Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-11C/27/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E. F., zastúpenej JUDr. Lubomírom Müllerom, usadeným euroadvokátom, Nábrežie sv. Metoda 120/14, 971 01 Prievidza, adresa na doručovanie: F. XXXX/X, XXX XX C. X, G. E., proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 00 166 073, o zaplatenie 6,70 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 03.07.2020, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 03.07.2020 (od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava IV), domáha od žalovaného zaplatenia odškodnenia 6,70 eur (paušálnej náhrady trov trestného konania podľa / o súdnej rehabilitácii) s úrokom 5,00% od 16.11.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila ustanoveniami o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), , o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), Listiny základných práva a slobôd, , , Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (č. ), , Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , a tým, že Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 23.04.1974 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -25 zo dňa 31.05.1974, ktoré žalobkyňa nepredložila spolu so žalobou, bola žalobkyňa uznaná vinnou z prečinu proti socialistickému spolužitiu podľa a bol jej uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov nepodmienečne. Trest bol vykonaný od 05.09.1974 do 05.12.1974. Uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 02.08.2017, ktoré žalobkyňa predložila spolu so žalobou, boli hore uvedené rozhodnutia zrušené podľa a trestné stíhanie proti žalobkyni bolo zastavené podľa v platnom znení. Dňa 15.05.2018 požiadala žalobkyňa o odškodnenie v položke náhrada trestného konania vo výške 6,70 eur. Žiadosť o odškodnenie zo dňa 15.05.2018 žalobkyňa predložila spolu so žalobou. Žalovaný dňa 18.06.2018 odmietol žalobkyni priznať akékoľvek odškodnenie s odôvodnením, že "so zrušením či zmiernením trestu podľa nie je spojené odškodnenie v položkách podľa Zároveň je nutné dodať, že žiadnym spôsobom neupravuje náhradu škody." Oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 18.06.2018 predložila žalobkyňa

spolu so žalobou. Žalobkyňa uviedla, že konanie podľa sa uskutočňuje v nadväznosti na ustanovenie " a nasl. ", čo znamená, že po zrušení odsudzujúceho rozsudku a zastavení trestného stíhania má rehabilitovaná osoba nadväzujúci nárok na odškodnenie podľa v platnom znení. Výklad žalovaného, že ten, kto bol nevinne väznený a potom bol rehabilitovaný podľa , nemá na žiadne odškodnenie nárok, je podľa žalobkyne v priamom rozpore s právom na odškodnenie podľa Listiny základných práv a slobôd, a a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (č. ). Podľa názoru žalobkyne je výklad žalovaného aj v priamom rozpore s jeho vlastným konaním, lebo svojou odpoveďou zo dňa 12.06.2001 priznal odškodnenie H. I., ktorý bol Uznesením Vojenského obvodného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 25.02.1998 rovnako rehabilitovaný podľa Žalobkyňa zastala názor, že výklad žalovaného je aj v rozpore s Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 24.06.2020, ktorým boli žalobkyni priznané iné odškodňovacie položky. Žalobkyňa uviedla, že ustanovenie je prakticky identické s ustanovením českého zákona č. 198/1993 Sb. a Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky v takýchto prípadoch odškodnenie bez problémov priznáva. Poukázala pritom na Uznesenie Okresného súdu Kutná Hora sp. zn. Rt 1/2008 zo dňa 16.02.2009 a 07.05.2009 a následnú odpoveď Ministerstva spravodlivosti Českej republiky zo dňa 16.12.2009, a na Uznesenie Okresného súdu Ostrava č. k. Rt 3/2009-85 zo dňa 11.03.2010 a následnú odpoveď Ministerstva spravodlivosti Českej republiky zo dňa 22.11.2010. Žalobkyňa tieto rozhodnutia nepredložila spolu so žalobou. Ďalej poukázala na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20.08.2009 vo veci H. J., podľa ktorého je neprípustné vykladať zákony prameniace z doby spoločného československého štátu v jednej nástupníckej krajine v prospech poškodených a v druhej v ich neprospech, ktorý taktiež nepredložila. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuspokojil nárok žalobkyne do 6 mesiacov od padania žiadosti, žiada žalobkyňa úrok z omeškania odo dňa uplynutia 6 mesiacov podľa a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , s poukazom na dva rozsudky Okresného súdu Bratislava I a dva rozsudky Krajského súdu v Bratislave, ktoré nepredložila. Záverom žalobkyňa uviedla, že skutková podstata veci nie je sporná, ide len o právne posúdenie, preto navrhla, aby súd rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania.

2. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám vyjadril vo Vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 08.11.2021 žiadajúc žalobu v celom rozsahu zamietnuť a nepriznať žalobkyni náhradu trov konania. Žalovaný výslovne uviedol, že si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania. Žalovaný mal za to, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky postupovalo správne, keď oznámením č. zo dňa 18.06.2018 nevyhovelo žiadosti o odškodnenie v celom rozsahu z dôvodu, že na priznanie odškodnenia absentuje právny titul. Žalovaný v prvom rade poukázal na zámer samotného vyjadrení v dôvodovej správe: "Význam tohto zákona spočíva predovšetkým v morálnom zadosťučinení odporcom totalitného komunistického režimu v poukázaní na zločinnosť ideológie, na ktorej bol tento systém založený, a taktiež vyslovuje aj dôležitú zásadu civilizované právneho štátu, aby žiaden zločin nezostal nepotrestaný. ... Navrhovaný zákon nestanovuje pre obete komunistického systému nijaké materiálne pôžitky a nemá nároky na štátny rozpočet, vyjmúc prípadov, keď vláda je zmocnená, aby v niektorých prípadoch napravila niektoré krivdy spáchané na odporcoch komunistického režimu, najmä v oblasti sociálnej, zdravotnej, alebo finančnej." Citujúc ustanovenie s dôrazom na jeho poslednú vetu: "Na účely tohto konania sa primerane použijú ustanovenia a nasl. o súdnej rehabilitácii.", žalovaný deklaroval nemožnosť stotožnenia sa s výkladom žalobkyne, že citované ustanovenie je potrebné vykladať tak, že po zrušení rozsudku a zastavení trestného stíhania má "rehabilitovaná" osoba automaticky nárok aj na odškodnenie podľa Žalovaný naopak zastal názor, že odkazuje na len pokiaľ ide o proces samotného zrušenia rozsudku, čo vyplýva z formulácie "na účely tohto konania", avšak so zrušením či zmiernením trestu podľa nie je spojené odškodnenie v položkách podľa Žalovaný mal za to, že uvedený výklad žalovaného napokon podporuje aj následné ustanovenie v zmysle ktorého, zmiernenie niektorých krívd spáchaných na odporcoch komunistického režimu a na osobách, ktoré boli postihnuté jeho perzekúciami, upraví osobitný zákon. Z uvedených skutočností je, podľa názoru žalovaného, zrejmé, že nepredpokladá s akýmkoľvek materiálnym odškodnením, ale jeho podstatou je morálne zadosťučinenie, ktorému sa žalobkyni dostalo Uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 02.08.2017, ktorým bol zrušený

odsudzujúci Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 23.04.1974 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -25 zo dňa 31.05.1974. Na margo tvrdenia žalobkyne, že výklad žalovaného, že kto vykonal trest odňatia slobody a následne bol "rehabilitovaný" podľa , nemá nárok na žiadne odškodnenie, je v priamom rozpore s právom na odškodnenie podľa Listiny základných práva a slobôd, a a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, žalovaný uviedol, že predmetnému tvrdeniu žalobkyne nemožno prikladať žiadnu váhu, keďže ani jeden z ňou uvedených právnych predpisov nezakladá priamo nárok na odškodnenie, ale odkazuje na osobitný predpis, pričom žiaden z právnych predpisov platných v Slovenskej republike žalobkyni za daných skutkových okolností odškodnenie neumožňuje. Vo vzťahu k poukázaniu žalobkyne na obdobný prípad z roku 2001, v ktorom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky priznalo žiadateľovi odškodnenie, žalovaný uviedol, že nie je možné automaticky prezumovať správnosť takého postupu ministerstva v minulosti, a že aj aplikačná prax ministerstva sa vyvíja, a s odkazom na prednesenú argumentáciu, považuje aktuálny postup ministerstva za správny. V súvislosti s poukázaním žalobkyne na doposiaľ neprávoplatný Rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 24.06.2020, žalovaný zdôraznil, že proti označenému rozsudku podal dňa 31.07.2020 odvolanie, pričom toto konanie stále prebieha a nebolo ku dňu spísania vyjadrenia žalovaného k žalobe právoplatne skončené. Z toho dôvodu nie je, podľa žalovaného, možné uvedenému argumentu sine qua non vyhovieť. Žalovaný predniesol argumentáciu spochybňujúcu závery Rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 24.06.2020: Okrem vyššie uvedeného má žalovaný za to, že pre odškodnenie žalobkyne neexistuje ani žiaden ústavný rámec, resp. že odškodnenie žalobkyne nie je predmetom úpravy základných práv a slobôd v . Čl. 46 ods. 3 upravuje právo na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím. V zmysle domáhať sa práv uvedených v sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Nieto ustanovenia zákona, ktoré by žalobkyni v súvislosti s danými skutkovými okolnosťami priznávalo odškodnenie v sume 6,70 eur podľa Zároveň v skutkových okolnostiach prípadu nieto ani žiadneho nezákonného rozhodnutia. Žalovaný zdôraznil, že žiaden zákon v skutkových okolnostiach tohto prípadu odškodnenie žiadateľky neupravuje. Okruh prípadov, na ktoré sa vzťahujú súdne rehabilitácie podľa a prípadov, na ktoré sa vzťahuje zrušenie alebo zmiernenie trestu podľa je rozdielny, preto nie je dôvod spochybňovať prístup zákonodarcu, ktorý so súdnou rehabilitáciou podľa spojil i priznanie primeraného odškodnenia (popri spoločenskej rehabilitácii), no so zrušením alebo zmiernením trestu podľa spojil len morálne zadosťučinenie. Okrem toho, kým v prípadoch súdnych rehabilitácií podľa dochádza k zrušeniu odsudzujúceho rozsudku, na základe dochádza len k zmierneniu alebo zrušeniu trestu bez zrušenia samotného rozhodnutia o vine. Aj táto skutočnosť odôvodňuje rozdielnosť nárokov, ktoré sú spojené so súdnou rehabilitáciou (materiálne odškodnenie) a zrušením alebo zmiernením trestu podľa Žalovaný mal za to, že v úprave neexistuje žiadna medzera, ktorú by bolo potrebné vypĺňať výkladom. Preto, ak tento zákon odškodnenie neupravuje, práve naopak, ani v dôvodovej správe ho nepredpokladá, a pri odkaze na hovorí len o primeranom použití a nasl. , neexistuje žiaden právny základ, na podklade ktorého by žiadateľovi bolo možné priznať odškodnenie v položkách podľa Ak by zákonodarca pri zmiernení alebo zrušení trestu podľa mal záujem priznať odškodnenie v položkách podľa , nepochybne by na túto úpravu odkázal, resp. by jednoznačne uviedol, že pri odškodnení sa postupuje primerane podľa tohto ustanovenia. Napokon, ak by zákonodarca predmetným zákonom mal záujem rozšíriť okruh osôb, ktorým patrí odškodnenie podľa o osoby, v prípade ktorých dôjde k zmierneniu alebo zrušeniu trestu podľa , nemohla by dôvodová správa konštatovať, že nemá nároky na štátny rozpočet. Žalovaný považoval za dôležité opätovne poukázať na zámer samotného vyjadrený v dôvodovej správe, ktorú citoval vyššie. Žalovaný mal teda za to, že odkazuje na len pokiaľ ide o proces samotného zrušenia rozsudku, čo vyplýva z formulácie "na účely tohto konania", avšak so zrušením či zmiernením trestu podľa nie je spojený žiaden nárok na odškodnenie v položkách podľa Ani a ani neupravujú medze, v ktorých by bolo možné pri skutkových okolnostiach tohto prípadu priznať žalobkyni akékoľvek odškodnenie. Príklady aplikačnej praxe Ministerstva spravodlivosti Českej republiky, na ktoré žalobkyňa poukázala, žalovaný označil za de iure úplne irelevantné v prejednávanej veci. Sumarizujúc

vyššie uvedené, zastal žalovaný názor, že žalobkyňa v konaní nemôže byť úspešná, keďže za opísaných skutkových okolností nie je daný právny titul jej nároku.

3. Súd získal vedomosť o Vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 08.11.2021 až počas pojednávania konaného dňa 02.06.2022, kedy žalovaný súdu oznámil, že vyjadrenie k žalobe zaslal súdu elektronicky dňa 08.11.2021. Po oboznámení sa s obsahom listín prináležiacich k sporu sp. zn. , obsiahnutých v elektronickom súdnom registri, súd zistil, že sa v ňom nenachádza elektronické podanie žalovaného zo dňa 08.11.2021. Žalovaný preto doručil súdu na pojednávaní dňa 02.06.2022 krátkou cestou jedno vyhotovenie Vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 08.11.2021, ktoré súd zažurnalizoval do spisu ako č. l. 35 - 38.

4. Riadne a včas predvolaný advokát žalobkyne sa na pojednávanie konané dňa 02.06.2022 nedostavil, pričom svoju neúčasť aj neúčasť žalobkyne ospravedlnil elektronickým podaním zo dňa 30.05.2022 nazvaným "Žaloba o odškodnení - 6,70 eur s příslušenstvím - omluva a návrhy", datovaným 28.05.2022 (č. l. 23 - 33), v ktorom uviedol, že ospravedlňuje svoju neúčasť a neúčasť žalobkyne na pojednávaní z dôvodu, že cestovné náklady by mnohonásobne prevýšili hodnotu sporu (6,70 eur), a že súhlasia s prejednaním veci bez ich osobnej účasti. Súd preto pojednával v neprítomnosti advokáta žalobkyne podľa . V elektronickom podaní advokáta žalobkyne zo dňa 30.05.2022, nazvanom "Žaloba o odškodnení - 6,70 eur s příslušenstvím - omluva a návrhy", datovanom 28.05.2022 (č. l. 23 - 33), navrhla žalobkyňa konanie prerušiť podľa do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v spore sp. zn. .

5. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 02.06.2022 zotrval na tvrdeniach obsiahnutých vo Vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 08.11.2021 a súhlasil s prerušením konania až do času, kým nebude právoplatne rozhodnuté o jeho odvolaní proti Rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 24.06.2020, ktorým súd vyhovel žalobe s identickými stranami sporu a totožným predmetnom sporu. Na základe návrhu žalobkyne na prerušenie konania, súhlasu žalovaného s prerušením konania, a zistenia, že v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. sa rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní (V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. sa žalobkyňa domáha od žalovaného zaplatenia odškodnenia 6,70 eur s úrokom 5,00% od 16.11.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. V súdom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , sa tá istá žalobkyňa domáha od toho istého žalovaného odškodnenia 266,94 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Okresný súd Bratislava I rozhodol v spore vedenom pod sp. zn. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 24.06.2020, ktorým žalobe vyhovel v prvom výroku enunciátu rozsudku, a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v pomere 100% v druhom výroku enunciátu rozsudku. Žalovaný podal proti tomuto rozsudku odvolanie, o ktorom odvolací súd doteraz nerozhodol. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. nie nie medzi stranami sporná vec po skutkovej stránke a v otázke výšky nároku. Vec je medzi stranami sporná po právnej stránke. Vyriešenie právnej stránky veci v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. má význam pre rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , nakoľko právoplatné rozhodnutie v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. bude mať význam pre rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. ) súd konanie prerušil do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 02.06.2022 v súlade s ustanovením . Po tom, čo súd na pojednávaní vyhlásil uznesenie, ktorým konanie prerušil do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , a oznámil, že uznesenie podľa vyhotoví písomne a doručí neprítomnému advokátovi žalobkyne a žalovanému, pretože je proti nemu prípustné odvolanie ( ), udelil žalovaný súhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania podľa (poznámka súdu: aj žalobkyňa súhlasila s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania v bode VII. žaloby).

6. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. -43 zo dňa 02.06.2022, ktorým súd konanie prerušil do právoplatného skončenia súdneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. , nadobudlo právoplatnosť dňa 24.08.2022. Spolu s Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. -43 zo dňa 02.06.2022 doručil súd advokátovi žalobkyne Vyjadrenie

žalovaného k žalobe zo dňa 08.11.2021 s výzvou, aby sa k nemu vyjadril v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ak to považuje za potrebné, a Zápisnicu o pojednávaní zo dňa 02.06.2022.

7. Žalobkyňa sa k Vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 08.11.2021, resp. k vyjadreniu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 02.06.2022, nevyjadrila.

8. Uznesením Mestského súdu Bratislava IV č. k. zo dňa 24.01.2025, právoplatným dňa 05.02.2025, rozhodol súd o pokračovaní v konaní, ktoré bolo prerušené Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. -43 zo dňa 02.06.2022, právoplatným dňa 24.08.2022, podľa ustanovenia , keďže odpadla prekážka, pre ktorú bolo konanie prerušené, nakoľko súd zistil, že vo veci vedenej na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. (do 31.05.2023 vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ) bolo rozhodnuté Rozsudkom Mestského súdu Bratislava IV č. k. -152 zo dňa 06.03.2024, právoplatným a vykonateľným dňa 01.05.2024, tak, že súd žalobu zamietol a žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal.

9. Z pripojeného Rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. -152 zo dňa 06.03.2024, právoplatného a vykonateľného dňa 01.05.2024 (č. l. 63 - 66 spisu), vyplýva, že v súdom konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. (do 31.05.2023 vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ), v ktorom sa tá istá žalobkyňa domáhala od toho istého žalovaného odškodnenia 266,94 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, bol Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -118 zo dňa 15.12.2022, právoplatným a vykonateľným dňa 10.03.2020, na odvolanie žalovaného, zrušený Rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. -88 zo dňa 24.06.2020 (ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel v prvom výroku enunciátu rozsudku, a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v pomere 100% v druhom výroku enunciátu rozsudku) a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, vyslovil pre súd prvej inštancie záväzný právny názor, že žalobkyňa nie je oprávnenou osobou domáhať sa odškodnenia podľa , nakoľko odsudzujúce rozhodnutie bolo zrušené podľa , a že súd prvej inštancie má žalobkyňou uplatnený nárok posúdiť v intenciách Nakoľko v spore vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. (do 31.05.2023 vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ) nie je medzi stranami sporná vec po skutkovej stránke a v otázke výšky nároku, ale vec je medzi stranami sporná po právnej stránke, a vyriešenie právnej stránky veci v spore vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. má význam pre rozhodnutie Mestského súdu Bratislava IV v spore vedenom pod sp. zn. , je právny názor vyslovený odvolacím súdom v spore vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. , t. j. právny názor, že žalobkyňa nie je oprávnenou osobou domáhať sa odškodnenia podľa , nakoľko odsudzujúce rozhodnutie bolo zrušené podľa , a že súd prvej inštancie má žalobkyňou uplatnený nárok posúdiť v intenciách , záväzným právnym názorom ( ) aj v spore vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. .

10. Podľa Čl. 12 Základných princípov v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.

11. Podľa , pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.

12. Podľa , vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

13. Žalobkyňa súhlasila s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania v bode VII. žaloby. Žalovaný súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania podľa na pojednávaní konanom dňa 02.06.2022. Vzhľadom na to súd na prejednanie sporu, v súlade s citovaným ustanovením , nenariadil pojednávanie, a v zmysle citovaného ustanovenia rozsudok verejne vyhlásil dňa 07.08.2025 o 11:00 hod. Oznámenie o mieste a

čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli Mestského súdu Bratislava IV, pracovisko Prokofievova 6 - 12, Bratislava - Petržalka, dňa 22.07.2025 a zverejnené na webovej stránke Mestského súdu Bratislava IV dňa 22.07.2025. Žiadna zo strán nepožiadala súd o oznámenie miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. Strany sporu ani advokát žalobkyne sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť spisového materiálu vzťahujúceho sa na daný spor, opísanými v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia rozsudku; Rozsudkom Mestského súdu Bratislava IV č. k. -152 zo dňa 06.03.2024, právoplatným a vykonateľným dňa 01.05.2024 (č. l. 63 - 66 spisu); a výpoveďou žalovaného na pojednávaní dňa 02.06.2022, na ktorom žalovaný udelil súhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania podľa ; z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:

15. Medzi stranami nebola vec sporná po skutkovej stránke a v otázke výšky nároku. Vec bola medzi stranami sporná po právnej stránke.

16. Z nesporných skutkových okolností je zrejmé, že žalobkyňa bola Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 23.04.1974 v spojení s Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -25 zo dňa 31.05.1974 uznaná vinnou z prečinu proti socialistickému spolužitiu podľa o prečinoch a bol jej uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov, ktorý vykonala od 05.09.1974 do 05.12.1974. Uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 02.08.2017, právoplatným dňa 02.08.2017, boli hore uvedený odsudzujúci rozsudok v spojení s hore uvedených uznesením odvolacieho súdu zrušené podľa a trestné stíhanie pre daný skutok (za ktorý žalobkyňa už trest odňatia slobody vykonala) bolo zastavené podľa Žalobkyňa požiadala Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o odškodnenie v položke náhrada trestného konania vo výške 6,70 eur Žiadosťou o odškodnenie zo dňa 15.05.2018. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky Žiadosti o odškodnenie zo dňa 15.05.2018 nevyhovelo v Oznámení o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 18.06.2018, z dôvodu, že nie je daný právny titul pre priznanie odškodnenie uplatneného podľa , nakoľko odkazuje na len pokiaľ ide o proces samotného zrušenia rozsudku, čo vyplýva z formulácie "na účely tohto konania", avšak so zrušením či zmiernením trestu podľa nie je spojené odškodnenie v položkách podľa , a žiadnym spôsobom neupravuje náhradu škody.

17. Podľa o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), účelom zákona je zrušiť odsudzujúce súdne rozhodnutia za činy, ktoré v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti rešpektujúcej občianske politické práva a slobody zaručené a vyjadrené v medzinárodných dokumentoch a medzinárodných právnych normách zákon označoval za trestné, umožniť rýchle preskúmanie prípadov osôb takto protiprávne odsúdených v dôsledku porušovania zákonnosti na úseku trestného konania, odstrániť neprimerané tvrdosti v používaní represie, zabezpečiť neprávom odsúdeným osobám spoločenskú rehabilitáciu a primerané hmotné odškodnenie a umožniť zo zistených nezákonností vyvodiť dôsledky proti osobám, ktoré platné zákony vedome alebo hrubo porušovali.

18. Podľa , činy, ktoré smerovali k uplatneniu práv a slobôd občanov zaručených a vyhlásených vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv a v nadväzujúcich medzinárodných paktoch o občianskych a politických právach, boli česko-slovenskými vyhlásené za trestné v rozpore s medzinárodným právom a medzinárodnému právu odporovalo aj ich trestné stíhanie a trestanie.

19. Podľa , nárok na odškodnenie zahŕňa najmä: c) náhradu trov trestného konania vo výške 6,70 eura, výkonu väzby vo výške 20 eur za každý mesiac väzby a výkonu trestu odňatia slobody vo výške 5 eur za každý mesiac výkonu trestu, pokiaľ poškodený nepožiada, aby mu bola namiesto týchto náhrad poskytnutá náhrada skutočne zaplatených trov.

20. Podľa , pri uplatňovaní nárokov podľa , 26 a 27 sa postupuje podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

21. Podľa o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), súd na návrh zruší alebo zmierni trest uložený za trestný čin, na ktorý sa nevzťahuje rehabilitácia podľa o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, ak sa v priebehu konania preukáže, že konanie odsúdeného smerovalo k ochrane základných ľudských a občianskych práv a slobôd nie zjavne neprimeranými prostriedkami. Na účely tohto konania sa primerane použijú ustanovenia a nasl. o súdnej rehabilitácii.

22. Podľa Čl. 46 ods. 3 ústavného , každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

23. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len ""), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len ""). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

24. Podľa zákona č , právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste má voči štátu ten, na kom bol úplne alebo čiastočne vykonaný trest, ak v neskoršom konaní bol spod žaloby oslobodený alebo ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené.

25. Podľa , pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone .

26. Podľa v znení neskorších predpisov, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

27. Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

28. Doterajšia spornosť ohľadom právnej stránky veci bola odstránená pre súd prvej inštancie v tomto spore záväzným právnym názorom odvolacieho súdu v spore vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. , do právoplatného skončenia ktorého bolo konanie vedené na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. prerušené podľa Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. -43 zo dňa 02.06.2022, právoplatným dňa 24.08.2022, vysloveným odvolacím súdom v Uznesení Krajského súdu v Bratislave č. k. -118 zo dňa 15.12.2022, právoplatnom a vykonateľnom dňa 10.03.2020, že žalobkyňa nie je oprávnenou osobou domáhať sa odškodnenia podľa , nakoľko odsudzujúce rozhodnutie bolo zrušené podľa , a že súd prvej inštancie má žalobkyňou uplatnený nárok posúdiť v intenciách Nakoľko v spore vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. nie je medzi stranami sporná vec po skutkovej stránke a v otázke výšky nároku, ale vec je medzi stranami sporná po právnej stránke, a vyriešenie právnej stránky veci v spore vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. má význam pre rozhodnutie Mestského súdu Bratislava IV v spore vedenom pod sp. zn. , je právny názor vyslovený odvolacím súdom v spore vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. , t. j. právny názor, že žalobkyňa nie je oprávnenou osobou domáhať sa odškodnenia podľa , nakoľko odsudzujúce rozhodnutie bolo zrušené podľa , a že súd prvej inštancie má žalobkyňou uplatnený nárok posúdiť v intenciách , záväzným právnym názorom ( ) aj v spore vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. .

29. Žalobkyňa bola pôvodne odsúdená pre prečin proti socialistickému spolužitiu podľa o prečinoch. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov sa však na tento prečin nevzťahoval. K zrušeniu tohto odsúdenia došlo až v prieskumnom konaní na základe o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému v znení neskorších predpisov, pričom predpokladom na zrušenie tohto odsúdenia je preukázanie, že konanie odsúdeného smerovalo k ochrane základných ľudských a občianskych práv a slobôd nie zjavne neprimeranými prostriedkami.

30. Rešpektujúc záväzný právny názor ( ) odvolacieho súdu v spore vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. , vyslovený v Uznesení Krajského súdu v Bratislave č. k. -118 zo dňa 15.12.2022, právoplatnom a vykonateľnom dňa 10.03.2020, že žalobkyňa nie je oprávnenou osobou domáhať sa odškodnenia podľa , nakoľko odsudzujúce rozhodnutie bolo zrušené podľa , a že súd prvej inštancie má žalobkyňou uplatnený nárok posúdiť v intenciách , posúdil súd uplatnený nárok aj v intenciách o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody podľa citovaného zákona je kumulatívne splnenie zákonných podmienok, ktorými sú existencia titulu (nezákonného rozhodnutia), vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. V konaní nebola sporná existencia titulu, ktorý je Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 23.04.1974. V nadväznosti na zrušenie uvedeného odsudzujúceho rozsudku žalobkyňa žiadala náhradu škody spočívajúcej v náhrade trov trestného konania, pričom vychádzala z paušálnej sumy uvedenej v citovanom ustanovení Ako to vyplýva aj zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu v spore vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. , vysloveného v Uznesení Krajského súdu v Bratislave č. k. -118 zo dňa 15.12.2022, právoplatnom a vykonateľnom dňa 10.03.2020, odškodnenie podľa žalobkyni nepatrí a nemožno na prejednávanú vec aplikovať. Podstatnou skutočnosťou je, že predmetné ustanovenie umožňuje oprávneným osobám žiadať odškodnenie v rozsahu stanovenej paušálnej sumy, teda bez potreby preukazovať výšku týchto nárokov. Vo vzťahu k uplatňovanému nároku žalobkyňa neuviedla žiadne ďalšie tvrdenia ohľadne jeho vzniku a netvrdila a ani nepreukázala skutočnú výšku nároku na náhradu trov trestného konania.

31. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobkyňa nepreukázala vznik a výšku uplatneného nároku na náhradu trov trestného konania, preto ani nedošlo k naplneniu predpokladov stanovených na priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, z ktorého dôvodu súd žalobu zamietol v I. výroku enunciátu rozsudku.

32. Záverom súd dodáva, že poukazovanie žalobkyne na rozhodnutia súdov Českej republiky sú nepochybne inšpiratívne vzhľadom na príbuznosť právnej úpravy a možno v rámci argumentácie využiť úvahy v nich uvedené, nemožno ich však považovať za súčasť ustálenej rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky a poukazovať na ne ako judikáty, ergo výklad zákona, od ktorého možno odvodzovať právnu istotu adresáta právnych noriem platných v Slovenskej republike.

33. Taktiež poukazovanie žalobkyne na rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky, ktoré nie sú judikátmi (t. j. neboli ako rozhodnutia zásadného významu publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky), je bez zásadnejšieho právneho významu, nakoľko takéto rozhodnutia sú záväzné len pre strany sporu, ktorých sa týkajú, a nemajú odporúčací charakter pre budúce rozhodnutia v skutkovo a právne obdobným sporoch, ako je tomu v prípade judikátov. A aj v prípade uplatňovania judikátov sú súdy vždy povinné brať zreteľ na osobitnosti každého jedného sporu zvlášť. II.

34. O nároku žalovaného na náhradu trov konania rozhodol súd v II. výroku enunciátu rozsudku podľa v spojení s tak, že žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.

35. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

36. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Žalovaný mal vo veci plný úspech, keďže súd žalobu zamietol, preto žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva proti žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemala, v plnom rozsahu (t. j. v rozsahu 100%). Nakoľko však žalovaný vo Vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 08.11.2021 výslovne uviedol, že si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania, rozhodol súd o nároku žalovaného na náhradu trov konania tak, ako je uvedené v II. výroku enunciátu tohto rozsudku, ktorým žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.

Poučenie:

Proti I. výroku enunciátu tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie ( ).

Proti II. výroku enunciátu tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie (/ ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania / /) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).