Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoKR/17/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: Energy Pro, s.r.o., Stará cesta 265/17, 013 01 Teplička nad Váhom, IČO: 36 784 044, proti žalovanému: ARIES TRUSTEE, k.s., Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava, IČO: 54 732 727, správca konkurznej podstaty úpadcu G&F energy s.r.o. v konkurze, Vajanského nábrežie 5, 811 02 Bratislava, IČO: 47 822 091, práv. zast.: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, Šaľa, IČO: 47 241 543, o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. -140 zo dňa 14.10.2024, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. -140 zo dňa 14.10.2024 potvrdzuje.

II. Žalobcovi súd proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom určil, že žalobca je veriteľom vymáhateľných pohľadávok zapísaných v zozname pohľadávok pod por. č. 55, 56, 57 a 58 v konkurze vyhlásenom uznesením Mestského súdu Bratislava III, sp. zn. zo dňa 07.12.2022 na majetok úpadcu, a to pohľadávky č. 1 (v zozname pohľadávok por. č. 55) prihlásenej súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 19.01.2023 vo výške istiny 60.346,59 eur, vo výške úrokov z omeškania 17.383,12 eur, vo výške nákladov z uplatnenia 3.188,44 eur, vo výške celkovej sumy 80.918,15 eur titulom bližšie špecifikovaných v enunciáte rozhodnutia, pohľadávky č. 2 (v zozname pohľadávok por. č. 56) prihlásenej súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 19.01.2023 vo výške istiny 65.826,16 eur, vo výške úrokov z omeškania 24.717,72 eur, vo výške nákladov z uplatnenia 3.368,87 eur, vo výške celkovej sumy 93.912,75 eur titulom bližšie určeným vo výrokovej časti rozsudku, pohľadávky č. 3 (v zozname pohľadávok por. č. 57) prihlásenej súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 19.01.2023 vo výške istiny 56.112,63 eur, vo výške úrokov z omeškania 15.474,79 eur, vo výške nákladov z uplatnenia 3.029,56 eur, vo výške celkovej sumy 74.616,98 eur titulom bližšie uvedeným vo výrokovej časti rozsudku, pohľadávky č. 4 (v zozname pohľadávok por. č. 58) prihlásenej súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 19.01.2023 vo výške istiny 37.082,77 eur, vo výške úrokov z omeškania 10.226,72 eur, vo výške nákladov z uplatnenia 2.378,88 eur, vo výške celkovej sumy 49.688,37 eur titulom bližšie uvedeným vo výrokovej časti rozsudku, a pohľadávky sú podľa súdu nesporné čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia. Druhým výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 100 % náhradu trov súdneho konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 32 ods. 2, 5,

7, 9, 11, 14 a 15 o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“), , (ďalej len „“).

2. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil najmä nasledovne: 2.1. Žalobca sa žalobou domáhal vydania rozsudku, ktorým súd určí, že žalobca je veriteľom vymáhateľných pohľadávok zapísaných v zozname pohľadávok pod por. č. 55, 56, 57 a 58 v konkurze vyhlásenom uznesením Mestského súdu Bratislava III, sp. zn. zo dňa 07.12.2022 na majetok úpadcu a to pohľadávky č. 1 (v zozname pohľadávok por. č. 55) prihlásenej súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 19.01.2023 vo výške istiny 60.346,59 eur, vo výške úrokov z omeškania 17.383,12 eur, vo výške nákladov z uplatnenia 3.188,44 eur, vo výške celkovej sumy 80.918,15 eur titulom neuhradenej splatnej faktúry č. 5012000109 zo dňa 21.10.2020, pohľadávky č. 2 (v zozname pohľadávok por. č. 56) prihlásenej súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 19.01.2023 vo výške istiny 65.826,16 eur, vo výške úrokov z omeškania 24.717,72 eur, vo výške nákladov z uplatnenia 3.368,87 eur, vo výške celkovej sumy 93.912,75 eur titulom neuhradenej splatnej faktúry č. 5012000110 zo dňa 21.10.2020, pohľadávky č. 3 (v zozname pohľadávok por. č. 57) prihlásenej súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 19.01.2023 vo výške istiny 56.112,63 eur, vo výške úrokov z omeškania 15.474,79 eur, vo výške nákladov z uplatnenia 3.029,56 eur, vo výške celkovej sumy 74.616,98 eur titulom neuhradenej splatnej faktúry č. 5012000114 zo dňa 05.11.2020, pohľadávky č. 4 (v zozname pohľadávok por. č. 58 ) prihlásenej súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 19.01.2023 vo výške istiny 37.082,77 eur, vo výške úrokov z omeškania 10.226,72 eur, vo výške nákladov z uplatnenia 2.378,88 eur, vo výške celkovej sumy 49.688,37 eur titulom neuhradenej splatnej faktúry č. 5012000115 zo dňa 05.11.2020 zároveň sa domáhal určenia, že pohľadávky sú nesporné čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. 2.2. Žalobca v žalobe zo dňa 26.06.2023 uviedol, že si do konkurzu na majetok úpadcu prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 19.01.2023 v prihlasovacej lehote prihlásil sporné pohľadávky. 2.3. Dňa 31.05.2023 žalovaný doručil žalobcovi Oznámenie o popretí pohľadávok zo dňa 15.05.2023, ktorým mu oznámil popretie prihlásených pohľadávok v celom rozsahu stým, že poprel právny dôvod vzniku pohľadávok tým, že žalobca ako veriteľ a zhotoviteľ zo zmluvy o dielo nepreukázal riadne a včasné odovzdanie diela a tým nepreukázal vznik nároku na zaplatenie odplaty. 2.4. Žalobca uviedol, že popretie svojich pohľadávok žalovaným považuje za nedôvodné a nezákonné. Poukázal na skutočnosť, že mu uznesením súdu sp. zn. zo dňa 19.6.2023 boli priznané hlasovacie práva v súvislosti s popretými pohľadávkami a súd ako dôvod rozhodnutia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Vzhľadom na skutočnosť, že všetky dôvody popretia žalovaným nastali preukázateľne pred právoplatnosťou platobných rozkazov, nemohli byť zákonným dôvodom popretia pohľadávok žalobcu. Na základe uvedeného žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. 2.5. Žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu a vznik pohľadávok, nakoľko prílohou prihlášky neboli doklady preukazujúce riadne a včasné odovzdanie ukončených prác. Platobný rozkaz nepovažoval za právny dôvod vzniku pohľadávky, nakoľko išlo iba o deklaratórne rozhodnutie. 2.6. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca podal žalobu dňa 26.06.2023, teda v lehote 30 dní od doručenia oznámení o popretí sporných pohľadávok dňa 31.05.2023. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za nesporné, že žalobca si pohľadávky prihlásil do konkurzného konania v súlade so , žalovaný poprel predmetnú pohľadávku v zákonom stanovenej lehote a zároveň žalobca podal žalobu o určenie popretej pohľadávky včas. Poukázal na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z30. januára 2017 (R 63/2017). Uviedol, že popieracím dôvodom v prípade pohľadávky judikovanej právoplatným rozhodnutím súdu alebo orgánu verejnej moci, nemôžu byť skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním tohto rozhodnutia, nakoľko ich posúdenie patrilo do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z20. novembra 2018, sp. zn. , ktorý bol publikovaný ako judikát v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2019 pod R 53/2019. Mal za to, že predmetné judikatórne závery sú v plnej miere aplikovateľné aj na rozhodovaný spor a súd sa s nimi v celom rozsahu stotožnil, pričom z nich vyplynulo, že správca môže poprieť aj judikovanú pohľadávku, avšak len z tých dôvodov, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, keďže skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním rozhodnutia, mohol skúmať výlučne súd, ktorý neskoršie rozhodnutie vydal. Súd neprisvedčil tvrdeniu žalovaného, že závery z predmetného rozhodnutia sa vzťahujú len na možnosť popretia vymáhateľnosti judikovanej pohľadávky. Dodal, že takéto tvrdenie nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, ale naopak aj po vydaní právoplatného rozhodnutia môžu nastať okolnosti, ktoré majú vplyv nielen na vymáhateľnosť judikovanej pohľadávky (jej premlčanie), ale aj na právny dôvod, alebo výšky, či už v podobe čiastočnej

alebo úplnej úhrady pohľadávky dlžníkom, alebo v podobe iného spôsobu jej zániku, ako je tomu napríklad v prípade započítania, alebo uzatvorenia dohody o urovnaní. 2.7. Žalovaný v konaní poukazoval na rozhodnutie Okresný súd Trnava sp. zn. a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. . S citovaným právnym názorom v rozhodnutí Okresného súdu Trnava sp. zn. sa súd nestotožnil a rozhodnutie sp. zn.1Obo/1/2019, podľa neho nie je na rozhodovaný spor aplikovateľné, keďže bolo vydané v incidenčnom spore vedenom podľa o konkurze a vyrovnaní, ktorý sa však na rozhodovaný spor nevzťahuje. Naopak, podľa názoru súdu prvej inštancie sa na rozhodovaný spor vzťahuje judikát R 53/2019, ktorý vykladá pre rozhodovaný spor relevantnú právnu normu, ktorou je ustanovenie . Súd uviedol, že žalovaný mohol za určitých okolností poprieť aj judikovanú pohľadávku žalobcu, podmienkou však bolo, že pre účinné popretie judikovanej pohľadávky žalobcu žalovaným sa vyžadovalo uvedenie takých skutočností, ktoré nastali po vydaní žalobcom predloženého platobného rozkazu. Takéto okolnosti však žalovaný v popieracom prejave neuviedol, preto je jeho popierací prejav neúčinný a nevylučuje pohľadávku žalobcu z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Pri dôvodoch popretia uvedených v popieracom prejave žalovaného je nesporné, že sa jedná o okolnosti, ktoré nastali pred vydaním žalobcom predložených platobných rozkazov, čo nie je správca oprávnený v popieracom prejave spochybňovať, keďže túto okolnosť bol oprávnený skúmať výlučne súd rozhodujúci v základnom konaní, a žalovaný nedisponuje žiadnym oprávnením skúmať (a spochybňovať) vecnú správnosť právoplatného súdneho rozhodnutia. Súd považoval za irelevantné, že právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím je platobný rozkaz, správca nemôže popieracím prejavom prelamovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu. Súd nemôže priznať úspech tvrdeniu žalovaného, že pri platobnom rozkaze sa skúmajú výlučne formálne náležitosti predpísané zákonom. V danom prípade sa nejednalo o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi, a preto je správca povinný rešpektovať právoplatné súdne rozhodnutia bez ohľadu na to, či ide o platobný rozkaz, rozsudok pre zmeškanie, alebo rozsudok obsahujúci odôvodnenie. Tak ako iné súdne rozhodnutie, aj právoplatný platobný rozkaz zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci, s čím je spojená jeho záväznosť a zásadná nezmeniteľnosť, kedy bez úspešného uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov, sú viazané právoplatným platobným rozkazom aj iné štátne orgány, a musí byť ním viazaný aj správca. 2.8. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nedisponoval oprávnením nanovo posudzovať základ pohľadávky žalobcu, ktorá bola judikovaná platobnými rozkazmi Okresného súdu Banská Bystrica, nebolo povinnosťou žalobcu predkladať s prihláškou pohľadávky nanovo listiny, ktoré predkladal k návrhu na vydanie platobného rozkazu. Naopak bolo plne postačujúce na riadne prihlásenie pohľadávok len predloženie platobných rozkazov na všetky pohľadávky s vyznačenou právoplatnosťou a vykonateľnosťou. Žalovaný žiadne vecné dôvody popretia pohľadávky žalobcu, ktoré by nastali po vydaní platobných rozkazov a ich právoplatností vo svojom popieracom prejave neuviedol a preto je potrebné žalobe bez ďalšieho v celom rozsahu vyhovieť. Z uvedených dôvodov súd konštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti žaloby v celom rozsahu. Súd sa nezaoberal ďalšími tvrdeniami strán sporu, nakoľko neboli podstatné pre rozhodnutie súdu vo veci. 2.9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia . Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, nakoľko súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že odvolanie podáva v celom rozsahu a z odvolacích dôvodov podľa /ateľ poukázal na skutočnosť, že aj pri judikovanej pohľadávke môžu nastať okolnosti, majúce za následok jej spornosť, čím je daný zákonný dôvod popretia pohľadávky správcom v zmysle ustanovenia . Vo vzťahu k záveru súdu, poukázal na a na R (ČR) 52/1998. Mal za to, že v súlade správnou úpravou , je správca povinný preskúmať každú prihlásenú pohľadávku (aj judikovanú pohľadávku) a ak zistí jej spornosť, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. Vzhľadom na vyslovené právne závery (právna veta I., II. rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) zo dňa 20.11.2018, sp. zn. ), dovolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že pohľadávky priznané právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami súdov alebo iných správnych orgánov sa nepovažujú ex lege za zistené a podliehajú preskúmavaniu (a v prípade ich spornosti aj popretiu) zo strany správcu. 3.2. Tvrdil, že správca nemôže a nemohol skúmať vecnú správnosť rozhodnutia (platobného rozkazu) v pravom slova zmysle, nakoľko toto rozhodnutie (jediná príloha prihlášky pohľadávky žalobcu) je typom súdneho rozhodnutia, v ktorom v časti odôvodnenia chýba akákoľvek argumentácia vzťahujúca sa k určitej právnej otázke a absentuje vykonanie akéhokoľvek dokazovania vo veci samej, oprávnenému

subjektu (správcovi) vzniká povinnosť takúto prihlásenú pohľadávku poprieť, ak má postupovať s odbornou starostlivosťou. Uvedenému svedčí jednak zákonodarcom upravená „kvázi prieskumná“ časť insolvenčného (konkurzného) konania, realizovaná od vyhlásenia konkurzu, kedy si veritelia úpadcu prihlasujú svoje pohľadávky a tieto sú následne ex lege podrobené prieskumu správcom. V tejto súvislosti považoval za vhodné poukázať aj na judikatúru Ústavného súdu ČR, podľa ktorej by správca mal pri uznávaní a popieraní pohľadávok prihlásených veriteľov reprezentovať a zohľadňovať aj verejný záujem na tom, aby boli spravodlivé chránené jednotlivé individuálne súkromné záujmy dotknutých veriteľov (účastníkov konania), a to práve v súlade s vyššie uvádzanou dominantnou zásadou či princípom insolvenčného konania postaveného na kolektívnom uspokojovaní veriteľov a teda zásade pari passu. (porov. nálezy Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 01.07.2010 sp. zn. , zo dňa 25.06.2002 sp. zn. , či uznesenie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 28.08.2022 sp. zn. ). 3.3. Zopakoval, že vo svojom vyjadrení zo dňa 22.04.2024 poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 17.06.2020. Mal za to, že odôvodnenie súdu je právne neudržateľné, minimálne z dôvodu, že podstatné skutkové okolnosti v uvedenej právnej veci a prejednávanej veci sú totožné a ide o argumentáciu NS SR, ktorá dostatočným spôsobom zdôvodňuje svoje závery. Mal za to, že súd odmietol rozhodnutie NS SR na prejednávanú právnu vec aplikovať len z dôvodu, že tento svedčí v prospech žalovaného a to bez toho, aby sa s jeho závermi vôbec vysporiadal. Navyše práve uvedené rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 17.06.2020, je podporené aj odborným výkladom, ktorý sa stotožňuje práve s vyššie uvádzaným príspevkom autorov ŘEHÁČEK, O., VRBA, M. K možnosti zpochybnenění vykonateľných pohledávek v insolvenčním řízení. In: PR 17/2012. s. 587 - 593. 3.4. Tvrdil, že platobný rozkaz (exekučný titul), ktorým bola pohľadávka žalovaného právoplatne priznaná súdom, je iba deklaratórnym rozhodnutím, a teda pohľadávka nebola zo strany súdu vecne preskúmaná, nebolo vedené plnohodnotné súdne konanie, v rámci ktorého by sa dokazoval jej vznik a existencia, dlžník nemal možnosť vyjadriť sa ku všetkým relevantným skutočnostiam (skutkovým a právnym otázkam), t. j. ide o tzv. súdom nepreskúmanú (neposúdenú) pohľadávku. Z uvedeného dôvodu a vzhľadom na povinnosť správcu postupovať pri výkone svojej funkcie s odbornou starostlivosťou, nejde o možnosť správcu spochybňovať a poprieť pohľadávku veriteľa, ale o jeho povinnosť takúto pohľadávku poprieť pre jej spornosť. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27.05.2010, sp. zn. (porov. uznesenie VS Praha zo dňa 24.11.2009, sp. zn. KSUL 45 INS 797/2009, tiež porov. Najvyšší súd Českej republiky sp. zn. zo dňa 24.05.2001). Uviedol, že platí, že plnenie poskytnuté z majetkovej podstaty dlžníka jednému z veriteľov, tomu zodpovedajúcom rozsahu znižuje uspokojenie všetkých ostatných. Preto je v záujme ochrany práv a právom chránených záujmov všetkých veriteľov, v súlade s právom na prístup k súdu a spravodlivý súdny proces, aby správca bral do úvahy tento dvojitý záujem opísaný vyššie, ktorý musí byť v danom kontexte zohľadnený. Záujem dlžníka by mal byť zohľadnený v konaní, z ktorého vzišlo právoplatné rozhodnutie (ak v tomto konaní nebol pasívny), ale záujmy ostatných veriteľov, ktorí neboli účastní predmetného sporu a právoplatného rozhodnutia (ktorého účinky pôsobia inter partes) v tomto procese zohľadnené neboli (z princípu veci ani zohľadnené byť nemohli). Prieskum súdom nepreskúmaných pohľadávok čo do merita veci tak zabezpečuje právo prihlásených veriteľov na spravodlivý súdny proces. 3.5. Záver súdu o nedôvodnosti popretia pohľadávky žalobcu vyplývajúcej z právoplatného rozhodnutia súdu je právne neudržateľný, v rozpore správnou úpravou, gramatickým, logickým, judikatórnym a odborným výkladom relevantných ustanovení . 3.6. Zároveň uviedol, že právny záver súdu, podľa ktorého by bol oprávnený poprieť judikovanú pohľadávku, ale len v prípade, ak by sa jednalo o nárok žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy, je nepreskúmateľný. 3.7. Dôvodil, že súd sa mal zamerať popieracím prejavom správcu ako jedného celku, pričom sa tento nezaoberal popieracím dôvodom správcu, v zmysle ktorého popretý veriteľ nepreukázal odovzdanie diela riadne a včas (v zmysle Zmluvy v spojení s písm. d/ Zmluvy), čím zároveň nepreukázal vznik nároku na zaplatenie odplaty podľa Zmluvy (ktorý nárok tomuto vzniká až odovzdaním ukončených prác), teda žalobca nepreukázal existenciu a oprávnenosť pohľadávky prihlásenej prihláškou, ako ani jej výšku. 3.8. Písomnosti, ktoré by preukazovali včasné a riadne odovzdanie ukončených prác žalobcom úpadcovi a tým aj oprávnenosť nároku žalobcu na zaplatenie odplaty (existenciu pohľadávky), a to preberacie protokoly o odovzdaní a prevzatí diela, netvorili prílohu prihlášky, v tomto smere súd nevykonal žiadne dokazovanie. 3.9. Mal za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa náležitosti vyžadované a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko správca v

rámci konania s odbornou starostlivosťou nielenže bol oprávnený, ale najmä povinný poprieť judikovanú pohľadávku žalobcu, keďže tento nepreukázal jej vznik, existenciu. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta a žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Alternatívne navrhol, aby odvolací súd vydal uznesenie rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa a , prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 29.07.2025.

6. Predmetom odvolacieho prieskumu je najmä posúdenie záverov súdu prvej inštancie, ktorý žalobe vyhovel z dôvodu, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti žaloby v celom rozsahu. S týmto právnym záverom súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalovaný, ktorý v odvolaní najmä namietal, že rozhodnutie súdu je nedostatočne odôvodnené a že toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože správca v konaní bol oprávnený a aj povinný poprieť judikovanú pohľadávku žalobcu, pretože tento nepreukázal jej vznik, či existenciu.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, dospel súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s , a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s . Súd prvej inštancie sa podrobne, presvedčivo a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami, na závery ktoré odvolací súd odkazuje. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie spĺňa zákonné požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odvolaním napadnuté rozhodnutie je odôvodnené zrozumiteľne, určito, správne a potrebnom rozsahu. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku ak podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní, odvolací súd uvádza nasledovné:

9. Podľa : Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov. 10. Podľa : Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie. 11. Podľa : Ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel,

veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. 12. Podľa : Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá 13. Podľa : Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. 14. Podľa : V žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške 15. Podľa : rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. 16. Podľa : odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17. Podľa : ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. V incidenčnom konaní sa veriteľ domáha určovacím petitom oprávnenosti svojej pohľadávky. Podľa ustálenej judikatúry sa konajúci súd v incidenčnom konaní zaoberá len dôvodmi popretia pohľadávky uvedenými správcom. Podstata obmedzenia incidenčného konania na obsah popieracieho prejavu znamená len to, že správca nesmie rozširovať dôvody popretia čo však neznamená, že strany v konaní nemôžu uvádzať doplňujúce tvrdenia predkladať dôkazy, k doplňujúcim tvrdeniam. Podstatou incidenčného konania je preskúmanie popieraceho prejavu správcu voči prihlásenej pohľadávke veriteľa. Odvolací súd teda uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že aj incidenčné konanie má povahu sporového konania v zmysle , predkladanie dôkazov sa spravuje v súlade so sudcovskou a zákonnou koncentráciou konania. Dôkaz predložený stranou v incidenčnom konaní nie je možné bez ďalšieho zamietnuť len z dôvodu, že nebol predložený ako príloha k prihláške.

19. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa náležitosti vyžadované v ust. . Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 . Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol najmä čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil a dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku a obrany strany použili, rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť nedostatky, ktoré by boli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie o podanej žalobe.

20. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa s dotknutou judikatúrou náležite vysporiadal, a to najmä v ods. 34 a 31 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odôvodnenie neaplikovateľnosti rozhodnutia NS SR sp. zn. náležite vysvetlil a dospel k správnym záverom o posudzovaní exekučného titulu pri zisťovaní pohľadávky, pričom svoje závery logicky a zrozumiteľne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku (ods. 32, 33, 35, 36, 37 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Odvolací súd dopĺňa, že nie je viazaný iným rozsudkom súdu prvej inštancie, nejedná sa rozsudok najvyšších súdnych autorít.

21. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ktoré v odvolaní namietal žalovaný z dôvodu, že správca v rámci konania s odbornou starostlivosťou, bol oprávnený a povinný poprieť judikovanú pohľadávku, keďže žalobca nepreukázal jej vznik a existenciu, odvolací súd uvádza, že nebolo potrebné preukazovať riadne a včasné dodanie diela (odovzdanie), vznik nároku na zaplatenie v zmysle zmluvy, keďže pohľadávky boli judikované a navrhované dokazovanie malo smerovať k obdobiu pred judikovaním pohľadávok. Na tento účel teda nebolo potrebné predložiť dôkazy, ktoré by preukazovali splnenie zmluvnej povinnosti. Ďalšie dokazovanie by bolo v rozpore s . Dokazovanie malo byť predmetom konania o zaplatenie pohľadávky v prípade, ak by bol proti platobnému rozkazu podaný odpor.

22. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe namietal, že prílohami prihlášky boli síce súpisy vykonaných prác a odovzdaného materiálu, t.j. povinné prílohy k vymedzeným faktúram, avšak o. i. spochybňoval náležité podpísanie listín a namietal nedoloženie stavebných denníkov. V odvolaní odvolateľ namietal, že súd sa nevysporiadal s popieracím dôvodom, že veriteľ nepreukázal dodanie diela riadne a včas, čím nepreukázal vznik nároku na odplatu podľa zmluvy a teda nepreukázal existenciu a oprávnenosť pohľadávky prihlásenej prihláškou a jej výšku. V rozpore s vyjadrením k žalobe odvolateľ uvádza v nedopísanom odseku na str. 5 odvolania, že písomnosti, ktoré by preukazovali odovzdanie ukončených prác a oprávnenosť nároku na odplatu a to preberacie protokoly o odovzdaní a prevzatí diela, netvorili prílohu prihlášky. K uvedenej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že odvolateľ namieta okolnosti vzniku nároku na judikovanú pohľadávku, teda skutočnosti za obdobie pred vydaním platobného rozkazu a teda tieto nebolo potrebné pred súdom prvej inštancie dokazovať a nebolo potrebné ich preukazovať ani v prihláške pohľadávok do konkurzného konania a jej prílohách. Skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu totiž nemôžu byť dôvodom pre popretie judikovanej pohľadávky.

23. Pri podaní prihlášky pohľadávky, pokiaľ ide najmä o právny dôvod prihlasovanej pohľadávky, veriteľ nemôže vopred predpokladať všetky možné dôvody popretia pohľadávky a teda nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby z procesnej opatrnosti zahlcoval správcu všetkou súvisiacou dokumentáciou, resp. nadbytočnými listinami, príp. inými dôkazmi, aby predišiel riziku, že správca „nájde“ dôvod na popretie pohľadávky. Právny dôvod, kauza pohľadávky - má byť v prihláške vymedzená zrozumiteľne a určito v rozsahu potrebnom na posúdenie prihlášky správcom. Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo dôvodné od veriteľa požadovať k prihláške pripojenie ďalších listín na preukazovanie splnenia každých ďalších možných zmluvných povinností a odstraňovanie akýchkoľvek potenciálnych pochybností správcu.

24. V čase prihlásenia pohľadávky nebolo dôvodné, aby žalobca preukazoval právny dôvod judikovanej pohľadávky keďže sa nejedná o pohľadávku voči spotrebiteľovi, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie a teda osobitná právna úprava na ochranu práv spotrebiteľa sa neuplatní. Záver súdu prvej inštancie v tomto smere nie je nepreskúmateľný, nakoľko o spotrebiteľskom charaktere pohľadávky nemožno uvažovať (druh záväzku, strany sporu).

25. Súd prvej inštancie vyčerpal predmet sporu a posúdil všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie sporu, zaoberal sa popieracím prejavom v potrebnom rozsahu, nakoľko vzhľadom na dôvody pre ktoré žalobe vyhovel, nebolo potrebné posudzovať ďalšie dôvody popretia, ktoré smerovali k skutočnostiam za obdobie pred vydaním platobného rozkazu. Vzhľadom na uvedené správne dospel súd k záveru o dôvodnosti žaloby a to aj čo do výšky pohľadávky, nakoľko žalovaný výšku náležite nespochybnil.

26. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z9. decembra1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z19. februára1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

27. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že uplatňované odvolacie dôvody neboli naplnené, pretože neboli podložené takými relevantnými dôvodmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa vrdzuje.

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

29. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzeným .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (/, e/ ).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica ( Exekučný poriadok).