Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_44Ek-1024-2025.pdf
PDF · 84.91 KB
Case nature
Subarea
44Ek/1024/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/X, XXX XX D., právne zast.: WEBBER LEGAL, s.r.o., Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, IČO: 50 680 552, o vymoženie 509,62 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Rišianom, so sídlom exekútorského úradu ul. Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, IČO: 35 658 991, pod č. 139EX 247/25, rozhodujúc o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnený m á voči povinnej nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie vo výške 39,69 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 08.04.2025 domáhal od povinnej vymoženia 509,62 EUR s príslušenstvom, a to na základe exekučných titulov – 1/ Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 10Csp/27/2023 zo dňa 29.11.2023; 2/ Rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11CoCsp/13/2024 zo dňa 28.05.2024; 3/ Uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11CoCsp/13/2024 zo dňa 19.12.2024 a 4/ Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 10Csp/27/2023 zo dňa 31.01.2025.
2. Na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí súd dňa 30.04.2025 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Rišiana, so sídlom exekútorského úradu ul. Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, IČO: 35 658 991, ktorý predmetnú exekúciu vedie pod č. 139EX 247/25.
3. Povinná podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedla, že návrh podáva z dôvodov, že popiera exekučný titul, nakoľko vo veci podala dovolanie, kde súčasne navrhla odklad vykonateľnosti. Na preukázanie týchto skutočností povinná zároveň navrhla pripojiť spis zo základného konania (Okresný súd Liptovský Mikuláš, 10Csp/27/2023). Povinná spolu s návrhom predložila aj predmetné prílohy týkajúce sa podaného dovolania.
4. K návrhu povinnej na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý uviedol, že povinná nepreukázala splnenie ani jednej z podmienok pre odklad alebo zastavenie exekúcie. Oprávnený zastáva názor, že povinná vo svojom vyjadrení neuviedla skutočnosti a ani nepredložila dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného na vymoženie dlžnej sumy. Zároveň oprávnený uviedol, že v prípade dovolania exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu)
vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Z platného právneho poriadku podľa slov oprávneného vyplýva, že do vykonateľnosti rozhodnutia pri jeho napadnutí dovolaním môže byť primárne zasiahnuté len tými orgánmi, ktoré o uvedených prostriedkoch nápravy konajú a rozhodujú - v tomto prípade ide o Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý má rozhodnúť o dovolaní a zároveň môže odložiť vykonateľnosť. Oprávnený v tejto súvislosti uviedol, že aj keby povinná predložila súdu právoplatné rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia (exekučného titulu), tak súd by pri ďalšom postupe musel prihliadať aj na to, že odklad vykonateľnosti má len dočasný charakter. Z tohto dôvodu aj ďalší procesný postup musí zodpovedať jeho dočasnosti a nie je preto bez ďalšieho dôvodom na to, aby súd vyhovel návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnený dodáva, že odklad vykonateľnosti rozhodnutia (exekučného titulu) možno použiť len ako dôvod na odklad exekúcie podľa § 61h ods. 1 písm. h) EP, teda nie ako dôvod na zastavenie exekúcie. Podanie dovolania nemá podľa názoru oprávneného samo o sebe žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučných titulov ani suspenzívny účinok a teda nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo. Táto skutočnosť nastáva len v prípade, že príslušný súd na návrh odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody osobitného zreteľa. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiada, aby súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol a priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania.
5. Súdny exekútor sa vyjadril len k doručovaniu písomností v tomto exekučnom konaní.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak: a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
11. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t. j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
12. Súd zastaví exekúciu voči povinnému iba v prípadoch uvedených v § 61k ods.1 Exekučného poriadku a teda ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ak bol exekučný titul zrušený, ak je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
13. Súd preskúmal návrh povinnej na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného a dospel k záveru, že návrh povinnej je nedôvodný. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietala iba tú skutočnosť, že popiera exekučný titul, nakoľko vo veci podala dovolanie, kde súčasne navrhla odklad vykonateľnosti. Podanie dovolania spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti exekučného titulu súdu preukázala.
14. Súd k predmetnému uvádza, že samotné podanie dovolania proti exekučnému titulu nie je právnou skutočnosťou, ktorá by mohla mať za následok zastavenie exekúcie. Podanie dovolania nemá žiaden vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť predloženého exekučného titulu (k tomu porovnaj znenie ust. § 444 CSP). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/2004 zo dňa 19.05.2004, v zmysle ktorého: „Podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo osebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu.“ Súd ďalej uvádza, že inštitútu dovolania zákon nepriznáva žiadne účinky vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu a to až do času, kým o ňom súd nerozhodne. Samotné podanie dovolania nepreukazuje ani zánik resp. neexistenciu hmotného práva, ktoré bolo oprávnenému priznané exekučným titulom. Dôvodom pre zastavenie exekúcie potom nemôže byť bez ďalšieho podanie dovolania proti exekučnému titulu, keďže podanie takéhoto návrhu zo zákona nemá žiadne účinky vo vzťahu k právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu a ani exekučný súd sám nemôže prezumovať výsledok tohto konania (zrušenie exekučného titulu) v podobe zastavenia exekúcie. Súd pri posúdení daného prípadu vychádzal z postulátu, že skutočnosť zakladajúca neprípustnosť exekúcie je taká okolnosť, ktorá definitívne a trvale bráni výkonu exekúcie na podklade konkrétneho exekučného titulu. Pokiaľ má potom oprávnený k dispozícii vykonateľný rozsudok, ktorý nebol v predpísanom konaní zrušený, je oprávnený domáhať sa aj jeho núteného výkonu. Opačný výklad by bol v rozpore s primárnym účelom exekučného konania, ktorým je rýchle a efektívne uspokojenie judikovaného nároku oprávneného. V tomto smere súd tiež poukazuje na skutočnosť, že zákon síce chráni záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované, a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo (pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04). Spory a iné právne veci sú prejednávané a rozhodované pred (k tomu povolanými) súdmi v občianskom súdnom konaní, a to v tzv. nachádzacom (základnom) konaní. Ak je súčasťou tohto rozhodnutia uloženie povinnosti, náš právny poriadok predpokladá, že jej adresát si ju voči osobe oprávnenej splní dobrovoľne, v lehote a spôsobom ustanoveným v rozhodnutí súdu. Inštitút núteného výkonu takéhoto rozhodnutia možno uplatniť vtedy, keď nie je zo strany povinného oprávnenému poskytnuté judikované plnenie riadne a včas, teda v stanovenej výške a lehote. Z ust. § 48 ods. 2 Exekučného poriadku jednoznačne vyplýva, že exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať plnenie z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Pokiaľ si potom povinná svoju judikovanú povinnosť voči oprávnenému nesplnila, oprávnený má zákonom priznanú možnosť domáhať sa núteného výkonu takéhoto rozhodnutia. Súd pri posudzovaní tohto prípadu vychádzal zo samotného účelu vykonávacieho konania, ktorým je zaistiť ochranu práva toho, komu takéto právo bolo priznané vykonateľným exekučným titulom. V prípade zrušenia exekučného titulu dovolacím súdom môže povinná opätovne podať návrh na zastavenie exekúcie. Súd pre úplnosť veci uvádza, že v rovine exekučného konania by následkom povolenia odkladu vykonateľnosti exekučného titulu (vysloveného v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku, kde odklad vykonateľnosti povinná navrhla) mal byť odklad exekúcie v zmysle § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, o ktorom rozhoduje exekútor vydaním upovedomenia o odklade exekúcie.
15. Exekučný súd len pre úplnosť uvádza, že dňa 27.06.2025 kontaktoval Okresný súd Liptovský Mikuláš, a to za účelom zistenia, či bolo už o podanom dovolaní a návrhu povinnej na odklad
vykonateľnosti rozhodnuté. Okresný súd Liptovský Mikuláš tunajšiemu súdu vtedy oznámil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vrátil dovolanie ako predčasne predložené. V konaní bolo potrebné zabezpečiť vyjadrenie žalobcu k podanému dovolaniu a až po jeho doručení bude možné dovolanie povinnej opätovne postúpiť na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Skutočnosťou teda naďalej zostáva, že o dovolaní povinnej nebolo rozhodnuté, pričom tento stav platí aj ku dňu tohto rozhodnutia. Exekučný súd tak v konaní nemal náležite preukázané dôvody, pre ktoré by bolo možné návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyhovieť.
16. Vychádzajúc z daného skutkového stavu a s ohľadom na neexistenciu dôvodu na zastavenie exekúcie a nepreukázanie iných dôvodov, pre ktoré by mohol súd návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyhovieť, súd v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol. (I. výrok)
17. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
18. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
19. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
20. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
21. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania. Súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie vo výške 39,69 Eur. Základnou sadzbou tarifnej odmeny je v tomto prípade hodnota vymáhaného nároku vo výške 509,62 Eur. Tarifná odmena za jeden úkon je potom vyčíslená na 34,86 Eur. Oprávnený má nárok na 1x 1 úkon 17,43 Eur a 1x režijný paušál za rok 2025 vo výške 14,84 Eur + 23 % DPH. Nakoľko bol oprávnený v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 39,69 Eur. Trovy právneho zastúpenia budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia. (II. výrok)
Poučenie:
P o u č e n i e :
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.