Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5C-48-2022.pdf
PDF · 91.54 KB
Case nature
Subarea
5C/48/2022
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., zast.: JUDr. Lucia Bakošová, advokátka so sídlom Šafárikova 20, 048 01 Rožňava, IČO: 50 399 993, proti žalovaným: 1. E. F., XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D. a 2. G. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., obaja zast.: JUDr. Martina Vnenčáková, advokátka so sídlom Čučmianska dlhá 7, 048 01 Rožňava, IČO: 42 240 301, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia,
r o z h o d o l :
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.7.2025 domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by do právoplatného skončenia konania zakázal účastníkom alebo tretím osobám vykonávať podnikateľskú činnosť, akékoľvek stavebné práce, terénne úpravy alebo iné zásahy do pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a susediacich parciel v katastrálnom území C., ktoré by mohli ovplyvniť skutkový stav, alebo právne pomery medzi účastníkmi.
2. Návrh na nariadenie neodkladného odôvodnil tým, že na pozemkoch, ktorých hranice sú predmetom súdneho konania sa vykonáva podnikateľská činnosť, realizujú stavebné práce a terénne úpravy bez jeho súhlasu, a to napriek tomu, že vlastnícke hranice nie sú právoplatne určené, pričom tieto zásahy do pozemkov môžu spôsobiť nenapraviteľné alebo ťažko napraviteľné následky, najmä z hľadiska budúceho výkonu rozhodnutia a právnej istoty vlastníkov. Argumentoval, že parcely C KN č. XXX a XXX boli rozdelené na samostatné parcely (XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X H. XXX/X) a napriek tomu, že podľa platného územného plánu mesta Rožňava je pozemok, parcela č. XXX určená ako mestský park – bol jej spôsob využitia zmenený zo záhrady na zastavanú plochu a nádvorie. Podľa jeho tvrdení si žalovaní zapisovali geometrické plány podľa oplotení, ktoré si svojvoľne vybudovali bez stavebného povolenia. Geometrické plány, a to geometrický plán č. G1-128/2023, R 211/23-32/23 z roku 2023 a geometrický plán G1-348/2024, R411/2024-81/24 z roku 2024 boli vytvorené až po začatí súdneho konania. Uviedol, že žalovaní na týchto parcelách vykonávajú podnikateľskú činnosť, aj napriek tomu, že nemajú zabezpečený prístup z verejnej ani obecnej komunikácie. Oplotenie žalovaných zaberajúce časti parciel č. XXX/X, XXXX/XXX, XXXX, XXXX H. XXXX pričlenených k ich vlastníctvu využívajú ako prístupovú cestu k nehnuteľnostiam, ktoré oplotili, Cestu označili dopravnou značkou „zákaz vjazdu“. Oplotenie je postavené v rozpore s územným plánom mesta Rožňava, vodným zákonom (§ 5, § 66 zákona č. 364/2004), stavebným zákonom (§ 47, § 139 zákona č. 50/1976), stavebným povolením hrádze, nakoľko vzdialenosť oplotenia žalovaných je v niektorých miestach menej ako 3 m od paty hrádze. Minimálna vzdialenosť uvedená v stavebnom povolení je 6 m a výstavba prístupovej cesty je možná výhradne zo súhlasom SVP s.p. za dodržania podmienok uvedených v stavebnom povolení hrádze. Žalovaní si budovu so súpisným číslom 64 zapísali ako rodinný dom bez kolaudačného rozhodnutia, pričom podľa Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR takýto stav nespĺňa podmienky na účel rodinného domu a nariadil novú kolaudáciu. Mal za to, že žalovaní doposiaľ nepredložili žiadnu listinu preukazujúcu právny vzťah k pozemkom ani ku stavbám, ktoré aktívne využívajú. Zdôraznil, že
je pripravený na výzvu súdu zložiť primeranú zábezpeku, ak to bude nevyhnutné a navrhol, aby súd o návrhu rozhodol bezodkladne vzhľadom na naliehavosť situácie. V závere dodal, že spor o určenie priebehu hraníc medzi jeho pozemkom a susednými parcelami č. XXX H. XXX v k.ú. C. vznikol z dôvodu neohlásených stavebných úprav na rodinnom dome žalovaných. Na súd ich odkázal stavebný úrad mesta Rožňava z dôvodu spornosti hraníc pozemkov. Od začatia súdneho konania v roku 2022 žalovaní odkúpili časti niekoľkých súkromných parciel v susedstve pozemkov, ktoré užívajú a pričlenili ich k parcelám, ktorých hranice sú spochybnené. Odkúpené parcely sa nachádzajú mimo zastavaného územia mesta a mimo oplotenia žalovaných, no napriek tomu boli nelegálne začlenené do ich užívania a zmenené na zastavané územie. Ďalej uviedol, že nebol prizvaný ako účastník stavebného konania (MsU/RV-2830/2025-4467-vyst), ktoré sa týkalo výstavby prístrešku na drevo, na parcele č. XXX, napriek tomu, že je vlastníkom susediacich pozemkov. Stavebné povolenie bolo vydané bez jeho vedomia a bez toho, aby mal možnosť uplatniť svoje pripomienky alebo brániť svoje vlastnícke a ústavou zaručené práva. Navyše bolo upustené od ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním. Tento postup považuje za závažné porušenie zákonných procesov, ktorý mohol spôsobiť ujmu na jeho právach a majetku. Z uvedeného dôvodu podá podnet na Okresnú prokuratúru v Rožňave, aby preverila zákonnosť stavebného konania a vynechania jeho osoby ako účastníka, preskúmala opodstatnenosť upustenia od miestneho zisťovania, zvážila podanie protestu prokurátora a posúdila možné naplnenie skutkovej podstaty trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Vyslovil názor, že týmto konaním došlo k porušeniu jeho základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 10 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 Ústavy SR. Zároveň boli porušené povinnosti stavebného úradu vyplývajúce zo stavebného zákona (§ 34), keďže ako vlastník susedných pozemkov mal byť riadne prizvaný ako účastník konania.
3. K podanému návrhu navrhovateľ pripojil kópiu obrázku označeného ako „Identifikácia, Regulatív územného plánu“, kópiu obrázku, na ktorom označil ochranné pásmo hrádze rieky Slaná, kópiu časti listu vlastníctva, z ktorého vyplýva titul nadobudnutia pozemkov žalovaných, výpis z Obchodného registra SR spoločnosti SD Company s.r.o., ktorej spoločníkom a konateľom je G. F., fotku katastrálnej mapy, na ktorej je vyznačená hranica zastavaného územia obce a oplotenie žalovaných, fotku oplotenia žalovaných a vzdialenosť ich oplotenia od hrádze 256m, kópiu časti rozhodnutia bez jeho označenia, kto a kedy ho vydal, proti komu smeruje, čoho sa týka s označením rámčeka bodu 8) „Ponechať trávny pás pozdĺž upraveného toku v šírke 6,0 m obe strany upraveného toku po ktorom sa budú prevádzať práce spojené s údržbou. Manipulačný pás .......“, kópiu prílohy č. 1, ktorá je nedielnou súčasťou kolaudačnej zápisnice stavby Nadabula – úprava Slanej s označením textu v rámčeku „Prístupová cesta na tejto šírke môže byť zriadená jedine za podmienky, že táto plocha sa spevní a zároveň prevedie spevnenie vzdušnej strany hrádze do výšky min. 60,0 cm. Oplotenie tejto plochy z hľadiska prevádzky a povodňovej ochrany nie je prípustná. K zriadeniu cesty na tejto ploche Agrostav Rožňava je povinný vyžiadať si súhlas v zmysle §-u 10 zákona č. 11/55 Zb. v znení zákona č. 12/59 Zb.“, a Rozhodnutie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, sekcia výstavby a vyvlastňovania č. 00109/2023- OOP, 00487/23 Hia, zo dňa 20.2.2023.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy podľa stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).
9. Podľa § 328 ods. 1, 2 prvá veta CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Z cit. zák. ustanovení vyplýva, že neodkladným opatrením, bez ohľadu na to, či je nariadené pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení, sa upravujú pomery strán, pokiaľ je to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitostí návrhu na nariadenie NO, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom NO, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť NO, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a kvalifikovanú právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Alebo inak povedané, hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia (Števček, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár, C.H.Beck, 2016, s. 1108). Procesný inštitút neodkladného opatrenia umožňuje operatívne upraviť pomery strán za predpokladu, že takýto zásah sa javí byť ako nevyhnutný, nakoľko existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré poukazujú na naliehavosť a nutnosť takého zásahu. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozšírenie škody alebo inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, príp. hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu (pozri Števček, M. a kolektív: Civilný sporový poriadok. Komentár, vyd. C. H. Beck v Prahe, 2016, s. 1093).
12. Pretože pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky relevantné skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale rozhoduje spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom NO. Navrhovateľ musí v návrhu náležitým spôsobom opísať rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu, relevantné skutkové tvrdenia je povinný hodnoverne osvedčiť a vecnou argumentáciou musí presvedčiť súd o potrebe nariadiť NO v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia NO domáha.
13. Pred nariadením NO zároveň musí súd zvažovať, či v dôsledku nariadenia NO sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada primeranosti). Z uvedenej zásady vyplýva, že neodkladným opatrením možno žalovaného obmedziť len v takej miere, aby splnilo svoj účel a jeho účinky nezasahovali neprimerane do jeho práv a právnych vzťahov strán sporu. Neodkladné opatrenie nesmie stranu, proti ktorej smeruje, obmedziť nad mieru nevyhnutnú a primeranú veci, nesmie ju neprimerane obmedzovať v ekonomickej činnosti alebo narušiť jej činnosť nevyhnutnú pre plnenie povinností voči tretím osobám, resp. poskytovať navrhovateľovi neprimeranú výhodu.
14. Žalobca v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia deklaruje potrebnosť požadovanej neodkladnej ochrany pred rušivými zásahmi zo strany žalovaných do svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nakoľko na tunajšom súde prebieha konanie o určenie priebehu hranice medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcu zapísanými na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. C., a to parcely C KN č. XXX – záhrada s výmerou 434m2, parcely č. XXX – záhrada s výmerou 364 m2 a pozemkami vo vlastníctve žalovaných zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, a to parcelami C KN č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 4225 m2, parcely č. XXX-XXXXXXXXX plocha a nádvorie s výmerou 396 m2 a uloženie povinnosti žalovaným uviesť rekonštrukciu stavby súpisné č. XX, k.ú. C. do pôvodného stavu, tak, aby nezasahovala na pozemok žalobcu parcely C KN č. XXX, k.ú. C.. Podľa jeho tvrdení na pozemkoch, ktorých hranice sú predmetom uvedeného súdneho konania sa vykonáva podnikateľská činnosť, realizujú stavebné práce a terénne úpravy bez jeho súhlasu, napriek tomu, že vlastnícke hranice nie sú právoplatne určené a tieto zásahy do pozemkov môžu spôsobiť nenapraviteľné alebo ťažko napraviteľné následky, najmä z hľadiska budúceho výkonu rozhodnutia a právnej istoty vlastníkov. Súd zistil z aktuálneho listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. C., že z pôvodnej parcely C KN č. XXX-XXXXXXXXX plocha a nádvorie s výmerou 4225m2 boli vytvorené nové parcely C KN č. XXX/X- zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 1612m2, parcela č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 1613m2 a parcela č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 1000m2, na základe zápisu geometrických plánov č. G1-128/2023, R 211/23-32/23 a č. G1-348/2024, R411/2024-81/24 z roku 2024. Podľa formulácie petitu navrhovaného NO (ktorým je súd viazaný) však nárok smeruje v podstate k úplnému zákazu podnikateľskej činnosti, stavebných prác a terénnych úprav alebo iných zásahov žalovaných a tretích osôb do pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/ X, XXX/X, XXX/X a susediacich parciel v katastrálnom území C., ktoré by mohli ovplyvniť skutkový stav, alebo právne pomery medzi účastníkmi konania, a to až do právoplatného skončenia konania, t.j. bez konkretizácie, akej podnikateľskej činnosti, akých stavebných prác a akých terénnych úprav alebo akých zásahov do pozemkov a akých tretích osôb sa má zákaz týkať, pričom uplatnený nárok žalobca skutkovo odôvodňuje o.i. na podklade argumentácie, že spor o určenie priebehu hraníc vznikol z dôvodu neohlásených stavebných úprav na rodinnom dome žalovaných a od začatia súdneho konania v roku 2022 žalovaní odkúpili časti niekoľkých súkromných parciel v susedstve pozemkov, ktoré užívajú a pričlenili ich k parcelám, ktorých hranice sú spochybnené. Odkúpené parcely sa nachádzajú mimo zastavaného územia mesta a mimo oplotenia žalovaných, no napriek tomu boli nelegálne začlenené do ich užívania a zmenené na zastavané územie. Ďalšou časťou argumentácie poukazuje na skutočnosť, že nebol prizvaný ako účastník stavebného konania týkajúceho sa výstavby prístrešku na drevo na parcele č. XXX, napriek tomu, že je vlastníkom susediacich pozemkov, že bolo upustené od ústneho pojednávania spojeného s miestny zisťovaním a že stavebné povolenie bolo vydané bez jeho vedomia. Z obsahu spisu je pritom zrejmé, že žalobcom napádaný výkon podnikateľskej činnosti žalovaných, resp. žalovaného v 2. rade G. F. sa opiera o výpis z Obchodného registra Mestského súdu Košice, z ktorého vyplýva, že žalovaný v 2. rade je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti SD Company, s.r.o., ktorej predmetom podnikania je okrem iného aj uskutočňovanie stavieb a ich zmien. Z výpisu z obchodného registra nevyplýva, že by žalovaný v 2. rade mal zákaz podnikať, alebo neoprávnene podnikal, pričom žalobca tieto skutočnosti v návrhu ani netvrdil). Za tejto situácie bolo potrebné v tomto konaní prejudiciálne považovať podnikanie žalovaného v 2. rade za oprávnené a v súlade s právnymi predpismi. Z výpisu z obchodného registra ani zo živnostenského registra SR nevyplýva, že by žalovaná v 1. rade mala oprávnenie podnikať, resp. vykonávať živnostenskú činnosť. Žalobca nešpecifikoval, ktorým tretím osobám by mal súd zakázať podnikateľskú činnosť. Súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže vyhovieť len vtedy, ak návrh smeruje voči osobe, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. V prípade, ak nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca neoznačil, nemôže súd takémuto návrhu vyhovieť práve pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Žalobcom tvrdené skutočnosti a ním predložené listinné dôkazy (rozhodnutie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky), nápravu tvrdeného protiprávneho stavu či prípadných nedostatkov administratívneho konania podľa názoru súdu je možné dosiahnuť iba zákonnými inštitútmi v príslušnom správnom konaní, a nie prostredníctvom neodkladného opatrenia v civilnom súdnom konaní, ktorým nemožno žalovaným zakázať podnikať, pretože rozhodovanie o tejto otázke nepatrí do právomoci súdu. Vo vzťahu k zákazu akýchkoľvek stavebných prác, terénnych úprav, alebo iných zásahov do pozemkov súd považuje za potrebné uviesť, že v návrhu absentovali skutočnosti osvedčujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Navrhovateľ odôvodnil naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia vznikom nenapraviteľných alebo ťažko napraviteľných následkov z hľadiska budúceho výkonu rozhodnutia a právnej istoty vlastníkov, avšak bez špecifikácie akým spôsobom by mohli tieto činnosti spôsobiť takéto následky a ohroziť budúci výkon rozhodnutia
a právnu istotu vlastníkov. Súd za uvedeného právneho stavu nemal za preukázanú /osvedčenú/ hrozbu bezprostrednej ujmy pre žalobcu bez okamžitého poskytnutia súdnej ochrany, teda žalobcom tvrdenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerom medzi stranami sporu, ako ani dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená.
15. Súd preto v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 328 ods. 1 CSP a vzhľadom na zistený skutočný stav návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
16. Toto rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej, ale rozhodnutím o procesnom návrhu žalobcu, preto rozhodnutie o trovách konania bude súčasťou konečného rozhodnutia vo veci samej v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rožňava v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).