Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-2-2020.pdf
PDF · 193.05 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu: Insomnium, s. r. o., Mlynské Nivy 54, Bratislava, IČO: 46 590 129, zastúpený: BDM Legal, s.r.o., Gajova 4, Bratislava, IČO: 368 578 23, proti žalovanému: IKT Services Slovakia, s.r.o., Drieňová 14, Bratislava, IČO: 44 524 161, zastúpený: Advokátska kancelária POTOMA & Co, s.r.o., Panenská 5, Bratislava, IČO: 36 861 898, o zaplatenie 13.155,93 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 9.846,25 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 388,88 Eur z a m i e t a .
III. Súd vzájomnú žalobu žalovaného z a m i e t a .
IV. Vo zvyšku súd konanie z a s t a v u j e .
V. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 56,40%, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 13.155,93 Eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe ústnych objednávok dodal žalovanému tovary a služby, na ktoré žalobca vystavil žalovanému faktúry na sumu 13.155,93 Eur s DPH, ktoré žalovaný neuhradil.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 14.10.2019 platobný rozkaz sp. zn. 2Up/1254/2019, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasí a žiada ju zamietnuť. Žalovaný sa zároveň vzájomnou žalobou domáhal od žalobcu zaplatenia sumy 2.024,89 Eur. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že k úhrade faktúry č. 2018192 nedošlo, nakoľko rekonštrukcia bytu, ktorá bola touto faktúrou fakturovaná nebola zo strany žalobcu uskutočnená riadne a včas, mala a má preukázateľné vady, o ktorých žalovaný žalobcu informoval. Žalobcovi teda nevznikol nárok na úhradu ceny diela. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobca bez akýchkoľvek pochybnosti uznal čo do dôvodu a výšky pohľadávku žalovaného vyplývajúcu z faktúry č. 19JH03003 zo dňa 29.03.2019 na sumu 4.800,- Eur, nakoľko
samotný žalobca navrhol a aj podpísal dňa 16.04.2019 návrh dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok, na základe ktorej malo dôjsť k započítaniu. Žalovaný taktiež uviedol, že aj on dodával žalobcovi tovary a služby v celkovej hodnote 15.180,52 Eur, ktoré boli žalobcovi fakturované faktúrou č. 19JH03003 zo dňa 29.03.2019 na sumu 4.800,- Eur, ktorá bola splatná dňa 30.04.2019, faktúrou č. 19JH05005 zo dňa 05.06.2019 na sumu 2.037,60 Eur, ktorá bola splatná dňa 19.06.2019, faktúrou č. 19JH05004 zo dňa 05.06.2019 na sumu 627,22 Eur, ktorá bola splatná dňa 19.06.2019, faktúrou č. 19JH06007 zo dňa 28.06.2019 na sumu 888,- Eur, ktorá bola splatná dňa 31.07.2019, faktúrou č. 19JH10006 zo dňa 24.10.2019 na sumu 468,- Eur, ktorá bola splatná dňa 26.11.2019 a faktúrou č. 19JH10007 zo dňa 24.10.2019 na sumu 6.360,- Eur, ktorá bola splatná dňa 26.11.2019. Celková dlžná suma, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovanému predstavuje sumu 15.180,82 Eur. Žalovaný preto považoval návrh žalobcu, ktorým sa domáha zaplatenia sumy 13-155,93 Eur za nedôvodný a žiadal, aby súd nielen zamietol žalobu žalobcu, ale zároveň aj zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 2.024,89 Eur.
4. Žalobca ku skutkovým tvrdeniam žalovaného uviedol, že nepopiera, že dňa 16.04.2019 žalobca a žalovaný uzatvorili dohodu o vzájomnom započítaní záväzkov, ktorou sa časť pohľadávok uplatnených v tomto konaní žalobcom započítala voči pohľadávke žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny za predaj vozidla Opel Combo žalobcovi, ktorá bola fakturovaná faktúrou č. 19JH03003. Dohodou o zápočte došlo podľa žalobcu k odpredaju predmetného vozidla žalobcovi a k úhrade kúpnej ceny vlastníctvo vozidla prešlo na žalobcu. Žalovaný však po podpise dohody o zápočte neumožnil žalobcovi vykonať zmenu vlastníka v evidencii vozidiel. Svoju súčinnosť s vykonaním zmeny podmieňoval úhradou údajných pohľadávok. Vzhľadom na to, že žalobca nemohol v dôsledku konania žalovaného automobil riadne užívať zo strany žalobcu došlo k vráteniu automobilu žalovanému dňa 09.12.2019 a následnému odstúpeniu od dohody o zápočte listom zo dňa 05.12.2009, doručeným žalovanému dňa 09.12.2019. Zároveň žalobca vrátil žalovanému faktúru č. 19JH03003. Žalobca ďalej uviedol že žalovaný odmieta jeho nárok na zaplatenie v sume 4.878,85 Eur, čo odôvodňuje vadami a nedorobkami diela, o týchto vadách však žalobcu riadne neinformoval. K pohľadávke žalovaného, ktorá mala vzniknúť prenájmom vozidla Dacia Dokker žalobca uviedol, že uzatvoreniu zmluvy o nájme tohto vozidla nikdy nedošlo. Medzi žalobcom a žalovaným bola dohoda o predaji tohto vozidla, pričom pre tento účel odovzdal žalovaný vozidlo žalobcovi. Žalobca však po jeho prevzatí zistil, že toto vozidlo nie je vlastníctvom žalovaného, ale inej rakúskej obchodnej spoločnosti.
5. V priebehu ďalšieho konania žalovaný uviedol že prepis vozidla Opel Combo v evidencii vozidiel nebol vykonaný z dôvodu, že žalovaný evidoval voči žalobcovi viaceré pohľadávky za práce vykonané v období apríl až jún 2019, ktoré žalobca odmietal uznať a uhradiť a týmto spôsobom sa chcel zbaviť svojej povinnosti uhradiť svoje záväzky voči žalovanému. Podľa žalovaného nie je jasné kedy žalobca vrátil motorové vozidlo žalovanému, nakoľko tak spravil ponechaním predmetného motorového vozidla na parkovisku, bez preberacieho protokolu a navyše s mnohými preukázateľnými poškodeniami predmetného vozidla. Vozidlo malo po jeho odovzdaní žalovanému poškodený motor, poškodené ľavé predné sklo (pravdepodobne od iskier pri zváraní), silno znečistený nákladný interiér, ako aj ďalšie vonkajšie poškodenia. Z tohto dôvodu muselo byť prevezené do autorizovaného servisu, v ktorom sa ho nepodarilo opraviť, a to aj napriek snahe značkových špecialistov. Predpokladaná cena vozidla je približne vo výške 2.615,75 EUR bez DPH, pričom táto cena nezahŕňa prácu pracovníkov autorizovaného servisu. Z vyjadrení autorizovaného servisu súčasne vyplýva, že táto suma nie je konečná, a cena opráv sa môže ešte zvýšiť. Na základe týchto skutočností, t.j. na základe zlého a nezodpovedného užívania nákladného motorového vozidla žalobcom, vznikla žalovanému škoda.
6. K vadnému vykonaniu rekonštrukcie bytu žalovaný uviedol, že v tom rozhodnom období mal žalovaný so žalobcom dobrý, priateľský vzťah, a aj žalobcu upozornil na konkrétne nedostatky rekonštrukcie bytu a to neformálne (ústne), pričom na základe tohto upozornenia žalobca mal informácie, aké nedorobky a vady mala predmetná rekonštrukcia bytu, a z tohto dôvodu žalovaný odmietal uhradiť faktúru žalobcu č. 2018192. Osadenie podlahy bolo zo strany žalobcu neprofesionálne a v zlej kvalite, čo má za následok, že v kuchyni sa podlaha neustále prehýba. Zároveň podlahové dosky neboli riadne uložené, pričom kvôli osadeniu kuchynskej linky sa tieto vady dajú opraviť už iba celkovou demontážou kuchynskej linky. Navyše sú v podlahe viditeľné medzery, ktoré by pri riadne a kvalitne prevedenej práci neboli viditeľné. Približne po troch mesiacoch od rekonštrukcie bytu sa kontinuálna podlaha medzi kuchyňou a chodbou oddelila, o čom žalovaný informoval žalobcu, ktorý poslal žalovanému externého technika, ktorý to na prechodné obdobie (dočasne) opravil. V tejto súvislosti si žalovaný všimol, že na exponovanom mieste nebola podlaha podložená penovou protihlukovou podložkou, čo malo za následok zlomenie „jazýčka“ a
žalovaný bol nútený vymeniť posledný diel, a teda rozobrať polovicu podlahy na chodbe. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca mal v rámci rekonštrukcie bytu vykonať aj stierky jednotlivých stien, pričom na chodbe namiesto kontinuálnej stierky sú miesta, kde bolo použitých viacero typov stierky (hladká, drsná, sadrová a pod.), čo znižuje estetické i kvalitatívne parametre vykonaných stierok a celkovej rekonštrukcie bytu. Pri priereze do vetracej šachty nebola osadená spätná klapka, aby sa zabránilo prenikaniu externých pachov.
7. Faktúra č. 19JH05004 bola podľa žalovaného vystavená z dôvodu, že žalobca opätovne požiadal žalovaného o vykonanie prác z dôvodu, že žalobca mal nahradiť spôsob komunikácie jeho kamier s centrálnym pultom a žiadal aj o opravu prípojného bodu na mieste Perla Ružinova, a na základe týchto skutočností žalovaný tieto práce podľa požiadavky žalobcu vykonal. K faktúru č. 19JH06007 zo dňa 28.06.2019 na sumu 888,- Eur žalovaný uviedol, že všetky položky faktúry boli žalobcovi riadne vysvetlené a neeviduje žiadne nezodpovedané otázky zo strany žalobcu. K položkám fakturovaným vo faktúre č. 19JH10006 zo dňa 24.10.2019 žalovaný uviedol, že rebrík bol vyžiadaný osobne žalobcom, pričom jeho zapožičanie preukazujú aj e-maily zo dňa 18.06.2019 a zo dňa 19.06.2019, z ktorých je zrejmé, že žalobca nerozporoval zapožičanie a užívanie predmetného rebríka. Žalobca zaviazal, že žalovaný bude mať vždy možnosť zaparkovať auto v blízkosti Národného futbalového štadiónu, keďže žalovaný k jednotlivým úkonom potreboval aj techniku a rebríky, ktoré vozil so sebou. V období vykonávania prác na Národnom futbalom štadióne vykonával žalovaný pre žalobcu väčšie a náročnejšie práce, pričom nikde v blízkom ani vzdialenejšom okolí nebolo možné parkovať, a preto bol žalovaný nútený v záujme dokončenia projektu parkovať priamo v garáži Národného futbalového štadiónu. Na parkovanie sa žalovaný dopytoval priamo u projektovej manažérky a aj u žalobcu, a po riadnom schválení parkoval žalovaný priamo v garáži Národného futbalového štadiónu.
8. K fakturovanému prenájmu vozidla Dacia Dokker žalovaný uviedol, že toto vozidlo ponúkol žalobcovi na odkúpenie v marci 2019, ktoré v tom čase žalobca riadne užíval už trištvrte roka. Žalobca však odmietol odkúpiť od žalovaného motorové vozidlo Dacia Dokker, pretože údajne už nemal záujem. Následne na to bolo motorové vozidlo Dacia Dokker predané tretej osobe. Žalobca mal od žalovaného v prenájme 4 vozidlá (a to motorové vozidlá značiek Toyota Proace, Citroen Jumpy, Dacia Dokker a Opel Combo), nakoľko v tom čase potreboval ukončiť svoje projekty a dané motorové vozidlá potreboval. Na základe týchto skutočností mu žalovaný predmetné vozidlá dal na základe ústnej nájomnej zmluvy do prenájmu, a to s podmienkou, že minimálne 3 z týchto vozidiel (motorové vozidlá značiek Toyota Proace, Dacia Dokker a Opel Combo) následne odkúpi. Žalobca však podmienku nedodržal a auto vrátil opotrebované a poškodené.
9. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 08.06.2021 vzal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu späť v časti prevyšujúcej sumu 10.235,13 Eur. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.
10. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
13. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
14. S poukazom na späťvzatie žaloby v celom rozsahu súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie vo veci zastavil
15. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu, výsluchom konateľa žalovaného, oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
16. Z výsluchu konateľa žalobcu B. Ď. súd zistil, že predmetom prác pri rekonštrukcii bytu bola čiastočná rekonštrukcia kuchyne a chodby, ostatné izby sa nerekonštruovali. Žalobca vyčistil príslušné priestory a urobila sa nová podlaha. Dohodnuté práce boli v priebehu vykonávania rozširované, žalovaný žiadal napr. vŕtanie do azbestovej rúry, čo žalobca odmietol vykonať, nakoľko takéto práce nevykonáva. Bolo požiadané aj o vysprávku omietky, žiadosť bola prednesená priamo murárovi s pokynom použiť sadrovú omietku, čo murár aj vykonal. Po ukončení rekonštrukcie sa práce odovzdali žalovanému a p. N. nehnuteľnosť začal užívať. Reklamácia podlahy vznikla z dôvodu len lokálnej rekonštrukcie chodby. Žalovaný nechcel vykonať rekonštrukciu v plnom rozsahu. Z daného dôvodu pri prechode medzi izbami vznikol výškový rozdiel, tento rozdiel sa dohodli vyriešiť podlahárskymi prácami, teda vystužením podlahárom. Všetko to bolo spravené počas realizácie. Konateľ žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že o reklamácií až doposiaľ nemal žiadnu informáciu. Konateľ žalobcu taktiež uviedol, že sa snažil žalovanému pomôcť splatiť pohľadávky žalobcu formou poskytnutia zákaziek, alebo odkúpením dvoch áut, čo bolo reálne vykonané, auto Toyota bolo riadne zaplatená voči IKT Rakúsko, druhé auto Opel Combo bolo taktiež vyfakturované a zápočtom pohľadávok. zaplatené, k príslušnému autu sa však žalobca už nedostal. Vždy bolo cieľom autá odkúpiť v takom stave v akom boli. Natiahnutím času zo strany p. N. z dôvodu nemožnosti prepísania áut z Rakúska na Slovensko alebo mylnými informáciami od jeho p. sekretárky sa tento čas tak akurát predlžoval, ale žalobca nikdy nemal v pláne autá prenajímať, stále čakal na konkrétny prepis a predaj. Autá či Dokker alebo Opel Combo boli využívané IKT Services ako montážne a boli patrične už pri preberaní zničené. Autá sa následne vracali po servise, vyčistené, s natankovanou plnou nádržou. Dôvodom vracania áut boli požiadavky p. N. nakoľko nemal platné povinné zmluvné poistenie, alebo iné doklady, kt. boli potrebné na prevádzku motorového vozidla po cestách. Vozidlo Opel Combo bolo žalovanému vrátené natankované, vyčistené, vykonaný potrebný servis, výmena motorového oleja, filtrov, bolo plne funkčné na ďalšiu prevádzku. Auto sa riadne doviezlo bez problémov priamo na parkovisko, zaparkovalo, neboli známe žiadne známky vady alebo iné poruchy. Jeho stav bol fotkami dokumentovaný. Konateľ žalobcu nemá vedomosť o tom, že by niekto zasahoval do filtra pevných častíc tohto vozidla, tento problém sa ani pri užívaní auta nikdy neprejavil. Žiadny doklad o odovzdaní nebol spísaný z dôvodu, že p. N. nechcel príslušné auto prevziať, požadoval zaplatenie 700,- eurovej faktúry., ktorú žalobca odmietol zaplatiť, z dôvodu už existujúcich podlžností žalovaného, zápočet, ktorý bol žalovaným realizovaný neakceptoval a auto neprepísal. Konateľ žalobcu vo svoje výpovedi ešte uviedol, že žalobca so žalovaným spolupracovali dlhé roky, žalobca začínal ako dodávateľ žalovaného. Zákazky od žalovaného dostával žalobca neformálne, túto bežnú prax pokračovala aj v ďalších rokoch obchodného vzťahu.
17. Z výsluchu konateľa žalovaného W. N. súd zistil, že jeho snahou bolo dohodnúť sa. O problémoch žalovaného bol žalobca informovaný. Žalovaný sa snažil žalobcovi vždy zohnať nejaké zákazky, na ktorých si zarobil. To nemalo slúžiť na odpis dlhu, malo to slúžiť len ako poďakovanie s tým, že žalobca počká so zaplatením faktúr, išlo najme o faktúry, kde sa robil kamerový systém. O problémoch s bytom bol žalobca informovaný, priebežne aj po ukončení, žalovaný to neriešil písomne, žalobca bol informovaný ústne, s tým, že žalobca poslal raz takého a raz takého technika na opravu. Pri autách bola medzi žalobcom a žalovaným taká dohoda, že si žalobca vybral auto, ktoré buď kúpi, alebo keď ho nekúpi, zaplatí nájom. Keď žalobca bral auto, neboli problémy s financiami a neboli problémy ani s platením zo strany žalobcu. Žalobcovi sa dosť slušne rozbiehali obchody, žalovaný mu chcel pomôcť, keďže sa mu skončila zákazka v Rakúsku, auto už nepotreboval. Problémom bol, že asistentka uviedla štatutára žalovaného do omylu a auto, ktoré mal v držbe žalobca končilo leasingom o tri mesiace neskôr, keď mali auto odkúpiť. Žalovaný ponúkol žalovanému iné auto rovnakej značky. Koncom roka konateľ žalobcu povedal, že bude potrebovať ďalšie auto, mal na výber Citroen alebo Toyotu, vybrali si Toyotu, potom chcel ešte ďalšie auto. Konateľ žalovaného mu ponúkol Opel avšak nakoniec mu žalobca povedal, že auto Dacia Dokker nekúpi. Žalovaný mohol toto auto bezodplatne vrátiť leasingovej spoločnosti ale doplatil splátky aby mohol auto predať ďalej, čím mu vznikla ďalšia škoda. Medzi žalobcom a žalovaným bola dohoda o tom, že keď žalovaný nevedel žalobcovi splácať faktúry, pomáhal v práci na jeho zákazkách Keď žalovaný nastúpil zistil, že firma, ktorá ukončovala dátové zásuvky prácu ukončila nekvalitne. Chybovosť bola niekde 100% a niekde 40%. Aj práca žalovaného sa natiahla a musel robiť nadprácu, opravy zásuviek, aby prešli testom na certifikačnom zariadení. Objednávka bola na meranie a sem tam na nejakú opravu. V dobrej viere žalovaný robil všetko, aby žalobcovi pomohol. Robili aj nadpráce, keď ich žalobca odmietal uhrádzať, vyúčtoval ich jednou faktúrou. Žalobca k týmto prácam nemal námietky, naopak sám žiadal ich opravu. Každý druhý týždeň bol termín odovzdania nejakej zóny. K rekonštrukcii bytu vykonávanej žalobcom žalovaný uviedol, že vady ktoré sa vyskytli po rekonštrukcii bytu boli čiastočne odstránené a časť pretrváva doteraz. Konateľ žalovaného nerozporoval
faktúru za práce vykonané na byte, pretože v čase keď sa byt odovzdával boli s konateľom žalobcu priatelia. Keď bol problém poslal technika. Po čase však povedal, že žiadneho technika posielať nebude. Išlo o trasovanie vody, opravu rozpojenej podlahy, chyba sa prejavila opäť, žalovaný to opraviť na vlastné náklady. Boli to vysprávky stavebného charakteru. Neopravené zostali vizuálne chyby ktoré sa vyskytujú dodnes. Na jednom mieste sú tri druhy omietky. Taktiež bez demontáže kuchyne nie je možné namontovať záklopku na spätný chod digestora. Vozidlo Opel Combo našiel konateľ žalovaného jedného dňa na parkovisku. Kľúče boli na recepcii, recepčná nevedela povedať, kto a kedy ich tam dal. Chvíľu tam auto nechal stáť, pretože si myslel, že žalobca si len odložil auto, keďže vedel, že u žalovaného sa dá parkovať niekedy to tak robili. Netušil, že auto vrátili. Po dvoch týždňoch auto preparkoval na veľké parkovisko a pri preparkovávaní zistil, že niečo nie je s autom v poriadku. Snažil sa auto dať do servisu ale nakoľko bolo pred Vianocami, podarilo sa mi to až druhý alebo tretí týždeň v januári. Tam mu povedali, že je problém s filtrom pevných častíc, požiadal ich o opravu. Prvá oprava stála 300,- Eur s tým, že som mal autom prejsť najmenej 1000 km aby sa potvrdilo, že sa závada odstránila. Približne v polovici intervalu sa chyba prejavila opäť, auto bolo znova dané do servisu, tam zistili, že chyba je väčšia, že odišiel filter pevných častíc, s ktorým bolo manipulované, bola z neho vybraná mriežka. Oprava by stála 2.700,- Eur. Podľa konateľa žalovaného bola závada spôsobená tým, že s autom bolo vykonávaných veľa krátkych jázd po meste, pričom išlo o auto so vznetovým motorom, pri ktorom sa v prípade ak sa nevykonávajú jazdy nad 100 km upcháva filter pevných častíc. K prevodu vozidla Opel Combo v evidencii na Dopravnom inšpektoráte nedošlo preto, lebo žalobca neuznával žalovanému faktúry, držal ho ako zálohu. K opravám prác vykonaných inými subjektmi konateľ žalovaného uviedol, že tieto opravy boli medzi žalobcom a žalovaným konzultované, sám nerobil žiadnu prácu naviac. Každý deň resp. každý druhý deň dostával žalobca meracie protokoly, z ktorých bolo vidieť stav pred a po oprave. Neskôr žalobca zaviedol zošit, do ktorého sa opravy zapisovali. Každý druhý týždeň žalobca odovzdával nejaké úseky, kedy neboli opravy vykonané, neprešiel by kontrolou, nemal by čo odovzdať, pokiaľ sú zrejmé výsledky meraní pred a po oprave je zrejmé, že opravy boli vykonané. Pri opravách vykonávaných žalovaným spolupracovali aj pracovníci. V prípade problémov mali pomôcť opraviť zásuvku na druhej strane. Pokiaľ žalobca svojho pracovníka odvolal na inú prácu, konateľ žalovaného zohnal sám ďalšieho človeka, nakoľko išlo o prácu, ktorú musia vykonávať dvaja ľudia. Odplata za užívanie vozidla Dacia Dokker, bola dohodnutá ústne tak, že sa na základe cien na trhu určí najnižšia cena. Pokiaľ ide o technické problémy na vozidlách zn. Dacia Dokker tu konateľ žalovaného nevedel o žiadnych zásadných problémoch, boli tam obité blatníky, nevie či to spôsobili pracovníci žalobcu alebo žalovaného. Konateľ žalovaného sa nevedel presne vyjadriť ani k otázke vlastníctva predmetných vozidiel. K tejto otázke uviedol, že autá boli predmetom finančného lízingu, pričom vozidlo Dacia Dokker bolo prenajaté rakúskou spoločnosťou, v ktorej je konateľ žalovaného taktiež konateľom. V čase, keď žalobca užíval bolo za ne uhradené povinné zmluvné poistenie. Posledný mesiac už nebolo, ale bol o tom žalobca informovaný a bol informovaný aj o tom, že má vozidlá vrátiť.
18. Z faktúry č. 2018099 súd zistil, že žalobca touto faktúrou fakturoval žalovanému sumu 36,- Eur za servisný výjazd v rámci Bratislavy v sume 36,- Eur.
19. Z faktúry č. 2018109 súd zistil, že žalobca touto faktúrou fakturoval žalovanému tovar a služby pre Stachema v sume 4.122,36 Eur.
20. Z faktúry č. 2018192 súd zistil, že žalobca touto faktúrou fakturoval žalovanému sumu 4.878,85 Eur za rekonštrukciu bytu.
21. Z faktúry č. 2018268 súd zistil, že žalobca touto faktúrou fakturoval žalovanému licenciu Adobe VSEntSubMSDN v sume 4.118,72 Eur.
22. Z výzvy na zaplatenie a zmenu držiteľa v evidencii vozidiel súd zistil, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na úhradu pohľadávok v celkovej výške 8.355,93, ako aj na zmenu držiteľa motorového vozidla zn. Opel Combo.
23. Z faktúry č. 19JH05005 súd zistil, že touto faktúrou zo dňa 05.06.2019 fakturoval žalovaný žalobcovi sumu 2.037,60 Eur a to za premeranie metalickej kabeláže a úpravu kabeláže v racku.
24. Z faktúry č. 19JH03003 súd zistil, že žalovaný fakturoval žalobcovi sumu 4.800,- Eur za predaj motorového vozidla Opel Combo.
25. Z faktúry č. 19JH05004 súd zistil, že žalovaný fakturoval žalobcovi sumu 627,22 Eur za zváranie optiky pre MsP Ružinov.
26. Z faktúry č. FV12-17111 zo dňa 12.12.2017 súd zistil, že touto faktúrou fakturoval žalovaný žalobcovi sumu 540,- Eur za dohľadanie chýb na vedení optickej trasy a zváranie poškodených vlákien Ružinov.
27. Z faktúry č. 19JH10006 súd zistil, že žalovaný touto faktúrou fakturoval žalobcovi „materiál a nadpráce pre NFS a konkrétne rebrík v sume 60,- Eur, parkovné v sume 24,- Eur a opravu zásuviek mimo normy typ B.
28. Z faktúry č. 19JH06007 súd zistil, že žalovaný touto faktúrou fakturoval žalobcovi sumu 888,- Eur a to za premeranie metalickej kabeláže, úpravu kabeláže v racku, čistenie, káblový management, dohľadanie chýb a opravy.
29. Z faktúry č. 19JH10007 súd zistil, že žalovaný touto faktúrou fakturoval žalovanému sumu 6.360,- Eur a to za prenájom auta Dacia Dokker, EČV: W78827W.
30. Z návrhu dohody o vzájomnom započítaní záväzkov súd zistil, že podľa tejto dohody malo dôjsť medzi žalobcom a žalovaným k započítaniu záväzku žalobcu voči žalovanému v sume 4.800,- Eur z faktúry č. 1903003 so záväzkami žalovanému voči žalobcovi z faktúr č. 2018099, 2018109 a 2018192. Tento návrh nebol žalovaným podpísaný.
31. Z faktúry č. 2018099, 2018109, 2018192, 2018268 súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému tovary a služby v celkovej sume 13.155,93 Eur.
32. Z výzvy na zaplatenie a zmenu držiteľa v evidencii vozidiel súd zistil, že právny zástupca žalobcu týmto listom zo dňa 03.09.2019 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 8.355,93 Eur. Právny zástupca žalobcu v liste uviedol, že žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávky po lehote splatnosti v celkovej sume 13.155,93 Eur. Ďalej uviedol, že na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným žalovaný odpredal žalobcovi motorové vozidlo Opel Combo, rok výroby 2012, VIN:E., pričom za predaj automobilu vystavil faktúru č. 19JH03003 splatnú dňa 30.04.2019. Dohodou o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 16.04.2019 došlo k započítaniu časti pohľadávok vo výške 4.800,- Eur.
33. Z výziev zo dňa 03.09.2019, 20.09.2019 súd zistil, že žalobca žalovaného vyzval na úhradu žalovanej pohľadávky, ako aj na to, aby umožnil prepis držiteľa motorového vozidla v evidencii motorových vozidiel Opel Combo na žalobcu.
34. Z listu zo dňa 10.11.2019 súd zistil, že žalobca vrátil žalovanému faktúru č. 19JH03003 zo dňa 29.03.2019 na sumu 4.800,- Eur s DPH s to z dôvodu, že predmet dodávky nebol naplnený a auto bolo vrátené.
35. Z objednávky OO-2019015 súd zistil, že žalobca objednal u žalovaného premeranie metalickej kabeláže a úpravu kabeláže v racku.
36. Z faktúry č. 19JH06007 súd zistil, že žalovaný fakturoval žalobcovi meracie práce v sume 888,- Eur.
37. Zo zákazkového listu súd zistil, že spoločnosť FINAL - CD plus, s.r.o. vystavil dňa 06.02.2020 tento zákazkový list, v ktorom sa uvádza, že došlo k zisteniu extrémneho upchatia DPF filtra, pričom cena odporúčanej výmeny filtra bola určená sumou 2.615,75 Eur.
38. Z faktúry č. 2767 súd zistil, že spoločnosť P&J Center, s.r.o. fakturovala žalobcovi sumu 352,56 Eur za servis vozidla Opel Combo, EČV: S.-XXXKB.
39. Z listu žalobcu súd zistil, že žalobca týmto listom oznámil, že žalovanému vracia faktúry č. 19JH10006, 19JH10007, 19JH10504, 19JH106007 a 19JH10005, nakoľko neuznáva nároky, ktoré nimi boli fakturované.
40. Z objednávky OO-2019015 súd zistil, že žalobca u žalovaného objednal premeranie metalickej kabeláže a úpravu kabeláže v racku za celkovú sumu 2.131,20 Eur.
41. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
42. Podľa § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
43. Podľa § 417 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu doklady, ktoré sú potrebné na prevzatie a na užívanie tovaru, ako aj ďalšie doklady ustanovené v zmluve.
44. Podľa § 418 Obchodného zákonníka odovzdanie dokladov, na ktoré sa nevzťahuje § 419, sa uskutočňuje v čase a mieste určenom v zmluve, inak pri dodaní tovaru v mieste tohto dodania. Ak predávajúci odovzdal doklady pred určenou dobou, môže až do tejto doby odstrániť vady dokladov, ak tým nespôsobí kupujúcemu neprimerané ťažkosti alebo výdavky. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.
45. Podľa § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a) kupujúci vady zistil, b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
46. Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
47. Podľa § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka účinky odsekov 1 a 2 nenastávajú, ak vady tovaru sú dôsledkom skutočností, o ktorých predávajúci vedel alebo musel vedieť v čase dodania tovaru.
48. Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.
49. Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.
50. Podľa § 436 ods. 3 Obchodného zákonníka ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.
51. Podľa § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.
52. Podľa § 427 ods. 3 Obchodného zákonníka ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu, uplatniť iné nároky z vád tovaru, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, ibaže predávajúci oznámi kupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote.
53. Podľa § 427 ods. 4 Obchodného zákonníka dokiaľ kupujúci neurčí lehotu podľa odseku 3 alebo neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny, môže predávajúci oznámiť kupujúcemu, že vady odstráni v určitej lehote. Ak kupujúci bez zbytočného odkladu po tom, čo dostal toto oznámenie, neoznámi predávajúcemu svoj nesúhlas, má toto oznámenie účinok určenia lehoty podľa odseku 3.
54. Podľa § 427 ods. 5 Obchodného zákonníka ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3 alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu predávajúceho meniť.
55. Podľa § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.
56. Podľa § 439 ods. 2 Obchodného zákonníka kupujúci môže o zľavu znížiť kúpnu cenu platenú predávajúcemu; ak kúpna cena bola už zaplatená, môže kupujúci požadovať jej vrátenie do výšky zľavy spolu s úrokmi dojednanými v zmluve, inak s určenými obdobne podľa § 502.
57. Podľa § 439 ods. 3 Obchodného zákonníka ak vada nebola včas oznámená (§ 428 ods. 1 a § 435 ods. 1), môže kupujúci iba so súhlasom predávajúceho vykonať práva podľa odseku 2 alebo použiť právo na zľavu na započítanie s pohľadávkou predávajúceho. Toto obmedzenie neplatí, ak predávajúci o vadách vedel v čase dodania tovaru; pri právnych vadách je rozhodujúca doba ustanovená v § 435 ods. 1.
58. Podľa § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené.
59. Podľa § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.
60. Podľa § 441 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy, ak vady včas neoznámil predávajúcemu.
61. Podľa § 441 ods. 2 Obchodného zákonníka účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú, ak kupujúci nemôže vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal.
62. Podľa § 441 ods. 3 ustanovenie odseku 2 však neplatí, a) ak nemožnosť vrátenia tovaru v stave tam uvedenom nie je spôsobená konaním alebo opomenutím kupujúceho, alebo b) ak k zmene stavu tovaru došlo v dôsledku prehliadky riadne vykonanej za účelom zistenia vád tovaru.
63. Podľa § 441 ods. 4 ustanovenie odseku 2 takisto neplatí, ak pred objavením vád kupujúci tovar alebo jeho časť predal alebo tovar úplne alebo sčasti spotreboval alebo ho pozmenil pri jeho obvyklom použití. V tomto prípade je povinný vrátiť nepredaný alebo nespotrebovaný tovar alebo pozmenený tovar a poskytnúť predávajúcemu náhradu do výšky, v ktorej mal z uvedeného použitia tovaru prospech.
64. Podľa § 447 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
65. Podľa § 461 ods. 1 Obchodného zákonníka škoda na tovare, ktorá vznikla po prechode jej nebezpečenstva na kupujúceho, nemá vplyv na jeho povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, ibaže ku škode na tovare došlo v dôsledku porušenia povinnosti predávajúceho.
66. Podľa § 461 ods. 2 Obchodného zákonníka účinky odseku 1 nenastanú, ak kupujúci využil svoje právo požadovať dodanie náhradného tovaru alebo právo odstúpiť od zmluvy.
67. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
68. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
69. Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.
70. Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
71. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
72. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
73. Podľa § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
74. Podľa § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania (§ 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.
75. Podľa § 560 ods. 3 Obchodného zákonníka zhotoviteľ zodpovedá za vady diela vzniknuté po čase uvedenom v odseku 2, ak boli spôsobené porušením jeho povinností.
77. Podľa § 560 ods. 4 Obchodného zákonníka ak spočíva dielo v zhotovení veci, platia obdobne ustanovenia § 420 až 422 a § 426.
76. Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.
77. Podľa § 560 ods. 2 Obchodného zákonníka súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.
78. Podľa § 560 ods. 3 ustanovenie § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky uvedené v odseku 2.
79. Podľa § 564 Obchodného zákonníka pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.
80. Podľa § 565 Obchodného zákonníka ak objednávateľ využije podľa ustanovení uvedených v § 564 právo odstúpiť od zmluvy týkajúcej sa predmetu diela, ktorý nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, neplatí § 441. Objednávateľ však nie je oprávnený odstúpiť od zmluvy, ak vady diela neoznámil včas zhotoviteľovi.
81. Žalobca sa svojou žalobou domáhal zaplatenia sumy 13.155,93 Eur s príslušenstvom. Suma 13.155,93 Eur. Táto suma predstavovala cenu tovarov a služieb, ktoré žalobca žalovanému fakturoval faktúrami č. 2018099, č. 2018109, č. 2018192 a č. 2018268.
82. Žalovaný nepoprel nárok žalobcu na úhradu tovarov a služieb fakturovaných faktúrami č. 2018099, č. 2018109 a č. 2018268. V tejto časti preto súd v súlade s § 151 C.s.p. považoval za nesporné, že žalobca tieto tovary a služby dodal a vznikol mu nárok na ich zaplatenie voči žalovanému. Žalovaný popieral iba nárok žalobcu na zaplatenie faktúry č. 2018192 v sume 4.878,85 Eur, ktorou žalobca fakturoval žalovanému rekonštrukciu bytu. Tak, ako to vyplýva zo zisteného skutkového stavu, predmetom rekonštrukcie bol byt, ktorý užíva konateľ žalovaného. Z faktúry vystavenej žalobcom, ako aj napr. z dohody o vzájomnom započítaní záväzkov je zrejmé, že objednávateľom tejto rekonštrukcie nebol konateľ žalovaného ako fyzická osoba, ale priamo žalovaný. Aj z tohto dôvodu je vzťah založený touto zmluvou o dielo považovaný za vzťah obchodnoprávny v zmysle § 261 Obchodného zákonníka. Nakoľko zo zisteného skutkového stavu a ani zo skutkových tvrdení strán sporu nevyplýva, že by títo pri uzatváraní zmluvy o dielo využili možnosť upraviť si vzájomné práva týkajúce sa nárokov z vád odlišne od dispozitívnych ustanovení Obchodného zákonníka, súd pri posudzovaní vzájomných nárokov vychádzal práve z ustanovení tohto zákona.
83. Žalovaný nárok na zaplatenie ceny rekonštrukcie bytu popieral, keďže podľa jeho tvrdení rekonštrukcia bytu vykazovala vady a nedorobky a teda žalobca si nesplnil svoju povinnosť vykonať dielo riadne a včas a žalobcovi tak doposiaľ nevznikol nárok na úhradu ceny samotného diela.
84. K tomuto tvrdeniu súd uvádza, že zhotoviteľovi skutočne vzniká nárok na zaplatenie ceny diela po riadnom vykonaní diela, pričom dielo nie je riadne vykonané, ak má vady. Pokiaľ však nebola hodnoverným spôsobom preukázaná existencia vád diela v čase jeho prevzatia, pre ktoré by bolo možné konštatovať, že dielo nebolo riadne vykonané, a ktoré by súčasne objednávateľa zbavovali povinnosti zaplatiť dohodnutú cenu diela, nárok na cenu diela vznikol vykonaním diela. Na vznik tohto nároku nemá vplyv prípadný výskyt vád diela v záručnej lehote. Dielo, ktoré je vadné a má nedorobky, nemožno považovať za dielo vykonané, a to ani vtedy, ak ho objednávateľ prevezme. Pokiaľ medzi zmluvnými stranami nebolo dohodnuté inak, zhotoviteľovi v takom prípade nevznikne právo na zaplatenie ceny diela. (obdobne Rozsudok Krajského súdu v Trnave z 11.11.2008, sp. zn.: 21 Odo 150/2008, Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 13.11.2008, sp. zn.: 32 Odo 1326/2006). Z uvedeného však nevyplýva, že by v prípade, ak bolo dielo odovzdané s vadami bol objednávateľ oprávnený si takéto dielo ponechať bez toho, aby bol povinný zhotoviteľovi čokoľvek uhradiť. 85. Povinnosť zhotoviteľa vykonať dielo nezaniká iba splnením tejto povinnosti. K zániku povinnosti vykonať dielo dochádza aj na základe dodatočnej nemožnosti plnenia, pričom v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe sa za dodatočnú nemožnosť považujú aj prípady, kedy počas trvania zmluvy zhotoviteľ nemôže pokračovať v zhotovovaní diela, resp. nemôže odstrániť vady zhotovovaného diela z dôvodu, že si tieto vady diela odstránil objednávateľ sám, resp. prostredníctvom tretej osoby. To znamená, že aj v prípade, ak by žalovaný preukázal všetky svoje tvrdenia ohľadom rekonštrukcie bytu vykonávanej žalobcom (t.j. že dielo vykazovalo vady, tieto žalobca odstránil iba čiastočne, pričom následne odmietol odstrániť vady diela, ktoré sa na ňom vyskytovali), neznamenalo by to, že nie je povinný žalobcovi nič uhradiť. Aj v takomto prípade, by v súlade s § 544, v spojení s § 545 Obchodného zákonníka by musel žalovaný ako objednávateľ uhradiť zhotoviteľovi plnenie zodpovedajúce hodnote takéhoto nedokončeného diela. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu
však nie je možné konštatovať, že by žalovaný skutočne preukázal, že dielo, by malo vady, ktoré by žalobca neodstránil alebo, že by žalobca akékoľvek vytýkané vady diela neodstránil.
86. Žalovaný preukazoval existenciu vád predložením prepisov komunikácie medzi konateľom žalobcu a konateľom žalovaného, fotodokumentáciou rekonštrukčných prác, ako aj výpoveďou konateľa žalovaného. Z prepisov komunikácie však vyplýva, že žalobca (resp. konateľ žalobcu) mal záujem vady diela odstrániť a vady diela aj odstraňoval. Z prepisov tejto komunikácie taktiež vyplýva, že žalovaný žalobcovi vytýkal vady zhotovenia podlahy. Z fotodokumentácie nie je zrejmé, v ktorej fáze zhotovovania diela bola vyhotovená, pričom podľa žalobcu bola vyhotovená predtým ako boli vady a nedorobky odstraňované. Skutočnosť, že žalobca vady diela odstraňoval potvrdil vo svojej výpovedi nielen konateľ žalobcu, ale aj konateľ žalovaného. Ten sám na uviedol, že žalobca vady odstraňoval. Neodstránené mali zostať vady týkajúce sa trasovania vody a rozpojenej podlahy. Najpodstatnejšie však je, že žalujúca strana opakovane uviedla, že žalovaný následne žalobcovi žiadne opakujúce sa, resp. pretrvávajúce vady diela, prípadne jeho nedorobky až do tohto súdneho konania nevytkol, faktúru vystavenú za rekonštrukčne práce akceptoval a nárok na jeho zaplatenie nerozporoval. Aj vo svojej výpovedi konateľ žalovaného uviedol, že faktúru vystavenú za vykonanie rekonštrukčných prác a teda aj nárok žalobcu nerozporoval lebo „nechcel hrýzť do ruky, ktorá ho živí“. Žalobca opakovane namietal, že žalovaný si nesplnil notifikačnú povinnosť, teda, že si nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.
87. Povinnosťou objednávateľa je oznámenie vád diela zhotoviteľovi v lehote (notifikačná povinnosť), včasné oznámenie vád je predpokladom úspešnej súdnej vymáhateľnosti nárokov z vád tovaru. Ak si objednávateľ nesplní včas svoju notifikačnú povinnosť, jeho nároky z vád nezanikajú, avšak oslabuje sa ich vymáhateľnosť v súdnom konaní, pretože ak zhotoviteľ vznesie v súdnom konaní námietku nesplnenia včasnej notifikačnej povinnosti objednávateľom, súd nemôže priznať v tomto konaní nároky z vád tovaru. Objednávateľ je povinný oznámiť predávajúcemu zjavné vady bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil. Zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, že by si žalovaný uplatnil voči žalobcovi aj iné nároky z vád, ako tie, ktoré žalobca odstránil, ako napr. rozpojenie podlahy, resp., že by napr. pri rozpojení podlahy reklamoval opätovný výskyt vady po jej odstránení. Nie je dôležité, aký motív viedol konateľa žalovaného k tomu, že si vady u žalobcu právne relevantným spôsobom neuplatnil. Pokiaľ tak aj urobil s ohľadom na vzájomné ekonomické väzby, kedy mu spolupráca so žalobcom prinášala ekonomický prospech v podobe zákaziek, musel resp. mal si byť vedomý, že jeho pozícia objednávateľa sa s ohľadom nárokov z vád oslabuje a môže nastať situácia, že sa týchto nárokov nebude môcť domáhať súdnou cestou. Žalovaný nemôže obchádzať ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce nároky z vád tým, že bude tvrdiť, že dielo nebolo riadne dokončené a toto musel dokončiť sám. Ustanovenie § 554 nemožno vykladať tak, že v prípade, ak je dielo vykonané s vadami, resp. nedorobkami zaniká povinnosť objednávateľa čokoľvek zhotoviteľovi uhradiť, obzvlášť ak v konaní nebolo hodnoverne preukázané, že dielo v čase jeho odovzdania vykazovalo vady, ktorý by žalobca napriek reklamáciám žalovaného neodstránil.
88. Súd nevykonal dokazovanie výsluchmi svedkov, nakoľko títo sa mali vyjadriť k existencii vád rekonštrukcie bytu. Súd nemohol prihliadať na akékoľvek nároky žalovaného odvodzované z ním tvrdenej existencie vád na tomto diele, nakoľko z jeho strany nebolo preukázané splnenie oznamovacej povinnosti, čo žalobca aj namietol. Z tohto dôvodu sud považoval za nadbytočný výsluch svedkov, ktorý mali potvrdiť, že dielo bolo vykonané bez vád, resp., že po odstránení vád reklamovaných žalovaným sa už nové nevyskytli.
89. Zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu, ako aj z vykonaného dokazovania, spolupráca medzi žalobcom a žalovaným mala dlhodobý charakter. Žalobca a žalovaný si navzájom dodávali rôzne tovary a služby, pričom v niektorých obchodných prípadoch mal žalobca postavenie zhotoviteľa a žalovaný postavenie objednávateľa a v iných zase tomu bolo zase naopak. Žalovaný si v rámci svojej obrany proti nárokom uplatneným žalobcom uplatnil práve svoje nároky na zaplatenie tovarov a služieb, ktoré mal práve on dodať žalobcovi. Žalovaný si tieto nároky uplatnil čiastočne vo forme kompenzačnej námietky a v časti, v ktorej tieto nároky prevyšovali, nepopreté nároky žalobcu dokonca vo forme vzájomnej žaloby. Tieto nároky pozostávali z pohľadávky fakturovanej faktúrou č. 19JH03003 za predaj vozidla Opel Combo, z pohľadávky fakturovanej faktúrou č. 19JH10007 za prenájom vozidla Dacia Dokker a pohľadávok, ktoré boli fakturované faktúrami č. 19JH05004, 19JH05005, 19JH06007 a 19JH10006, ktorými žalovaný fakturoval žalobcovi rôzne služby.
90. Z nárokov žalovaného bolo možné za nesporné považovať nároky na premeranie kabeláže zásuvky v počte 199 kusov za cenu 1.432,80 Eur, ktorá bola fakturovaná faktúrou č. 19JH05005, úprava kabeláže v racku v počte 10 kusov za cenu 864,- Eur, ktorá bola fakturovaná faktúrou č. 19JHO50005 (7ks) a faktúrou č. 19JH06007, opravu zásuviek mimo normy TYP B v sume 384,- Eur fakturovanej faktúrou č. 19JH10006, keďže žalobca dodanie týchto služieb uznal vo svojom vyjadrení zo dňa 09.10.2020 a v zodpovedajúcej sume vzal späť aj svoju žalobu voči žalovanému. Ostatné nároky žalovaného žalobca neuznal.
91. Ako už bolo uvedené žalovaný si v rámci svojej procesnej obrany uplatňoval voči žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 4.800,- Eur, ktorá mala predstavovať kúpnu cenu motorového vozidla tov. zn. Opel Combo, pričom nárok žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny mal byť započítaný s nárokmi žalobcu voči žalovanému v rozsahu, ktorom sa navzájom kryli. Z vykonaného dokazovania ako aj zo zhodných skutkových tvrdení je zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu ústnej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom malo byť predaj motorového vozidla Opel Combo za sumu 4.800,- Eur. Nespornou bola aj skutočnosť, že žalovaný dokonca odovzdal predmetné vozidlo žalobcovi do držby a tento ho po určitú dobu skutočne užíval. Žalovaný nepoprel ani skutočnosť, že odmietal žalobcovi poskytnúť súčinnosť pri prepise držiteľa tohto motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte, ba dokonca požiadal žalobcu, aby mu predmetné vozidlo vrátil, k čomu aj skutočne došlo. I keď zápisy v evidencii motorových vozidiel nemajú právotvorný charakter, to znamená, že k zmene vlastníka vozidla nedochádza zmenou jeho držiteľa v evidencii vozidla, odopretím prepisu držiteľa došlo k značnému obmedzeniu žalobcu v užívaní vozidla, pričom potom ako žalovaný neuhradil povinné zmluvné poistenie k tomuto vozidlu, nebolo ho možné používať vôbec. Dá sa preto konštatovať, že žalovaný ako predávajúci porušil svoju povinnosť § 417 Obchodného zákonníka, keďže neposkytol súčinnosť na to, aby žalobcovi bolo vydané osvedčenie o evidencii vozidla, v ktorom by bol ako jeho vlastník zapísaný práve žalobca.
92. Z prepisu komunikácie medzi žalobcom a žalovaným (č.l. 44 súdneho spisu) vyplýva, že dôvodom, pre ktorý konateľ žalovaný odmietol umožniť zmenu zápisu držiteľa vozidla v evidencii, malo byť neuhradenie faktúry za zváranie v sume 627,- Eur. Aj z výsluchu konateľa žalovaného je zrejmé, že tento odmietal vykonať prepis držiteľa vozidla nie z dôvodu, že by nesúhlasil so započítaním nároku na kúpnu cenu, resp. z dôvodu, že by kúpnu cenu považoval za neuhradenú, ale z dôvodu, že žiadal, aby mu žalobca zaplatil za služby poskytnuté v rámci celkom iného obchodného prípadu. Žalovaného samozrejme žiadne ustanovenie zákona neoprávňovalo odmietnuť nahlásenie zmeny držiteľa vozidla, ale práve naopak tým, že zmenu vlastníka vozidla nenahlásil, konal v priamom rozpore s ustanovením § 116 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.
93. Následné konanie oboch strán, kedy žalovaný požiadal žalobcu o vrátenie vozidla a žalobca vrátil žalovanému motorového vozidlo aj s príslušnými dokladmi, nemožno kvalifikovať inak dohodu o zrušení záväzku podľa § 572 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej došlo zrušeniu práv a povinností vyplývajúcich účastníkom z uzatvorenej kúpnej zmluvy. Zaniklo teda právo žalobcu na to, aby naň žalovaný previedol vlastníctvo motorového vozidla a zároveň zaniklo aj právo žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny tohto vozidla.
94. Súdu nie je zrejmé na základe akého právneho titulu sa žalovaný domnieval, že mu právo na zaplatenie kúpnej ceny za motorového vozidlo Opel Combo patrí. Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že pokiaľ je kúpna zmluva zrušená alebo neplatná, môže sa jej účastník úspešne domáhať vrátenia svojho plnenia len za predpokladu, že je ochotný a schopný vrátiť druhému účastníkovi to, čo sa prijalo ako plnenie zo zmluvy. V tejto súvislosti súd poukazuje na stanoviská Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zborníku súdov IV, str. 640, R 26/1975, R 1/1979, podľa ktorých „ak je kúpna zmluva neplatná alebo bola zrušená, môže sa jej účastník úspešne domáhať vrátenia svojho plnenia len za predpokladu, že je ochotný a schopný vrátiť žalovanému to, čo sám prijal ako plnenie zo zmluvy“ alebo „nárok žalobcu na vrátenie kúpnej ceny z neplatnej zmluvy je nárokom podmieneným zo zákona vrátiť žalovanému to, čo sa mu dostalo od žalovaného za kúpnu cenu, ktorej vrátenia sa domáha“ a „zaplatenie kúpnej ceny je protiváhou vlastníctva k predávanému predmetu. Ak je teda zmluva neplatná, takže k prevodu vlastníctva na kupujúceho nedošlo, kupujúci však zaplatil kúpnu cenu, treba kúpnu cenu vrátiť, pričom táto reštitúcia je z druhej strany vyvážená tým, že vlastníctvo k predávanému predmetu neprešlo na kupujúceho, ale zostalo predávajúcemu“.
95. V prejednávanej veci je potrebné taktiež vychádzať zo skutočnosti, že právo žalovaného na vrátenie motorového vozidla bolo podmienené jeho záväzkom voči druhému účastníkovi vrátiť kúpnu cenu. Pokiaľ k úhrade kúpnej ceny došlo vzájomným započítaním, po zrušení zmluvy nastáva povinnosť vrátiť kúpnu cenu v peniazoch. Pokiaľ k úhrade kúpnej ceny nedošlo, nemožno sa tohto práva po zániku práv a povinností z kúpnej ceny domáhať. Vzájomne podmienenými plneniami sú všetky plnenia vzájomnej podmienenosti, na ktorých sa účastníci dohodli, ako aj plnenia, kde podmienenosť a vzájomná viazanosť vyplýva zo zákona. Neexistuje teda dôvod, na základe ktorého by sa žalovaný mohol v súčasnosti domáhať zaplatenie kúpnej ceny za motorové vozidlo Opel Combo a samozrejme neexistuje ani dôvod, pre ktorý by si mohol túto pohľadávku započítať na pohľadávky žalobcu. Pokiaľ by aj žalovaný považoval kúpnu zmluvu za stále platnú a z tohto dôvodu by sa domnieval, že mu patrí nárok na zaplatenie ceny motorového vozidla (aj keď takéto závery nenachádzajú oporu v skutkovom stave), nemôže sa domáhať zaplatenia kúpnej ceny bez toho, aby bol pripravený žalobcovi odovzdať predmet kúpy. To znamená, že pokiaľ si uplatnil nárok na zaplatenie kúpnej ceny bez toho, aby zároveň požiadal o to, aby bol aj on zaviazaný vrátiť predmet kúpy žalobcovi, nemohol očakávať, že súd bude tento jeho nárok akceptovať.
96. Súd sa pri rozhodovaní zaoberal aj ďalšími skutkovými tvrdenia žalovaného uvádzanými v súvislosti s predajom motorového vozidla Opel Combo. Podľa týchto tvrdení vozidlo Opel Combo po jeho vrátení vykazovalo vady, čím bola žalovanému spôsobená škoda. Konkrétne žalovaný uvádzal, že žalobca na vozidle Opel Combo spôsobil škodu zlým a nezodpovedným užívaním. Škoda mala spočívať v poškodení motora, poškodenia ľavého predného skla a silno znečisteného interiéru, pričom predpokladaná cena opravy motorového vozidla predstavuje sumu 2.615,75 Eur. Na to, aby súd mohol konštatovať, že žalovanému vznikol voči žalobcovi nárok na zaplatenie uvedenej sumy, muselo by dôjsť k preukázaniu splnenia všetkých predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody, teda žalovaný by musel preukázať samotný vznik škody, existenciu protiprávneho konania zo strany žalobcu a zároveň aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalobcu a vznikom škody.
97. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade tú stranu sporu, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného (v tomto prípade žalovaného). Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, inými slovami, neplatí zásada "ante hoc, propter hoc" (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v tom, že sa z časovej následnosti dvoch udalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi). Jednoznačne predmetné tvrdenie skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR") v rozsudku sp. zn. R 21/1992, podľa ktorého časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou udalosťou, z ktorej škoda vznikla, sama osebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku. Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti.
98. Samotnú existenciu škody a jej výšku preukazoval zákazkovým listom č. 3B 202000397. V tomto zákazkovom liste sa však uvádza iba upchatie DPF filtra. Zo zákazkového listu a ani zo skutkových vyjadrení však nevyplýva, že by žalovaný opravu vozidla skutočne objednal a najmä, že by ju aj uhradil. súd zistil, že spoločnosť FINAL - CD plus, s.r.o. vystavil dňa 06.02.2020 tento zákazkový list, v ktorom sa uvádza, že došlo k zisteniu extrémneho upchatia DPF filtra, pričom cena odporúčanej výmeny filtra bola určená sumou 2.615,75 Eur.
99. Žalovaný nepreukázal, že by opravu motorového vozidla aj skutočne objednal a najmä zaplatil. Podstatné však je, že z skutkových tvrdení žalovaného nie je zrejmé v čom malo spočívať protiprávne konanie žalobcu. Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach uvádzal, že žalobca spôsobil škodu zlým a nezodpovedným používaním, konateľ žalovaného vo svojej výpovedi uviedol, že škoda bola spôsobená tým, že z filtra pevných častíc bola vybratá mriežka a bolo s ním vykonávaných veľa krátkych jázd po ceste. Uvedené tvrdenia však nekorešpondujú zo zákazkovým listom, ktorý ako listinný dôkaz predložil žalovaný. V tomto zákazkovom liste sa akákoľvek manipulácia filtrom pevných častíc neuvádza.
O manipulácii s filtrom pevných častíc sa hovorí až v e-maily zo dňa 16.04.2020, v ktorom zamestnanec spoločnosti FINAL - CD, s.r.o. informuje konateľa žalovaného o tom, že po odkrytovaní tepelných štítov bolo zistené, že bolo zasahované do DPF filtra. Rovnako tak za protiprávne konanie nemožno považovať používanie vozidla so vznetovým motorom v meste na krátke vzdialenosti. Takéto používanie vozidla nezakazuje žiaden právny predpis a ani v konaní nebolo preukázané alebo aspoň tvrdené, že by uvedený spôsob používania motorového vozidla zakazoval napr. jeho výrobca v návode na obsluhu.
100. Najpodstatnejšie pri posudzovaní náhrady škody je však to, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal príčinnú súvislosť so škodou, ktorú si uplatnil a konaním žalobcu. Príčinnú súvislosť nemožno odvodzovať iba z toho, že sa chyba mala prejaviť potom, ako mal žalobca vozidlo v držbe, najmä keď zákazkový list (jediný listinná dôkaz preukazujúci existenciu akejkoľvek vady na vozidle bol vyhotovený tri mesiace potom, ako bolo vozidlo vrátené žalovanému. Iba z tejto skutočnosti nemožno odvodiť, že by filter pevných častíc bol pri odovzdaní vozidla do držba žalobcovi nový a nezanesený, resp. bez akéhokoľvek opotrebenia, zatiaľ čo po jeho vrátený do držby žalovaného už vykazoval vady. Taktiež zo skutočnosti, že žalobca mal vozidlo v držbe nemožno odvodzovať, že by zasahoval do PDF filtra, najmä ak zásah do PDF filtra bol konštatovaný pracovníkom servisu až takmer pol roka po vrátení vozidla žalovanému. Rovnako sa súd nemôže stotožniť ani s tvrdením, že k poškodeniu vozidla malo dôjsť jeho neodborným servisom. Žalobca tak, ako to vyplýva z jeho skutkových tvrdení, ako aj z faktúry za servis vozidla Opel Combo, dal skutočne toto vozidlo počas svojej držby servisovať. Servisné úkony sa však filtra pevných častí vôbec netýkali.
101. Ďalším nárokom, ktorý si žalovaný uplatnil voči žalobcovi bol nárok na zaplatenie prenájmu vozidla Dacia Dokker, EČV: E. vo výške 6.360,- Eur. Žalovaný nárok na zaplatenie nájmu za prenájom vozidla Dacia Dokker odôvodnil tým, že žalovaný mal na základe nájomnej, resp. lízingovej zmluvy v prenájme toto motorové vozidlo, ktoré malo po skončení lízingu prejsť do vlastníctva žalovaného. Žalovaný tvrdil, že na základe tohto uzatvoril so žalobcom neformálnu nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo práve vozidlo Dacia Dokker s podmienkou, že po skončení lízingu žalobca vozidlo od žalovaného odkúpi a v prípade, ak ho neodkúpi zaplatí bežnú cenu za nájom. Žalovaný taktiež uviedol, že vozidlo žalobcovi ponúkol na odkúpenie v marci 2019, lenže v tom čase už žalobca o jeho odkúpenie nemal záujem, avšak aj konateľ žalovaného vo svojej výpovedi uviedol, že vozidlo nebolo možné previesť na žalobcu v dohodnutom čase, nakoľko lízing mal skončiť až o tri mesiace neskôr. K tejto situácii malo dôjsť v dôsledku omylu asistentky konateľa žalovaného. Žalobca skutkové tvrdenia žalovaného popieral. Uvádzal, že vozidlo mu bolo odovzdané iba z tohto dôvodu, že žalobca ho mal kúpiť a ku kúpe nedošlo z toho dôvodu, že toto vozidlo nevlastnil žalovaný, ale iná rakúska obchodná spoločnosť. Žalovaný nikdy nenadobudol vlastníctvo tohto vozidla a tak ho nemohol ani odpredať žalobcovi.
102. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, v ktorej by sa žalovaný zaviazal prenechať žalobcovi do užívania motorové vozidlo Dacia Dokker. Žalovaný navyše ani neuviedol, aký bol jeho právny vzťah k tomuto vozidlu, keďže vozidlo bolo, v čase keď ho žalobca užíval, predmetom lízingu, pričom žalovaný nebol ani len jeho lízingovým nájomcom, ale týmto bola spoločnosť IKT Services Dienstleistungs und Habndelgesellschaft mit beshränkter Haftung. V samotnom konaní bolo naopak preukázané, že v čase, kedy predmetné vozidlo užíval žalobca, žalovaný nebol jeho vlastníkom. Vlastníkom vozidla bola lízingová spoločnosť, ktorá ho prenajímala rakúskej spoločnosti IKT Services. Obe strany sporu uvádzali, že žalobca mal záujem vozidlo Dacia Dokker odkúpiť a z tohto dôvodu mu bolo aj odovzdané, pričom k uzatvoreniu samotnej kúpnej zmluvy nedošlo. Príčinou neuzatvorenia kúpnej zmluvy bola práve skutočnosť, že žalovaný nebol vlastníkom tohto vozidla a nebol teda schopný previesť vlastnícke právo k nemu na žalobcu.
103. Pokiaľ bola dôvodom, pre ktorý žalobca dostal vozidlo do užívania, práve kúpna zmluva, ktorú mal záujem uzatvoriť, pričom k jej skutočnému zatvoreniu nedošlo, žalobca vozidlo užíval bez právneho dôvodu. V takomto prípade nie je možné hovoriť o povinnosti žalobcu uhradiť nájomné za dobu užívania vozidla, avšak je nutné konštatovať, že užívaním vozidla došlo k bezdôvodnému obohateniu sa žalobcu a to na úkor vlastníka vozidla. Práve vlastník vozidla je osobou oprávnenou na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak bolo toto vozidlo užívané inou osobou bez právneho dôvodu.
104. Žalovaný vo svojich vyjadrenia v podstate stotožňoval svoje nároky a nároky rakúskej spoločnosti IKT Services. I keď ide o spoločnosti prepojené osobou konateľa žalovaného, žalovaný nie je oprávnený domáhať sa akýchkoľvek nárokov tejto rakúskej obchodnej spoločnosti a naopak. Súd opätovne uvádza,
že zo skutkových vyjadrení žalobcu a žalovaného, ako aj z výsluchov konateľa žalobcu vyplýva, že vozidlo bolo v čase, kedy ho žalobca užíval predmetom lízingu, pričom jeho nájomcom bola rakúska obchodný spoločnosť IKT Services a nie žalovaný. Žalovaný neuviedol v konaní žiadne skutkové tvrdenie, z ktorého by bolo možné odvodiť, že medzi rakúskou spoločnosťou IKT Services a žalovaným by došlo k uzatvoreniu takej zmluvy, ktorá by žalovaného oprávňovala motorové vozidlo prenechať za odplatu žalobcovi, resp. by oprávňovala žalovaného domáhať sa náhrady bezdôvodného obohatenia za jeho užívanie žalobcom. Sud na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že nárok žalovaného z pohľadávky fakturovanej faktúrou č. 19JH10007 za prenájom vozidla Dacia Dokker v sume 6.360,- Eur je nedôvodný.
105. Z nárokovo fakturovaných faktúrou č. 19JH10006 boli spornými nároky žalovaného na úhradu parkovného v sume 24,- Eur a úhradu rebríka v sume 60,- Eur.
106. Žalobca v konaní nerozporoval, že žalovaný v súvislosti s vykonávaním prác pre žalobcu na stavbe Národného futbalového štadióna vynaložil uvedené náklady na parkovanie. Rozporoval však tvrdenia žalovaného o tom, že by sa zaviazal žalovanému parkovné uhradiť.
107. Súd v tejto súvislosti uvádza, že tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na vlastné náklady a na vlastné nebezpečenstvo. Pokiaľ je teda zhotoviteľ pri plnení záväzku nútený použiť motorové vozidlo a pokiaľ toto odstaví na platenom parkovisku, náklady na parkovanie je povinný znášať sám. Citované ustanovenie Obchodného zákonníka je ustanovením dispozitívnym a teda nie je vylúčené, aby sa objednávateľ so zhotoviteľom dohodli aj tak, že objednávateľ má právo na priamu úhradu určitých nákladov vynaložených v súvislosti s vykonávaním diela. Pokiaľ však žalovaný tvrdil, že presne takáto dohoda bola uzatvorená medzi ním a žalobcom, zaťažuje ho aj dôkazné bremeno, aby túto skutočnosť preukázal. Bolo teda povinnosťou žalovaného preukázať, že žalobca sa zaviazal, že žalovaný bude mať vždy možnosť parkovať v blízkosti Národného futbalového štadiónu, ako aj tvrdenie, že parkovanie mu bolo schválené projektovou manažérkou a žalobcom. Tieto tvrdenia mal preukazovať prepis sms správ, ktorý súdu predložil žalovaný (č.l. 131 súdneho spisu), avšak z tento ohľadom parkovania obsahuje iba správu „Caf s parkovanim ma Mata odkazala na teda. Pomozes mi? S. toyota avensis tmavo modra combi. Dakujem“. Z komunikácie však nevyplýva, že by žalobca na túto správu reagoval tak, že by žalovanému prisľúbil možnosť bezplatného parkovania, resp., že by sa zaviazal uhradiť za žalovaného parkovné.
108. K žalovaným uplatnenému nároku na náhradu rebríka súd uvádza, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný žalobcovi skutočne vypožičal rebrík a sporným nebolo ani to, že žalovaný sa dožadoval jeho vrátenia. Spornou je však samotná cena tohto rebríka. Nárok žalovaného na zaplatenie sumy 60,- Eur za stratený rebrík je nutné právne kvalifikovať ako nárok na náhradu škody. Predpoklady vzniku nároku na náhradu škody rozobral súd v tomto rozsudku už pri odôvodňovaní žalovaným uplatňovaných nárokov na náhradu škôd spôsobených na motorovom vozidle Opel Combo a nepovažuje za potrebné tieto uvádzať opätovne. Opätovne je však nútený konštatovať, že žalovaný ani v prípade uplatneného nároku na úhradu rebríka splnenie všetkých predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody nepreukázal. V prvom rade je potrebné uviesť, že e-mailovej komunikácie medzi konateľom žalobcu a konateľom žalovaného (č.l. 129 súdneho spisu) vyplýva, že rebrík bol nájdený. Podstatnou je však skutočnosť, že žalobca neuznával výšku škody uplatnenú žalovaným, keď uvádzal, že išlo o rebrík použitý a opotrebovaný, ktorý bol prakticky bez hodnoty. Pokiaľ ide o hodnotu rebríka žalovaný opäť neposkytol súdu žiadne dôkazy z ktoré by preukazovali uplatňovanú výšku škody a neposkytol súd ani žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by vysvetľovali ním uplatnenú výšku škody.
109. Pokiaľ ide o ostatné služby, ktoré žalovaný fakturoval žalobcovi, uplatnené ako kompenzačná námietka, resp. aj vzájomná žaloba voči žalobcovi, žalobca objednanie a poskytnutie týchto služieb v celom rozsahu poprel. Bolo opäť povinnosťou žalovaného uniesť dôkazné bremeno a preukázať, že si u neho žalobca poskytnutie týchto služieb objednal, ako aj to, že žalovaný mu tieto služby skutočne poskytol.
110. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že žalobca si u neho fakturované služby objednal a tieto mu boli aj dodané, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Žalovaný však svoje tvrdenia preukazoval iba vystavenými faktúrami a výsluchom konateľa žalovaného, čo však nemožno považovať za právne relevantné dôkazy preukazujúce tieto tvrdenia, za situácie kedy žalobca objednanie a dodanie týchto služieb popieral a tieto skutočnosti poprel vo svojej výpovedi aj konateľ žalobcu.
111. Žalobca neuznával nárok žalovaného na zaplatenie 627,22 Eur za práce fakturované faktúrou č. 19JH05004, ktorou žalovaný fakturoval súhrnne označené ako zváranie optiky pre MsP Ružinov. Podľa žalobcových skutkových tvrdení tieto práce už raz žalovaný fakturoval faktúrou č. FV12-17111 z roku 2017 v sume 540,- Eur, pričom túto faktúru žalobca už uhradil. Žalobca zároveň súdu ako listinný dôkaz predložil faktúru č. FV12-17111, ako aj potvrdenie o úhrade tejto sumy. Vykonanie týchto prác zostalo sporné aj po vykonanom dokazovaní, nakoľko žalovaný ako jediný listinný doklad, ktorý mal vykonanie prác preukazovať predložil spomenutú faktúru č. 19JH05004, pričom konateľ žalovaného s k týmto skutkovým tvrdeniam ohľadom predmetnej faktúry vo svojom výsluchu ani nevyjadril. Za danej situácie nemôže súd považovať vykonanie prác fakturovaných faktúrou č. 19JH05004 za preukázané a z tohto dôvodu nemohol tento nárok žalovaného akceptovať ani ako kompenzačnú námietku.
112. Z nárokov žalovaného fakturovaných faktúrou č. 19JH06007 žalobca neuznal, nárok na zaplatenie premerania metalickej kabeláže v sume 288,- Eur, káblového managementu, dohľadanie chýb a opravy v sume 100,80 Eur. Žalobca tento nárok neuznal napriek tomu, že ho možno považovať za preukázaný, keďže žalovaný založil do súdneho spisu protokoly z meraní zásuviek Dôvodom, pre ktorý žalobca tento nárok žalovaného neuznával bola skutočnosť, že pri týchto prácach mal žalovanému vypomáhať pracovník žalobcu. Túto skutočnosť potvrdil pri svojom výsluchu aj konateľ žalovaného. Tu je však nutné poznamenať, že pokiaľ aj žalobca prostredníctvom svojich pracovníkov poskytol žalovanému súčinnosť pri vykonávaní diela, neznamená, že by mala byť žalobcovi znižovaná cena diela, pokiaľ sa na tom žalobca a žalovaný nedohodli. Súd preto uznal ako oprávnené a existujúce nároky žalovaného na aj na zaplatenie týchto dvoch položiek v celkovej sume 388,80 Eur a preto aj žalobu žalobcu v takejto časti zamietol.
113. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v časti, v ktorej bolo konanie zastavené podľa § 256 ods. 1, podľa ktorého ak strana procesne zasvinila zastavenie konania, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. Bol to žalobca, kto svojim čiastočným späťvzatím žaloby zapríčinil zastavenie konania a preto v tejto časti súd priznal v konaní plný úspech žalovanému. V konaní o zvyšku žaloby súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu (žalobca žaloval pôvodne žaloval sumu 13.155,93 Eur súd priznal žalobcovi 9.846,25 Eur, žalobca bol zároveň úspešný v konaní o vzájomnej žalobe žalovaného, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 2.024,89 Eur) Celkový pomer úspechu žalobcu voči neúspechu žalovaného, ako aj voči nároku žalovaného na náhradu trov v časti, v ktorej bolo konanie zastavené predstavuje hodnotu 78,79%.
114. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).