Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8S-16-2020.pdf
PDF · 128.82 KB
Case nature
Area
Subarea
8S/16/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Bystrianskej a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Radovana Turčíka v právnej veci žalobcu: Brány a dvere, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Národná trieda 4, IČO: 36 579 611, zastúpeného: JUDr. Rudolfom Maníkom, advokátom, Masarykova č. 2, 040 01 Košice proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom v Košiciach, Masarykova č. 10, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/4540 O-512/2019 zo dňa 13.1.2020, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Správnou žalobou zo dňa 7.2.2020, dourčenou Krajskému súdu v Košiciach v ten istý deň sa žalobca cestou svojho zvoleného zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/4540 zo dňa 13.1.2020 a vrátenia veci tomuto na nové konanie a rozhodnutie a zároveň žiadal priznať mu 100% náhradu trov konania.
I. Priebeh konania pred orgánmi verejnej správy:
1. Inšpektorát práce Košice rozhodnutím zo dňa 18.11.2019, č. 143/19/Ž/O-1 postupom podľa ust. § 19 ods. 1, písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. uložil žalobcovi ako účastníkovi administratívneho konania pokutu vo výške 300,- Eur za porušenie povinnosti stanovenej predpismi uvedenými v ust. § 2 ods. 1, písm. a/ bod 1 a bod 3 zákona č. 125/2006 Z. z. konkrétne ust. § 7 ods. 1, písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ ku dňu 27.9.2019, kedy začala inšpekcia práce, zrozumiteľne a preukázateľne neoboznámil zamestnanca Z. Š., nar. X.X.XXXX ( DoVP zo dňa 24.8.2018, pomocné práce ) s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ust. § 226 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. spočívajúce v tom, že žalobca ako zamestnávateľ nevymedzil pracovnú úlohu v Dohode o vykonaní práce zamestnancov Z. Š., nar. X.X.XXXX ( DoVP zo dňa 24.8.2018, pomocné práce ) a S. N., nar. XX.X.XXXX ( DoVP zo dňa 15.6.2018, montáž brán). Inšpektorát práce Košice vykonal u žalobcu v pozícii zamestnávateľa inšpekciu práce v dňoch 27.9, 11.10, 22.10., 15.11. a 20.11.2018, pri výkone ktorej zistil u tohto porušenia vyššie uvedených povinností, ktoré sú uvedené v protokole č. IKO-82-55-2.2/P-E22,24,25-18 zo dňa 20.11.2018, ktorého obsah bol zároveň v tento deň osobne prerokovaný so štatutárnym zástupcom žalobcu. Podkladom pre vydanie rozhodnutia, bol vyšetrovaním spoľahlivo zistený skutkový stav. V odôvodnení svojho rozhodnutia Inšpektorát práce Košice poukázal na objektívnu, nie subjektívnu zodpovednosť zamestnávateľa za správny delikt znamenajúcu, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k samotnému porušeniu resp. nedostatku došlo. V konečnom dôsledku teda má povinnosť
dodržiavať požiadavky stanovené Zákonníkom práce alebo zákonom o BOZP a zároveň zodpovednosť za to, vždy zamestnávateľ, nie iný subjekt. K pochybeniu na strane zamestnávateľa objektívne došlo a tento sa svojej zodpovednosti nemôže zbaviť. Zamestnávateľ preto zodpovedá za správny delikt už tým, že k samotnému nedostatku došlo, bez ohľadu na to, či sa zo strany zamestnávateľa jedná o zavinené alebo nezavinené resp. nevedomé či náhodné konanie či opomenutie. K nedostatku na strane zamestnávateľa, za ktorý zamestnávateľ zodpovedá, dokázateľne a fakticky došlo a správny orgán má za to, že skutkový stav bol náležite zistený a preukázaný. Správny orgán považuje porušenie vyššie špecifikovaných povinností stanovených právnymi predpismi na zaistenie BOZP a pracovnoprávnymi predpismi zo strany žalobcu, ako zamestnávateľa za porušenie povinnosti nie zanedbateľnej, ale vyššej závažnosti s potrebou uloženia sankcie. Pri stanovení výšky pokuty správny orgán zohľadnil, že išlo o prvý raz inšpekciou zistené porušenie povinnosti a na nižšiu mieru rizika, ktorá sa vyskytuje v činnosti žalobcu ako zamestnávateľa. Správny orgán takisto prihliadol na nízky počet zamestnancov žalobcu v čase prerokovania protokolu ( 2 ) a na oznámenie o prijatých opatreniach na odstránenie nedostatkov, ako aj na to, že porušenie uvedených povinností, nie je dôsledkom neúčinného systému jeho riadenia ochrany práce. Z týchto dôvodov správny orgán uložil pokutu v úplne spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby, čo podľa jeho názoru splní ako preventívny, tak aj represívny účel. Správny orgán, pokiaľ ide o podklady jeho rozhodnutia, vychádzal najmä z prerokovaného protokolu, dokladov predložených k výkonu inšpekcie práce, z dohody o vykonaní práce zamestnancov Z. Š. a S. N., evidencie dochádzky týchto zamestnancov, zo zápisu z oboznámenia zamestnancov z oblasti BOZP, zo zápisnice o podaní informácie zo dňa 11.10.2018, zo správy o odstránení nedostatkov, ako aj zo skutočnosti, že konateľ žalobcu - zamestnávateľa nemal pri prerokovaní obsahu protokolu k zisteným nedostatkom žiadne námietky. Splnenie povinnosti zrozumiteľne a preukázateľne oboznámiť zamestnancov s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, žalobca - zamestnávateľ počas výkonu inšpekcie žiadnym spôsobom nepreukázal. Skutočnosť, že ku vzniku uvedeného nedostatku reálne došlo, možno vyvodiť zo zápisu z oboznámenia zamestnancov z oblasti BOZP, kde v prezenčnej listine nie je zamestnanec Z. Š. uvedený, ako aj zo zamestnávateľom - žalobcom zaslaného oznámenia o odstránení nedostatkov, pričom toto odstránenie nič nemení na zistenom porušení povinností zo strany zamestnávateľa - žalobcu a preto nemá vplyv na uloženie pokuty. Pokiaľ ide o žalobcom - zamestnávateľom predložené dohody o vykonaní práce, u zamestnanca Z. Š. bola jeho pracovná úloha vymedzená ako „pomocné práce“ a u zamestnanca S. N. ako „montáž brán“. Z uvedených dohôd o vykonaní práce preto nevyplýva, že by išlo o konkrétne vymedzenú pracovnú úlohu, ale táto bola vymedzená len druhovo. Skutočnosť, že ku vzniku uvedeného nedostatku došlo možno vyvodiť aj zo žalobcom - zamestnávateľom zaslaného oznámenia o odstránení nedostatkov, kde tento uviedol, že v uvedených dohodách o vykonaní práce, boli pracovné úlohy vymedzené, pričom toto odstránenie nič nemení na zistenom porušení povinností zo strany zamestnávateľa - žalobcu a preto nemá vplyv na uloženie pokuty.
2. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 13.1.2020, č. PO/BEZ/2019/4540 O-512/2019 zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice zo dňa 18.11.2019, č. 143/19/Ž/O-1 a toto rozhodnutie potvrdil. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že v ňom žalovaný zopakoval priebeh administratívneho konania a ako reakciu na odvolacie námietky žalobcu uviedol, že žalobca ako zamestnávateľ hoci to tvrdí, nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu, že jeho zamestnanec Z. Š., s ktorým mal uzatvorenú dohodu o vykonaní práce zo dňa 24.8.2018 bol ku dňu začatia inšpekcie práce oboznámený s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pričom žalobcovi správny orgán nevytýka, že oboznamovanie s týmito predpismi nebolo zrozumiteľné, ale že tento zamestnanec s nimi nebol preukázateľne oboznámený. Žalobca ako účastník konania síce predložil zápis z oboznámenia zamestnancov z oblasti BOZP, avšak tieto sa týkajú iba školení zo dňa 8.1.2018 a 15.6.2018, pri ktorých sa zamestnanec Z. Š. nenachádza. Informačnú povinnosť týkajúcu sa predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, má zamestnávateľ už pri prijatí zamestnanca do zamestnania a jej splnenie preukazuje písomným dokladom, z ktorého musí byť zrejmé kto oboznamovanie vykonal ( meno, priezvisko, podpis ), konkrétny obsah oboznámenia a spôsob a výsledok overenia vedomostí zamestnancov. Takýto doklad, ktorý plní úlohu napríklad pri vzniku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, však žalobca ako účastník administratívneho konania vo vzťahu k zamestnancovi Z. Š. počas inšpekcie nepredložil. Tým, že žalobca ako účastník administratívneho konania nepreukázal splnenie tejto povinnosti porušil ust. § 7 ods. 1 písm. a/ zákona o inšpekcii práce. Pokiaľ ide o nesplnenie povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa vymedziť v dohodách o vykonaní práce so zamestnancami Z. Š. a S. N. pracovnú úlohu, žalovaný poukazuje na to, že vymedzenie pracovnej úlohy je jednou z podstatných náležitostí dohody o vykonaní práce, ktorú je v
zmysle pracovnoprávnej teórie potrebné chápať ako vymedzenie práce jej výsledkom. Vymedzená pracovná úloha má predstavovať výsledok vykonanej práce ( pokosenie trávnika, natretie plotu, spracovanie podkladov .....). Pracovná úloha musí byť dostatočne vymedzená ( konkrétna ), čo do kvality a kvantity tak, aby mohlo byť určené, aká úloha má byť vykonaná, čo je dohodnutým výsledkom, za ktorý sa vyplatí odmena. Z predložených dohôd však vyplýva, že žalobca ako účastník administratívneho konania v nich nevymedzil pracovné úlohy z kvalitatívneho a kvantitatívneho hľadiska, ale druhovo vymedzil pracovné činnosti „pomocné práce“ a „montáž“. Pokiaľ ide o prvostupňovým správnym orgánom uloženú výšku pokuty, žalovaný k tomu uvádza, že prvostupňový správny orgán zhodnotil všetky relevantné kritériá vzťahujúce sa na vyššie uvedené nedostatky pridržiavajúc sa ust. § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce a po zohľadnení priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, prihliadnuc na aplikačnú prax inšpektorátu práce, uložil žalobcovi ako účastníkovi konania pokutu v minimálnej výške - 300,- Eur. Žalovaný dospel k názoru, že porušenie povinnosti je prvostupňovým správnym orgánom posúdené správne a je zdôvodnené porušením platných právnych predpisov. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu poskytuje skutkovú a právnu oporu jeho výroku, pričom prvostupňový správny orgán dospel k správnym zisteniam a vec správne právne posúdil. Námietky žalobcu ako účastníka administratívneho konania nie sú dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a tento nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.
II. Správna žaloba
3. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 13.1.2020, č. PO/BEZ/2019/4540 O-512/2019 podal žalobca cestou svojho zvoleného zástupcu správnu žalobu a žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil tomuto na nové konanie a rozhodnutie a zároveň žiadal priznať mu 100% náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dospel k rozhodnutiu na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj nesprávneho právneho posúdenia veci a žalobca ako účastník konania bol rozhodnutím, ako aj postupom žalovaného ukrátený na svojich právach. Celé správne rozhodnutie podľa názoru žalobcu vykazuje animozity s ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb., pretože žalovaný v odvolacom správnom konaní neozrejmil žalobcom namietané skutočnosti z prvostupňového konania týkajúce sa merita veci, teda údajného porušenia právnych predpisov, ako aj výšky udelenej sankcie. V predmetnej veci podľa žalobcu neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia, ktorým mu bola uložená pokuta 300,- Eur. Čo sa týka oboznámenia zamestnancov s predpismi BOZP, títo boli o nich preukázateľne oboznámení a tieto oznámenia neboli ako tvrdí žalovaný nezrozumiteľné. Pre takéto označenie oboznámení zamestnancov neuviedol správny orgán žiaden dôkaz, čím jeho tvrdenie pokladá za nepreskúmateľné. Žalobca sa nestotožňuje ani s tvrdením, že v dohodách o vykonaní práce neboli pracovné úlohy i rozsah práce zamestnancov vymedzené. Správny orgán môže konať iba to, čo mu zákon ukladá a keďže Zákonník práce bližšie nekonkretizuje, ako podrobne majú byť pracovné úlohy i rozsah práce v dohodách o vykonaní práce špecifikované, postačuje podľa žalobcu aj charakteristika s ním uzatvorených dohôd. Zákonník práce navyše uprednostňuje dohodu zamestnanca a zamestnávateľa o tom, čo má byť v predmetnej dohode uvedené pred direktívnym nariadením jej obsahu, čo je výrazom zmluvnej vôle dvoch rovnocenných strán pracovnoprávneho vzťahu ako časti súkromného a nie verejného práva, ako sa správny orgán mylne domnieva. Uložená pokuta je pre žalobcu ako malého podnikateľa likvidačná, kedy jej výška dvojnásobne prevyšuje náklady na súdne poplatky súvisiace so založením spoločnosti s ručením obmedzeným a nezohľadňuje ani doterajšie nulové porušovanie právnych predpisov v oblasti BOZP. S týmito námietkami sa žalovaný v rámci správneho konania relevantne nevysporiadal.
III. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
4. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.7.2020 uvádza, že obsah správnou žalobou napadnutého rozhodnutia preukazuje, že skutkom sa dôsledne zaoberal, taktiež jeho právnym posúdením a v odôvodnení tohto rozhodnutia reflektoval aj namietané skutočnosti žalobcu tak, aby toto rozhodnutie spĺňalo zákonné požiadavky. Žalovaný sa zaoberal aj výškou uloženej pokuty, pri ktorej ustálil záver, že táto je zákonná, riadne odôvodnená a minimálne, plniaca predovšetkým preventívne - výchovnú funkciu. Pokiaľ ide tvrdenie žalobcu, že jeho zamestnanci boli preukázateľne oboznámení s právnymi predpismi upravujúcimi bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a že tieto oboznámenia neboli nezrozumiteľné, žalovaný, rovnako ako v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí aj tu poukazuje na skutočnosť, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by nasvedčoval
tomu, že jeho zamestnanec Z. Š. bol ku dňu začatia výkonu inšpekcie práce oboznámený s takýmito predpismi. Pokiaľ ide o nezrozumiteľnosť oboznámení, žalovaný zistil, že správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí nevytýkal žalobcovi nezrozumiteľnosť oboznamovania sa s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ale to, že zamestnanec žalobcu Z. Š. s nimi nebol preukázateľne oboznámený. Z podkladov, ktoré správne orgány oboch stupňov zaobstarali počas výkonu inšpekcie práce vyplýva, že žalovaný ( správne má byť žalobca - pozn. súdu ) síce predložil zápis z oboznámenia zamestnancov z oblasti BOZP, v ktorom sú uvedené školenia zo dňa 8.1.2018 a 15.6.2018, pri týchto sa ale zamestnanec Z. Š. nenachádza. S týmto zamestnancom mal žalobca založený pracovnoprávny vzťah na základe dohody o vykonaní práce odo dňa 27.8.2018 do 31.12.2018, avšak nepredložil žiaden doklad preukazujúci, že jeho zamestnanec Z. Š. bol ním ako jeho zamestnávateľom oboznámený s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Právne posúdenie veci odôvodnil žalovaný tým, že zamestnávateľ má zákonnú povinnosť oboznamovať každého zamestnanca s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci najmenej raz za dva roky, ak právne predpisy na zaistenie BOZP neustanovujú kratší čas. Túto informačnú povinnosť má zamestnávateľ plniť už pri prijatí zamestnanca do zamestnania ( § 7 ods. 3 zákona o BOZP ) a jej splnenie preukázať písomným dokladom, z ktorého musí byť zrejmé kto oboznamovanie vykonal ( meno, priezvisko, podpis ), konkrétny obsah oboznámenia a spôsob a výsledok overenia vedomostí zamestnancov. Takýto doklad môže byť dôležitý napríklad pri vzniku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, avšak žalobca ho vo vzťahu k zamestnancovi Z. Š. počas inšpekcie práce nepredložil. Pokiaľ ide o porušenie ust. § 226 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. spočívajúce v tom, že žalobca nevymedzil v dohodách o vykonaní práce uzatvorených so zamestnancami Z. Š. a S. N. ich pracovnú úlohu, žalovaný uvádza, že svoju správnu úvahu, ktorou sa riadil, riadne odôvodnil a zároveň poukázal na to, čo musí dohoda o vykonaní práce obsahovať ( § 226 ods. 2 ZP ). Vymedzenie pracovnej úlohy je jednou z podstatných náležitostí dohody o vykonaní práce, ktorú je v zmysle pracovnoprávnej teórie potrebné chápať ako vymedzenie práce jej výsledkom. Vymedzená pracovná úloha má predstavovať výsledok vykonanej práce ( pokosenie trávnika, natretie plotu, spracovanie podkladov .....). Pracovná úloha musí byť dostatočne vymedzená ( konkrétna ), čo do kvality a kvantity tak, aby mohlo byť určené, aká úloha má byť vykonaná, čo je dohodnutým výsledkom, za ktorý sa vyplatí odmena. Z predložených dohôd však vyplýva, že žalobca v nich nevymedzil pracovné úlohy z kvalitatívneho a kvantitatívneho hľadiska, ale druhovo vymedzil pracovné činnosti „pomocné práce“ a „montáž“. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na zmluvnú slobodu, ako jednu zo zásad súkromného práva uplatňovanú v pracovnom práve, ani táto nie je absolútna, ale je obmedzená kogentnými ustanoveniami právnych predpisov. Tým, že žalobca sa pri dojednaní pracovnoprávneho vzťahu neriadil ust. § 226 ods. 2 Zákonníka práce, uvedené ustanovenie porušil. Pokiaľ ide o žalobcovi uloženú pokutu, žalovaný po preskúmaní odôvodnenia jej výšky zistil, že prvostupňový správny orgán v rámci svojej diskrečnej právomoci rozhodol v prípade žalobcu obdobne ako v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch a teda použil rovnaký meter aj na žalobcu a nevybočil zo zákonných medzí a inštitút diskrečnej právomoci nezneužil. Žalovaný v súvislosti so žalobcom namietanou neprimeranosťou uloženej pokuty uviedol, že správny orgán nemá povinnosť skúmať finančnú situáciu právnickej osoby, ktorej ukladá pokutu, pričom v predmetnom prípade je zjavné, že pokuta vo výške 300,- Eur je predovšetkým sankciou výchovno - preventívnou. Žalovaný v závere svojho vyjadrenia obhajuje tak prvostupňové, ako aj žalované rozhodnutie a pokiaľ ide o žalobné dôvody, nevidí dôvod k tomu, aby boli tieto rozhodnutia, ako nezákonné zrušené.
IV. Dôvody rozhodnutia správneho súdu
5. Z protokolu Inšpektorátu práce Košice č. IKO-82-55-2.2/P-E22,24,25-18 datovaného ku dňu 20.11.2018 vrátane jeho opravy zo dňa 8.10.2019 v časti I. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci v bode B/ ( zistené nedostatky ) vyplýva, že zamestnávateľ si nesplnil povinnosť - nepredložil do 27.9.2019 pravidelné, zrozumiteľné a preukázateľné oboznámenie každého zamestnanca ( školenie zamestnancov z BOZP pracujúcich na Dohodu o vykonaní práce zo dňa 24.8.2018 Z. Š.B. nar. X.X.XXXX, bytom S. XXX/XX E.) s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čo je v rozpore s ust. § 7 ods. 1, písm. a/ zákona NR SR č. 124/2006 Z. z.. Z časti II. tohto protokolu označenej ako Pracovnoprávne vzťahy, štátnozamestnanecké vzťahy z bodu B/ vyplývajú zistené nedostatky spočívajúce v tom, že zamestnávateľ nevymedzil pracovnú úlohu a rozsah práce v Dohode o vykonaní práce spísané s Z. Š. a S. N., čo je v rozpore s § 226 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. V rámci prijatých opatrení, Inšpektorát práce Košice okrem iného nariadil
žalobcovi v lehote 1 mesiaca od prevzatia tohto protokolu odstrániť vyššie uvedené nedostatky. Obsah protokolu bol prerokovaný so štatutárnym zástupcom žalobcu - P.. B. B. dňa 20.11.2018, pričom jeho vyjadrenie k nemu absentuje. Z listu žalobcu adresovaného Inšpektorátu práce Košice datovaného ku dňu 24.6.2019 vyplýva jeho ubezpečenie, že prijal opatrenia na odstránenie zistených porušení právnych predpisov a čo sa týka oboznámenia zamestnancov s predpismi BOZP, títo boli o nich oboznámení a v dohodách o vykonaní práce boli ich úlohy i rozsah prác vymedzené. Z dohody o vykonaní práce, ktorú uzavrel žalobca v pozícii zamestnávateľa so zamestnancom S. N. dňa 15.6.2018 okrem iného vyplýva, že pracovná úloha, ktorú sa zamestnanec zaväzuje vykonať pre zamestnávateľa je definovaná ako: montáž brán, jej rozsah je vyčíslený v hodinách: 350 hodín, ako aj to, že táto pracovná úloha bude vykonaná do 31.12.2018. Z dohody o vykonaní práce, ktorú uzavrel žalobca v pozícii zamestnávateľa so zamestnancom Z. Š. dňa 24.8.2018 okrem iného vyplýva, že dohodnutá pracovná úloha bola definovaná ako : pomocné práce, jej rozsah je vyčíslený v hodinách: 350 hodín, ako aj to, že táto pracovná úloha sa bude vykonávať v období od 27.8.2018 do 31.12.2018.
6. Správny súd v konaní podľa § 194 a nasl. Správneho súdneho poriadku, po preskúmaní správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnym spisom, ktorý predložil správnemu súdu žalovaný orgán verejnej správy, dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná.
7. Dňa 21.6.2021 bolo na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach vyvesené oznámenie, že dňa 8.7.2021 o 11:30 hodine bude v pojednávacej miestnosti č. 207 na 2. poschodí, v tejto veci verejne vyhlásený rozsudok. Zo zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 8.7.2021 vyplýva, že bolo konštatované splnenie podmienok pre verejné vyhlásenie rozsudku v zmysle ustanovenia § 107 Správneho súdneho poriadku a bol vyhlásený rozsudok.
8. Podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
9. Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a/, bod 1 a bod 3 zákona č. 125/2006 Z. z. ( o inšpekcii práce a zmene zákona o nelegálnej práci), Inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie a právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, ako aj vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie týchto predpisov ( § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 125/2006 Z. z.).
10. Podľa ust. § 19 ods. 1, písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z., je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.
11. Podľa ust. § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., Inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a/ závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa.
12. Podľa § 21 ods. 3, veta prvá zákona č. 125/2006 Z. z., sa na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 32 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. ( o správnom konaní ), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
14. Podľa § 34 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 71/1967 Zb., na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
15. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
16. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
17. Pôsobnosť zákona č. 124/2006 Z.z. ( o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene niektorých zákonov ) vyplýva z ustanovenia jeho § 2 ods. 1, podľa ktorého tento zákon sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry.
18. Podľa ust. § 3 písm. a/, bod1/ zákona č. 124/2006 Z. z., na účely tohto zákona je zamestnávateľ fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
19. Podľa ust. § 7 ods. 1, písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z., je zamestnávateľ povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť.
20. Podľa ust. § 7 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z., zamestnávateľ je povinný zamestnanca oboznámiť v súlade s odsekmi 1 a 2 pri jeho prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu, zavedení novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku.
21. Podľa ust. § 226 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. ( Zákonník práce ), dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy.
22. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Inšpektorát práce Košice začal správne konanie na podklade protokolu o výsledku inšpekcie práce č. IKO-82-55-2.2/P-E22,24,25-18 datovaného ku dňu 20.11.2018, pričom túto skutočnosť oznámil žalobcovi listom zo dňa 17.6.2019 a umožnil mu vyjadriť sa k podkladu pre vydanie rozhodnutia i k spôsobu zisťovania a predložiť prípadne navrhnúť príslušné dôkazy resp. ich doplnenie. Rovnakú príležitosť dal inšpektorát práce žalobcovi aj v oznámení o pokračovaní v správnom konaní zo dňa 14.10.2019. Keďže sa ale žalobca v Inšpektorátom práce Košice stanovených lehotách k tomuto oznámeniu nevyjadril, rozhodol tento o uložení pokuty vo výške 300,- Eur za porušenie vyššie uvedených povinností.
23. Správny súd po preskúmaní obsahu rozhodnutí orgánov verejnej správy prvého, ako aj druhého stupňa a po preštudovaní žalobných námietok napádajúcich tieto rozhodnutia, musí konštatovať, že tieto rozhodnutia sú zákonné a správne a žalobné námietky nie sú spôsobilé túto zákonnosť a správnosť spochybniť. Ak žalobca vo vzťahu k Inšpekcii práce konštatovanému porušeniu ust. § 7 ods. 1,
písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. uvádza, že jeho zamestnanci boli preukázateľne oboznámení s predpismi BOZP a tieto oboznámenia neboli ako tvrdí žalovaný nezrozumiteľné, správny súd k tomu uvádza, že keďže podľa hore citovaného ustanovenia § 7 ods. 1, písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z., je zamestnávateľ povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, je viac než logické, že v prípade inšpekcie práce vykonávanej okrem iného aj za účelom dodržiavania uvedeného zákonného ustanovenia, je zamestnávateľ, ktorým žalobca v čase výkonu inšpekcie práce nepochybne bol, povinný toto oboznámenie zamestnancov preukázať, čo napokon vyplýva aj zo slovného spojenia citovaného § 7 ods. 1, písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. „preukázateľne oboznamovať“. Inšpekciou práce konštatované porušenie ust. § 7 ods. 1, písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z., sa však v prípade žalobcu týkalo len jedného jeho zamestnanca a to Z. Š., pretože len pri tomto zamestnancovi nebolo zo strany žalobcu inšpekcii práce predložené hodnoverné oboznámenie s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Správny súd po podrobnom preštudovaní administratívneho spisu, ktorý mal v súvislosti s týmto konaním k dispozícii zistil, že medzi zamestnancami, ktorí sa podľa zápisu z oboznámenia z oblasti BOZP, vyhotovenom P.. Z. Z., autorizovaným bezpečnostným technikom zúčastnili školenia z oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, sa Z. Š. nenachádza. Z uvedeného zápisu vyplývajú dva termíny konania školení a to 8.1.2018, kedy sa ho zúčastnili piati zamestnanci a 15.6.2018, kedy sa ho zúčastnil jeden zamestnanec. Z. Š. uzavrel so žalobcom dohodu o vykonaní práce dňa 24.8.2018, pričom z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že po tomto dátume zamestnanec Z. Š. nebol s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci oboznámený. Tento fakt naviac podporuje aj zápisnica o podaní informácie týkajúcej sa pracovného úrazu Z. Š. datovaná ku dňu 11.10.2018, z ktorej na otázku, či bol školený z bezpečnostných predpisov, vyplýva jeho odpoveď, že nebol. Keďže sa žalobcovi nepodarilo presvedčiť správny súd o preukázanom oboznámení jeho vtedajšieho zamestnanca Z. Š. s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, je bezpredmetné sa zaoberať otázkou zrozumiteľnosti takéhoto oboznámenia.
24. K námietke žalobcu spočívajúcej v jeho nesúhlase s tým, že v dohodách o vykonaní práce neboli pracovné úlohy i rozsah práce zamestnancov vymedzené, správny súd uvádza, že už z označenia tohto druhu pracovnoprávneho vzťahu ( dohoda o vykonaní práce ) vyplýva, že sa musí jednať o jednorázovú prácu, ktorá je vymedzená konkrétnou úlohou vedúcou v prípade jej splnenia ku konkrétnemu výsledku. V prípade žalobcom uzavretých dohôd o vykonaní práce so zamestnancami Z. Š. ( dohoda o vykonaní práce datovaná ku dňu 24.8.2018 ) a S. N. ( dohoda o vykonaní práce datovaná ku dňu 15.6.2018 ) správny súd usúdil, že žalobca nesplnil povinnosť pre neho vyplývajúcu z ust. § 226 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z., kedy v týchto dohodách nevymedzil pracovnú úlohu, ktorú má zamestnanec vykonať, ako aj rozsah práce, ktorú má zamestnanec vykonať v súlade s myšlienkou tohto ustanovenia. So zamestnancom S. N. dohodol žalobca ako pracovnú úlohu: „montáž brán“ a so zamestnancom Z. Š. : „pomocné práce“. Ani v jednom z týchto prípadov nemožno hovoriť o pracovnej úlohe, ako záverečnom produkte pracovnej aktivity zamestnanca, ktorý je kvalitatívne alebo kvantitatívne identifikovateľný, pretože predmetom hore uvedených dohôd o vykonaní práce sú pracovné činnosti majúce opakujúci sa charakter a z tohto ich zadefinovania nemožno absolútne vyvodiť ich začiatok a ukončenie. Pracovné úlohy vyplývajúce z týchto dohôd, nie sú určené individuálne, ale druhovo, čo znamená, že neurčujú konkrétnu úlohu, ktorú má zamestnanec vykonať, ale zakladajú svojim charakterom opakujúcu sa činnosť. Napokon ak z ďalšej podstatnej náležitosti dohody o vykonaní práce, ktorou je dohodnutá odmena za vykonanie pracovnej úlohy možno usúdiť, že ak odmena prislúcha zamestnancovi za vykonanú pracovnú úlohu, správny súd si kladie otázku, akým spôsobom možno zistiť či a kedy zamestnanec splnil pracovnú úlohu definovanú ako montáž brán alebo pomocné práce. V súvislosti s poznámkou žalobcu, že je na dohode zamestnanca a zamestnávateľa, čo má byť v predmetnej dohode uvedené pred direktívnym nariadením jej obsahu ako výrazu zmluvnej vôle dvoch rovnocenných strán pracovnoprávneho vzťahu, správny súd podotýka, že zmluvná voľnosť je aj v prípade dohôd o vykonaní práce regulovaná kogentnými ustanoveniami Zákonníka práce, ktoré jej nastavujú zákonné limity.
25. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú výšku pokuty ( 300,- Eur ) za Inšpektorátom práce Košice konštatované porušenie ust. § 7 ods. 1, písm. a/ zákona č. 124/2006 Z. z. a ust. § 226 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z., správny súd k tomu uvádza, že z citovaného ust. § 19 ods. 1, písm. a/ zákona č. 125/2006 Z. z., vyplýva oprávnenie inšpektorátu práce, uložiť pokutu zamestnávateľovi, ak sa tento dopustí porušenia svojich povinností, ktoré mu vyplývajú aj z pracovnoprávnych predpisov, upravujúcich
pracovnoprávne vzťahy a tiež z právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čím vyvodí voči takémuto zamestnávateľovi zodpovednosť za porušenie týchto predpisov. V prípade správneho trestania je povinnosťou správneho súdu sledovať, či orgán verejnej správy zmysluplne odôvodnil sankcie uloženú v určitej výške, v prípade, kedy zákon počíta so sankčným rozpätím. Správny súd v tejto súvislosti skúma, či orgán verejnej správy prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Aj keď určenie výšky pokuty v rámci určeného sankčného rozpätia je vecou voľnej úvahy orgánu verejnej správy, neznamená to však, že táto môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha je hodnotiaci proces, pri ktorom je príslušný orgán verejnej správy povinný zvažovať závažnosť porušenia právnych predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu a jeho následky tak, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutého subjektu. Pri uložení pokuty orgán verejnej správy prihliada na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania. Správny súd považuje výšku žalobcovi uloženej sankcie (pokuty) s ohľadom na okolnosti prípadu za primeranú a dostatočne odôvodnenú. Orgány verejnej správy v odôvodnení svojich rozhodnutí poukázali na preventívne a výchovné pôsobenie pokuty, ktorá má žalobcovi zabrániť, aby sa v budúcnosti dopúšťal podobných porušení svojich povinností vyplývajúcich z vyššie spomenutých právnych predpisov. Vzhľadom na zákonný limit výšky pokuty, ktorý je v prípade takýchto porušení právnych predpisov 100 000 Eur, nemožno žalobcovi uloženej pokute pripisovať represívny význam a orgány verejnej správy uložili pokutu v spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Voľná úvaha orgánov verejnej správy vo vzťahu k rozhodovaniu o výške pokuty bola zameraná na ochranu materiálnych hodnôt a ochranu zdravia a života zamestnancov.
26. Orgány verejnej správy spoľahlivo zistili skutkový stav, vec správne právne posúdili a svoje závery zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom odôvodnili vo svojich rozhodnutiach. Naopak žalobca v priebehu celého správneho konania neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné skutkové, ako aj právne vyhodnotenia.
27. Správny súd zároveň rozhodol o trovách konania podľa ust. § 167 a § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
28. V preskúmavanej právnej veci rozhodnutie senátu Krajského súdu v Košiciach bolo prijaté v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).