. Otec je oprávnený na styk s mal. I. I., P.. XX.XX.XXXX, každý párny týždeň v roku v stredu v čase od 10:00 hod. do 17:00 hod., v nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod., v nepárny týždeň v roku v utorok od 10:00 hod. do 18:00 hod., v štvrtok od 10:00 hod. do 18:00 hod. Otec na začiatku styku preberie mal. I. v domácnosti matky a na konci styku ho odovzdá matke v jej domácnosti. Táto úprava odovzdania mal. I. sa nepoužije na začiatku styku otca s mal. I. v párny týždeň v roku v nedeľu o 10:00 hod., kedy matka je povinná odovzdať mal. I. otcovi v jeho domácnosti.
6. Súd rozhodnutie odôvodňuje s poukazom na ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 7, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, § 78 ods. 3 Zákona o rodine, § 36 a § 28 Zákona o rodine.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného sporového poriadku.
III. Obsah odvolania otca a vyjadrenia účastníkov
8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to proti výrokom o výživnom, dlžnom výživnom a styku, podal odvolanie otec. Podľa jeho názoru súd nesprávnym právnym postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval svoje procesné práva. Súd nesprávne právne vec posúdil. Na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým záverom. Poukazuje na to, že má enormný záujem na tom, aby deti vyrastali v prostredí, ktoré je pre nich priaznivé a aby si mohli budovať vzťah s nim ako s otcom a aby mu na to bol vytvorený adekvátny priestor. Súd prvej inštancie zistil, že obaja rodičia majú rodičovské kvality, aj keď rozdielne, ktorými môžu pozitívne ovplyvniť vývoj maloletých detí. Preto nie je rozhodne v záujme detí, pokiaľ by boli rozhodujúci čas iba v starostlivosti matky. Súd na jednej strane už v neodkladnom opatrení uvádza, že otec má všetky rodičovské práva a povinnosti a nemôže byť vylúčený zo sústavného
výchovného prostredia, napriek tomu v rozsudku dochádza k zmene úpravy styku s maloletým synom D., a to k zúženiu. Poukazuje na čl. 49 ods. 4 Ústavy SR. S maloletými deťmi sa môže stretávať v priemere len pár dní v mesiaci, priemerne s D. 6,5 dňa, s I. len 2,5 dňa. Súd prvej inštancie v rozsudku riadne neodôvodnil rozhodnutie, čo ho viedlo k tak obmedzenej úprave styku s maloletými deťmi, pričom sa súd obmedzil iba na všeobecnú formuláciu, že pri takto upravenom styku bude zmysel a význam styku otca so synmi zachovaný. Súd neodôvodnil a nerozhodol v zmysle celého návrhu, pokiaľ neupravoval veľkonočné a vianočné sviatky, ako aj letné prázdniny. V dôsledku plynutia času si dieťa upevňuje sociálne väzby a je dôležité, aby nedochádzalo k odcudzeniu otca a synov. Všíma si zmenu správania, osobitne D., ktorý je starší a jeho postavenie v rodine sa s narodením syna I. zmenilo. Je dôležité, aby deti navzájom vnímali aj prostredie u neho ako u otca, a preto je dôležité, aby bol styk upravený spoločne, aby si navzájom nezávideli „čas trávený u neho“ rozdielne. Požadovaná úprava styku otca žiadnym spôsobom nemôže zasiahnuť do citových väzieb detí a matky. Čo sa týka výživného, podľa jeho názoru, súd nezohľadnil, že má plne vybavenú domácnosť pre maloleté deti a zabezpečuje počas styku všetky potreby maloletých detí, pričom len splátka hypotéky tvorí 50 % jeho príjmu, nemalé výdavky má s preberaním a odovzdávaním detí výlučne v mieste bydliska matky. S poukazom na uvedené má za to, že výživné nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, upravil styk s maloletými deťmi v zmysle jeho odvolacieho návrhu, a to v párnom týždni v roku od piatku do nedele a v nepárnom týždni od utorka do štvrtka, rovnako s D., ako aj s I.. Zároveň upravil styk počas vianočných, veľkonočných sviatkov a prázdnin. Vo vzťahu k výživnému navrhol, aby došlo k zmene výživného a bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého D. vo výške 130 eur a na maloletého I. vo výške 100 eur mesačne. Zároveň dlh, ktorý vznikol na výživnom, mu súd povolil zaplatiť v 15-tich mesačných splátkach, alternatívne rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. K odvolaniu otca bolo podané písomné vyjadrenie matky. Matka navrhuje v napadnutých výrokoch rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Vo svojom vyjadrení opisuje priebeh stykov otca s D. a I. do rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to 2.10.2024 až do 16.4.2025. Z opisu vyplýva, že otec s deťmi styk nerealizoval v konkrétne určených opísaných dátumoch, ktoré matka vo vyjadrení udáva, a to výlučne z otcových pracovných a iných dôvodov, nikdy otec neoznámi, že styk sa nebude realizovať. Pri odovzdávaní detí často dochádza ku kriku na rodičov, potom na matku. Navrhuje potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.
10. Otec uviedol, že priebeh stretnutí nie je taký, ako ho vo svojom vyjadrení matka opisuje, avšak nemá zmysel vyvracať každé jej prikrášlené tvrdenie. Ako už uviedol, styk upravený súdom je nevhodný a zmätočný, chlapci sú z miesta presunu silno podráždení, niekedy nemajú náladu, človek berie do úvahy, že sa presúvajú medzi rodinnými prostrediami. Priložil ako dôkaz uznesenie a oznámenie policajných orgánov, z ktorých vyplýva, že správanie a konanie matky voči nemu bolo postúpené na riešenie na príslušné orgány, z čoho je jasné, že nejde o vymyslené trestné oznámenie, ani o krivé obvinenie. K vyjadreniu je nim predložené uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v H. P. J. zo dňa 26.5.2025, v zmysle ktorého bola vec odovzdaná Okresnému úradu v H. P. J. na prejednanie priestupku, keďže nie je dôvod na začatie trestného stíhania.
11. Kolízny opatrovník maloletých detí podal vyjadrenie zo dňa 28.7.2025, v ktorom uviedol, že súd vykonal pohovor s matkou maloletých detí, vo veci prebiehajúceho styku s maloletými deťmi. Matka uviedla, že otec sa s deťmi kontaktuje v zmysle rozsudku a styk prebieha v zmysle rozsudku, preberá si ich v domácnosti matky, s výnimkou nedele, kedy ich matka odovzdáva v domácnosti otca. Stáva sa, že v priebehu 2 týždňov otec na kontakt nepríde, danú skutočnosť jej oznámi SMS správou bez uvedenia dôvodu. Matka uviedla, že komunikácia s otcom sa nezlepšila, skôr má pocit, že sa zhoršuje. Ďalej bol vykonaný pohovor s otcom maloletých detí, ktorý uviedol, že styk nerealizuje len z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, skutočnosť matke oznámi, ich komunikácia je veľmi obmedzená len na kontakt s deťmi. Pravidelným kontaktom s oboma deťmi sa vzťahy medzi ním a deťmi upevnili, došlo k upevneniu súrodeneckých vzťahov. Uviedol, že chce plnohodnotne mať priestor na výchovu oboch detí. Stáva sa, že deti chcú u neho ostať dlhšie. Matka si pri preberaní deti nahráva na mobil. Matka i otec v minulosti absolvovali odborné poradenstvo, to však nesplnilo svoj účel. Jedinú cestu vidí v práve rodičov na rovnocennú starostlivosť.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“), a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky v časti pre potvrdenie napadnutého rozsudku postupom podľa ustanovenia §387 CSP vo výrokoch o výživnom a zmenu rozsudku vo výrokoch o styku postupom podľa ustanovenia § 388 CSP. Svoje rozhodnutie odôvodňuje odvolací súd nasledovne.
13. V prvom rade odvolací súd podrobil predmetom prieskumu napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k výživnému. S poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku, i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce stanovenie rozsahu výživného na maloletého D. a I. tak, ako ho určil súd prvej inštancie alebo v zmysle návrhu otca.
14. Súd prvej inštancie správne o výške výživného rozhodoval v súlade s ustanoveniami § 62, § 75 Zákona o rodine. Ohľadne skutkových otázok posudzovaných súdom prvej inštancie neučinil odvolací súd odlišný skutkový záver. Vo vzťahu k rozsudku o stanovení rozsahu výživného a následne dlžného výživného odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci a nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov odchýliť, príp. zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Pokiaľ ide o príjmové pomery, súd zistil pomery oboch rodičov. Príjem matky pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 345,20 eur, poberá rodinné prídavky na deti vo výške 120 eur, daňový bonus vo výške 240 eur, má aj príjem z podnikania vo výške 392,07 eur mesačne. Na strane otca je príjem zo závislej činnosti v priemernej výške 1.463,81 eur a príjem z titulu funkcie E. A. vo výške 32,67 eur mesačne. Pri nákladoch pre maloleté deti konštatuje ich náklady na stravu, oblečenie, hygienu, hračky, doplnky stravy maloletého D. vo výške 15-20 eur, u I. náklady na plienky 60 eur mesačne. Matka býva v rodinnom dome s rodičmi a sestrou, prispieva na bývanie 200 eur mesačne a na stravu 150 eur mesačne, PHM 70 eur mesačne. Súd v bode 11 súdneho rozhodnutia dostatočne opisuje zistenia vo vzťahu k zisteným potrebám maloletých detí a príjmov rodičov. V zásade námietky odvolateľa sa nedotýkajú daných zistení.
15. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti, i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
16. Otec namieta, že súd pri stanovení výživného neprihliadol na skutočnosť, že on tiež zabezpečuje osobnú starostlivosť o deti, vrátane uspokojovania ich výživy počas styku. Ako aj, že súd neprihliadol na náklady súvisiace so stykom. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci, pokiaľ ide o skutočnosti rozhodné pre posúdenie podmienok pre stanovenie výživného pre maloletého D. a I.. Zdieľa jeho závery o možnostiach a schopnostiach otca a pomerov na strane oprávnených. Správne rovnako súd zistil, že na strane otca je jeho príjmom príjem zo závislej činnosti v priemernom vyjadrení cca 1.500 eur mesačne a príjem z titulu funkcie E. A. vo výške cca 33 eur mesačne. Odvolací súd stanovené bežné mesačné výživné považuje za výživné zodpovedajúce zákonom ustanoveným východiskovým kritériám, rozsah takto stanoveného výživného, ktoré je otec povinný platiť, je odrazom posúdenia individuálnych skutkových okolností prejednávanej veci. Pri určovaní výšky výživného je potrebné zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti SR z roku
2024, ktorého cieľom je zjednotiť postup pri určení výživného (https://www.justice.gov.sk/aktualne-temy/ ministerstvo-spravodlivosti-sr-zjednocuje-postup-pri-urceni-vyzivneho/). Vekovej kategórii oprávneného dieťaťa vo veku mal. D. a I. (0-5 rokov) prislúcha percentuálny podiel 12 % z príjmu povinného rodiča. Otec je nositeľom celkovo dvoch vyživovacích povinností (mal. D. a I.). Prihliadajúc na príjem otca, ktorý je vo výške 1.530 eur, v prípade mal. D. a I. tabuľkové výživné predstavuje 183 eur. Súd prvej inštancie ustálil výšku výživného na sumu 150 a 120 eur, teda pod hranicou odporúčanej výšky výživného. V stanovenej výške tak prihliadol na mieru osobnej starostlivosti otca o maloleté deti a prihliadol na ňu aj odvolací súd pri stanovení iného rozsahu styku oproti súdom určeného styku. Výška výživného zodpovedá aj po zmene rozsahu styku odvolacím súdom zákonným kritériám Zákona o rodine. Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj detí, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. K týmto odôvodneným potrebám sa musí prihliadať pri určovaní výšky výživného.
17. Z vyššie uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že výška výživného v stanovenom rozsahu je postačujúca oprávneným potrebám každého maloletého dieťaťa a zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca a je stanovená s prihliadnutím na zákonné kritériá a okolnosti danej veci.
18. Vo vzťahu k dlžnému výživnému nie sú odvolateľom v zásade tvrdené žiadne námietky. Zameškané výživné plní satisfakčnú funkciu, ktorou by malo byť mal. dieťa kompenzované za obdobie, počas ktorého bolo aj napriek dostatočným príjmovým pomerom otca ukrátené na svojom práve podieľať sa na jeho životnej úrovni. Súd rozhodol o splácaní dlhu v splátkach a jeho rozhodnutie je správne. Súd pristupuje v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) k možnosti povoliť splácať dlh ako k výnimočnému riešeniu. Súd povolil otcovi splácať dlh v splátkach.
19. Odvolanie bolo podané otcom aj proti výrokom o styku otca s maloletými deťmi (IV., V.). Podstatou odvolacích námietok otca proti napadnutému rozsudku je nesprávne zhodnotenie záverov vykonaného dokazovania vo vzťahu k rozsahu styku otca s maloletými synmi, ktorý považuje za nedostatočný pre výchovu detí a rozvíjanie vzájomných väzieb.
20. Z obsahu skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti. V priebehu konania nedošlo k uzavretiu rodičovskej dohody ohľadne formy starostlivosti o maloleté deti a úprave styku. Súd v priebehu konania nariadil neodkladné opatrenia v konaní vo veci samej vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému D., upravil rozsah styku otca s maloletým D.. V priebehu konania sa narodil rodičom syn I.. Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne D.. O. O. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, dospelých, poradenská psychológia, okrem iného vyplýva, že obaja rodičia sú po psychologickej stránke spôsobilí starať sa o svoje deti a obaja túto starostlivosť vykonávajú v súlade so svojimi povahovými profilmi. Matka je viac empatická, emočná, otec je viac aktívny, náročný, miestami tvrdý. Rodičovské vplyvy sa v prípade úplnej rodiny iba dopĺňali. Úloha otca aktuálne maloletému D. škodí nekompromisný postoj, s akým sa miestami realizuje styk, keď do prostredia ide právo rodiča než aktuálna pripravenosť. Úloha otca je aj v tom, podporiť matku a vytvoriť podmienky, aby sa matka mohla o dieťa starať bez pocitu ohrozenia, inak tento stres toxicky má vplyv na dieťa. Úlohou matky je zase vnímať, a to aj napriek rozchodu, že pre zdravý psychický vývin je rola otca nezastupiteľná a nebrániť v nijakom emočne blízkom vzťahu otec a syn. Ďalej uviedla, že maloletý D. a dieťa v jeho veku zvládne takto bez ujmy vyspelé dieťa 48 hodín, vrátane možného prespania aj viac dní po sebe, môže byť sporné, emočne náročné, ale je to individuálne. D. zvládne byť s otcom aj bez prítomnosti matky, stále treba brať zreteľ na to, že je to malé dieťa, je vo vývine a rešpektovať jeho limity a kapacitu, v ktorej sa len vyvíja a nepreťažovať to. Znalecký posudok bol vyhotovený 23.7.2024. Z predbežnej správy z poradensko- psychologického procesu (č.l. 131) z Referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR E. zo dňa 16.11.2023 vyplýva, že rodičia sa zúčastnili odborného poradenstva v rozsahu 20 hodín, ktoré im bolo uložené rozhodnutím súdu. Menovaní vzorne spolupracovali, emočne sa angažovali na ponúkaných témach, obsah poradenstva sa zameriava na emocionálne spracovanie, edukáciu rodičov v oblasti komunikácie a v napĺňaní potrieb detí. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca proti rozhodnutiu súdu o určení rozsahu styku maloletých detí s otcom odvolací súd udáva nasledovne.
21. Súd prvej inštancie stanovil rozsah styku rozdielne s maloletým D. a maloletým I.. Pri úprave styku sa vždy vychádza z toho, že právom oboch rodičov je v zásade rovnaká miera o dieťa sa
starať, podieľať sa na jeho výchove a s tým korešponduje i právo samotného dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov a pokiaľ je rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, tak by tomuto dieťaťu malo byť umožnené stretávať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnakej rodičovskej zodpovednosti čo najviac naplnený. Odvolací súd má za to, že rozhodnutím súdu prvej inštancie súd nedostatočne vytvoril čo najširší časový priestor pre oboch rodičov podieľať sa na výchove oboch detí. Námietky otca sú akceptovateľné. Súd nevyhodnotil existenciu citovej väzby maloletých na oboch rodičov dôsledne a už známe rodinné prostredie maloletých detí aj u otca, jeho vykonávajúcu starostlivosť. Súd úpravou styku stanovil nerovnomernosť a výraznú odchýlku v starostlivosti a túto dôsledne nezdôvodnil.
22. V prejednávanej veci nedošlo k zvereniu maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti, súd svoje rozhodnutie odôvodňuje dôvodmi, pre ktoré nie je nateraz táto forma osobnej starostlivosti najvhodnejšou úpravou a to z hľadiska maloletých detí predovšetkým. V prípadoch, ak teda striedavá starostlivosť nie je súdom zvolená, je potom pri zverení dieťaťa jednému z rodičov alternatívou stanovenie širokého rozsahu styku druhému rodičovi, ktorému dieťa nie je zverené. Časový priestor na styk rodiča s dieťaťom tak determinuje reálne možnosti rodiča vychovávať svoje dieťa, čím je tento priestor užší, tým je právo rodiča vychovávať svoje dieťa užšie, a naopak. Ak je rodičovi upravený styk s dieťaťom, znamená to, že počas vymedzeného času styku rodič svoje právo a povinnosť vychovávať svoje dieťa a starať sa oň realizuje a zároveň dieťa prostredníctvom toho času tiež realizuje svoje právo na výchovu a starostlivosť od tohto rodiča.
23. Odvolací súd má za to, že pre naplnenie možností a zachovania nielen práva otca, ale práva detí, ktoré majú právo na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, je dôležité naplniť otázku zachovania a vytvorenia priestoru pre právo detí na zachovanie vzťahu k otcovi. To je možné realizovať len prostredníctvom vytvorenia čo najširšieho časového priestoru. Samozrejme zásada dodržania rovnocennosti časových priestorov oboch rodičov v prípade, ak dieťa nie je zverené do striedavej osobnej starostlivosti, je limitovaná množstvom ďalších faktorov, ktoré majú pôvod v individuálnych okolnostiach každej veci. V prejednávanom prípade rodičia nežijú v rovnakých bydliskách, teda v rovnakom mieste bydliska, okolnosti v danej veci, na ktoré sa prihliada, je vzdialenosť bydlísk, pomerne útly vek maloletých detí. Nie je možné uvedenú zásadu úplne naplniť, ale je dôvodné danú požiadavku čo najlepšie naplniť s prihliadnutím samozrejme aj na záujem maloletých detí.
24. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa (§ 28 ods. 1, 2 ZoR). Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že rodičia majú nielen právo, ale aj povinnosť podieľať sa na výchove mal. dieťaťa. „Byť spolu znamená pre rodiča a jeho dieťa jeden zo základných prvkov rodinného života, a to aj napriek nezhodám vo vzťahoch medzi rodičmi. Ako vyplýva z Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa má právo udržovať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (čl. 9 ods. 3 a čl. 18 ods. 1) ( porovnaj uznesenie Ústavného súdu Českej republiky, sp.zn. I.ÚS 955/15 zo dňa 14.03.2017). Nemožno spochybniť, že väzba medzi matkou a maloletým dieťaťom a otcom a maloletým dieťaťom je jedným z prvoradých predpokladov vývoja ľudského jedinca. Tomu zodpovedá i právna úprava, v zmysle ktorej súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (§ 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“).
25. Kritéria pre rozhodovanie o zverení dieťaťa do starostlivosti sa analogicky uplatnia aj v prípade rozhodovania o styku. V tomto ohľade všeobecne platí, že súdne konanie má byť vedené, a prijaté opatrenia majú byť učinené vždy v najlepšom záujme dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa) .V každom konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prioritný záujem maloletého dieťaťa. V danej veci odvolací súd skúmal aj najlepší záujem maloletých detí.
26. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
27. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
28. Najlepším záujmom dieťaťa je, aby sa stretávalo v čo najširšom rozsahu s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti. Odvolací súd nepochybuje o tom, že je prvoradým záujmom maloletých detí, aby vyrastali v bezpečnom a stabilnom výchovnom prostredí oboch rodičov a v okruhu ľudí, ktorí sú schopní a ochotní im poskytnúť nielen materiálne zabezpečenie, ale aj lásku a výchovu tak, aby sa mohli pozitívne vyvíjať po všetkých stránkach. Nepochybuje o tom, že obaja rodičia svoje deti milujú.
29. Pravidlá sa stretávania sa nastolili odvolacím súdom nanovo vychádzajúc z vyššie opísaných kritérií. Odvolací súd reflektuje na vek maloletých detí, ale uvádza, že prijaté opatrenia v podobe možnosti prespávania maloletých detí u otca aj počas týždňa považuje za efektívne opatrenia. V prvom rade má za to, že maloletý I. má takto vytvorený rovnaký priestor byť s otcom a maloletým bratom ako maloletý D.. Maloletý I. je vo veku, kedy už bol súdom upravený styk neodkladným opatrením otca s D.. Nie je dôvodené s prihliadnutím na vek maloletého I. a predpoklady otca ponechávať styk bez prespatia. Maloleté deti sú podľa názoru súdu na otca zvyknuté. Rovnako za efektívne je potrebné považovať také opatrenia, ktorým nebudú musieť maloleté deti spolu s otcom cestovať v priebehu týždňa, ale je vhodné, aby bol styk určený s prespatím. Otec sa musí zapojiť vo veku maloletých do starostlivosti výraznou mierou, do plnenia si rôznych úloh, ktoré s tým súvisia. Veľmi je dôležité, aby otec, ktorý nemá maloleté deti zverené do svojej osobnej starostlivosti (teda aj striedavej osobnej starostlivosti), mohol počas styku na maloleté deti výchovne pôsobiť, mohol sa o nich starať, rozhodovať aj o bežných záležitostiach synov v rámci doby, kedy je na styk s deťmi oprávnený. Vychádzajúc zo záverov vykonaného dokazovania, ako aj zo záverov znaleckého posudku odvolací súd aj po posúdení odvolacích námietok otca prijíma odlišný záver ako súd prvej inštancie vychádzajúc z potreby a možnosti rozšírenia úpravy styku otca s maloletými deťmi. Zo zistení skutočného stavu nevyplývajú žiadne závažné zistenia pre prijatie záveru o tom, aby sa otec nemal podieľať práve formou styku na výchove svojich maloletých detí. Na strane otca nie sú zistené žiadne relevantné dôvody pre vyslovenie neschopnosti otca sa o deti počas styku riadne postarať. Osobnosť otca je hodnotená aj znalkyňou ako osobnosť plne kompetentná sa o svoje deti primerane starať. Treba podotknúť, že otec má byť pre svojich synov vzorom muža a poskytovať im zároveň určitý vzor správania sa k rodičom, iným ľuďom, k ženám. Rovnako nevyplývajú zo zisteného skutočného stavu vážne okolnosti na strane maloletých detí, pre ktoré by nemohol byť styk upravený s prespávaním u otca.
30. V súlade s citovanými doktrinálnymi závermi súdov ohľadom kritérií pre rozhodovanie o styku nerezidentného rodiča s dieťaťom, rešpektujúc záujem maloletých detí, je daná potreba zmeny úpravy styku, ktorá umožní vytvoriť dostatočný priestor pre realizáciu rodičovskej starostlivosti zo strany otca.
31. Odvolací súd zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi počas vianočných a veľkonočných sviatkov a v deň narodenín otca. Úprava vianočných sviatkov je totožná ako bola realizovaná neodkladným opatrením s tým, že táto sa realizuje tak, že obe deti strávia Štedrý večer s oboma rodičmi. Je potrebné uviesť, že pokiaľ dôjde k dohode rodičov a tento styk nebude výhodný pre maloleté deti, tak bude možné požiadať súd o úpravu styku počas vianočných sviatkov s rozdelením času aj počas ďalších dní týchto vianočných sviatkov. Čo sa týka letných prázdnin, otec navrhoval upraviť aj prázdniny. Odvolací súd má za to, že nateraz rozsah bežného styku je stanovený, pričom prázdninový režim detí a styk je iný, rozdielnejší, letné prázdniny sa upravujú odlišne od bežného roku. Za závažný dôvod, ktorý existuje a pre ktorý nateraz odvolací súd neupravil stretávanie sa počas prázdnin, je nízky vek detí. Neznamená to, že tento rozsah styku, ak nebude upravený rodičmi, v blízkej budúcnosti nebude potrebné upraviť súdom. Styk počas prázdnin s rodičom, ktorému deti nie sú zverené, je
bežne upravovaný, je upravovaný odlišne ako bežný styk, ako bolo uvedené, pokiaľ na to samozrejme neexistujú nejaké iné silné dôvody.
32. Pokiaľ ide o návrh otca, aby matka preberala maloleté deti v mieste bydliska otca, tak odvolací súd tomuto návrhu nevyhovel. Svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že nateraz treba vychádzať zo zistení, že matka maloletých detí je na rodičovskej dovolenke. Je v možnostiach a schopnostiach otca deti preberať a odovzdávať v mieste bydliska matky.
33. Vzhľadom na vyššie opísané zistenia a dôvody prijal odvolací súd záver o čiastočnej dôvodnosti podaného návrhu otca na zmenu rozsahu stretávania sa s deťmi a pristúpil k zmene rozsudku postupom podľa ustanovenia § 388 CSP vo vzťahu k výrokom o úprave styku.
34. Odvolací súd považuje ešte dodať, že zo záverov vykonaného dokazovania vyplýva pre súd nepochopiteľná neschopnosť oboch rodičov komunikovať vzájomne, pričom znalkyňa v podanom znaleckom posudku jasne uviedla, že rodičia si majú uvedomiť, že obaja sú dôležití v živote svojich detí rovnako. Je nevyhnutné, aby rodičia boli zrelšími rodičmi, vzájomne sa podporovali a rešpektovali sa ako rodičia. Je na oboch rodičov, aby už prekonali prekážky a riešili problémy hľadiac tak na budúcnosť spoločných detí. Odvolací súd apeluje na rodičov, aby zlepšili svoju komunikáciu a snažili sa dohodnúť na výchovných princípoch, zachovávali podobné výchovné postupy a stereotypy, viac komunikovali o veciach týkajúcich sa mal. detí (pravdivo informovali, čo sa udialo v priebehu pobytu u jedného z nich), nesúťažili o ich lásku. V prípade, ak nedôjde k zlepšeniu komunikácie, je možnosťou niektorého z rodičov požiadať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny alebo súd o uloženie odborného poradenstva za účelom zlepšenia ich komunikácie.
35. Odvolací súd na záver udáva, že rodičovstvo nemá byť súťažou schopnejšieho rodiča. Najschopnejším rodičom sú pre dieťa dvaja rodičia konajúci vo vzájomnej spolupráci vedení k blahu dieťaťa (porovnaj Právne postavenie maloletého dieťaťa vo vzťahu k jeho rodičom Lucia Danišovičová, PhD. C-H- Beck).
36. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok vo výrokoch o výživnom, dlžnom výživnom (II., III.) potvrdil postupom podľa § 387 C.s.p. ako vecne správny a zmenil postupom podľa ustanovenia § 388 CSP výroky o úprave styku (IV., V.).
37. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ustanovenia. § 55 CMP.
38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).