Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/51/2021

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v sporovej veci žalobcu: S. S., H.. XX.XX.XXXX, C. C. XXXXX/XC, XXX XX C. - H. Z., právne zastúpený: Advokátska kancelária Jakubčová a partneri, s.r.o., IČO: 50 046 594, so sídlom Mickiewiczova 2248/2, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, 2/ LICITOR group, a.s., IČO: 36 421 561, so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, o nariadenie neodkladného opatrenia a o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva a o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

odôvodnenie:

1. Na tunajšom súde je vedené konanie o nariadenie neodkladného opatrenia a o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva a o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnosti.

2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že dňa 04.04.2017 uzatvoril so žalovaným 1/ Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 395.000,00 €, pričom záväzok z predmetnej zmluvy bol, na základe uzatvorenej zmluvy, zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX, N. X. Ú. M. K., X. E., H. K. N. X. M. K., X. D., E. Ú. D.. Ako žalobca ďalej uviedol, na splátkach úveru bola zaplatená suma cca. 50.000,00 €, žalovaný 1/ však požadoval od neho zaplatenie sumy vo výške cca. 400.000,00 € ako zostatok pohľadávky bez jej bližšej špecifikácie, a to na základe oznámenia o predčasnej splatnosti úveru a výzvy, podľa ktorej má zaplatiť celý zostatok úveru v priebehu pár dní; predmetnému oznámeniu a výzvy mala predchádzať výzva na úhradu záväzku rovnako s veľmi krátkou lehotou na úhradu omeškaných splátok úveru. Žalobca s uvedenými skutočnosťami nesúhlasí, pričom má za to, že k zosplatneniu úveru došlo v rozpore s ustanovením v spoj. s . Napriek uvedenému, žalovaný 1/ začal s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktorým poveril žalovaného 2/, ktorý však nevykonáva úkony v tomto procese zákonným spôsobom.

3. Ako žalobca uviedol, zmluva o úvere sa považuje v zmysle za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa viaže záložná zmluva. Inštitút záložného práva sa vyznačuje svojou subsidiárnou a akcesorickou povahou: subsidiarita vyjadruje, že ide o podporný zdroj uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa, ktorý nastupuje len vtedy, ak pohľadávka nebola dlžníkom dobrovoľne splnená a ani nezanikla iným spôsobom; akcesorita spočíva v tom, že bez základného - hlavného záväzkového právneho vzťahu nemôže existovať ani záložný právny vzťah. Žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy nevystupoval ako podnikateľský subjekt, ale ako fyzická osoba - spotrebiteľ, preto nemožno uvažovať o tom, že úverová zmluva sa spravuje ustanoveniami , ale všetky zmluvy sa musia považovať za spotrebiteľské. Prioritnou otázkou v tomto konaní je podľa žalobcu určenie neplatnosti úverovej zmluvy, ktorá je neplatná, nakoľko odporuje zákonu a zákon obchádza

tým, že mala byť zriadená podľa o bankách ako hypotekárny úver, čo sa však nestalo. Záložná zmluva je, v zmysle a 39 , neplatná už od samého počiatku, z čoho vyplýva nezákonnosť a neplatnosť výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby, nakoľko žalovaný 1/ na základe takejto zmluvy nemohol previesť na dražobnú spoločnosť viac práv, než sám mal. Podľa názoru žalobcu, ten neuzatvoril predmetnú záložnú zmluvu slobodne a vážne, pred samotným podpisom predmetnej záložnej zmluvy nemal možnosť obe zmluvy (úverovú zmluvu a záložnú zmluvu) posúdiť a žalovaný 1/ ho neinformoval ani o skutočnosti, že predmetný úver mohol a mal byť poskytnutý ako hypotekárny úver. Ďalšími neprijateľnými zmluvnými podmienkami obsiahnutými v zmluve o úvere majú byť: v zmluve sú uvedené zmluvné pokuty voči žalobcovi ako spotrebiteľovi, možnosť žalovaného jednostranne zvyšovať úrokovú sadzbu, povinnosť hradiť poplatok za vedenie úverového účtu, poplatok v zmluve nie je uvedený, atď. V tomto smere žalobca poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 28.09.2011, podľa ktorého neplatná je taká úverová zmluva, ktorá má znaky zneužitia ľahkovážnosti a núdze spotrebiteľa zo strany veriteľa, na čo nadväzuje nerozvážne konanie žalobcu - spotrebiteľa, ktorý podpísal záložnú zmluvu takýmto spôsobom. Rovnaký súd v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 21.11.2012 určil za neprijateľnú podmienku ustanovenie úverovej zmluvy, ktoré veriteľovi umožňuje inkasovať prvú splátku a poplatok už pri poskytnutí úveru (v rozhodnutí odvolací súd vyjadril aj názor, že slovenská právna úprava výkonu záložného práva umožňujúca uspokojenie pohľadávky dodávateľa z majetku spotrebiteľa bez súdnej kontroly je v kolízií s princípom efektivity únijného práva a umožňuje obísť dôležitý prvok práva EÚ, ktorým je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok); obdobou problematikou sa zaoberal aj Krajský súd v Trnave v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 09.08.2011, v ktorom súd pomenoval aj praktiku veriteľa, ktorý si už v čase poskytnutia úveru voči spotrebiteľovi započíta výšku odmeny za poskytnutie spotrebiteľského úveru a poplatky za vedenie úverového účtu. Aj v zmysle smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je veriteľ povinný v dostatočnom časovom predstihu pred uzatvorením zmluvy poskytnúť spotrebiteľovi potrebné informácie a vysvetlenia, a to aby mohol posúdiť, či ponúkaná zmluva spĺňa jeho potreby a zodpovedá jeho finančnej situácii, a to aj s objasnením informácii, ktoré sa poskytujú pred uzavretím zmluvy, základných vlastností ponúkaných úverových produktov a konkrétneho vplyvu, ktorý môžu mať na spotrebiteľa, vrátane dôsledkov neplnenia zmluvy spotrebiteľom. Podľa článku 6 ods. 1 tejto smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok, pričom takáto právna norma má prednosť pred vnútroštátnou právnou úpravou.

4. Vzhľadom na uvedené, ochranu žalobcu - spotrebiteľa nie je možné zabezpečiť inak, ako vyhlásením zmluvy o úvere a záložnej zmluvy za neplatné v celom rozsahu, nie je možné zabrániť žalovanému 1/ do budúcna, aby postihol majetok žalobcu, pričom žalobca potrebuje mať vyriešenú otázku oprávnenosti postupov žalovaného 1/, najmä pri uplatňovaní si uspokojovania domnelých pohľadávok postihom jeho majetku za neplnenie, ktoré neposkytol a za vysoké sankcie, bez súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok; žalobca sa nemohol pred podpisom zmluvy oboznámiť s obsahom záložnej zmluvy a tak zistiť, okrem neproporčného ručenia, aj jej neurčitosť. Záložná zmluva je neplatná tiež preto, že spolu s úverovou zmluvou predstavujú nástroj na zrealizovanie výkonu práva (bez predchádzajúcej súdnej kontroly) postihu majetku záložcu za plnenie dlhu, z neprimerane sa zvyšujúceho záväzku dlžníka, v dôsledku uplatnenia koncentračného účinku viacnásobných postihov dlžníka, najmä spojených so stratou výhody splátok, čo bez požadovaného výroku malo za následok zmarené úsilie zákonodarcu, prejavené legislatívnou činnosťou, zameranou na zriedenie zákonom ustanovenej právnej ochrany spotrebiteľa, ktorého úmyslom bolo zabrániť platnému uzatváraniu, pre spotrebiteľa nevýhodných a nemorálnych spotrebiteľských zmlúv o úveroch, ktoré by obsahovali neprimerané obchodné podmienky a podmienky v rozpore s dobrými mravmi, ktoré spotrebiteľa, v pozícií dlžníka, stavajú do nevýhodného postavenia a veriteľovi privodzujú neprimerane vysoké obohatenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a predpisom.

5. Žalobca ďalej poukázal aj na nezákonnosť postupu žalovaného 2/ pri vykonávaní dražby: v oznámení a vo výzve zo dňa 25.05.2021 zaslanému žalovanému 2/ namietal určité skutočnosti a žiadal vyhotoviť nový znalecký posudok, s ktorými námietkami sa však žalovaný 2/ nevysporiadal ani do dnešného dňa a nedal si vyhotoviť nový znalecký posudok, čo je v rozpore so zákonom; v znaleckom posudku uvedená hodnota nehnuteľnosti vo výške 585.000,00 €, ktorá sa inak zhoduje aj s hodnotou uvedenou

v napadnutých zmluvách, nezodpovedá skutočnosti, nehnuteľnosť je podhodnotená o takmer polovicu jej reálnej výšky, čo predstavuje rozpor s platnými zákonmi, ale prieči sa aj dobrým mravom.

6. Žalobca má teda za to, že nie je prípustné, aby v prípade spornosti zmluvy veriteľ použil na uspokojenie pohľadávky inštitút výkonu záložného práva, ktorý spôsobuje najťažší zásah do vlastníckeho práva k obydliu, a tento inštitút by sa mal využívať len v prípade nespornosti zabezpečenej pohľadávky a ako posledný spôsob uspokojenia pohľadávky veriteľom. Ďalej má za to, že v rámci realizácie inštitútu dobrovoľnej dražby, v ktorom sa vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 21, a 19 spojený s (ako je tomu aj v prejednávanej veci), je v podstate záložca počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného práva funkciu akéhosi „exekučného titulu s priamym dosahom na ústavné práva záložcu“. Takáto konštrukcia však odporuje základným zásadám súkromného práva, najmä zásade rovnosti účastníkov súkromnoprávnych vzťahov s dosahom na , kedy je vlastníckemu právu nadradené iné vecné právo vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti jeho výkonu zmocneným orgánom štátnej moci (súdom). Na záver žalobca poukazuje na Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl zo dňa 08.03.2005, ktorým ústavný súd zrušil ustanovenie českého zákona o verejných dražbách z dôvodu, že umožňovalo nútenú dražbu majetku bez toho, aby pohľadávka bola priznaná vykonateľným súdnym rozhodnutím, alebo iným kvalifikovaným aktom poskytujúcim záruku vierohodnosti a kontrolovateľnosti, pričom táto skutočnosť, že zákon zveril do rozhodovania dražobníka - súkromnej osoby také otázky, ktoré musí v právnom štáte zodpovedať súd, zakladá nezlučiteľnosť takejto právnej úpravy s princípmi právneho štátu.

7. Na základe uvedených skutočností žiada, aby tunajší súd neodkladným opatrením uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa dočasne výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na F. Č.. XX, N. X. Ú. M. K., X. E., H. K. N. X. M. K., X. D., E. Ú. D., a to formou dobrovoľnej dražby alebo priameho predaja, a žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa dočasne realizácie úkonov spojených s dobrovoľnou dražbou dotknutých nehnuteľností, a to z dôvodu, že úverovú a záložnú zmluvu je nevyhnutné podrobiť súdnej kontrole a posúdiť ich platnosť. Ako prílohu žaloby žalobca predložil plnomocenstvo udelené pre právneho zástupcu na zastúpenia v tomto konaní, kópiu Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 04.04.2017, uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným 1/, kópiu oznámenia a výzvy právneho zástupcu žalobcu, adresovanú žalovanému 2/, na upustenie od vykonávania dražby dotknutých nehnuteľností, informatívny výpis LV č. XX z katastra nehnuteľností a kópiu oznámenia žalovaného 2/ o čase, mieste a predmetu dobrovoľnej dražby.

8. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

12. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

14. Podľa uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

15. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Neodkladné opatrenie je procesným inštitútom, ktorým môže súd uložiť účastníkovi súdneho konania primerané povinnosti alebo obmedzenia výlučne v prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery sporových strán alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže súd rozhoduje o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia v relatívne krátkej zákonnej lehote, predpoklady pred nariadením neodkladného opatrenia sa spravidla posudzujú bez nariadenia pojednávania, bez riadneho dokazovania a bez výsluchu a vyjadrenia protistrany. Nevyhnutným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je to, aby navrhovateľ riadne opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a tieto dostatočne osvedčil predložením všetkých listinných dôkazov, o ktoré opiera uplatnený nárok; nedôvodnému, či neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.

17. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel tunajší súd k záveru, že žalobca relevantným spôsobom neosvedčil existenciu dôvodnosti poskytnutia ochrany formou neodkladného opatrenia.

18. Zo žalobcom predložených dokumentov je zrejmé, že na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.04.2017, uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným 1/, bol žalobcovi poskytnutý úver na bývanie vo výške 395.000,00 €, ktorý bol, rovnako na zmluvnom základe, zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam (bližšie špecifikovaným vyššie) vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktoré vzniklo jeho zápisom do katastra nehnuteľností, pričom táto skutočnosť je osvedčená informatívnym výpisom dotknutého listu vlastníctva z katastra nehnuteľností. Keďže žalobca neplnil svoje zmluvné povinnosti riadne a včas, žalovaný 1/ mal pristúpiť k výkonu svojho záložného práva a výkonom dobrovoľnej dražby mal poveriť žalovaného 2/ - oznámenie o začatí výkonu záložného práva žalovaného 1/ je tiež zapísané na príslušnom liste vlastníctva. Z predloženého oznámenia dražobníka - žalovaného 2/ je tiež zrejmé, že ten aj pristúpil k výkonu dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, pričom dátum prvej dražby bol stanovený na 11.06.2021.

19. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 10.06.2021 poukázal na údajnú absolútnu neplatnosť uzatvorenej úverovej a záložnej zmluvy v dôsledku nekalého postupu žalovaného 1/, ako veriteľa, pri uzatváraní zmluvy (neposkytnutie dostatočných informácii o povahe a základných vlastností ponúkaného úverového produktu, ako aj konkrétneho vplyvu, ktorý môže mať na spotrebiteľa, nesprávny postup pri zosplatnení úveru), pre ktorý ten podpísal predloženú zmluvu nerozvážne, ako aj na viaceré podľa jeho názoru neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré majú spoločne zakladať nezákonnosť vykonávania záložného práva žalovaného 1/ formou dobrovoľnej dražby zo strany žalovaného 2/, pričom poukázal aj na viaceré rozhodnutia v spotrebiteľských veciach. Ďalej namieta aj postup žalovaného 2/ pri vykonávaní dobrovoľnej dražby, a to konkrétne nevysporiadanie sa s jeho námietkami týkajúcimi vyhotoveného znaleckého posudku, ako podkladu pre vykonávanie dražby, ktoré sú však podľa názoru tunajšieho súdu irelevantné vo vzťahu k samotnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

20. V kontradiktórnom konaní je základnou procesnou povinnosťou každej sporovej strany označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto tvrdenia preukázať relevantným spôsobom, inak týmto tvrdeniam nemôže byť vyhovené. Žalobca v danom prípade neuviedol žiadne relevantné skutkové tvrdenia na osvedčenie dôvodnosti jeho nároku, pričom zároveň je nevyhnutné zdôrazniť aj skutočnosť, že prosté spochybňovanie platnosti úverovej a záložnej zmluvy a konštatovanie neprijateľnosti zmluvných podmienok žalobcom nezakladá bez ďalšieho bezodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu; samotné posúdenie (ne)platnosti dotknutých právnych úkonov bude v danom prípade až predmetom konania vo veci samej. Žalobca k svojmu návrhu nepriložil ani viaceré dokumenty, na ktoré sa sám odvoláva a ktorých obsah spochybňuje (výzva na úhradu záväzku, oznámenie o predčasnej splatnosti a výzva na úhradu zostatku úveru).

21. Z predloženého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh vyplýva, že ak žalovaný 1/ realizuje svoje záložné právo zriadené v jeho prospech a žalovaný 2/ fakticky vykonáva dobrovoľnú dražbu nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, tí postupujú na zmluvnom základe a podľa osobitného predpisu o dobrovoľných dražbách, t. j. právnym podkladom na takýto postup je samotná zmluva zo dňa 04.04.2017 uzatvorená medzi sporovými stranami, ako aj zákonná úprava; opak nebol preukázaný z predložených dokumentov. Výkonom záložného práva sa sleduje legitímny cieľ, a to uspokojenie pohľadávky veriteľa z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným a možným zákonom. Uzatvorenie záložnej zmluvy so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom uvedená skutočnosť musí byť dlžníkovi známa už pri uzatváraní zmluvy, ktorou zabezpečuje plnenie zmluvného záväzku. Z uvedeného dôvodu možno hovoriť o zásahu do vlastníckych práv záložcu na základe jeho vlastnej dispozície.

22. O dôvodnosti návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, najmä z hľadiska bezodkladnej potreby takejto úpravy, nemožno hovoriť ani s ohľadom na samotný dátum podania návrhu a žaloby vo veci samej, a to jeden deň pred dátumom vykonania dobrovoľnej dražby, z čoho vyplýva, že žalobca musel mať vedomosť o namietaných nedostatkoch úverovej a záložnej zmluvy už oveľa skôr: vo výzve na upustenie od vykonávania dražby, adresovanej žalovanému 2/, žalobca sám uviedol, že oznámenie o vykonaní dobrovoľnej dražby mu bolo doručené už dňa 22.04.2021, uvedenému úkonu muselo časovo predchádzať oznámenie veriteľa o začatí výkonu svojho záložného práva, ktoré malo byť zapísané do katastra nehnuteľností ešte v roku 2020 (viď. predložený výpis dotknutého listu vlastníctva z katastra nehnuteľností, z ktorého vyplýva, že toto oznámenie bolo zaevidované pod č. S.-XXX/XXXX, Č.. T.. XXX/XX), ako aj poverenie žalovaného 2/ výkonom dražby, v neposlednom rade však musel veriteľ najskôr vyzvať žalobcu na úhradu jeho dlhu a následne zosplatniť úver a vyzvať žalobcu na úhradu celého zostatku úveru. Napriek týmto skutočnostiam mal byť žalobca nečinný, nakoľko z jeho návrhu nevyplýva žiadnym spôsobom, že by uskutočnil akýkoľvek úkon smerujúci k usporiadaniu vzťahov so žalovaným 1/, resp. si uplatnil svoje právo na ochranu na príslušnom civilnom súde skôr, ako dňa 25.05.2021 (t. j. približne dva a pol týždňa pred samotnou dražbou) splnomocnil právneho zástupcu a vyzval žalovaného 2/ na upustenie od vykonávania dobrovoľnej dražby a následne dňa 10.06.2021 podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu so žalobou vo veci samej. Za daných okolností podľa názoru tunajšieho súdu nie je splnená podmienka potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 30.09.2019).

23. Na základe vyššie uvedených skutočností a argumentov tunajší súd zamietol návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu.

24. O trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia tunajší súd nerozhodoval, nakoľko uvedené rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej, ktorým sa končí konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.