Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/123/2025

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, dieťa rodičov – matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom X. XXXX XXX/XX, XXX XX D., zastúpená právnym zástupcom JUDr. Jánom Čipkom, advokátom, so sídlom Partizánska 197, 981 01 Hnúšťa a otca: A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XX F. G., H., I. J. H. XXX, K. L., štátny občan Českej republiky, zastúpený právnym zástupcom Mgr. Pavlom Dudíkom, advokátom, so sídlom Jilemnického 532/2, Trenčín, o návrhu matky na zverenie maloletého do výchovy a určení výživného, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. -141 zo dňa 14.01.2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch II. a III. v spojení so závislým výrokom V. o trovách prvoinštančného konania z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „súd prvej inštancie“), vo výroku I. zveril maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať a spravovať majetok maloletého majú obidvaja rodičia. Vo výroku II. rozhodol, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 250,- Eur mesačne, a to vždy do 20. dňa v mesiaci vopred do rúk matky, počnúc dňom 28.02.2021. Vo výroku III. povolil otcovi zameškané výživné za obdobie od 28.02.2021 do 31.01.2025 vo výške 11.750,- Eur splácať spolu s bežným výživným vo výške 100,- Eur mesačne až do úplného vyrovnania, pod hrozbou straty výhody splátok. Vo výroku IV. styk otca s maloletým dieťaťom neupravil. Vo výroku V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na návrh matky, ktorým sa domáhala úpravy práv a povinností k maloletému A. a jeho odôvodnenie, na písomné vyjadrenie otca k návrhu, správu kolízneho opatrovníka, rozsah vykonaného dokazovania a za aplikácie ust. § 62 ods. 1, 2, 3 a 4, § 65 ods. 1, 2, 3, § 75 ods. 1, 2, § 77 Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo výrokových častiach svojho rozsudku.

3. Výsluchom matky súd prvej inštancie zistil, že v súčasnosti na základe živnostenského oprávnenia vykonáva živnosť na prípravné práce k realizácii stavieb a dokončovacie stavebné práce pri realizácií exteriérov a interiérov, jej príjem činí cca (súd prvej inštancie sumu neuviedol) a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dcére M.. Mesačné náklady na maloletého celkovo predstavujú sumu 200,- až 275,- Eur, výdavky v školskom roku 2024/2025 v škole predstavovali 37,- Eur, matka spláca mesačne hypotéku vo výške 275,50 Eur, do septembra 2024 nemal otec žiaden kontakt so synom, kontaktuje sa s ním iba od septembra 2024 cez sociálne siete. Ďalej zo šetrenia bolo zistené, že príjem otca za posledných 12

mesiacov činil 3.659,- Eur mesačne, žije v K. L., od októbra 2024 je PN, nemocenskú dávku nepoberá, inú vyživovaciu povinnosť nemá.

4. Zo správy kolízneho opatrovníka bolo zistené, že tento navrhol návrhu matky vyhovieť a výživné určiť sumou 250,- Eur mesačne.

5. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia maloletého dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, doposiaľ práva a povinnosti k maloletému rozhodnutím súdu upravené neboli, maloletý A. je od konca júla 2013 vo výlučnej starostlivosti matky a otec doposiaľ na výživu maloletého neprispieval, v priebehu konania otec vyjadril súhlas so zverením maloletého do výchovy matky, ako aj s tým, aby styk otca s maloletým súd neupravoval, nesúhlasil s výškou výživného, za primeranú považoval sumu 180,- Eur mesačne. Pokiaľ ide o určenie výživného, súd prvej inštancie vychádzal z celkovej finančnej situácie otca, ktorého príjem bol v minulosti značne vysoký, činil 3.659,- Eur mesačne a z tohto, že sa nijakým spôsobom na financovaní maloletého nepodieľal, otec inú vyživovaciu povinnosť nemá, a preto sumu výživného súd prvej inštancie stanovil vo výške 250,- Eur mesačne, ktorú považuje za zodpovedajúcu celkovej životnej úrovni otca. Súd prvej inštancie zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec značné finančné prostriedky investoval do rekonštrukcie nehnuteľnosti, čo je dôkazom jeho solventnosti, tieto náklady nemožno považovať za nevyhnutné, vychádzajúc zo zásady, že výživné na maloleté dieťa je prvoradé a predchádza iným pohľadávkam zo strany povinnej osoby. Súd prvej inštancie začiatok vyživovacej povinnosti stanovil v súlade s § 77 Zákona o rodine s účinnosťou od 28.02.2021, t.j. tri roky spätne od podania návrhu matkou, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tej okolnosti, že otec dlhodobo nijakým spôsobom na výživu maloletého neprispieva, pričom sa s ním ani nekontaktoval. Zročné výživné za obdobie od 28.02.2021 do 31.01.2025 vo výške 11.750,- Eur povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným vo výške 100,- Eur, kedy splátka je splatná vždy do 20. dňa v mesiaci do rúk matky s tým, že omeškanie z plnenia jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec, a to proti výrokom II. a III. z dôvodov podľa ust. a ust. . V odôvodnení odvolania uviedol, že v odseku 5. a tiež v časti odseku 18. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie stručne uviedol skutkové zistenia vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča. Ide o naozaj stručné konštatovanie súdu, následne však z odôvodnenia rozhodnutia súdu nie je vôbec zrejmé, v akej výške ustálil súd odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a tiež schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Súdne rozhodnutie je de facto nepreskúmateľné, lebo nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s námietkami otca vo vzťahu k príjmu matky a jej pracovnej dobe (dĺžkam turnusov), ako sa vysporiadal s námietkami vo vzťahu k výdavkom dieťaťa (dve bundy, dvoje topánok, posilňovňa vo výške 240,- Eur). Rovnako z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, či a v akej miere prihliadol súd na výdavky otca. Týmto nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie mu znemožnil, aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, medzi jedny z komponentov práva na spravodlivý proces patrí práve aj právo na preskúmanie rozhodnutia. V ďalšom otec uviedol, že súd prvej inštancie bol povinný zisťovať skutočnú výšku výdavkov matky maloletého a zároveň jej príjem, rovnako mal dôkladne skúmať aj pomery otca, nie je zrejmé, prečo súd bez ďalšieho prevzal tvrdenie matky o výške odôvodnených potrieb maloletého vo výške 275,- Eur mesačne, nevysporiadal sa s námietkami otca a nepodrobil tieto výdavky žiadnemu posudzovaniu. Z matkou predloženej tabuľky je zrejmé, že napríklad výdavky na oblečenie sú vo výške 1.510,- Eur ročne, čo činí 125,- Eur mesačne, vo výdavkoch sú uvedené mnohé také, ktoré matka nekupuje ročne, ale možno raz za dva až tri roky, nie je zrejmé, o aké výdavky na zubára sa jedná, nepreukázala matka, že by syn mal napríklad strojček. Rovnako súd prvej inštancie bez ďalšieho uznal pri štrnásťročnom dieťati výdavok vo výške 240,- Eur na posilňovňu. Skutkové zistenia súdu sú tak strohé a nedostatočné, že sa nedá vykonať žiadne spätné overenie postupu súdu, čo samo osebe vyvoláva dôvod na zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu na ďalšie prejednanie, vysporiadanie sa so spornými otázkami a riadne rozhodnutie vo veci, ktoré súd dôkladne odôvodní. Súd pri posudzovaní skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky výživného ( Zákona o rodine) dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. skutočný stav veci nezistil úplne a správne a zároveň nesprávne právne posúdil vec. Nie je možné jednoznačne overiť a uviesť, ako súd ustálil odôvodnené potreby maloletého dieťaťa pre potreby rozhodovania v súlade s Zákona o rodine. Podľa otca

súd zároveň dal nesprávne právne posúdenie s tým, že určil výživné spätne od 28.02.2021, pričom za celú dobu určil výživné vo výške 250,- Eur, ide o ďalšiu skutočnosť, ktorá jednoznačne preukazuje, že sa súd vôbec neriadil § 75 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko nie je možné, aby maloleté dieťa počas obdobia od 28.02.2021 do 31.01.2025 malo rovnaké výdavky a bola teda potreba stanoviť výšku výživného na celé obdobie rovnaké v celej výške. Súd prvej inštancie nemohol ani správne postupovať, ak vôbec žiadnym spôsobom neskúmal príjem otca za celé obdobie, počas ktorého priznal nárok na výživné. To, že § 77 Zákona o rodine umožňuje spätne priznať výživné, automaticky neznamená, že by malo byť určené vo výške priznaného výživného v čase rozhodovania súdu, zároveň nesprávne právne posúdenie veci otec videl vo vzťahu k nesprávnej aplikácií § 77 ods. 1 tretia veta Zákona o rodine, kedy súd priznal matke nárok na výživné spätne tri roky odo dňa podania návrhu na súd, t.j. odo dňa 28.02.2021. Súd prvej inštancie riadnym spôsobom dôvod hodný osobitného zreteľa neuviedol, hoci podľa judikatúry dôvodom na priznanie výživného spätne je taký objektívny dôvod, ktorý bránil oprávnenej osobe požiadať o určenie výživného skôr. Právny zástupca otca sa matky pýtal na dôvod, pre ktorý požaduje priznať nárok na výživné spätne, a táto uviedla, lebo mám na to nárok, rovnako sa jej pýtal, či jej bránila nejaká objektívna alebo subjektívna prekážka, aby návrh podala skôr, uviedla, že nie. Preto nie je možné v súčasnosti priznať jej podľa § 77 Zákona o rodine nárok na spätné výživné, lebo z jej strany ide, podľa názoru otca, o zneužívanie tohto inštitútu, nakoľko jej nič nebránilo v tom, aby čo najskôr po odchode z L. podala na súd návrh na ÚPP. Súd to teda nesprávne právne posúdil tým, že nesprávne aplikoval a interpretoval § 77 ods. 1 tretia veta Zákona o rodine v tom smere, že v prejednávanej veci priznal nárok na spätné výživné, hoci dôvod, pre ktorý tak súd spravil, je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou súdu a podľa názoru otca aj samotným Zákonom o rodine. Dôvod, ktorý uviedol, a to, že otec dlhodobo nijakým spôsobom na výživu maloletého neprispieval, pričom sa s ním ani nekontaktoval, je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou súdov, ako aj ústavného súdu. Otec v rámci návrhu na rozhodnutie v odvolacom konaní žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku II. tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 180,- Eur mesačne, a to vždy do 20. dňa v mesiaci vopred do rúk matky, počnúc dňom 28.02.2024, t.j. odo dňa podania návrhu matky a vo výroku III. tak, že zameškané výživné za obdobie od 28.02.2024 do 31.01.2025 vo výške 1.980,- Eur sa povoľuje otcovi splácať v splátkach vo výške 100,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, vo zvyšnej časti sa návrh matky zo dňa 28.02.2024 zamieta.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca v podaní zo dňa 16.04.2025 navrhol, aby odvolací súd v plnom rozsahu potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a odvolanie otca zamietol.

8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že jeho odvolanie nie je dôvodné, považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, poukázala na skutkové okolnosti, ktoré uvádzala aj v návrhu na určenie výživného, a to, že otec dieťaťa od mája 2015, kedy sa matka vrátila na územie Slovenskej republiky, mal až do podania návrhu tri kontakty vo vzťahu k ich maloletému dieťaťu, a to 03.12.2018, kedy oznámil, že mu zomrela mama, 10.10.2020, kedy sa zaujímal o veľkosť oblečenia a topánok maloletého syna a kedy mu matka teda odpísala, že by bolo vhodné platiť výživné, tak po verbálnych urážkach otec dieťaťa uviedol, že je podľa britských zákonov oslobodený od platenia výživného. V priebehu dokazovania súd prvej inštancie mal dostatok dôkazov na to, aby správne a zákonne rozhodol o výške výživného, najmä sledujúc záujem maloletého dieťaťa. Matka nevie, aké výdavky na syna, čo sa týka oblečenia a obutia, by pri štrnásťročnom dieťati a jeho raste mali byť nevyhnutné za dva až tri roky. Rovnako považuje za objektívne doložené výdavky súvisiace s návštevami lekára a nákladov, ktoré uviedla v súvislosti s nimi. Otec do júla 2015 platil dobrovoľné výživné 35,- Eur týždenne, v čase, keď mal chlapec päť rokov, od tejto doby uplynulo ku podaniu návrhu viac ako deväť rokov, a preto je matka toho názoru, že potreby štrnásťročného chlapca sú vyššie ako potreby päťročného dieťaťa. Matka bola nútená opustiť K. L. z dôvodu psychického a fyzického vydierania zo strany otca a vec sa snažila riešiť aj na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, aj podaním trestného oznámenia. Otec nikdy nemal obmedzené z jej strany právo stretnúť sa alebo inak komunikovať so synom, elektronicky tak urobil trikrát. Otec nemal záujem sa bližšie informovať o zdravotnom stave syna, a to ani v čase, keď bol vážne chorý a hospitalizovaný na hematologicko-onkologickom oddelení, o čom bol informovaný zo strany otca matky, na druhej strane sa otec stará o dve cudzie deti jeho priateľky z predchádzajúceho vzťahu, ktoré bývajú s ním v spoločnej domácnosti a je predpoklad, že sa podieľajú na znášaní nákladov tejto domácnosti. Jeho odvolanie považuje matka za vytváranie prieťahov v konaní a za podstatnú vec považuje uviesť aj to, že kontaktovanie syna zo strany otca bolo účelové, pretože podľa jej vedomosti po vyhlásení rozsudku otec prestal kontaktovať syna. Matka sa snažila od ich návratu na územie Slovenskej republiky upraviť vzájomné práva a povinnosti obidvoch rodičov

k synovi, o čom svedčí, že dňa 27.05.2015 podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý však bol uznesením sp.zn. z 01.06.2015 zamietnutý, rovnako sa domáhala návrhom zo dňa 14.10.2015 určenia výživného, ktorý tento návrh po poučení zo strany súdu vo veci vzala späť, rovnako podala aj trestné oznámenie, ktoré však bolo uznesením zo dňa 18.08.2015 odmietnuté. To, že bola v podstate neúspešná, ju odradilo od podávania ďalších návrhov až do súčasnosti, kedy sa skutočne ocitla v neúnosnej situácii. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a zároveň navrhla, aby odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu matky opätovne uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd v plnom rozsahu potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

10. Otec v replike k vyjadreniam účastníkov konania zopakoval všetky tvrdenia uvedené v podanom odvolaní a uviedol, že nie je možné súhlasiť s matkou, že súd prvej inštancie v konaní postupoval správne vo vzťahu k určeniu výšky výživného a odôvodneniu svojho rozhodnutia a už vonkoncom nie vo vzťahu k priznaniu nároku na výživné spätne tri roky. Matka argumentovala tým, že príjem otca je oveľa vyšší než jej, čo však nemusí byť pravdou. Základný príjem otca je vo výške 2.200,- libier, pričom na to, aby dosahoval takýto príjem, musí pracovať desiatky hodín nadčasov, navrhovateľka naproti tomu má príjem na úrovni 2.000,- až 2.500,- Eur mesačne, pričom z faktúr a informácií uvedených na pojednávaní z jej strany bolo zrejmé, že niekedy pracuje iba polovicu mesiaca a zvyšok mesiaca je doma, pričom doma nič nerobí. Preto argument matky o diametrálne odlišnom príjme rodičov neobstojí. Ak by bol súd riadne podrobil všetky okolnosti, ktoré vyšli najavo v súdnom konaní, skúmaniu, dospel by k rovnakému zisteniu. Súdne rozhodnutie je nepreskúmateľné. Na podporu súdneho rozhodnutia o priznaní výživného spätne navrhovateľka, teda matka maloletého, neuviedla žiadne relevantné argumenty. Skutočnosti, ktoré matka uviedla, nie sú v súdnom konaní preukázané a ani súd samotný nevykonával vo vzťahu k týmto skutočnostiam žiadne dokazovanie. Právne posúdenie súdu vo vzťahu k § 77 Zákona o rodine nie je založené na skutočnostiach, ktoré uvádza matka maloletého. Zotrval na jeho odvolacom návrhu v podanom odvolaní.

11. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania nenasledovali.

12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( v spojení s ), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, a to otec maloletého dieťaťa ( a a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), vec preskúmal v medziach daných ust. , a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa zrušil v napadnutých výrokoch II. a III. v spojení so závislým výrokom V. o trovách prvoinštančného konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

13. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

14. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

15. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Podľa súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

17. Podľa súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

18. Podľa odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

19. Podľa odvolanie je možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

20. Ako prvoradé konštatuje odvolací súd, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( , ). Otec v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa .

21. Podstatou odvolania podaného otcom maloletého dieťaťa bolo namietanie nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, namietanie nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj postup súdu porušujúci právo otca – odvolateľa na spravodlivý proces. Otec podal odvolanie do výroku II. a III. napadnutého rozhodnutia, teda proti výrokom o určení výživného a o zameškanom výživnom. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ust. , podľa ktorého odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný, to znamená, že právna úprava odvolacieho konania v mimosporových konaniach neobmedzuje odvolací súd na preskúmanie odvolania len z dôvodov, ktoré uviedol účastník v konaní, ale ak odvolací súd zistí, že je daný ďalší účastníkom neuplatnený odvolací dôvod, môže preskúmať vec aj z tohto pohľadu. Z uvedeného teda vyplýva, že odvolací súd môže preskúmať rozhodnutie z pohľadu všetkých prípustných odvolacích dôvodov. Otec v rámci odvolania uplatnil aj osobitný odvolací dôvod v vzťahujúci sa na civilné mimosporové konanie, súvisiaci s vyšetrovacím princípom, a to záujmom zistiť skutočný stav veci ( ), t.j. k skutkovému základu (podkladu) rozhodnutia, ktoré je mierou, čo najbližšou priblíženia sa hmotnoprávnemu rozsahu práv, povinností a právom chránených záujmov.

22. V konaní o určenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom súd vychádza zo zákonných kritérií obsiahnutých v § 62 a nasl., ako aj zo spoločných ustanovení obsiahnutých v § 75 a nasl. Zákona o rodine. Súd musí skúmať príjmové, majetkové a sociálne pomery osoby povinnej prispievať výživným na dieťa, ako aj na strane osoby, ktorej maloleté dieťa bolo na základe rozhodnutia súdu zverené do osobnej starostlivosti a je povinný zistiť i ďalšie okolnosti majúce vplyv na vyhodnotenie reálnych schopností a možností povinného rodiča prispievať na výživu maloletého dieťaťa. V nadväznosti na takto zistený skutkový stav po zvážení a zhodnotení odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa potom súd stanoví, resp. upraví rozsah vyživovacej povinnosti, adekvátny na zistený skutkový stav.

23. V prejednávanej veci po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie otca je dôvodné. Súd prvej inštancie podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne nevyhodnocoval rozsah odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a pri ich vyhodnocovaní bez opory v zákonnej úprave pri určení podielu matky, ktorým sa má podieľať na uspokojovaní potrieb maloletého dieťaťa, vychádzal z výdavkov maloletého dieťaťa nekrytých rodinným prídavkom. Súd prvej inštancie dostatočne neskúmal a nevyhodnocoval ani majetkové a zárobkové pomery na strane obidvoch rodičov a od nich sa odvíjajúcu úvahu o výške ich životnej úrovne, ktorou je následne limitovaný rozsah životnej úrovne maloletého a ani nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre zistenie skutočného stavu veci. Odvolací súd poukazuje na odseky 5. a 18. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie len stručne uviedol skutkové zistenia vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, v akej výške ustálil súd odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a tiež schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Súdne rozhodnutie je nepreskúmateľné, lebo nie je ani zrejmé, ako sa vysporiadal s námietkami otca vo vzťahu k príjmu matky, pracovnej dobe, s námietkami vo vzťahu k výdavkom dieťaťa a nie je ani zrejmé, či a v akej miere súd prvej inštancie prihliadol aj na výdavky otca maloletého dieťaťa.

24. Otec v odvolaní namietal existenciu vady konania, ktorá sa prejavila v nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd prvej inštancie mal znemožniť, aby uskutočňoval ako účastník konania jemu procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. K porušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj nedostatočným odôvodnením rozsudku, ktoré nedáva odpoveď na podstatné argumenty účastníkov konania a ktoré tak spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov a že nedodržanie

týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz vs. Španielsko, Vetrenko vs. Moldavsko, Köpke vs. Švajčiarsko). Rovnako podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasti základného práva na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať skutkovej i právnej stránky rozhodnutia (napr. ). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácií odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s Čl. 36 ods. 1 SR, resp. Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (), súd by mal preto vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení, byť koherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver, súčasne musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (, , ).

25. Súd prvej inštancie i napriek pomery na strane obidvoch rodičov dôsledne neposudzoval a vo vzťahu k majetkovým a zárobkovým pomerom matky len skonštatoval v odseku 5. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že v minulosti bola zamestnaná na základnej škole s materskou školou, jej príjem činí cca „bez uvedenia sumy“ a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dcére M. J.. Ani v odseku 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku nebolo zdôvodnené súdom prvej inštancie, ako posúdil schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov, ako aj životnú úroveň obidvoch rodičov. Rovnako súd prvej inštancie dôkladne neskúmal pomery, schopnosti a možnosti otca maloletého. V súlade s ust. Zákona o rodine súd prvej inštancie mal zisťovať skutočnú výšku výdavkov matky maloletého a zároveň aj jej príjem a zároveň mal dôkladne skúmať aj pomery otca maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s námietkami otca ohľadne výšky odôvodnených potrieb maloletého v sume 275,- Eur mesačne, nepodrobil tieto výdavky žiadnemu posudzovaniu, rovnako nie ja zrejmé, v akej výške súd uznal výdavky otca, na ktoré neprihliadol, ako nie nevyhnutné, a teda z čoho súd prvej inštancie vychádzal pri určení výšky výživného.

26. Dôvodná je aj námietka otca ohľadne skutočnosti, že súd prvej inštancie určil výživné spätne od 28.02.2021 a nesprávne aplikoval § 77 ods. 1 tretia veta Zákona o rodine, keď priznal matke nárok na výživné spätne tri roky odo dňa podania návrhu na súd, t.j. teda od 28.02.2021. Súd prvej inštancie len v odseku 19. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol, že dôvody hodné osobitného zreteľa videl v tej okolnosti, že otec dlhodobo nijakým spôsobom na výživu maloletého neprispieval, pričom sa s ním ani nekontaktoval.

27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania, výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. V zmysle citovaného ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, súd musí na rozhodnutie zhodnotiť okolnosti prípadu a zistiť, či sú dôvody hodné osobitného zreteľa dané, aby maloletému/oprávnenému, mohol priznať výživné spätne tri roky pred dňom podania návrhu na určenie výživného. Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže byť skutočnosť, že oprávnený nemohol proti povinnému podať návrh na určenie výživného, keďže nevedel, kde sa tento zdržiava, prípadne mu to neumožňoval zlý zdravotný stav, ako aj napr. konanie povinnej osoby, ktoré by malo znaky trestného činu spočívajúceho v bránení uplatnenia nároku na výživné oprávnenou osobou a pod.. Samotná skutočnosť, že povinný z výživného neplatí výživné, nemôže byť dôvodom k tomu, aby súd priznal nárok na výživné aj spätne. Odvolací súd sa s odvolacou námietkou otca, že súd nesprávne právne posúdil tým, že nesprávne aplikoval a interpretoval § 77 ods. 1 tretia veta Zákona o rodine a priznal teda nárok na spätné výživné, hoci dôvod, pre ktorý tak spravil, je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou súdu aj so samotným Zákonom o rodine, stotožnil. Zároveň odvolací súd uvádza, že v prípade, ak by aj súd prvej inštancie uznal, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, môže maloletému/oprávnenému, priznať výživné spätne aj tri roky pred dňom podania návrhu, avšak dôvody hodné osobitného zreteľa musí navrhovateľka/matka súdu preukázať.

Mohla by medzi ne patriť napríklad objektívna nemožnosť podať návrh proti povinnému, pretože navrhovateľ netušil, kde žil, z dôvodu zlého zdravotného stavu, aj rozhodnutie o tom, prečo teda súd použil túto výnimku, je povinný odôvodniť vo svojom rozhodnutí, ak aj súd rozhodol o priznaní práva na výživné pre maloletého, oprávneného spätne od obdobia pred začatím konania (najviac tri roky), musí sa súd počas konania vysporiadať aj s otázkou, kedy povinný prestal plniť úplne alebo čiastočne, aké plnenia poskytoval (peňažné aj vecné plnenie), aké boli v daných obdobiach jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery, aké boli potreby oprávneného. Stanovenie začiatku plnenia vyživovacej povinnosti rodičovi znamená, že súd musí zisťovať všetky relevantné okolnosti, teda, či tento rodič prispieval na výživu dieťaťa pred rozhodovaním, ak áno, potom v akej výške.

29. Odvolací súd k svojmu rozhodnutiu, ktorým zrušil vo výrokoch II. a III. rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie, považuje za podstatné uviesť pre úplnosť, že vzhľadom na vyššie ozrejmené skutočnosti rozsah – miera, časová a procesná náročnosť dokazovania, toto je potrebné vykonať súdom prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu, pre rozhodnutie vo veci výrazne presahuje rámec účelu odvolacieho konania, uvedený postup odvolacieho súdu preto nebol v rozpore ani s rozhodnutím Ústavného súdu v SR sp.zn. zo dňa 12. októbra 2023.

30. Tak, ako je už vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez toho, aby sa riadil už odvolacím súdom spomenutými všeobecnými zásadami posudzovania vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom, t.j. kompletne preskúmal majetkové pomery obidvoch rodičov, schopnosti, možnosti obidvoch rodičov a ustálil si odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. V danom prípade teda podľa odvolacieho súdu došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa v spojení s , teda, že súd prvej inštancie vo veci nevyhodnotením vyššie ozrejmených skutočností odvolacím súdom priradil nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorá sa premietla do predčasnosti prijatých právnych a skutkových záverov, ktoré na seba viazali dôsledok odňatia možnosti konať pred súdom. V tejto súvislosti tiež neúplne a nesprávne zistil skutočný stav veci, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa , , v dôsledku toho, potom odvolací súd už bez ďalšieho podľa napadnutý rozsudok v časti napadnutej odvolaním, t.j. vo výrokoch II. a III. a súvisiacom výroku V. o trovách prvoinštančného konania zrušil a podľa ust. v spojení s vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

31. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

32. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

33. V konaní, ktoré bude nasledovať po zrušení napadnutých výrokoch rozsudku vo výrokoch, súd prvej inštancie vec opätovne posúdi. Ustáli odôvodnené potreby maloletého dieťaťa pre potreby rozhodovania v súlade s § 75 ods. 1 Zákona o rodine vrátane vysporiadania sa s námietkami otca uvedenými v rámci konania pred súdom prvého stupňa, ako aj v rámci podaného odvolania, v odôvodnení rozhodnutia teda uvedie, v akej výške boli zistené základné potreby a iné potreby maloletého dieťaťa, v akej výške boli uznané zo strany súdu (zistí schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov) v rámci zistenia schopností, možností a majetkových pomerov obidvoch rodičov maloletého sa musí vysporiadať aj s výdavkami otca, to znamená, či a v akej miere súd prvej inštancie bude na ne, na tieto výdavky prihliadať, zároveň súd prvej inštancie bude správne aplikovať a interpretovať § 77 ods. 1 tretia veta Zákona o rodine, a to znamená, že musí zistiť, či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne tri roky pred dňom podania návrhu na určenie výživného, zároveň súd prvej inštancie, ak teda bude mať za to súd prvej inštancie, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie práva na výživné spätne, musí sa vysporiadať aj s otázkou, kedy otec maloletého prestal plniť úplne alebo čiastočne, aké plnenia poskytol, aké boli v daných obdobiach jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery a aké boli pomery maloletého dieťaťa v týchto obdobiach. Pre správne rozhodnutie bude potrebné súdom prvej inštancie doplniť dokazovanie aj zistením aktuálnych pomerov účastníkov, aj vzhľadom k tomu, že otec maloletého je v súčasnosti práceneschopný.

34. Dokazovanie súd vykoná v rozsahu potrebnom pre svoje rozhodnutie v súlade s jeho povinnosťou podľa a . Na podklade riadne zisteného skutočného stavu potom vec opätovne právne posúdi, vysporiada sa s argumentáciou účastníkov, a to i s tou, ktorá bola produkovaná aj v odvolacom konaní a nanovo rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( v spojení s ).

35. Pri zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom a vrátení veci tomuto súdu na ďalšie konanie, rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí opäť o nároku na náhradu trov konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).