Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sa/26/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v právnej veci žalobkyne K.. A. J., bytom U. č. XX, N., právne zastúpenej Mgr. Slavomírom Ilavským, advokátom so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústrediu, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. 28788-2/2017-BA zo dňa 27. marca 2017, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

Priznáva žalobkyni proti žalovanej náhradu trov kasačného konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) listom zo dňa 15.12.2016 č. 700-2702527016-GC24/16 podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) na základe skutočnosti, že príjem uvedený v a a zákona o sociálnom poistení za kalendárny rok 2015 u žalobkyne nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v citovaného zákona, t.j. že nebol v sume vyššej ako 5.148,00 eur, oznámil žalobkyni, že dňa 30.06.2016 jej zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Zároveň jej oznámil, že proti skutočnostiam uvedeným v oznámení môže podať námietky v lehote do 8 dní odo dňa jeho doručenia.

2. Proti vyššie citovanému oznámeniu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 15.12.2016 podala žalobkyňa námietky, o ktorých prvostupňový správny orgán rozhodol rozhodnutím č. 244-2/2017-PO zo dňa 04.januára 2017 tak, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2016.

3. Ďalej správny súd zistil z obsahu administratívneho spisu žalovanej, že žalobkyňa bola držiteľkou licencie na výkon zdravotníckej praxe v kategórii iný zdravotnícky pracovník v povolaní logopéd, odbor klinická logopédia, vydanej Slovenskou komorou iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, laborantov a technikov, rozhodnutím č. L1A/2006/1C210/00297 zo dňa 16.05.2006 a to na základe a . Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe bola žalobkyni zrušená rozhodnutím Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov č.

L1R/2016/1C210/50 zo dňa 16.11.2016 podľa . Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2016.

4. Prešovský samosprávny kraj rozhodnutím č. 6167/2014/OZ-ORU zo dňa 05.12.2014 vyhovel žiadosti obchodnej spoločnosti LV.., so sídlom Prostejovská č.14, Prešov, zastúpenej štatutárnym orgánom, konateľom K.. A. J. (žalobkyňou) o vydanie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení v odbore klinická logopédia s tým, že činnosť zdravotníckeho zariadenia začína dňom 01.01.2015.

5. Ďalej z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa bola držiteľkou živnostenského oprávnenia vydaného Okresným úradom Prešov, odbor živnostenského podnikania pod č. 0bU- PO-OZP-2011/06435-00002 zo dňa 01.06.2011 a podľa potvrdenia Okresného úradu Prešov, odbor živnostenského podnikania zo dňa 12.11.2014 ukončila živnostenské podnikanie žalobkyňa dňa 31.12.2014.

6. Dňa 04.03.2015 žalobkyňa predložila prvostupňovému správnemu orgánu registračný list fyzickej osoby - odhlášku poistenia k dátumu 31.12.2014.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

7. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu č. 244-2/2017-PO zo dňa 04.01.2017 podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím č. 28788-2/2017-BA zo dňa 27.03.2017 tak, že odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.

8. Žalovaná ako odvolací orgán konštatovala, že preskúmala napadnuté rozhodnutie a dospela k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je vecne správne a vydané v súlade so zákonom. Citovala ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b/, ods. 2 a 3 Zákona o sociálnom poistení a argumentovala, že z uvedených ustanovení vyplýva, že zárobková činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia je činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa a o dani z príjmov. Podľa Zákona o sociálnom poistení samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v a a , okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobkyňa je registrovaná v registri daňových subjektov v súvislosti so samostatnou zárobkovou činnosťou od 01.08.1997.

9. Ďalej citovala ustanovenie § 14 ods. 1 písm. b/, § 15 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1 a § 138 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení a dôvodila, že z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne zákonom ustanovenú hranicu príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (príjem uvedený v § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, t.j. príjem bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu), vznikne jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a stáva sa platiteľom poistného.

10. Argumentovala, že prvostupňový správny orgán kontrolou údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky zistil, že žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za rok 2013 príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie spolu v sume 39.533,17 eur, t.j. vyšší, ako bola zákonom stanovená suma na vznik a trvanie povinného sociálneho poistenia za rok 2013 (4.830,00 eur). Žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za rok 2014 príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie spolu v sume 39.933,67 eur,

t.j. vyšší ako bola zákonom ustanovená suma na vznik a trvanie povinného sociálneho poistenia za rok 2014 (4.944,00 eur). Žalobkyňa za rok 2015 nepodala daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby.

11. Citovala ustanovenie § 21 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení.

12. Ďalej uviedla, že prvostupňový správny orgán prijal dňa 04.03.2015 od žalobkyne registračný list fyzickej osoby - odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby s dátumom zániku povinného sociálneho poistenia 31.12.2004. Odhlášku z poistenia podala v súvislosti so zánikom povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore klinická logopédia, o ktorom rozhodol Prešovský samosprávny kraj rozhodnutím č. 6161/2014/0Z-ORU zo dňa 06.12.2014. Prvostupňový správny orgán na základe vlastného šetrenia dospel k záveru, že dátum zániku povinného sociálneho poistenia, ktorý žalobkyňa deklarovala na odhláške, nie je správny. Preto vo veci zániku povinného sociálneho poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby vydal napadnuté rozhodnutie.

13. Námietky žalobkyne podľa názoru žalovanej nemajú vplyv na zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia. Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov dňa 16.05.2006 vydala žalobkyni licenciu č. L1A/2006/1C210/00297 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolení logopéd. Táto licencia bola rozhodnutím Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov č. L1R/2016/1C210/50 zo dňa 16.11.2016 zrušená k 01.januáru 2017. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa . Túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe má formu rozhodnutia. Podľa právneho názoru žalovanej v prípadoch, ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období mal príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako je zákonom ustanovená hranica samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. trvá.

14. V Slovenskej republike platí nevyvrátiteľná právna domnienka o znalosti právnych predpisov upravená v ustanovení o Zbierke zákonov Slovenskej republiky, v zmysle ktorej sa predpokladá, že odvádzateľ poistného pozná svoje povinnosti ustanovené zákonom. Žalobkyňa bola aj po 31.12.2004 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. mala právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (licencia č. L1A/2006AC210/00297) a za rok 2014 dosiahla zákonom požadovaný príjem.

15. Ďalej argumentovala, že konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona). Zákon o sociálnom poistení však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa Zákona o sociálnom poistení ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania tak, ako to ukladá o správnom konaní (Správny poriadok). Taktiež Zákon o sociálnom poistení neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia alebo navrhnúť jeho doplnenie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 24.02.2011). Obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, ktorá nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale je povinná vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, z čoho vyplýva, že je jej vecou, či určitú skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či treba vykonať ďalšie dôkazy alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie.

16. Ďalej uviedla, že Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku povinného sociálneho poistenia v sporných prípadoch, t.j. keď odvádzateľ poistného nepodá registračný list fyzickej

osoby, resp. ho podá nesprávne vyplnený, resp. namieta voči skutočnostiam uvedeným v oznámení, ktoré je Sociálna poisťovňa od 01.01.2015 povinná zasielať v zmysle § 226 ods. 1 písm. o/ Zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa registračný list fyzickej osoby - odhlášku s dátumom zániku poistenia 31.12.2014 podala nesprávne. Všetky zákonom ustanovené podmienky pre zánik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby nesplnila 31.12.2014. Aj po tomto dni bola oprávnená na prevádzkovanie alebo výkon samostatnej zárobkovej činnosti. Podmienku zániku povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby splnila až 30.06.2016 z dôvodu, že nedosiahla za rok 2015 príjem zo živnosti vo výške potrebnej na vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia od 01.07.2016.

17. Konštatovala, že z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia bolo zistené, že žalobkyňa je od 01.01.2015 zamestnancom zamestnávateľa Q., s.r.o., ktorej predmetom činnosti je aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Licencia č. L1A/2006/1C210/00297 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolení logopéd nebola odo dňa vzniku pracovného pomeru žalobkyne potrebná na výkon činnosti žalobkyne ako zamestnanca. Z pojmovej definície licencie L1A podľa Slovenskej lekárskej komory vyplýva, že táto licencia slúži pre lekára, ktorý bude poskytovať samostatnú zdravotnícku prax ako fyzická osoba a nie ako zamestnanec alebo právnická osoba. Táto skutočnosť preto nemá vplyv na zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby.

18. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že dospela k názoru, že prvostupňový správny orgán vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby k 30.06.2016 rozhodol správne a v súlade so Zákonom o sociálnom poistení.

III.

Zhrnutie argumentov žalobkyne

19. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré žiadala zrušiť v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Záver prvostupňového správneho orgánu a žalovanej, že dátum zániku jej povinného sociálneho poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti so zánikom povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore klinická logopédia je 30.06.2016, považuje za nesprávny. Okresný úrad Prešov, odbor živnostenského podnikania jej dňa 12.11.2014 vydal Potvrdenie o ukončení podnikania s dátumom ukončenia 31.12.2014, ktorý je zároveň aj dňom zániku živnostenského oprávnenia a po tomto dátume už podnikateľskú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba nemohla vykonávať. Tieto skutočnosti tak, ako sa to uvádza aj v potvrdení, mal Okresný úrad Prešov, odbor živnostenského podnikania oznámiť do živnostenského registra a príslušnému správcovi dane ako aj zdravotnej poisťovni. Prešovský samosprávny kraj dňa 06.12. 2014 vydal rozhodnutie, ktorým na základe jej žiadosti zrušil dňom 31.12.2014 jej povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore klinická logopédia vydané dňa 13.12.2006 na základe licencie L1A/2006/1C210/297. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou jej dňa 31.12.2014 ukončil platnosť kódu poskytovateľa v odbore klinická logopédia vydaný na základe vyššie uvedenej licencie.

20. Nesúhlasí s právnym názorom žalovanej, že v prípadoch, ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom ustanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. trvá, pretože na základe skutočnosti uvedených vyššie žalobkyňa po 31.12.2014 už nebola samostatne zárobkovo činnou osobou, ani z tejto činnosti na základe licencie nemala žiaden príjem. Samotná licencia L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní logopéd bez povolenia Prešovského samosprávneho kraja a bez platného kódu poskytovateľa nie je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu ako samostatne zárobkovo činná osoba, pretože licencia L1A potvrdzuje len splnenie všetkých odborných, etických a zdravotných predpokladov na výkon zdravotníckeho povolania v danom odbore.

21. Ďalej uviedla, že od 01.01.2015 vykonáva činnosť logopéda ako zamestnanec vlastnej spoločnosti Q.o., ktorej predmet podnikania „prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia: špecializovanej ambulancie v odbore klinická logopédia“ bol do Obchodného registra zapísaný na základe jej vydanej licencie L1C/2006/1C210/00314 zo dňa 16.05.2006, ktorá potvrdzuje splnenie všetkých odborných, etických a zdravotných predpokladov na výkon odborného zástupcu, rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja zo dňa 05.12.2014 č. ORU a Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prideleného nového kódu poskytovateľa pre Q., s.r.o., zo dňa 15.12.2014. Preto je toho názoru, že žaloba je podaná oprávnene a žiadala, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej a prvostupňového správneho orgánu zrušil.

IV.

Vyjadrenie žalovanej

22. K žalobe sa vyjadrila žalovaná písomným podaním zo dňa 29.06.2017.

23. Uviedla, že z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, vyplýva, že príjmy žalobkyne za rok 2013 (v sume 39 533.17 EUR; daňové priznanie za rok 2013 podané žalobkyňou dňa 26. marca 2014) boli vyššie ako zákonom stanovená suma 4 830,00 Sk, a preto bola v období od 1. júla 2014 do 30. septembra 2015 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou (z dôvodu, že žalobkyňa mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2014 sa trvanie jej povinného poistenia posudzovalo až k 1. októbru 2015). Rovnako tiež príjmy žalobkyne za rok 2014 (v sume 39 933,67 EUR: daňové priznanie za rok 2014 podané žalobkyňou dňa 26. júna 2015) presiahli zákonom stanovenú sumu 4 944,00 EUR, a preto žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj naďalej, a to v období od 1. októbra 2015.

24. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, zaniklo v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov 30. júna 2016, z dôvodu, že v rozhodujúcom období, t.j. v roku 2015, nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2016 (za rok 2015 žalobkyňa nepodala daňové priznanie).

25. Vzhľadom na to, že žalobkyňa spĺňala právnu definíciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby účinnej od 1. júla 2014, t.j. dovŕšila potrebný vek a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosiahla príjmy z podnikania, a v rozhodujúcom období jej príjmy z podnikania presiahli zákonom ustanovenú hranicu, vzniklo žalobkyni od 1. júla 2014 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.

26. K námietkam žalobkyne ďalej uviedla, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká, resp. zaniká len z dôvodov taxatívne ustanovených v § 21 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, t.j. až po naplnení dôvodov ustanovených zákonom. Vychádzajúc z platnej právnej úpravy vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nezávisí od podania registračného listu fyzickej osoby. Registračný list fyzickej osoby - prihláška, resp. odhláška má len deklaratórne účinky, tzn. že len deklaruje právne skutočnosti, ktoré nastali priamo zo Zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu žalobkyni nezaniklo právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podaním Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky zo sociálneho poistenia (doručený Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov dňa 04.03.2015), ale vznikom právnej skutočnosti, ktorá podmienila zánik povinného nemocenského poistenia a povinne dôchodkového poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby, dňa 30.06.2016. Právnou skutočnosťou, ktorej dôsledkom bol zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne dňa 30.06.2016, bolo nedosiahnutie Zákonom o sociálnom poistení ustanovenej hranice príjmu za rok 2015.

27. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že zrušením rozhodnutia o povolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore klinická logopédia č.j. 6780/2006/ODDZ- ORU zo dňa 13.12.2006, dňom 31.12.2014, a taktiež zrušením Osvedčenia o živnostenskom oprávnení sp. č. ŽO- 2011/06435-00002 ku dňu 31.12.2014 nemala žiadne iné oprávnenie, na základe ktorého

by sa na účely sociálneho poistenia považovala za samostatne zárobkovo činnú osobu, uvádza, že žalobkyňa v spornom období (t.j. aj po 31.12.2014) disponovala licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v kategórii iný zdravotnícky pracovník v povolaní logopéd, odbor klinická logopédia (licencia L1A/2006/1C210/00297), vydanou Slovenskou komorou iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, laborantov a technikov dňa 16.05.2006 podľa , na základe ktorej bola oprávnená dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa a v znení neskorších predpisov. V rámci konania vo veci zániku sociálneho poistenia bolo preukázané, že žalobkyňa požiadala Slovenskú komoru iných zdravotníckych pracovníkov o zrušenie predmetnej licencie až dňa 31.10.2016. Na základe žiadosti žalobkyne Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov rozhodnutím č. L1R/2016/1C210/50 zo dňa 16.11.2016 rozhodla tak, že v súlade s zrušila licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/2006/1C210/00297 ku dňu 01.01.2017. Rozhodnutie o zrušení licencie č. L1R/2016/1C210/50 nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2016. Vyjadrenie žalobkyne, že na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencie L1A/2006/1C210/00297) nevykonávala zárobkovú činnosť, je právne irelevantné. Zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov presne vymedzuje, ktorá fyzická osoba na účely sociálneho poistenia nadobúda právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, a kedy takejto samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká, resp. zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. V danom prípade je smerodajné, že žalobkyňa bola v spornom období držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (t.j. licencie L1A/2006/1C210/00297) a zároveň, že v rozhodujúcom období dosiahla zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu príjmu.

28. Ku skutočnosti, že žalobkyňa od 01.01.2015 vykonáva činnosť logopéda ako zamestnanec, žalovaná uviedla, že Zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nevylučuje súbeh poistení. Ustanovenie upravuje poradie odvodovej povinnosti v prípade, ak odvádzateľ poisteného podlieha viacerým sociálnym poisteniam. Z uvedeného dôvodu nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Vzhľadom na námietky žalobkyne týkajúce sa licencie L1A žalovaná poukázala na to, že na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe () podľa v znení neskorších predpisov, označovanej ako L1A, môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ. Tento typ licencie zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia.

29. Ďalej citovala až e/ v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc z ustanovenia v znení neskorších predpisov je držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydanej podľa citovaného zákona (licencia L1A), oprávnený priamo na základe predmetnej licencie vykonávať zdravotnícke povolanie a poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovať alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Vydanie licencie L1A nie je podmienkou na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, keďže samotná licencia sa považuje za oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v a a Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011 (príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa a v znení neskorších predpisov). Na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia je podľa potrebná licencia na výkon zdravotníckeho povolania, označovaná ako licencia L1B. Licencia na výkon zdravotníckeho povolania (licencia L1B) sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, a teda jej držiteľovi nezakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia (držiteľ licencie L1B vykonáva činnosť v pracovnom pomere), avšak táto licencia slúži na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu podľa , ktoré sa za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu považuje.

30. Žalovaná poukazuje tiež na skutočnosť, že licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licenciu L1A) nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere. Žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou jej dňa 31.12.2014 ukončil platnosť kódu poskytovateľa N76301141201 v odbore klinická logopédia vydaného na základe licencie L1A/2006/1C210/00297. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. Podľa listiny označenej ako

„Ukončenie platnosti kódu poskytovateľa“ zo dňa 18.12.2014, ktorú žalobkyňa priložila k správnej žalobe, podkladom pre ukončenie platnosti kódu poskytovateľa N76301141201 bolo rozhodnutie Prešovského samosprávneho kraja č. 6161/2014/OZ-ORU. Predmetným rozhodnutím Prešovský samosprávny kraj vyhovel žiadosti žalobkyne a zrušil rozhodnutie o povolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore klinická logopédia čj.: 6780/2006/ODDZ-ORU zo dňa 13.12.2006, dňom 31.12.2014. Ako však vyššie uviedla, podmienkou vydania daného povolenia nebola, a ani nemohla byť v zmysle príslušných ustanovení () licencia L1A. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že ukončenie platnosti kódu N76301141201 nemá súvis s platnosťou licencie L1A/2006/1C210/00297.

31. Navrhla žalobu zamietnuť.

V.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

32. Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

33. Podľa §177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

34. Správna žaloba v sociálnych veciach je upravená v tretej časti tretej hlavy .

35. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ S.s.p. sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodnutie Sociálnej poisťovne.

36. Podľa § 199 ods. 3 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

37. V predmetnom konaní správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovanej č. 28788- 2/2017-BA zo dňa 27.03.2017, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. 244-2/2017-PO zo dňa 04.01.2017, ktorým rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe K. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2016 a toto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.

38. Spornou otázkou, ktorú bolo potrebné posúdiť na základe žalobných námietok, bola skutočnosť, či prvostupňový správny orgán a žalovaná rozhodli správne, ak vyslovili vo vzťahu k žalobkyni zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ku dňu 30.06.2016.

39. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej správny súd zistil, že žalobkyňa bola registrovaná v registri daňových subjektov v súvislosti so samostatnou zárobkovou činnosťou od 01.08.1997. Rozhodnutím Slovenskej komory iných zdravotníckych pracovníkov, asistentov, laborantov a technikov č. L1A/2006/1C210/00297 zo dňa 16.05.2006 bola žalobkyni vydaná licencia na dobu neurčitú podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) na výkon zdravotníckej praxe v kategórii iný zdravotnícky pracovník v povolaní logopéd, odbor klinická logopédia. Na základe tejto licencie jej bolo Prešovským samosprávnym krajom rozhodnutím zo dňa 13.12.2006 č.j.: 6780/2006/ODDZ-ORU vydané povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore klinická logopédia.

40. Žalobkyňa podala dňa 04.03.2015 prvostupňovému správnemu orgánu Registračný list fyzickej osoby - odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby s vyznačením dátumu zániku povinného

sociálneho poistenia 31.12.2014. Rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č. 6161/2014/ -ORU zo dňa 06.12.2014, jej bolo zrušené rozhodnutie o povolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore klinická logopédia na základe jej žiadosti a to dňom 31.12.2014. Licenciu č. L1A/2006/1C210/00297 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní logopéd jej rozhodnutím zo dňa 16.11.2016 zrušila Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov k dátumu 01.01.2017 a to na základe žiadosti žalobkyne.

41. Podľa o sociálnom poistení v znení účinnom k 31.12.2014 a zároveň aj k 30.06.2016 (ďalej len „“) zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá a/ právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu, b/ dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.

42. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

43. Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.

44. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

45. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.

46. Podľa § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

47. Krajský súd v Prešove rozhodol rozsudkom č.k. -65 zo dňa 08.11.2017 tak, že žalobu zamietol.

48. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 21.08.2019 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. -65 zo dňa 08.11.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

49. Najvyšší súd v odôvodnení rozsudku uviedol:

50. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej náležíte nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti , keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu napadnutého žalobou náležíte nevykonal v súlade s platnou právnou úpravou zákona o sociálnom poistení v spojení s právnou úpravou na vec

sa vzťahujúcou () a svoju právnu úvahu, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, náležíte neodôvodnil. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej a postupu mu predchádzajúceho pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených právnych predpisov postupom podľa dospel k inému právnemu záveru ako správny súd, keď námietky žalobkyne uvedené v jej žalobe vyhodnotil ako dôvodné pre spochybnenie vecnej správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej.

51. Kasačný súd mal v danej veci preukázané, že medzi účastníkmi ostali sporné otázky, či samotná licencia L1A zakladá jej držiteľovi (lekárovi) status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia podľa v platnom znení, s uvedenou otázkou súvisí ďalšia otázka a to posúdenie, či lekár len na základe licencie L1A mal povinnú účasť na sociálnom poistení podľa zákona o sociálnom poistení, a tretia otázka a to, či postupom správneho súdu a žalovanej v konaní došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. Z uvedených dôvodov kasačný súd zameral svoju pozornosť k uvedeným sporným otázkam.

52. K uvedeným sporným otázkam zaujal právny názor veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len veľký senát) v uznesení sp. zn. zo dňa 30. apríla 2019, ktorým rozhodol o otázkach nastolených v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 18. februára 2019, ktorým senát 10S správneho kolégia najvyššieho súdu podľa postúpil vec vedenú na najvyššom súde pod sp. zn. na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. Odpovede prijaté veľkým senátom na nastolené otázky sú záväzné pre posúdenie veci aj v danom prípade.

53. Veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na otázky nastolené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 18. februára 2019 v uznesení zo dňa 30. apríla 2019 prijal nasledovné odpovede: ,, Odpoveď na 1/ otázku: Podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia alebo na inom mieste ako zdravotníckom zariadení, a preto licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, keď sama osebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody/zmluvy s iným poskytovateľom. Pojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle vykonávaná na základe licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobková činnosť v zmysle a pojem licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s pojmom oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho poistenia. Odpoveď na 2/ otázku: Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle , , bod prvý v spojení s o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle Odpoveď na 3/ otázku: Konanie podľa bod prvý o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov začaté z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v zmysle v spojení s nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle , prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa a ktoré mu priznávajú aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v zmysle .“

54. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude opätovne preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej napadnutého žalobou a postup mu predchádzajúci v rozsahu žalobných dôvodov a v intenciách záverov veľkého senátu vysloveného v uznesení sp. zn. z 30. apríla 2019 opätovne posúdiť deň

zániku podnikania žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby. V novom rozhodnutí vo veci správny súd opäť rozhodne o nároku na náhradu trov konania vrátane o trovách kasačného konania.

55. Podľa § 469 S.s.p. ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

56. Iba vo výnimočnom prípade môže byť princíp viazanosti právnym názorom kasačného súdu prelomený. Odklon od záväzného právneho názoru kasačného súdu je možný v dôsledku judikatórnych zmien, podstatnou zmenou rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít po rozhodnutí kasačného súdu.

57. Po rozhodnutí najvyššieho súdu v predmetnej veci, veľký senát najvyššieho súdu opätovne riešil právne posúdenie relevantné pre rozhodnutie danej veci a rozhodoval vo veci sp. zn. zo dňa 24. novembra 2020.

58. V odôvodnení rozhodnutia veľký senát najvyššieho súdu uzavrel:

59. Z uvedených dôvodov veľký senát v konaní vedenom pod sp.zn. dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru veľkého senátu vo veci sp.zn. . Na prvú otázku, teda „či licencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v “, uvádza nasledovnú odpoveď: Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle o sociálnom poistení v znení , na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A, považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu o sociálnom poistení v znení

60. Z uvedených dôvodov veľký senát v konaní vedenom pod sp.zn. dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru veľkého senátu vo veci sp.zn. , a že na druhú otázku, teda „či povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle bod prvý v spojení s je posudzovať príjmy poistenca - lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A“ prijal túto odpoveď: Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, v zmysle bod prvý a v spojení s o sociálnom poistení nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) podľa Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou ( o dani z príjmov) ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa alebo aj podľa , príp. písm. b/ alebo d/ v znení platnom do 31.12.2010.

61. Medzi účastníkmi konania bola sporná otázka, či samotná licencia L1A zakladá jej držiteľovi status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia podľa § 5 zákona o sociálnom poistení, a teda či len na základe licencie L1A mal povinnú účasť na sociálnom poistení podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

62. Odpoveď na túto otázku dal veľký senát najvyššieho súdu v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 24. novembra 2020.

63. Krajský súd by bol viazaný právnym názorom kasačného súdu vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí v predmetnej veci, ktorý poukazoval na rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 30. apríla 2019, avšak vzhľadom na novšie rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 24. novembra 2020, krajský súd nemohol sa už riadiť právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí kasačného súdu, ale musel s poukazom na princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia, dať na určitú právnu otázku rovnakú odpoveď ako veľký senát najvyššieho súdu v neskoršom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 24. novembra 2020.

64. Podľa v znení účinnom do 31.12.2010 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.

65. V obidvoch prípadoch veľký senát najvyššieho súdu posudzoval právnu úpravu zákona o sociálnom poistení účinnú do 31.12.2010. Pre rozhodnutie v danej veci je rozhodujúci stav ku dňu 31.12.2014, kedy podľa názoru žalobkyne mala zaniknúť jej účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení.

66. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom k 31.12.2014, ku ktorému dňu podala žalobkyňa odhlášku poistenia a k 30.06.2016, ku ktorému dňu bol ustálený zánik poistenia, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

67. Zákon o sociálnom poistení v rozhodnom období za samostatne zárobkovo činnú osobu považuje fyzickú osobu, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. Teda vyžaduje splnenie dvoch kumulatívnych podmienok: 1. dovŕšenie 18 rokov veku a 2. dosahovanie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b).

68. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.

69. Poznámka k zákona o sociálnom poistení, dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, odkazuje na a v znení neskorších predpisov.

70. Podľa o dani z príjmov v znení účinnom v rozhodnom období (1)Príjmami z podnikania sú a)príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, b)príjmy zo živnosti, c)príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a) a b), d)príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8.

(2)Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy a)z vytvorenia diela a umeleckého výkonu vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a príjmov autorov za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie § 43 ods. 3 písm. h), pri ktorých daňovník využil postup uvedený v § 43 ods. 14 a z použitia alebo poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, b)z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, c)znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu, d)z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou,

71. Poznámka k ustanoveniu odkazuje iba príkladom na o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

72. Z ustanovenia vyplýva, že príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, sú aj príjmy z inej činnosti ako živnosť a podnikanie.

73. Žalobkyňa ak mala príjem z inej činnosti ako živnosť alebo podnikanie, mala príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa v spojení s zákona o sociálnom poistení, a preto sa podľa zákona o sociálnom poistení pokladala za samostatne zárobkovo činnú osobu.

74. Nie je dôvodná žalobná námietka žalobkyne, že keďže už nemala oprávnenie na prevádzkovanie živnosti, nemohla vykonávať podnikateľskú činnosť ako SZČO.

75. Nie je rozhodujúcou skutočnosťou to, či žalobkyňa bola podnikateľom v zmysle , resp. podnikala na základe živnostenského oprávnenia, pretože zákon o sociálnom poistení v ustanoveniach rozhodujúcich na posúdenie okamihu vzniku a zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, v rozhodnom období, neodkazuje ani na status podnikateľa podľa ani živnostenského zákona.

76. Zákon o sociálnom poistení obsahoval samostatnú definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby v § 5.

77. Rozhodujúcou skutočnosťou v danom prípade bolo, či žalobkyňa dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení.

78. Skutočnosť, že žalobkyňa v rozhodnom období dosahovala uvedené príjmy, nebola sporná.

79. Nebola dôvodná ani tá námietka žalobkyne, že dňom 31.12.2014 stratia právnu subjektivitu ako podnikateľka fyzická osoba. Nebolo podmienkou trvania povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, aby bola žalobkyňa podnikateľkou podľa alebo živnostenského zákona. Zákon o sociálnom poistení obsahoval vlastnú definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby. Rozhodujúcou skutočnosťou bolo dosahovanie príjmov. Žalobkyňa nestratila právnu subjektivitu ako podnikateľka fyzická osoba. Právna subjektivita fyzickej osoby vzniká narodením a zaniká smrťou. Pokiaľ fyzická osoba podnikateľ prestane vykonávať podnikateľskú činnosť, nezaniká právna subjektivita fyzickej osoby, iba stráca status podnikateľa a s tým súvisiace práva a povinnosti.

80. Žalobkyňa tiež namietala, že samotná licencia L1A, bez povolenia samosprávneho kraja, nie je oprávnením na vykonávanie činností ako samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože potvrdzuje len splnenie všetkých predpokladov na výkon zdravotníckeho povolania v danom odbore.

81. Podľa zdravotnícke povolanie je súbor pracovných činností, ktoré vykonáva zdravotnícky pracovník () pri a)poskytovaní zdravotnej starostlivosti, b)zabezpečovaní záchrannej zdravotnej služby, c)ochrane zdravia ľudí, d)lekárskej posudkovej činnosti, e)zaobchádzaní s liekmi a zdravotníckymi pomôckami, f)výkone kontroly poskytovania zdravotnej starostlivosti, ochrany zdravia ľudí a lekárskej posudkovej činnosti a pri výkone dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou,

82. Podľa zdravotnícke povolanie sa vykonáva a)v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, b)na základe na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ďalej len „“) () alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu,

c)na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10), d)na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti (§ 7a) alebo e)na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu.

83. Podľa poskytovateľ je a)fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe 1.povolenia () alebo na zaobchádzanie s liekmi a so zdravotníckymi pomôckami podľa osobitného predpisu, 2.živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu, alebo b)fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (), alebo c)fyzická osoba-podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe na prevádzkovanie prírodných liečebných kúpeľov alebo na prevádzkovanie kúpeľnej liečebne podľa osobitného predpisu.

84. Podľa Z.z ( zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe .

(2)Samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe , ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.

85. Podľa licencie sa vydávajú a)na výkon samostatnej zdravotníckej praxe () zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ,

b)na výkon zdravotníckeho povolania § 3 ods. 1 písm. a) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik,

c)na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, verejný zdravotník, zdravotnícky laborant, asistent výživy, dentálna hygienička, rádiologický technik, zdravotnícky záchranár, technik pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutický laborant, ortopedický technik, logopéd, psychológ, liečebný pedagóg, fyzik a laboratórny diagnostik,

d)na výkon lekárskej posudkovej činnosti podľa § 7a zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár.

86. Veľký senát najvyššieho súdu v odôvodnení rozhodnutia sp. zn. zo dňa 24. novembra 2020 sa zaoberal aj otázkou, či držiteľ licencie L1A má postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení. Krajský súd v tomto odkazuje na jeho odôvodnenie. Právna úprava, v čase platnosti ktorej posudzoval najvyšší súd, túto otázku, zostala nezmenená aj v čase rozhodnom pre prejenávanú vec.

87. Zákonodarca už v ustanovení rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo vydaného podľa osobitného predpisu [písm. b)] a na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [písm. c)].

88. Jednou z podmienok na vydanie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [ ] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [], teda s tzv. licenciou L1C.

89. Jednou z podmienok na vydanie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) fyzickej osobe [ ] je licencia L1B, t.j. licencia na výkon zdravotníckeho povolania [ ].

90. Pojem „povolenie“ uvedený v . a je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa rozumie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti).

91. príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [ ] a právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv. licenciu L1C [

92. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydaná podľa (ďalej aj „“) nie je podmienkou na vydanie podľa Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.

93. Veľký senát sa stotožňuje s názorom, že oprávňuje lekára vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez ďalšieho alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho vôli je ponechané či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení a vybrať si, v ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti) bude zdravotnú starostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o tzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár - držiteľ licencie L1A, uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A, nijako nesúvisí.

94. na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané na vydanie prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár- držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané , nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.

95. Veľký senát sa stotožňuje s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností v zmysle v znení platnom do 31.12.2010 je potrebné rozumieť , súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto , súhlasu s výkonom činnosti (licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude vykonávať, na existenciu povolania udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný.

96. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenska lekárska komora vydáva licenciu L1B.

97. Ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ, vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [ bod. 1 ], v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie v znení platnom do 31.12.2010 - takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby, na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie).

98. Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa , je predpokladom na vydanie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou.

99. Je iba na vôli lekára či popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax.

100. Ak sa lekár ako fyzická osoba - podnikateľ, uvedená v bode tohto rozsudku, rozhodne zmeniť spôsob svojho podnikania a založiť si, napr. spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bude prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia ako právnická osoba, na získanie podľa musí mať táto právnická osoba určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [ Z.z], teda s tzv. licenciou L1C. Licencia L1C nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie Ani držba licencie L1C nie je dôvodom zániku licencie L1A a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A.

101. Licencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa a

102. Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom senátu 9S, že v prípade držiteľov licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby nebola oprávnením podľa , by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.

103. Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle Z z.

104. S poukazom na závery najvyššieho súdu uvedené vyššie, súd konštatuje, že nie je dôvodná námietka žalobkyne, že bez samosprávneho kraja nemohla vykonávať na základe licencie L1A činnosť ako samostatne zárobkovo činnej osoby.

105. Zo záverov najvyššieho súdu plynie, že nie je rozhodujúce, či žalobkyňa reálne vykonávala činnosť na základe licencie L1A, ale podstatné je, že takúto činnosť na základe platnej licencie L1A mohla vykonávať. Žalobkyni nič nebránilo vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom napr. iným poskytovateľom. Skutočnosť, že ako držiteľka licencie L1A uvedenú licenciu nevyužívala, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania.

106. Inými slovami, pokiaľ mala žalobkyňa platnú licenciu L1A, mohla vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. To, že sa dobrovoľne rozhodla ju nevyužívať, napr. aj s poukazom na zrušenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení - ambulancii, neznamená že ju nemohla využiť a poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení, ktoré by

prevádzkoval iný poskytovateľ na základe , alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Reálnu možnosť jej využitia mala, čo je podľa záverov najvyššieho súdu rozhodujúce.

107. Ani ďalšia námietka žalobkyne, že od 01.01.2015 vykonávala činnosť logopéda ako zamestnanec spoločnosti LOGOKO s.r.o., na základe vydanej licencie L1C, nie je dôvodná.

108. Tá istá osoba môže byť povinne nemocensky a dôchodkovo poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba podľa § 5 zákona o sociálnom poistení, napr. na základe licencie L1A, súčasne môže byť povinne poistená aj ako zamestnanec.

109. Podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Ak povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne podľa odseku 5, odseky 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku, a) v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období od 1. januára do 30. júna, alebo do 30. septembra, ak jej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania, b) ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3.

110. Podľa § 227 ods. 2 písm. a/ zákona o sociálnom poistení poistenec a poberateľ dávky sú povinní preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia.

111. Podľa § 228 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, v znení účinnom k 31.12.2014, ku ktorému dátumu žalobkyňa podala odhlášku z poistenia, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku.

112. Podľa § 228 ods. 4 zákona o sociálnom poistení samostatne zárobkovo činná osoba je povinná plniť povinnosti podľa odseku 1 na tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.

113. Spôsob zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, teda aj zánik povinného poistenia osoby, ktorá je držiteľom licencie L1A, upravuje ustanovenie § 21 ods. 4 zákon o sociálnom poistení.

114. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže zaniknúť tromi spôsobmi: 1. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. 2. Podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti, t.j. dňom zániku licencie. 3. Podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení , ak nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni.

115. V prípade samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ale túto činnosť nevykonáva, teda

má platné oprávnenie na výkon činnosti, zaniká povinné poistenie iba v prípade predloženia vyhlásenia, že nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby.

116. Povinné poistenie osoby ako samostatne zárobkovo činnej osoby z titulu držby licencie L1A môže zaniknúť aj vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a/ a § 228 ods. 1 a 4 v spojení s § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a Sociálnej poisťovni predloží vyhlásenie, že nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t.j. samostatnú zdravotnícku prax).

117. Keďže zákon o sociálnom poistení výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú.

118. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Č E S T N É V Y H L Á S E N I E samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá zárobkovú činnosť uvedenú v a a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov nevykonáva na základe oprávnenia.“ Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa zákona o sociálnom poistení, ktorá vyhlasuje, že od určitého dňa nevykonáva činnosť uvedenú v a a zákona o sociálnom poistení a že toto Čestné vyhlásenie o nevykonávaní činnosti uvedenej v a a zákona o sociálnom poistení sa podáva na účely zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO.

119. Žalobkyňa netvrdila ani nepreukázala, aby žalovanej podala vyhlásenie v znení vyžadovanom ustanovením § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Odhláška žalobkyne obsahovo nespĺňa požiadavky na vyhlásenie v zmysle § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, z ktorého má byť zrejmé, že od určitého dňa nebude vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A).

120. Na základe vyššie uvedených skutočností, po opätovnom preskúmaní rozhodnutia žalovanej, dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 S.s.p. zamietol.

121. Krajský súd vychádzal z novšieho rozhodnutia veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 24. novembra 2020, ktorého závery sú aplikovateľné na prejednávanú vec, napriek tomu, že pre rozhodnutie najvyššieho súdu bola rozhodujúca právna úprava ku dňu 31.12.2010, avšak s touto skutočnosťou sa krajský súd vysporiadal vyššie, pri jednotlivých žalobných námietkach, a navyše poukazuje na to, že podstata problému, resp. jeho základ bol totožný.

122. Status samostatne zárobkovo činnej osoby na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, je však predpokladom vzniku alebo trvania takého poistenia.

123. Žalobkyňa bola držiteľkou licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, ktorá ju oprávňovala vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. V kalendárnom roku rozhodujúcom na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v , z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu - z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním.

124. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti stotožňuje osobu samostatne zárobkovo činnú podľa zákona o sociálnom poistení s podnikateľom resp. s oprávnením na výkon podnikateľskej činnosti v zmysle a živnostenského zákona.

125. Ako bolo vyššie uvedené a odôvodnené, zákon o sociálnom poistení na účely povinného poistenia, nestotožňuje, ani len neodkazuje pri samostatne zárobkovo činnej osobe () na ani živnostenský zákon, ale odkazuje na príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti a na zákon o dani z príjmu, v zmysle ktorého sa príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, považuje aj príjem z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, čo je aj prípad žalobkyne.

126. Nebolo rozhodujúce, že žalobkyňa bola už ,,len“ držiteľkou licencie L1A, a bolo jej zrušené na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení - ambulancii, pretože ju oprávňovala na výkon samostatnej zdravotníckej praxe aj iným spôsobom napr. v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe , alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.

127. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa ako držiteľka licencie L1A, nepodala čestné vyhlásenie a neoznámila žalovanej, že od 01.01.2015 už činnosť na základe licencie L1A nebude vykonávať, s poukazom na tú skutočnosť, že mala v rozhodujúcom období príjmy na ďalšie trvanie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, (výšku príjmov žalobkyňa nerozporovala), trvalo jej povinné poistenie z dôvodu držby licencie L1A aj po 01.01.2015.

128. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej a na základe podkladov, ktoré tvoria obsah administratívneho spisu, správny súd mal za nesporné, že žalobkyňa dosiahla za rok 2013 príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie spolu v sume 39.533,17 eur, t.j. vyšší ako je zákonom stanovená suma na vznik a trvanie povinného sociálneho poistenia za rok 2013 (4.830,- eur) a za rok 2014 dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie spolu v sume 39.933,67 eur, t.j. vyšší, ako bola zákonom stanovená suma na vznik a trvanie povinného sociálneho poistenia za rok 2014 (4.944,- eur). V roku 2015 žalobkyňa už nepodala daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb.

129. Ak teda žalobkyňa bola do 30.06.2016 preukázateľne držiteľkou oprávnenia na výkon inej samostatne zárobkovej činnosti (malá platnú licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní logopéd), v roku 2014 mala príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako bola zákonom stanovená suma na vznik a trvanie povinného sociálneho poistenia, t.j. vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, pričom v roku 2015 nepodala daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb, to znamená, že nebol preukázaný príjem žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, prvostupňový správny orgán a žalovaná v súlade so zákonom správne ustálili, že u žalobkyne zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie 30.06.2016 v súlade s § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, t.j. k 30.06. kalendárneho roka nasledujúcom po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v §3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení.

130. Je nesporné, že v rozhodujúcom období mala žalobkyňa príjem z podnikania, resp. z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Preto prvostupňový správny orgán a žalovaná správne postupovali pri rozhodovaní vo veci v súlade s § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ak zánik povinného poistenia posudzovali z hľadiska splnenia podmienok pre povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby a to dosahovanie príjmu zo zárobkovej činnosti. Keďže žalobkyňa v roku 2015 už príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti nedosahovala, v súlade so zákonom bol ustálený dátum zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia k 30.06.2016. Nemohla byť zohľadňovaná skutočnosť, že žalobkyňa už nevykonávala činnosť na základe vydanej licencie, pretože táto licencia bola naďalej platná a teda nedošlo k zániku oprávnenia na výkon činnosti samostatnej zdravotníckej praxe, t.j. činnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 3 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení).

131. Prvostupňový správny orgán a žalovaná teda rozhodli vecne správne a v súlade so zákonom, ak zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ustálili na 30.06.2016.

132. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a § 168 S.s.p.. Žalobkyňa v konaní nemala úspech, preto jej náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu k žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, správny súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať po žalobkyni, aby nahradili žalovanej dôvodne vynaložené trovy konania.

133. O trovách kasačného konania rozhodol súd podľa § 467 ods. 1 a 3 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.. Žalobkyni priznal úplnú náhradu trov kasačného konania, pretože v konaní o kasačnej sťažnosti bola úspešná.

134. S poukazom na § 175 ods. 2 S.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 S.s.p.).