Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/54/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej, sudcu JUDr. Michala Tagaja (sudca spravodajca) a sudkyne JUDr. Danice Kočičkovej ako členov senátu, v spore žalobcu: A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Polomka, občan SR, právne zast. JUDr. Juraj Žemba, PhD., advokát, IČO: 48411914, ČSA 5 D., proti žalovaným: 1) E. F., C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., E. XXX/XX, občianka SR a 2) G. H., C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., I. XXXX/X, občan SR, obaja právne zast. JUDr. Stanislav Rešutík, advokát, IČO: 45028559, Nám. M. R. Štefánika 29/36, 977 01 Brezno, o zaplatenie 40 000 Eur s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č.k. -111 zo dňa 28. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. o trovách konania m e n í tak, že žalobca je povinný z a p l a t i ť žalovanej 1) a žalovanému 2) náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 35% a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

III. Žalovaná 1) a žalovaný 2) sú povinní z a p l a t i ť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej tiež aj ako „okresný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že „Súd konanie voči žalovanej v rade 1) v časti o zaplatenie sumy 13.500,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 13.500,-Eur od 23.07.2021 do zaplatenia z a s t a v u j e.“ (prvá výroková veta); „Súd konanie voči žalovanému v rade 2) v časti o zaplatenie sumy 13.500,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 13.500,-Eur od 23.07.2021 do zaplatenia z a s t a v u j e.“ (druhá výroková veta); „Žalovaná v rade 1) je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 6.500,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6.500,-Eur od 24.06.2021 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ (tretia výroková veta); „Žalovaný v rade 2) je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.500,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6.500,-Eur od 24.06.2021 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ (štvrtá výroková veta) a „Žalovanej v rade 1) a žalovanému v rade 2) sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 35%.“ (piata výroková veta). Z jeho odôvodnenia vyplýva, že: 1.1 podanou žalobou sa žalobca pôvodne domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 20.000 Eur od každého spolu s príslušenstvom; žalobu odôvodnil tým, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.06.2021 (ďalej aj len ako „Kúpna zmluva“) previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č.

XXXX v kat. úz. A., a to k parcelám reg. „C“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 248 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 164 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 179 m2, č. XXXX/X - záhrady o výmere 98 m2 a stavbám - rodinnému domu súp. č. XXX postavenom na parcele č. XXXX/X a hospodárskej budove súp. č. XXXX postavenej na parcele č. XXXX/ X na žalovaných (ďalej aj len ako „Nehnuteľnosti“), a to na každého spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1; vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V 1933/2021 dňa 09.08.2021; dohodnutá kúpna cena bola 40.000 Eur, prvú časť kúpnej ceny 13.000 Eur mali žalovaní zaplatiť v hotovosti v deň podpisu kúpnej zmluvy a druhú časť vo výške 27.000 Eur formou hypotekárneho úveru poskytnutého spol. VÚB, a.s; žalovaní mu ku dňu podania žaloby nezaplatili žiadnu sumu; v čase uzavretia Kúpnej zmluvy žili v predmetnom dome žalobca spoločne so žalovanou 1) ako druh a družka; žalovaná 1) ho nahovorila na uzavretie zmluvy s tým, že potrebuje refinancovať svoj úver a dosiahnuť lepšie úrokové podmienky pre úver, ktorý v tom čase splácala; žalobca má podozrenie, že ho iba využila, aby získala jeho majetok; žiadal, aby si okresný súd vyžiadal z VÚB, a.s. Kúpnu zmluvu, ktorú predložili žalovaní, pretože žalovaná 1) pravdepodobne vyhotovila dvojaké znenie zmluvy, keď banka pri poskytovaní úveru vyžaduje v kúpnej zmluve aj uvedenie čísla účtu, na ktorý má finančné prostriedky z poskytnutého hypotekárneho úveru poukázať. Z uvedených dôvodov žiadal, aby okresný súd zaviazal žalovanú 1) zaplatiť mu sumu 20.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6.500 Eur od 24.06.2021 do zaplatenia, zo sumy 13.500 Eur od 23.07.2021 do zaplatenia a žalovaného 2) zaplatiť mu sumu 20.000 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6.500 Eur od 24.06.2021 do zaplatenia, zo sumy 13.500 Eur od 23.07.2021 do zaplatenia, pričom úrok z omeškania zo sumy 13.000 Eur si uplatnil od splatnosti prvej časti kúpnej ceny a zo sumy 27.000 Eur odo dňa povolenia „vkladu kúpnej zmluvy“; 1.2 žalovaní žiadali žalobu zamietnuť; namietali, že podľa Kúpnej zmluvy je číslo účtu žalobcu uvedené pri jeho identifikačných údajoch a na toto číslo účtu bol dňa 06.07.2021 uskutočnený prevod druhej časti kúpnej ceny vo výške 27.000 Eur; podľa čl. IV písm. a) Kúpnej zmluvy prvú časť kúpnej ceny vo výške 13.000 Eur zaplatili žalovaní v hotovosti žalobcovi v deň podpisu Kúpnej zmluvy, čo zmluvné strany potvrdili podpismi na predmetnej zmluve; žalobca sa v júli 2021 vyjadril, že kúpna cena bola riadne zaplatená a ide peniaze vybrať; zrejme by nečakal tri roky na podanie žaloby, ak by nedisponoval finančnými prostriedkami vo výške zodpovedajúcej kúpnej cene; 1.3 žalobca v replike uviedol, že v čl. IV Kúpnej zmluvy je uvedené, že časť kúpnej ceny vo výške 13.000,-Eur žalovaní vyplatia v deň podpisu Kúpnej zmluvy - v zmluve sa nenachádza prehlásenie, že kúpna cena bola vyplatená a žalovaní nemôžu mať ani žiadny doklad – potvrdenie o prijatí tejto časti kúpnej ceny; porovnaním žalovanými doloženej prvej strany zmluvy a zmluvy, ktorá bola predložená na vkladové konanie je zrejmé, že v nej sa číslo účtu nenachádza - žiadal vyžiadať Kúpnu zmluvu priamo od VÚB, a.s. a originál spisu vkladového konania; uviedol, že podal na žalovaných trestné oznámenie; 1.4 žalovaní v duplike zotrvali na svojich tvrdeniach; dokladom o vyplatení sumy 13.000 Eur je samotná Kúpna zmluva - iný doklad nemožno vystavovať; namietli, že žalobca sa nevyjadril k zaplateniu sumy 27.000 Eur na účet uvedený v Kúpnej zmluve, ktorú oni predložili; čo sa týka trestného oznámenia, vypovedali na polícii v septembri 2024, ale nemajú vedomosť o tom, či bolo vznesené obvinenie; žalobu považovali za zmätočnú a nedôvodnú. 1.5 Okresný súd vec právne posúdil podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „OZ“), v spojení s Nariadenia vlády SR č. ; skonštatoval že: 1.5.1 pri rozhodovaní vychádzal z prednesu právnych zástupcov, výsluchu strán sporu, z listinných dokladov nachádzajúcich sa v súdnom spise, ktoré boli stranám sporu doručené, najmä Kúpnej zmluvy a výpisu z účtu a zo zmluvy z pripojeného spisu Okresnému úradu Brezno - katastrálneho odboru zn. V 1933/2021; 1.5.2 pred otvorením pojednávania zobral žalobca žalobu voči žalovanej 1) vo výške 13.500 Eur a voči žalovanému 2) v sume 13.500 Eur späť, žiadal konanie v tejto časti zastaviť a zaviazať žalovanú 1) zaplatiť mu 6.500,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6.500 Eur od 24.06.2021 do zaplatenia a žalovaného 2) zaplatiť mu 6.500 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6.500 Eur od 24.06.2021 do zaplatenia; 1.5.3 na pojednávaní žalobca uviedol, že došlo k uzavretiu Kúpnej zmluvy, kde bola dohodnutá kúpna cena vo výške 40.000 Eur, pričom žalobcovi bolo vyplatených 27.000 Eur, zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 13.000 Eur mu nebola vyplatená; v zmluve bolo uvedené, že ju žalovaní zaplatia v deň podpisu zmluvy, čo sa nestalo, neexistuje o tom žiadny doklad, žalobca neobdržal žiadne finančné prostriedky v hotovosti; peniaze čo mu prišli (27.000 Eur) dlhoval žalovanému 2) a tieto mu následne aj vrátil. Žalovaná 1) chcela refinancovať úver, jemu by úver neboli ako živnostníkovi dali, nemal dosť peňazí,

tak sa to takto vyriešilo. Peniaze, ktoré mal on, investoval do jej bytu, žiadne finančné prostriedky však neobdržal; 1.5.4 žalovaní namietali, že pri podaní žaloby žalobca neuvádzal pravdivé skutočnosti, dôkazom čoho je čiastočné späťvzatie, ktoré bolo súdu predložené pred otvorením pojednávania; žalobca by nepodpisoval zmluvu, ak by nedisponoval finančnými prostriedkami; banka tiež vyžaduje potvrdenie o tom, že časť kúpnej ceny bola zaplatená z vlastných zdrojov, inak by úver neposkytla. Trestné oznámenie bolo odmietnuté. Podpis žalobcu na samotnej zmluve, výpis z účtu a uvádzanie nepravdivých skutočností poukazujú na to, že tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé; 1.5.5 žalovaná 1) na pojednávaní uviedla, že sumu 13.500 Eur vyplatili žalobcovi v nejakej kaviarni na námestí v Brezne v hotovosti, v stoeurových bankovkách, nebála sa ich takto vyplácať; v tom čase so žalobcom spolu žili, vyplatila mu vyššiu sumu o 500,-Eur, tieto peniaze mala v hotovosti doma, boli to všetko jej finančné prostriedky; 1.5.6 žalovaný 2) uviedol, že peniaze boli žalobcovi vyplatené v kaviarni niekde v meste, boli to finančné prostriedky žalovanej 1) a zvyšok sa zaplatil z banky. 1.6 Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby okresný súd podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“) zastavil konanie voči žalovanej 1) v časti o zaplatenie 13.500 Eur s prísl. (výrok I.) a voči žalovanému 2) v časti o zaplatenie 13.500 Eur s prísl. (výrok II). 1.7 Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že: 1.7.1 dňa 23.06.2021 bola medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanými ako kupujúcimi uzavretá Kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam, a to na každého zo žalovaných spoluvlastnícky podiel vo výške 1; 1.7.2 Podľa čl. IV Kúpnej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena 40.000 Eur a zmluvné strany sa dohodli, že kupujúci uhradia kúpnu cenu tak, že a) prvú časť kúpnej ceny vo výške 13.000 Eur zaplatia v hotovosti predávajúcemu v deň podpisu zmluvy - k rukám predávajúceho, čo zmluvné strany potvrdzujú svojimi podpismi a b) druhú časť kúpnej ceny vo výške 27.000 Eur sa zaviazali zaplatiť predávajúcemu formou hypotekárneho úveru poskytnutého VÚB, a.s.; 1.7.3 V Kúpnej zmluve, ktorá bola predložená Okresnému úradu Brezno - odboru katastrálnemu, na rozdiel od zmluvy, ktorú súdu zaslala spol. J., K., nebolo pri predávajúcom uvedené č.ú. L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ale celý text zmluvy bol totožný v oboch vyhotoveniach zmluvy, obe zmluvy boli podpísané a podpis žalobcu bol na nich overený - preto táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť zmluvy; 1.7.4 zo strany žalovaných mal okresný súd za preukázané, že na účet uvedený v zmluve pri identifikačných údajoch žalobcu bola dňa 06.07.2021 z účtu žalovaného 2) zaplatená suma 27.000 Eur, čo zodpovedá dohodnutej výške druhej časti kúpnej ceny, pričom žalobca nepoprel, že išlo o jeho číslo účtu; následne pred otvorením pojednávania žalobca zobral svoju žalobu ohľadom zaplatenia tejto časti kúpnej ceny späť, preto sa okresný súd už touto časťou kúpnej ceny ďalej nezaoberal; 1.7.5 čo sa týka prvej časti kúpnej ceny 13.000 Eur, okresný súd skonštatoval, že túto podľa čl. IV písm. a) Kúpnej zmluvy „zaplatia kupujúci v hotovosti predávajúcemu v deň podpisu zmluvy zmluvnými stranami k rukám predávajúceho, čo zmluvné strany potvrdzujú svojimi podpismi na zmluve.“ Podľa vyjadrenia žalovaných k žalobe malo toto znamenať, že žalovaní prvú časť kúpnej ceny zaplatili v hotovosti žalobcovi v deň podpisu Kúpnej zmluvy, čo zmluvné strany potvrdili svojimi podpismi. Okresný toto tvrdenie žalovaných považoval za nepravdivé - z textu Kúpnej zmluvy „jasne“ vyplýva, že v deň podpisu predmetnej zmluvy žalovaní zaplatia (nie zaplatili) prvú časť kúpnej ceny žalobcovi k jeho rukám a strany zmluvy potvrdili podpismi to, že suma bude zaplatená, teda nie že táto suma už bola zaplatená. Znenie Kúpnej zmluvy preto podľa okresného súdu nie je možné považovať za potvrdenie o zaplatení prvej časti kúpnej ceny žalovanými, ako to tvrdili žalovaní v písomných vyjadreniach, pretože táto skutočnosť zo znenia Kúpnej zmluvy nevyplýva. Pokiaľ žalovaní na pojednávaní tvrdili, že žalobcovi v deň podpisu v nejakej kaviarni na námestí v Brezne v hotovosti vyplatili sumu 13.500Eur, toto tvrdenie okresný súd nevyhodnotil ako preukázané. Žalobca v celom rozsahu poprel, že mu túto sumu žalovaní v hotovosti vyplatili a žalovaní nenavrhli ani nedoložili žiadny ďalší dôkaz, ktorý by ich tvrdenia preukazoval. Žalobca v žalobe uviedol, že v tom čase býval so žalovanou 1) v spoločnej domácnosti ako druh s družkou v dome, prevod vlastníckeho práva ku ktorému bol (okrem iných nehnuteľností) predmetom Kúpnej zmluvy a na pojednávaní aj žalovaná potvrdila, že spolu v tom čase žili - nebol preto dôvod, aby žalovaná 1) odniesla sumu 13.500 Eur v hotovosti z domu v obci Polomka do mesta Brezno, kde ich mala žalobcovi odovzdať v nejakej kaviarni, keď mohla žalobcovi dať tieto peniaze priamo doma - podľa zhodného tvrdenia žalovaných malo ísť o jej peniaze a ona uviedla, že ich mala doma v hotovosti a zároveň nebol ani dôvod na vyplatenie sumy o 500 Eur vyššej ako bolo uvedené v Kúpnej zmluve (žalovaná 1) uviedla, že dala žalobcovi vyššiu sumu, pretože spolu žili)). Právny zástupca žalovaných

na pojednávaní uviedol, že banka vyžaduje potvrdenie o tom, že časť kúpnej ceny bola zaplatená z vlastných zdrojov, inak by úver neposkytla - okresnému súdu však nedoložil žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývala pravdivosť tohto tvrdenia. Pokiaľ by banka takéto potvrdenie vyžadovala, mali žalovaní napr. možnosť ho od banky vyžiadať a doložiť ho súdu ako dôkaz. Žalobca v priebehu konania uviedol, že neexistuje žiadne potvrdenie resp. príjmový doklad o zaplatení tejto sumy a toto žalovaní nepopreli (s výnimkou tvrdenia, že znenie čl. IV zmluvy preukazuje vyplatenie prvej časti kúpnej ceny, čo však nie je pravdivé). Žalobca tvrdil, že sa len snažil pomôcť žalovanej v rade 1) refinancovať jej úver, ale nemal dosť finančných prostriedkov, tak to vyriešili takýmto spôsobom, pričom samotná žalovaná 1) potvrdila, že z tohto nového úveru boli vyplatené jej dva úvery - hypotekárny a spotrebný. 1.8 Okresný súd ďalej uviedol, že dôkazná povinnosť a povinnosť preukázania základných tvrdení vyplýva stranám sporu priamo zo zákona. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strany sporu majú jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá túto povinnosť nesplnila. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a z toho dôvodu muselo byť vo veci samej rozhodnuté v jej neprospech. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí. Žalovaný má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo alebo nárok žalobcu nevzniklo, prípadne zaniklo alebo sa zmenilo. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obidve strany. Neunesenie dôkazného bremena má potom v konaní za následok procesný neúspech tej strany sporu, ktorá nedokázala preukázať ním tvrdené skutočnosti. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a dostala sa do dôkaznej núdze, pretože neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. V tomto prípade žalovaní neuniesli dôkazné bremeno, že žalobcovi zaplatili prvú časť kúpnej ceny, preto ich súd zaviazal na zaplatenie sumy 6.500 Eur každého zvlášť, keď podľa zmluvy mala byť vyplatená prvá časť kúpnej ceny vo výške 13.000 Eur a žalovaní nadobudli nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva každý v spoluvlastníckom podiele 1, teda každý bol povinný zaplatiť polovicu zo sumy 13.000 Eur. Nesplnením peňažného záväzku sa žalovaní dostali do omeškania - žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania, ktorý si v žalobe uplatnil odo dňa 24.06.2021 a súd mu ho od toho dátumu priznal v zmysle a Nariadenia vlády SR č. , keď podľa zmluvy boli žalovaní povinní zaplatiť prvú časť kúpnej ceny v deň podpisu zmluvy, a nasledujúci deň sa tak dostali do omeškania s jej zaplatením. 1.9 O trovách konania rozhodol okresný súd podľa - žalovaným ako strane v spore v prevažnej miere úspešnej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi podľa pomeru úspechu a neúspechu v rozsahu 35% (67,50 % - 32,50 %), keď vychádzal z nároku uvedeného v žalobe (20.000 Eur od každého žalovaného zvlášť) a nároku priznaného napadnutým rozhodnutím (6.500 Eur od každého žalovaného zvlášť); keďže v časti istiny vo výške 13.500 Eur voči každému žalovanému zvlášť zobral žalobca žalobu späť bez uvedenia dôvodu, procesne zavinil, že okresný súd o tejto časti nekonal; o výške náhrady účelne vynaložených trov konania bude rozhodnuté podľa po právoplatnosti rozsudku okresného súdu samostatným uznesením.

2. Proti výrokom III., IV. a V. rozsudku súdu prvej inštancie podali žalovaní v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadali (odvolací návrh), aby odvolací súd v napadnutých výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo sám rozhodol (zmenil napadnutý rozsudok) tak, že žalobu zamietne a žalovaným 1/,2/ prizná voči žalobcovi náhradu trov prvoinštančného konania a trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, pretože (odvolacie dôvody) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). V konkrétnostiach namietali, že: 2.1 spornou a žalovanými 1/ou v odvolaní je skutočnosť, že súd prvej inštancie uviedol, čo sa týka prvej časti kúpnej ceny vo výške 13.000 Eur, že túto podľa čl. IV písm. a) Kúpnej zmluvy „zaplatia kupujúci v hotovosti predávajúcemu v deň podpisu zmluvy zmluvnými stranami k rukám predávajúceho, čo zmluvné strany potvrdzujú svojimi podpismi na zmluve.“ – žalovaní 1/,2/ sa už vo vyjadrení k žalobe vyjadrili tak, že prvú časť kúpnej ceny zaplatili v hotovosti žalobcovi v deň podpisu zmluvy, čo zmluvné strany potvrdili svojimi podpismi; súd prvej inštancie dokonca v rozsudku uviedol, že toto tvrdenie žalovaných nie je pravdivé. Podľa súdu prvej inštancie „Z textu zmluvy jasne vyplýva, že v deň podpisu zmluvy žalovaní zaplatia (nie zaplatili) prvú časť kúpnej ceny žalobcovi k jeho rukám a strany zmluvy potvrdili podpismi to, že suma bude zaplatená, teda nie že táto suma už bola zaplatená a znenie zmluvy nie je preto možné považovať za potvrdenie zaplatenia prvej časti kúpnej ceny žalovanými, ako to tvrdili

žalovaní v písomných vyjadreniach, pretože táto skutočnosť podľa súdu prvej inštancie zo znenia zmluvy nevyplýva“. V tejto súvislosti preto potom nie je zrejmé a žalovaní 1/,2/ to namietajú, prečo by žalobca podpisoval zmluvu, ak neprevzal sumu 13.000 Eur (ktorej splatnosť je identická s dňom podpisu zmluvy) a prečo by žalobca čakal tri roky na podanie žaloby, ak by nedisponoval finančnými prostriedkami vo výške zodpovedajúcej dohodnutej prvej časti kúpnej ceny podľa predmetnej kúpnej zmluvy, navyše z čl. IV písm. a) predmetnej zmluvy, podľa ktorého sumu 13.000 Eur ako prvú časť kúpnej ceny „zaplatia kupujúci v hotovosti predávajúcemu v deň podpisu zmluvy zmluvnými stranami k rukám predávajúceho, čo zmluvné strany potvrdzujú svojimi podpismi na zmluve“ vyplýva, že splatnosť 1. časti kúpnej ceny vo výške 13.000 Eur bola zmluvnými stranami dohodnutá na deň podpisu tejto zmluvy a preto žalovaný (pozn. odvolacieho súdu- správne má byť „žalobca“) zmluvu nielen podpísal, ale jeho podpis na zmluve je aj úradne osvedčený. Napokon, žalobca sa domáhal spolu zaplatenia sumy 40.000 Eur, pričom v žalobe tvrdil, že mu nebola zaplatená ani časť kúpnej ceny a po námietkach žalovaných 1/,2/ a po predložení výpisu z účtu o zrealizovanej platbe na účet žalobcu bez akéhokoľvek vyjadrenia k tejto skutočnosti zobral žalobu v časti sumy 27.000 Eur späť. Odovzdanie sumy 13.000 Eur v hotovosti nie je zakázané ani osobitným zákonom, navyše v roku 2021 išlo o obdobie pandémie a mimoriadnej situácie v súvislosti s chorobou COVID-19, kedy neplatili žiadne obmedzenia hotovostných platieb, žalobca neodstúpil od Kúpnej zmluvy, ani nevyzval žalovaných 1/,2/ na zaplatenie ním tvrdenej nezaplatenej prvej časti kúpnej ceny, vo veci však podal trestné oznámenie (pravdepodobne až po podaní žaloby v roku 2024), ktoré bolo odmietnuté. V prípade poskytnutia úveru bankou na vyplatenie časti kúpnej ceny za nehnuteľnosť, banka vyžaduje potvrdenie o tom, že časť kúpnej ceny bola zaplatená z vlastných zdrojov (vlastných finančných prostriedkov), inak nevyplatí zvyšnú časť finančných prostriedkov z poskytnutého úveru, pričom toto „potvrdenie“ o skutočnosti, že časť kúpnej ceny je vyplatená z vlastných finančných prostriedkov nemá žiadnu predpísanú formu a ak banka nemá pochybnosť o zaplatení časti kúpnej ceny z vlastných finančných prostriedkov, uvoľní predávajúcemu aj časť kúpnej ceny z finančných prostriedkov poskytnutého úveru. Žalovaní 1/,2/ sa tak nestotožňujú so závermi súdu prvej inštancie, že neuniesli dôkazné bremeno v tom, že žalobcovi zaplatili prvú časť kúpnej ceny. 2.2 Keďže výrok V. napadnutého rozsudku o náhrade trov konania napadnutého je nadväzujúcim výrokom vo vzťahu k napadnutým výrokom vo veci samej, žalovaní 1/,2/ podávajú odvolanie aj proti výroku V. napadnutého rozsudku, ktorého správnosť a dôvodnosť je determinovaná výrokom vo veci samej.

3. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a zaviazať žalovaných zaplatiť mu trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %; uviedol, že : 3.1 z článku IV. Kúpnej zmluvy vyplýva, že časť kúpnej ceny 13.000 Eur mu kupujúci vyplatia pri podpise kúpnej zmluvy a on túto skutočnosť popieral, pričom žalovaní nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázali, že mu skutočne túto sumu vyplatili. V kúpnej zmluve sa nenachádza prehlásenie, že kúpna cena bola vyplatená a kupujúci nemôžu mať ani ďalší doklad – potvrdenie resp. príjmový doklad o prijatí tejto časti kúpnej ceny; 3.2 žalovaní len tvrdili, že mu túto časť (13.000 Eur) vyplatili niekde na námestí v Brezne v nejakej „kaviarničke“, ale už si nespomínali, kde je táto „kaviarnička“. Naviac je všeobecne známe, že v tomto období platili opatrenia proti pandémii Covid 19 a „kaviarničky“, reštaurácie a mnoho ďalších prevádzok boli v rámci zákonných opatrení vlády SR zatvorené a fungovali terasy kaviarní v obmedzenom režime. Žalobca považuje za nepredstaviteľné, že niekde v kaviarni na verejnosti dostupnom mieste by niekto odovzdával takúto vysokú sumu a že túto by si mal na verejne prístupnom mieste prevziať - prevzatý obnos peňazí prepočítať; tvrdenie žalovaných preto považuje za vykonštruované; 3.3 vo svojom odvolaní sa žalobcovia (pozn. odvolacieho súdu - správne má byť „žalovaní“) ďalej bránia tým, že hotovostné platby neboli zakázané. Ako správne konštatoval prvoinštančný súd, povinnosť preukazovania základných tvrdení vyplýva stranám sporu priamo zo zákona - v tomto prípade žalovaní neuniesli dôkazné bremeno a ničím nepreukázali, že mu túto časť kúpnej ceny vyplatili; 3.4 prvoinštančný súd svoje rozhodnutie logicky a správne odôvodnil v bode 19. a 20. odôvodnenia a vec aj správne právne posúdil.

4. V odvolacej replike žalovaní zotrvali na svojej argumentácii a dodali, že žalobca sa nevyjadril ku skutočnosti, prečo Kúpnu zmluvu podpísal v konkrétny deň a bol úradne osvedčiť svoj podpis na tejto zmluve, keď z čl. IV písm. a) predmetnej zmluvy vyplýva, že 13.000 Eur ako prvú časť kúpnej ceny kupujúci zaplatia v hotovosti predávajúcemu v deň podpisu zmluvy zmluvnými stranami k rukám predávajúceho, čo zmluvné strany potvrdzujú svojimi podpismi na zmluve, čo znamená, že sumu 13.000 Eur prevzal, a preto zmluvu aj podpísal, čím potvrdil zaplatenie prvej časti kúpnej ceny. Splatnosť prvej

časti kúpnej ceny podľa predmetnej zmluvy nie je určená na určitú dobu alebo lehotu plynúcu odo dňa podpisu zmluvy, ale splatnosť prvej časti kúpnej ceny je určená na konkrétny deň, ktorým je deň podpisu zmluvy, a keďže došlo k zaplateniu prvej časti kúpnej ceny, došlo aj k podpisu zmluvy všetkými jej účastníkmi.

5. Ďalšie relevantné podania strán neboli súdu doručené.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu určenom z nariadenia pojednávania v zmysle a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III. a IV. podľa o vecne správny potvrdil; V. výrok o trovách konania formálne zmenil z dôvodu potreby jeho vykonateľnosti v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. 6.1 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6.2 Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Krajský súd preskúmal odvolacie námietky žalovaných, napadnuté rozhodnutie okresného súdu, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver, svoje rozhodnutie riadne odôvodnil a nedopustil sa pochybení ani v procesnom postupe, ktorým by znemožnil strane uskutočňovať jej patriace práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd neidentifikoval existenciu ani jedného z možných odvolacích dôvodov v zmysle , a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV. podľa tvrdil, osvojac si jeho presvedčivé odôvodnenie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a len zdôrazňuje nasledovné skutočnosti: 7.1 podľa č. IV. písm. a) Kúpnej zmluvy boli žalovaní ako kupujúci povinní uhradiť prvú časť kúpnej ceny vo výške 13.000 Eur v hotovosti žalobcovi ako predávajúcemu a to v deň podpisu Kúpnej zmluvy; predmetné znenie, pokiaľ ide o úhradu tejto časti kúpnej ceny, je formulované v budúcom čase („..zaplatia“), nie v čase minulom („zaplatili“) deklarujúcom, že by k splneniu tejto povinnosti už došlo (tak by to bolo napr. pri formulácii „kupujúci prvú časť kúpnej ceny vo výške 13.000 Eur zaplatili v deň uzavretia kúpnej zmluvy“); ustanovenie tejto časti Kúpnej zmluvy preto len vyjadruje záväzok kupujúcich túto časť kúpnej ceny (ešte len) zaplatiť (v ten istý deň), nedeklaruje však skutočnosť, že kupujúci už túto časť kúpnej ceny zaplatili a formulácia „...čo zmluvné strany potvrdzujú svojimi podpismi na tejto zmluve“ nepotvrdzuje splnenie záväzku zaplatiť prvú časť kúpnej ceny, ale len jeho existenciu; 7.2 vzhľadom na vyššie uvedené a vzhľadom na skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaní prvú časť kúpnej ceny neuhradili bolo na žalovaných, aby v spore preukázali (uniesli dôkazné bremeno), že prvú časť kúpnej ceny vo výške 13.000 Eur skutočne uhradili; žalovaní na podporu svojich tvrdení nepredložili žiadny relevantný dôkaz a svoju procesnú obranu obmedzili len na tvrdenie (ktoré žalobca poprel), že mu predmetné finančné prostriedky vyplatili v nejakej kaviarni v Brezne (názov ktorej nevedeli ani uviesť); v danom prípade tak proti sebe stáli skutkové tvrdenie žalobcu (že žalovaní kúpnu cenu neuhradili) oproti tvrdeniu žalovaných (že mu kúpnu cenu odovzdali v hotovosti v nejakej kaviarni), čo však neznamená, že dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia žalovaní v tejto časti uniesli; 7.3 odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožňuje s názorom okresného súdu, keďže v danom čase bývali žalobca so žalovanou 1) v spoločnej domácnosti ako druh a družka, že nebol dôvod, aby žalovaná 1) odniesla sumu 13.500 Eur v hotovosti z domu v obci Polomka do mesta Brezno, kde tieto peňažné prostriedky mala žalobcovi odovzdať v nejakej kaviarni, keď tieto peňažné prostriedky mohla žalobcovi dať priamo doma - podľa zhodného tvrdenia žalovaných malo ísť o jej peňažné prostriedky a ona sama uviedla, že ich mala doma v hotovosti.

8. Vzhľadom na skutočnosti vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že okresný súd dospel k správnemu záveru, že žalovaní v spore neuniesli dôkazné bremeno o tom, že prvú časť kúpnej ceny vo výške 13.000 Eur žalobcovi zaplatili a preto ich okresný súd správne ako podielových spoluvlastníkov (každý v podiele 1/2) zaviazal na zaplatenie sumy 6.500 Eur každého zvlášť; správne okresný súd tiež vyvodil záver, že nesplnením peňažného záväzku sa žalovaní dostali do omeškania a žalobcovi tak vznikol v zmysle nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej miere 5% podľa Nariadenia vlády SR č. , a to od odo dňa 24.06.2021, ako si to žalobou uplatnil žalobca (odo dňa nasledujúceho po dni uzavretia Kúpnej zmluvy), až do zaplatenia a preto okresný súd

správne žalovaných zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania z priznanej istiny; rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III. a IV. preto odvolací súd ako vecne správne potvrdil (výrok I.).

9. Odvolaním napadnutý (závislý) piaty výrok o trovách konania odvolací súd formálne zmenil z dôvodu potreby jeho vykonateľnosti; týmto výrokom síce okresný súd žalovaným v správnej miere v zmysle (mal tiež uviesť aj odkaz na – pozn. odvolacieho súdu) priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi, neuložil však žalobcovi povinnosť tieto trovy konania žalovaným zaplatiť (ani v akej lehote); súdny úradník rozhodujúci postupom podľa po právoplatnosti rozhodnutia rozhoduje (len) o výške náhrady trov konania, ukladať povinnosť zaplatiť náhradu trov konania mu zákon nezveruje. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.6Cdo/41/2016 zo dňa 25.05.2017 rozhodnutie o trovách konania, priznávajúce ich náhradu, musí byť vykonateľné ( ), pretože podľa výslovného znenia rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník) už len o výške náhrady trov konania; súd prvej inštancie v rozhodnutí podľa nemôže rozhodnúť o uložení povinnosti jednej sporovej strane zaplatiť náhradu trov konania druhej sporovej strane. O povinnosti zaplatiť náhradu trov konania preto musí rozhodnúť súd, rozhodujúci o nároku na náhradu trov konania podľa Tomu musí zodpovedať aj formulácia tzv. náhradového výroku, t.j. musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že iba o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 07.02.2024). Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. Odvolací súd preto v súlade s zmenil výrok napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania a určil lehotu 3 dní na plnenie od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (výrok II.).

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s tak, že žalovaných (v odvolacom konaní v plnej miere neúspešných) zaviazal na zaplatenie náhrady trov odvolacieho konania žalobcovi (v odvolacom konaní v plnej miere úspešnému) v rozsahu 100%, pričom o samotnej výške trov odvolacieho konania rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením; lehotu na plnenie odvolací súd určil na tri dni od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (výrok III.).

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.