Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ek/1372/2025

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Pšenák Gergely, advokát, M. R. Štefánika 30, 94001, Nové Zámky, IČO: 42369436, proti povinnému: A. B., nar. X.X.XXXX, C. D. XXXX/ X, XXXXX, E., o vymoženie 1572,04 EUR, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa 02.05.2025 domáhal od povinného vymoženia 1.572,04 Eur na základe exekučného titulu: Uznesenie Okresného súdu Nitra, sp. zn.28Cb/58/2023, zo dňa 27.02.2025, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 11.03.2025.

2. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. 3. Podľa § 53 ods. 3) písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.

4. Podľa § 53 ods. 4 prvá veta Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.

5. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva.

7. Podľa , ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

8. Podľa tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

9. Podľa , ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

10. Základným predpokladom, aby súd mohol vo veci konať a vydať rozhodnutie, je splnenie procesných podmienok, medzi ktoré patrí aj procesná subjektivita, čiže spôsobilosť na práva a povinnosti ( ). V súlade s (v spojení s Exekučného poriadku), súd kedykoľvek počas konania skúma, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky).

11. Vykonateľným exekučným titulom bola určená nasledovná povinnosť na peňažné plnenie: Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.572,04 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od doručenia tohto uznesenia.

12. Z exekučného titulu je zrejmé, že na strane osoby oprávnenej z exekučného titulu (žalobca) vystupuje spoločnosť: S-LINE Projects s.r.o. so sídlom Nám. Kossutha 3087/139, 945 01 Komárno, IČO: 53 356 381, ktorý je právne zastúpený: JUDr. Gergely Pšenák, advokát so sídlom kancelárie M. R. Štefánika 30, 940 01 Nové Zámky.

13. Výroková časť exekučného titulu určuje splniť peňažnú povinnosť žalovanému (v exekučnom konaní povinný), a to žalobcovi do troch dní od doručenia uznesenia (exekučného titulu) na účet právneho zástupcu žalobcu.

14. V zmysle ustanovenia , povinnou náležitosťou uznesenia o výške náhrady trov konania je uvedenie prijímateľa náhrady trov konania, ktorým je advokát, ktorý úspešnú stranu zastupoval. vychádza z konceptu tzv. prísudku, podľa ktorého advokát predstavuje tzv. platobné miesto priznanej náhrady trov konania. Skutočnosť, že súd v základnom konaní svojím rozhodnutím určil, že osoba povinného (v základnom konaní žalovaný) je povinný plniť na účet právneho zástupcu žalobcu neznamená, že nárok vyplývajúci z rozhodnutia súdu je nárokom tohto právneho zástupcu. Príslušný súd výrokom o náhrade trov konania vymedzil subjekt (tzv. platobné miesto), ktorému sa trovy konania poukazujú. Takýmto vymedzením subjektu prijímajúceho trovy konania však nedochádza k prechodu nároku na tento subjekt. Exekučný súd v tomto smere poukazuje napríklad na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 09.05.2002, sp. zn. , v zmysle ktorého: „Ak zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov konania advokát na základe plnej moci, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. To však neznamená, že advokát je vecne legitimovaný v konaní o náhradu trov konania. Nárok na náhradu trov konania má účastník a určenie, že trovy konania sa platia advokátovi predstavuje stanovenie platobného miesta. Advokát preto nemôže vlastným menom tento nárok vymáhať prostredníctvom inštitútu výkonu rozhodnutia.“ Súd taktiež poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. 04. 2004, sp. zn. , podľa ktorého „Zástupca účastníka konania nie je aktívne legitimovaný vo vlastnom mene vymáhať náhradu trov konania priznaných exekučným titulom tomu účastníkovi, ktorého v súdnom konaní zastupoval, môže tak urobiť len ako zástupca účastníka.“

15. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je osoba, ktorej exekučný titul priznáva istý nárok. Predpokladom aktívnej legitimácie na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je teda oprávnenie navrhovateľa (žalobcu) požadovať splnenie nároku priznaného mu exekučným titulom. V prípade, že oprávnená osoba nie je zhodná s označením v exekučnom titule, je povinnou náležitosťou návrhu pripojenie listiny, ktorou sa preukazuje právne nástupníctvo. Nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie (pričom ide o nedostatok neodstrániteľný) potom je situácia, keď ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, nie je nositeľom toho oprávnenia o ktoré v konaní ide, teda že účastník nie je nositeľom práva o ktoré v konkrétnom konaní ide. Vzhľadom na to, že osoba označená v návrhu na vykonanie exekúcie ako „oprávnený“ nie je osobou oprávnenou z exekučného titulu a zároveň k návrhu na vykonanie exekúcie nebola priložená listina preukazujúca právne nástupníctvo v zmysle Exekučného poriadku (resp. v návrhu nebolo odkázané na nástupníctvo, ktoré by vyplývalo zo zákona alebo z obchodného registra), súd pri rozhodovaní s prihliadnutím na zistil dôvody, pre ktoré musí byť exekúcia zastavená, a preto podľa Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie zamietol, nakoľko sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie, tak ako vyplýva z výroku I. tohto uznesenia (k späťvzatiu návrhu na vykonanie exekúcie nedošlo).

16. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

17. Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.

18. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu, ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

19. S prihliadnutím na skutočnosť, že došlo k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, kde účastníkom exekučného konania je len oprávnený (vykonaním exekúcie nie je poverený žiadny exekútor) a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nemohol vydať, čo možno pričítať oprávnenému, súd o nároku na náhradu trov rozhodol tak, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov exekúcie, tak ako je vo výroku II tohto uznesenia.

20. Toto uznesenie však nie je prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Osoba oprávnená z exekučného titulu (žalobca) môže po právoplatnosti tohto uznesenia podať nový návrh za predpokladu, že táto osoba bude správne označená.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.