Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_58Csp-63-2023.pdf
PDF · 110.61 KB
Case nature
Area
Subarea
58Csp/63/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Mgr. Alžbetou Strajňákovou, PhD. v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: F.Í. C., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. T. X, Q., o zaplatenie 1.252,34 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 50 Eur zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.202,34 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 179,88 Eur, úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.176,09 Eur od 19.12.2023 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 88,71 Eur, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 Eur, splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia s tým, že nezaplatenie čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu.
III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.12.2023 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.252,34 Eur spolu s príslušenstvom. Žalobu
odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 16.10.2023 medzi postupcom Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným v zmysle zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa 25.04.2018 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Záznam o podpise Zmluvy žalovaným, ktorý bol vygenerovaný na základe údajov z interného systému postupcu žalobca priložil k žalobe. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zároveň postupca splnil všetky povinnosti v zmysle uvedených zákonov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca v súlade s ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník vyhlásil podaním zo dňa 11.01.2021 mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre neuhradenie splátky, ktorá bola splatná 3 mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 1.253,89 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.226,09 EUR, z riadneho úroku vo výške 26,25 EUR, z úroku z omeškania vo výške 1,55 EUR, z poplatkov vo výške 0,00 EUR a z poistenia splátok vo výške 0,00 EUR v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby vykonal nasledujúce úhrady: 0,00 EUR. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 1.252,34 EUR, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 1.226,09 EUR a z neuhradeného riadneho úroku vo výške 26,25 EUR. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 1,55 EUR, ktorá pozostáva z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 1,09 EUR a z neuhradených sankčných poplatkov vo výške 0,46 EUR, si žalobca v tomto konaní
neuplatňuje. V súvislosti s otázkou určenia začiatku plynutia premlčacej doby v spotrebiteľských vzťahoch žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022, podľa ktorého: „V súdenej veci dospel súd prvej inštancie k záveru (bod 54. a 55. rozsudku), že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená k 23. máju 2016 pre nezaplatenú splátku splatnú dňa 25. januára 2016, keďže splátky boli splatné k 25. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci. Splatnosť nesplnenej splátky, kvôli ktorej nastala zročnosť celého dlhu, tak podľa súdu prvej inštancie nastala 25. januára 2016 a premlčacia doba celého dlhu tým začala plynúť 25. januára 2016 a uplynula 25. januára 2019. Odvolací súd sa s rozsudkom súdu prvej inštancie stotožnil a vyjadril právny názor, že v zmysle § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka plynie (aj v prípade spotrebiteľských zmlúv) premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie. Nakoľko v danom prípade išlo o splátku splatnú 25. januára 2016, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu preto uplynula najneskôr 25. januára 2019. Najvyšší súd po zhrnutí významných právnych hľadísk vzťahujúcich sa na danú vec uzatvára, že podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Až vtedy sa totiž môže veriteľ s úspechom obrátiť na súd po prvý krát (§ 101 Občianskeho zákonníka). V kontexte uvedeného najvyšší súd záverom konštatuje, že nie je možné považovať za správny právny názor odvolacieho súdu (a tiež súdu prvej inštancie), že v spotrebiteľských vzťahoch premlčacia doba celého zosplatneného dlhu plynie od zročnosti nesplnenej splátky, kvôli ktorej veriteľ využil svoje právo žiadať predčasné splatenie.“ Žalobca ohľadom uplatnených zmluvných úrokov k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v sporoch s ochranou slabšej strany zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2019 sp. zn. 6Cdo/113/2018 ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 07.08.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94-17, ktorý je obsiahnutý v právnej vete rozhodnutia: „v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky, dovolací súd dáva do pozornosti odvolaciemu súdu rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 7. augusta 2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankcionovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve,
odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania.“ Žalobca si v tomto konaní uplatnil aj úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom
12.01.2021, t.j. dňom nasledujúcim po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Na základe uvedených úhrad žalovaného žalobca vyčíslil úrok z omeškania odo dňa postúpenia pohľadávky nasledovne: 5,00 % ročne zo sumy 1.226,09 EUR od 12.01.2021 do zaplatenia. Žalobca si od žalovaného uplatnil v tomto konaní aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky titulom vykonaného úkonu právnej služby - predžalobnej výzvy podľa ust. § 13a ods. 1 písm. d) v spojení s ust. § 10 ods. 1, ust. § 15 písm. a) a ust. § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to v celkovej výške 88,71 EUR s DPH, pozostávajúce z jedného úkonu právnej služby po 73,69 EUR s DPH a jedného režijného paušálu k úkonu právnej služby po 15,02 EUR s DPH za rok 2023. Nakoľko pohľadávka žalobcu nebola ku dňu vyhotovenia tejto žaloby uhradená v plnej výške, s poukazom na uvedený skutkový a právny stav veci a na pripojené dôkazné prostriedky žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.252,34 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.226,09 EUR od 12.01.2021 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 88,71 EUR a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nárok žalobcu v konaní nespochybnil a v spore zostal pasívny. Žaloba s prílohami spolu s výzvou na vyjadrenie k nej bola žalovanému doručená cestou úradnej tabule tzv. fikciou doručenia, dňa 28.12.2024.
3. Podaním doručeným súdu dňa 29.07.2025 žalobca vzal žalobu v časti späť uvádzajúc, že po podaní žaloby žalovaný uhradil dňa 18.12.2023 sumu vo výške 50,- Eur. Úrok z omeškania žalobca vyčíslil nasledovne: 5,00 % ročne zo sumy 1.226,09 Eur od 12.01.2021 do 18.12.2023 vo výške 179,88 Eur. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby súd konanie v časti o zaplatenie 50,- Eur zastavil; žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 1.202,34 Eur spolu s úrokom z omeškania 179,88 Eur a 5,00 % ročne zo sumy 1.176,09 Eur od 19.12.2023 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 88,71 Eur a žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Zároveň žalobca uviedol, že žalobca súhlasí, aby bol žalovaný zaviazaný na úhradu dlhovaného peňažného plnenia v splátkach vo výške 50,- Eur vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku a s tzv. prepadnou klauzulou.
4. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie dňa 04.08.2025 v súlade s § 177 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 297 CSP, na ktoré predvolal obe sporové strany. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, pričom svoju neúčasť ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 31.07.2025, v ktorom súhlasili s prejednaním veci a rozhodnutím vo veci v ich neprítomnosti. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 02.07.2025 (fikciou doručenia). Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Súd preto v súlade s § 180 CSP vykonal pojednávanie a vo veci rozhodol rozsudkom v neprítomnosti sporových strán.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom: Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením
pre fyzické osoby č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.04.2018 spolu s osvedčením o elektronickej akceptácii úverovej zmluvy, Všeobecné poistné podmienky pre poistenie k spotrebiteľskému úveru - 2004/1 (VPP PSÚ), Sadzobník poplatkov Tatra banky, a.s., Výzva pred mimoriadnou splatnosťou zo dňa 25.11.2020 spolu s podacím hárkom a potvrdením o doručení, Oznámenie o vyhlásení splatnosti a výzva na zaplatenie zo dňa 11.01.2021 spolu s podacím hárkom a potvrdením o doručení, Zmluva o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 16.10.2023, Príloha k zmluve o postúpení pohľadávok, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 19.10.2023, Pokus o zmier zo dňa 10.11.2023, platobná história.
6. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav: Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XXXXXXXXXX uzatvorenou dňa 25.04.2018 sa právny predchodca žalobcu (Tatra banka, a. s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dohodli, že veriteľ poskytne dlžníkovi bezúčelová úver vo výške 4.000 Eur. Poskytnutý úver sa dlžník zaviazal splatiť spolu s úrokom v 44 mesačných splátkach vo výške 115,73 Eur. Úroková sadzba bola vo výške 13,30 %, RPMN vo výške 16,99 %, priemerná hodnota RPMN 12,54 %, výška odplaty 15,96 %, výška najvyššej prípustnej odplaty 19,22 %, celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť: 5.172,12 Eur. Žalovaný poskytnutý úver nesplácal riadne a včas. Napriek predchádzajúcim výzvam žalovaná dlžné splátky veriteľovi neuhradil. Právny predchodca žalobcu využil oprávnenie a listom zo dňa 11.01.2021 úver zosplatnil a vyzval žalovaného na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom.
7. Súd si zadovážil z verejne dostupných zdrojov informáciu o najvyššej prípustnej výške odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v rozhodnom období vo vzťahu k dátumu uzatvorenia zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, a to listinu s označením Najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 4. štvrťrok 2017 (platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. februára 2018 do 15. mája 2018), z ktorej súd zistil, že pre ostatné spotrebiteľské úvery pri zmluvnej splatnosti nad 1 do 5 rokov bola najvyššia prípustná výška odplaty vo výške 19,22 %.
8. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
11. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
14. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
16. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
21. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
22. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
23. Vzhľadom na to, že žalobca svoji podaním doručeným súdu dňa 29.07.2025 zobral svoju žalobu v časti istiny spolu vo výške 50,00 Eur späť predtým, než sa začalo pojednávanie, súd bez toho, aby žiadal súhlas žalovaného so späťvzatím, konanie podľa § 145 ods. 2 CSP v časti istiny vo výške 50,00 Eur zastavil.
24. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu proti žalovanému vyplývajúci zo štandardnej formulárovej zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako fyzickou osobou. Zmluva má tak charakter spotrebiteľského právneho vzťahu. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu. Aj keď zmluva o úvere je zmluvou, ktorá bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, súd posúdil zmluvný vzťah strán ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch.
25. V rovine súkromného práva a osobitne zmluvného práva je pre úpravu právnych vzťahov a spotrebiteľských záväzkov určujúcim právnym predpisom Občiansky zákonník, ktorý v tejto sfére predstavuje lex specialis právny režim spotrebiteľských zmlúv ku všetkým ostatným právnym predpisom s obdobným predmetom súkromnoprávnej regulácie dotýkajúcim sa spotrebiteľských zmlúv a záväzkov z nich plynúcich. Ide o prioritné pôsobenie Občianskeho zákonníka na všetky záväzkové vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ a ktoré môžu byť upravené aj v osobitných právnych predpisoch. Občiansky zákonník v tejto časti preto pôsobí ako právny predpis nielen osobitnej právnej povahy, ale aj právny predpis absolútnej výkladovej priority pre celú sféru spotrebiteľských záväzkov a normatívnu úpravu ich prvkov obsiahnutú v Občianskom zákonníku, ako aj v akomkoľvek inom osobitnom právnom predpise. Právny režim záväzku, ktorého účastníkom je spotrebiteľ a ktorý má svoj základ v Obchodnom zákonníku
sa riadi výhradne právnym režimom Občianskeho zákonníka. Celý právny režim sa tak bude spravovať ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a jediné, čo je regulované Obchodným zákonníkom, je právny základ záväzku. Súd poukazuje na novelu Občianskeho zákonníka (vykonanú zákonom č. 102/2014 Z. z.), ktorou bola v § 52 ods. 2 doplnená tretia veta, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie neobsahuje prechodné ustanovenia, čo znamená, že od dňa jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
26. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto jej vyhovel. Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako fyzickou osobou nepodnikateľom a dlžníkom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný uhradil spolu 3.899,30 Eur, z toho bolo započítané na istinu: 2.773,91 Eur, na zmluvný úrok: 938,29 Eur, na úrok z omeškania: 26,10 Eur a na poplatky: 161 Eur. Dlžná suma istiny tak predstavovala sumu 1.226,09 Eur (po čiastočnej úhrade vo výške 50,00 Eur, dlžná suma predstavuje sumu 1.176,09 Eur). Dlžným zostal aj riadny zmluvný úrok, ktorý si žalobca uplatnil v sume 26,25 Eur. Zároveň si žalobca uplatnil aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky titulom vykonaného úkonu právnej služby - predžalobnej výzvy podľa ust. § 13a ods. 1 písm. d) v spojení s ust. § 10 ods. 1, ust. § 15 písm. a) a ust. § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to v celkovej výške 88,71 EUR s DPH, pozostávajúce z jedného úkonu právnej služby po 73,69 EUR s DPH a jedného režijného paušálu k úkonu právnej služby po 15,02 EUR s DPH za rok 2023, ktoré súd taktiež považoval za dôvodné.
27. Súd ex offo skúmal, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky v ustanovení § 9 ods. 2 požadované náležitosti a či odplata za poskytnutie úveru nepresiahla najvyššiu prípustnú odplatu podľa v spojení s § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Súd preveril správnosť výpočtu RPMN v súdnom registri a zistil, že táto nebola v zmluve uvedená ani nesprávne, ani v neprospech spotrebiteľa, ani neprevyšuje dvojnásobok priemernej RPMN za naposledy predchádzajúce obdobie. Súd nezistil neprimeranosť výšky dohodnutých zmluvných úrokov.
28. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, keď nesplatil žalobcovi, poskytnutý úver riadne a včas. Súd mal z listinných dôkazov za preukázané skutočnosti uvedené v žalobe, žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, dostal sa do omeškania s úhradou splátok úveru, žalobca v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásil okamžitú splatnosť úveru listom zo dňa 11.01.2021. Žalovaný na zaslané upomienky nereagoval. Zároveň mal vedomosť aj o sankciách, ktoré mu hrozili v prípade porušenia záväzkových povinností. Keďže žalovaný svoj dlh dobrovoľne nezaplatil, súd žalobe vyhovel a zaviazal ho na zaplatenie dlžnej sumy. Žalobca relevantnými dokumentmi a listinami preukázal svoj nárok na zaplatenie žalovanej pohľadávky voči žalovanému tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
29. Súd ďalej zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.226,09 Eur od 12.01.2021 do 18.12.2023 vo výške 179,88 Eur a vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.176,09 Eur od 19.12.2023 do zaplatenia, a to v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania. Žalobca požadoval úrok z omeškania od 12.01.2021, t.j. dňom nasledujúcim po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Po čiastočnej úhrade 50,00 Eur dňa 18.12.2023 bola následne zohľadnená aj táto úhrada.
30. Súd v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 CSP umožnil žalovanému splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 Eur, splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia s tým, že nezaplatenie čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu. Zohľadnil pri tom najmä skutočnosť, že v prípade žalovaného sa jedná o spotrebiteľa, pričom samotný žalobca súhlasil s tým, aby žalovaný bol zaviazaný na úhradu v splátkach vo výške 50 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci.
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Zastavenie konania v časti 50 Eur zavinil žalovaný, žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko k úhrade došlo až po podaní žaloby. Vo zvyšnej časti bol úspešný žalobca, a preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.