Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26P/103/2025

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II sudcom JUDr. Petrom Rajňákom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. E., narodený XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, matky: N.. J. E. W. R.., Q. XX.XX.XXXX, W. poU. D. N. XXXX/XX, U., a otca: J.. A. E., Q. XX.XX.XXXX, W. R. D. N. XXXX/XX, U., právne zastúpený Mgr. Martinom Černákom, advokátom, so sídlom Zochova 5, Bratislava, IČO: 50 026 399, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým: súd dočasne upravuje styk otca s maloletým dieťaťom: H.Q. E., Q. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom vždy: každý kalendárny týždeň v utorok od 15:00 hod. do 18:00 hod. a v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu od 09:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Súd zaväzuje matku povinnosťou maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi v mieste bydliska otca a po ukončení styku súd zaväzuje otca povinnosťou odovzdať maloleté dieťa matke v mieste bydliska otca.

II. Súd vo zvyšnej časti návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

III. Toto neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: H. E., Q. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, ktoré je vedené na Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn. .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Mestskému súdu Bratislava II 17.07.2025 sa otec maloletého dieťaťa: H. E., Q. XX.XX.XXXX (ďalej len „maloleté dieťa“), domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne upravil styk otca s maloletým tak, že otec je dočasne oprávnený stretávať sa s maloletým synom každú stredu od 15.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod. a v každom párnom kalendárnom týždni od piatka od 15.00 hod. do nasledujúceho pondelka do 18.00 hod. Matka je povinná maloletého syna na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi v mieste bydliska matky a po ukončení styku je otec povinný odovzdať maloletého syna matke v mieste bydliska matky. Ďalej sa otec domáhal, aby súd uložil matke povinnosť v lehote do 3 kalendárnych dní od doručenia rozhodnutia písomne informovať otca o aktuálnej adrese bydliska maloletého syna a písomne mu oznamovať každú zmenu bydliska maloletého syna v lehote do 3 kalendárnych dní odo dňa vzniku takejto zmeny.

2. Otec svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že rodičia maloletého H. uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, od kedy zdieľali spoločnú domácnosť nepretržite až do 20.9.2024, kedy matka spolu so synom túto domácnosť opustila a odišla bývať na neznáme miesto, na ktorom sa so synom zdržiava až do dnešného dňa. H. je jediným spoločným dieťaťom rodičov, o ktorého sa títo od jeho narodenia starali, vychovávali ho a zabezpečovali všetky jeho nevyhnutné potreby. K vzniku prvých zásadných nezhôd medzi rodičmi začalo dochádzať práve po narodení maloletého H. a

tieto súviseli najmä s rozdielnymi predstavami rodičov ohľadne jeho výchovy a starostlivosti. V týchto otázkach chcela mať matka vždy rozhodujúce slovo, čo otec sprvoti aj toleroval. Zatiaľ čo matka svoje predstavy o výchove považovala vždy za tie správne, postoje otca väčšinou kritizovala a znevažovala, a to často aj v prítomnosti syna, čo otcovi veľmi prekážalo. Matka najmä pred svojou rodinou odôvodňuje svoj náhly odchod od otca jeho údajným násilným správaním. Samotný otec takéto údajné nevhodné správanie voči matke či dokonca maloletému synovi absolútne vylučuje, pričom zo všetkých objektívnych okolností sa skôr javí, že matka si tieto dôvody vymyslela, aby osobu otca dehonestovala, a to paradoxne po dvanástich rokov ich vzťahu realizovaného v spoločnej domácnosti. I napriek odchodu matky zo spoločnej domácnosti mal otec najprv záujem na čo najskoršom obnovení manželského spolužitia. Od odchodu zo spoločnej domácnosti je na strane matky vidieť nevôľu poskytovať otcovi priestor na plnohodnotný a pravidelný kontakt so synom. Matka však súhlasila s návrhom otca absolvovať spoločnú terapiu, terapia však bola bezúspešná. Taktiež otec inicioval mediáciu, ktorá taktiež nebola úspešná a k uzatvoreniu dohody neprišlo.

3. Otec k realizácií styku s maloletým uviedol, že 20.10.2024 došlo k osobnému stretnutiu rodičov, na ktorom otec žiadal matku, aby sa so synom vrátila domov. Matka túto požiadavku odmietla a navrhla otcovi, aby sa so synom stretával raz za týždeň na dve hodiny, čo otec označil za nedostatočné. Následne síce z jej strany došlo k umožneniu čiastočného kontaktu otca so synom, avšak tento kontakt bol minimálny a pre otca a rovnako aj samotného syna absolútne nedostatočný. Rodičia sa na presných pravidlách starostlivosti nedohodli, každé stretnutie bolo dohadované osobitne a zväčša podľa predstáv a podmienok určených matkou. Styk syna s otcom bol nepravidelný, uskutočňovaný na rôznych miestach vonku alebo vo verejných priestoroch zväčša za prítomnosti matky a to v minimálnom rozsahu 2 až 3 hodiny. Napriek ojedinelým výnimočným situáciám matka zásadne nesúhlasila s tým, aby tieto stretnutia boli realizované bez jej prítomnosti, v byte, v ktorom syn roky vyrastal (toto miesto vo svojej komunikácii priamo označuje ako nevhodné) a ani v byte, v ktorom aktuálne so synom býva (dôvodom mal byť najprv zákaz návštev uložený prenajímateľom, neskôr začala argumentovať utajenou adresou).

4. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti otec podaním z 21.2.2025 navrhol Mestskému súdu Bratislava II nariadiť neodkladné opatrenie, aby bol dočasne oprávnený stretávať sa s maloletým synom vo vymedzenom rozsahu. V súvislosti s uvedeným návrhom otca bolo na uvedenom súde vedené súdne konanie č. , kde sa rodičia v rámci informatívneho stretnutia 3.3.2025 dohodli na tom, že otec sa bude v rámci tzv. prechodného obdobia stretávať s maloletým synom každý utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že matka odovzdá syna otcovi v mieste bydliska otca a v tom istom mieste si ho po ukončení styku aj prevezme. Už na samotnom stretnutí otec avizoval, že takýto rozsah styku je minimálny a v budúcnosti sa bude domáhať jeho rozšírenia. Napriek tomu, že v rámci informatívneho stretnutia rodičov sa matka pri hodnotení správania otca nevyhla pojmom ako „psychické násilie“, „fyzické násilie“ či „choré správanie“, o niekoľko minút na to súhlasila s dohodou ohľadne styku otca so synom bez jej prítomnosti, pričom jej jedinou obavou malo byť údajné problematické zaspávanie syna u otca počas jej neprítomnosti (táto jej obava sa nenaplnila). Matka uvedenú dohodu rešpektovala len niekoľko týždňov, po ktorých začala znemožňovať jej realizáciu a opäť porušovať rodičovské práva otca. Napriek evidentnému záujmu otca o kontakt so synom sa tento ich vzájomný kontakt z dôvodu neochoty matky čoraz viac neuskutočňoval a v súčasnosti sa neuskutočňuje vôbec. Napriek tomu, že na základe tejto dohody bol rozsah vzájomnej starostlivosti z hľadiska vymedzeného počtu dní v značnom nepomere v neprospech otca, matka opakovane znova a znova odovzdávala syna otcovi oneskorene a nebola schopná zabezpečiť, aby otec mohol tráviť so synom celý čas, na ktorom sa dohodli. Neskoré odovzdávane syna pritom často odôvodňovala jeho neukončeným spánkom v bezprostrednom čase pred odovzdaním (čo otec zakaždým rešpektoval), keď však otec prirodzene navrhoval matke tomu zodpovedajúce posunutie času vrátenia syna, matka sa k tomu stavala odmietavo, argumentujúc opäť potrebou nevyhnutného nočného spánku dieťaťa.

5. Otec ďalej uviedol, že k poslednému kontaktu otca so synom došlo 1.6.2025, od kedy matka dohodu prijatú na informatívnom stretnutí rodičov nedodržiava v žiadnom rozsahu a syna otcovi i napriek jeho opakovaným žiadostiam neodovzdáva. Matka otcove správy ignoruje a neplnenie dohody žiadnym spôsobom nevysvetľuje. Matka dokonca odmieta umožniť otcovi čo i len telefonický kontakt so synom, odôvodňujúc to tým, že by mu to mohlo uškodiť. Matka tak preukázateľne a vedome hrubým spôsobom porušuje zákonné právo otca a syna na ich pravidelný a nerušený vzájomný kontakt, a to bez toho, aby na takéto obmedzovanie kontaktu existovali zákonné dôvody. Napriek tomu, že matka v

súčasnosti neposkytuje otcovi žiadny priestor na kontakt so synom, otec sa naďalej riadne podieľa na zabezpečovaní jeho výživy tým, že každý mesiac posiela matke sumu 800 eur tak, ako to robil aj počas spolužitia v spoločnej domácnosti.

6. Nakoniec otec uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že matka v minulosti dôsledne nerešpektovala čas odovzdávania maloletého syna otcovi, čím ich ukracovala o spoločné trávený čas, otec navrhuje súdu, aby miestom odovzdávania a zároveň preberania dieťaťa bolo práve bydlisko matky. Z vyššie uvedených skutočností pritom vyplýva, že matka bezdôvodne odmieta poskytnúť otcovi adresu o aktuálnom bydlisku maloletého syna, čím porušuje právo otca na získavanie jednej zo základných informácií týkajúcich sa jeho dieťaťa. Vzhľadom na skutočnosť, že informácia otca o bydlisku syna (ktoré je zhodné s bydliskom matky) je zároveň nevyhnutným predpokladom pre realizáciu otcom navrhovaného neodkladného opatrenia, otec navrhuje súdu, aby matke uložil povinnosť písomne oznámiť otcovi aktuálnu adresu bydliska maloletého a zároveň povinnosť poskytovať mu písomnú informáciu o každej zmene pobytu dieťaťa.

7. Otec ku svojmu návrhu pripojil nasledovné prílohy: sobášny list rodičov, rodný list maloletého, mailová komunikácia rodičov, čiastková mediačná dohoda, zápisnica z informatívneho stretnutia v konaní vedenom pod sp. zn. , rodičovská dohoda z 03.03.2025 a komunikácia s manželkou.

8. Súd vykonal lustrácie v Registri obyvateľov a taktiež vykonal šetrenie v súdnom manažmente. Z rodného listu maloletého, sobášneho listu rodičov a z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov mal súd preukázané, že maloletý H. (čoskoro X rokov) pochádza z manželstva rodičov, matky J. E. W. a otca A. E., ktorí sú účastníkmi konania. Manželstvo účastníkov doposiaľ trvá. Obaja rodičia podľa odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov nemajú ďalšiu vyživovaciu povinnosť, maloletý H. je pre oboch rodičov ich jediným dieťaťom.

9. Súd lustráciou v súdnom manažmente zistil, že vo veci maloletého H. bolo vedené konanie na tunajšom súde pod sp. zn. (pridelené do oddelenia 26P). Uznesením Mestského súdu Bratislava II z 17.03.2025, sp. zn. -94, právoplatného 07.04.2025, súd konanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil (výrok I. citovaného rozhodnutia) a ďalej rozhodol o tom, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II. citovaného rozhodnutia).

10. Z obsahu spisu vedeného pod sp. zn. súd zistil, že na informatívnom výsluchu 03.03.2025 rodičia uzavreli rodičovskú dohodu v znení: „Otec je dočasne oprávnený stretávať sa s maloletým synom každý utorok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od soboty od 09.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Matka je povinná maloletého syna na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi v mieste bydliska otca D. N. Č.. XXXX/XX U. a po ukončení styku si matka prevezme maloletého syna v mieste bydliska otca D. N. Č.. XXXX/XX U..“ Obaja rodičia vlastnoručne podpísali rodičovskú dohodu na informatívnom výsluchu 03.03.2025. Okrem toho, vo veci bolo oboma rodičmi avizované obnovenie manželského spolužitia po upokojení situácie a taktiež obaja rodičia deklarovali nezáujem o podanie návrhu na rozvod manželstva z dôvodu ich viery, otec svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vzal späť.

11. Súd lustráciou v súdnom manažmente zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. je otec navrhovateľom - manželom, ktorý podal návrh na rozvod manželstva s matkou a na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Otec sa domáhal, aby súd o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rozhodol tak, maloletý syn H. E., Q.. XX.XX.XXXX sa zveruje do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého syna od pondelka v párnom kalendárnom týždni od 15:00 hod. do nasledujúceho pondelka v nepárnom kalendárnom týždni do 15:00 hod., s výnimkou nižšie upravených sviatkov, počas ktorých bude platiť osobitná úprava starostlivosti. Otec bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého syna od pondelka v nepárnom kalendárnom týždni od 15:00 hod. do nasledujúceho pondelka v párnom kalendárnom týždni do 15:00 hod., s výnimkou nižšie upravených sviatkov, počas ktorých bude platiť osobitná úprava starostlivosti. V prípade kolízie osobitnej úpravy a bežnej úpravy má počas nižšie uvedených sviatkov prednosť osobitná úprava. Otec ďalej navrhol osobitnú starostlivosť počas školských prázdnin. Miestom prevzatia a odovzdania maloletého syna bude predškolské, príp. školské zariadenie, ktoré syn aktuálne navštevuje. Mimo pracovných dní bude miestom prevzatia a odovzdania maloletého syna aktuálne bydlisko preberajúceho rodiča. Každý z rodičov sa zaväzuje

maloletého syna na styk s druhým rodičom riadne pripraviť a odovzdať mu ho v dohodnutom čase a na dohodnutom mieste. Právo zastupovať maloletého syna a spravovať jeho majetok majú obidvaja rodičia. Výživné sa neurčuje.

12. Podľa článku 24 Charty základných práv Európskej únie, deti majú právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho. Môžu slobodne vyjadrovať svoje názory. Tieto názory sa berú do úvahy pri otázkach, ktoré sa ich týkajú, s prihliadnutím na ich vek a vyspelosť (ods. 1). Pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2). Každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom (ods. 3).

13. Podľa článku 41 ods. 4 veta prvá , starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

14. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Podľa článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

16. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá, druhá, štvrtá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 24, § 25, § 26 sa použijú primerane.

17. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

18. Podľa (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

19. V zmysle (ďalej len „“), súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení.

20. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

22. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

23. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

24. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

25. Podľa , neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

26. Z citovaného ustanovenia (bod 20. tohto uznesenia) vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo v prípade obavy, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov, pričom zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ vo svojom návrhu opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti). Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Konanie o neodkladnom opatrení má povahu osvedčovania, čiže súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Potreba úpravy pomerov, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musí byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti (Sedlačko in Števček a kol., 2022, s. 1233 - 1234).

27. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu dieťaťa sa okrem iného zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Neodkladné opatrenie možno nariadiť v prípade, ak je preukázané ohrozenie pomerov maloletého dieťaťa a aj v prípade, ak to vyžaduje verejný záujem. Pod verejným záujmom je potrebné rozumieť ochranu práv maloletého dieťaťa (bod 7. uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 05.10.2016, sp. zn. ). Inak povedané, nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach maloletých detí je nevyhnutné len vtedy, keď záujem maloletého dieťaťa (napríklad zdravie, život, výživa, výchova, starostlivosť) je vážne ohrozený a daný prípad je nutné rýchlo, dočasne a pružne riešiť okamžitým zásahom zo strany súdu za účelom ochrany práv maloletých detí.

28. Obsahom navrhovaného neodkladného opatrenia je rozhodnutie o styku otca ako faktického nerezidenčného rodiča (t. j. rodič, ktorý s maloletým dieťaťom nebýva v jednej domácnosti) s maloletým dieťaťom. Tunajší súd sa teda najskôr zaoberal otázkou aké sú základné atribúty právneho inštitútu styku rodiča s maloletým. Čo sa týka styku rodiča s maloletým dieťaťom, hlavným účelom styku je, aby zostal zachovaný vzťah maloletého dieťaťa a rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, keď napriek nezhodám medzi rodičmi je základným právom dieťaťa, aby malo kontakt s obidvoma rodičmi. Zároveň je však úlohou oboch rodičov, aby svoje nezhody a konflikty v žiadnom prípade neprenášali na maloleté dieťa, na ktoré uvedená situácia pôsobí nepriaznivo (bod 25. uznesenia Krajského súdu v Trnave z 18.12.2023, sp. zn. ). Potreba úpravy styku otca s maloletým dieťaťom prostredníctvom neodkladného opatrenia je daná len vtedy, ak by bol ohrozený pravidelný kontakt dieťaťa s otcom (bod 13. uznesenia Krajského súdu v Nitre z 22.11.2022, sp. zn. ). Súd pripomína, že potreba nariadiť neodkladné opatrenie o úprave styku rodiča s maloletým je daná vtedy, keď pomery maloletého dieťaťa sa javia byť ohrozené a je potrebné zastabilizovať situáciu rodiny (bod 9. uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 10.08.2020, sp. zn. ). Inštitút neodkladného opatrenia v prípade úpravy styku maloletého dieťaťa s rodičom môže slúžiť len na zabezpečenie nevyhnutného minima a objektívne ním nemožno problém riešiť v celej jeho šírke a v detailoch (bod 6. uznesenia Krajského súdu v Trenčíne z 13.02.2020, sp. zn. ). Z toho vyplýva, že nariadiť styk rodiča s maloletým formou neodkladného opatrenia je možné jedine vtedy, ak by sa styk rodiča s maloletým neuskutočňoval alebo by jeho uskutočňovanie bolo ohrozené alebo by sa uskutočňoval nepravidelne. Jeho nariadenie neodkladným opatrením prichádza do úvahy jedine vtedy, ak je potreba nariadiť styk rodiča s maloletým dieťaťom nevyhnutná, a súčasne neuplatňuje sa na ad hoc prípady či na konkrétne skutkové situácie.

29. Súd po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na citované zákonné ustanovenia uzavrel, že návrhu je dôvodné čiastočne vyhovieť.

30. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým, súd dospel k záveru, že v danom prípade je osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa formou neodkladného opatrenia a zo strany súdu bola zistená potreba zastabilizovať situáciu v rodine, ktorá by si nariadenie neodkladného opatrenia na úkor vykonaného dokazovania vyžadovala, nakoľko súd mal už v tomto štádiu konania nesporne zistené, že maloletý sa nachádza vo faktickej osobnej starostlivosti matky a styk otca s maloletým je sporadický, nepravidelný, rodičovská dohoda uzatvorená na informatívnom stretnutí rodičov pre cochemskú prax nie je dodržiavaná a je tu prítomná potreba nariadiť minimálny styk otca s maloletým, aby ich vzťah bol zabezpečený aspoň v nevyhnutnej miere. Z návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a z doterajšej rozhodovacej činnosti súdu mal súd osvedčené, rodičia maloletého H. sú

manželmi, pričom manželstvo rodičov nebolo doposiaľ rozvedené a k ukončeniu manželského spolužitia došlo pred viac ako 10 mesiacmi. Matka i s maloletým opustili spoločnú domácnosť a od odchodu matky zo spoločnej domácnosti sa styk otca s maloletým realizuje sporadicky a nepravidelne. Otec sa situáciu v rodine snažil riešiť najprv dohodou s matkou, neskôr mal záujem využiť odbornú pomoc u terapeuta a mediátora, avšak ako vyplynulo z priložených mailových komunikácií a návrhu mediačnej dohody, rodičia nie sú schopní sa dohodnúť na styku otca s maloletým. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, ktorú matka najprv dodržiavala, avšak v súčasnosti nedodržiava. Súd vyhodnotil s prihliadnutím na doterajšiu súdnu prax, že v tomto prípade je prítomné ohrozenie pravidelného kontaktu otca s maloletým a pomery maloletého dieťaťa sa javia byť ohrozené a je tu teda potrebné zastabilizovať situáciu v rodine. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upraví styk otca s maloletým, nakoľko rozhodne nie je v záujme maloletého H., aby styk s otcom bol realizovaný tak ako doteraz.

31. Súd pri rozhodovaní o rozsahu styku prihliadol na doterajšiu súdnu prax, t. j. neodkladným opatrením je možné nariadiť len styk v takom rozsahu, že je zachované nevyhnutné minimum. Styk otca s maloletým každý kalendárny týždeň v utorok od 15:00 do 18:00 hod. a každý druhý víkend v párnom kalendárnom týždni, predstavuje nevyhnutné minimum pre zachovanie vzťahu otca s maloletým. Taktiež nariadený styk kopíruje styk, na ktorom sa rodičia dohodli na informatívnom stretnutí rodičov pre cochemskú prax a s ktorým obaja rodičia 03.03.2025 súhlasili. Nariadené neodkladné opatrenie dáva tomuto styku vynútiteľnosť a v prípade nedodržiavania nariadeného styku matkou, dáva otcovi možnosť uplatniť si svoje právo využitím právneho inštitútu výkonu rozhodnutia, kde toto uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje exekučný titul. Súd týmto apeluje na oboch rodičov, aby rodičovskú dohodu dodržiavali a mali na pamäti, že výkon rozhodnutia je krokom, ktorý predstavuje nepríjemný zážitok pre všetkých zúčastnených, v tomto prípade je v najlepšom záujme maloletého H., aby sa takejto personálnej exekúcií predišlo dodržiavaním dohody. Nariadený styk otca s maloletým sleduje predovšetkým zavedenie stability v rodičovskej výchove ako aj zachovanie pravidelného styku otca s maloletým do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode vedenom pod sp. zn. . Miestom prevzatia a odovzdania maloletých súd určil bydlisko otca, pokiaľ ide o pojem bydlisko je to termín označujúci faktické bydlisko a zohľadňuje možné presťahovanie.

32. Súd poznamenáva, že nariadený styk otca s maloletým je v minimálnom rozsahu v súlade s doterajšou rozhodovacou praxou súdov vyššej inštancie (viac bod 28. tohto uznesenia). Súd pripomína, že účelom neodkladného opatrenia je rýchlo, pružne a dočasne upraviť právne pomery, v tomto prípade maloletého dieťaťa, a v žiadnom prípade nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov vyššej inštancie, ak by súd vyhovel návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a rozhodol by o širšom styku než je nevyhnutný rozsah, potom by rozhodol meritórne o podstatnej časti návrhu vo veci samej, čím by odpadol predmet konania vo veci samej. Neodkladné opatrenie je dočasný inštitút, ktorý sa má uplatňovať len výnimočne a to výlučne len v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov tak, aby sa zamedzilo jeho zneužitiu (porovnanie s bodom 24. Krajského súdu v Trnave z 11.08.2023, sp. zn. ). Súd v tomto štádiu konania netvrdí, ani nevyvracia tvrdenie o tom, že by styk otca s maloletým mal byť širší alebo kopírovať rozsah striedavej starostlivosti. Pokiaľ má otec záujem o širší styk, v tom prípade je nutné, aby si svoje právo uplatnil v konaní vo veci samej. Z uvedených dôvodov súd vo zvyšnej časti návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

33. Čo sa týka uloženia informačnej povinnosti matke a zaviazať ju povinnosťou písomne informovať otca o aktuálnej adrese bydliska maloletého či uloženia povinnosti oznámiť každú zmenu bydliska maloletého, súd konštatuje, že zo strany otca maloletého dieťaťa nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého formou neodkladného opatrenia a zo strany súdu nebolo zistené ani žiadne potenciálne ohrozenie, ktoré by si nariadenie neodkladného opatrenia na úkor vykonaného dokazovania vyžadovalo, nakoľko súd mal už v tomto štádiu konania nesporne zistené, že pre účely realizácie styku otca s maloletým postačuje označiť za miesto prevzatia a odovzdania maloletého bydlisko otca. Taktiež preberanie maloletého v mieste bydliska otca je skutočnosť, na ktorej sa rodičia dohodli na informatívnom stretnutí rodičov 03.03.2025.

34. Záverom, z vykonaného osvedčovania súd zistil, že v rodine je daná potreba zastabilizovať situáciu v rodine a nariadiť neodkladné opatrenie. Zároveň súd v tomto štádiu konania netvrdí, ani nevyvracia

tvrdenie, že by otec si nemohol uplatniť širší styk s maloletým, ale ako súd odôvodnil v bode 32. tohto uznesenia, teda ide o otázku, ktorá svojou povahou spadá do konania vo veci samej. Nad rámec otcovho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd konštatuje, že z vykonaného osvedčovania má súd za to, že maloletý H. je toho času vo faktickej starostlivosti matky, kde má zabezpečenú výživu, bývanie, výchovu, jeho život a zdravie nie sú bezprostredne ohrozené. Taktiež súd konštatuje, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému H. plní prispievaním výživného v sume 800 eur mesačne k rukám matky.

35. Preto, že pri úprave práv a povinností rodičov k maloletému H. je potrebné vykonať dokazovanie, ktoré presahuje rámec osvedčovania, ktoré je možné vykonať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, súd bude pokračovať v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva vedeného pod sp. zn. , kde po vykonaní dokazovania zameraného na zistenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, príjmu a majetkových pomerov oboch rodičov, rozhodne vo veci samej.

36. O náhrade trov tohto konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (vo veci samej) v súlade s .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie ( v spojení s ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( prvá veta ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ ( ).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.