Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_44Sa-12-2020.pdf
PDF · 94.27 KB
Case nature
Area
Subarea
44Sa/12/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Laczom, v právnej veci žalobkyne: J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX P., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, vo veci žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: 58483-3/2020-BA zo dňa 16.07.2020, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1.
Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, svojim rozhodnutím číslo: 200-018433-CA03/2020 zo dňa 08. mája 2020, rozhodla podľa § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 521/2011 Z.z., že žalobkyňa J. J., nar. XX. Y. XXXX, nemá nárok na ošetrovné od 17. marca 2020 do 26. marca 2020, ktorý si uplatnila z dôvodu potreby osobného a celodenného ošetrovania H. V., nar. XX. T. XXXX, ktorá je jej neter.
2.
Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2006 Z.z. v znení zákona č. 521/2011 Z.z. má poistenec nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne ošetruje choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela ( manželky ), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou. Keďže správny orgán zistil, že žalobkyňa je tetou osoby H. V. v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia jej nevznikol nárok na ošetrovné a preto sociálna poisťovňa jej žiadosť o ošetrovné zamietla.
3.
Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa dňa 19.5.2020 odvolanie, v ktorom namietala, že H. V. trpí duševnou poruchou, mentálnou retardáciou ťažkého stupňa. Ochorenie jej bolo diagnostikované od narodenia, je nevyliečiteľné a vyžaduje si 24-hodinový dohľad. Keďže jej matka zomrela 02.03.2020, ako sestra opatrovanej osoby maloletej si podala na Okresný súd Galanta žiadosť o opatrovníctvo, pričom nastala situácia, že Okresný súd v Galante v tejto veci doposiaľ nerozhodol. Žiada preto, aby Sociálna poisťovňa, ústredie, zrušila prvostupňové rozhodnutie.
4.
Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie, svojim rozhodnutím číslo: 58483-3/2020-BA zo dňa 16. júla 2020, zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava číslo: 200-018433-CA03/2020 zo dňa 08. mája 2020.
5.
Žalovaná svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že z ust. § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 521/2011 Z. z. vyplýva, že nárok na ošetrovné prizná sociálna poisťovňa iba tej fyzickej osobe, ktorá ošetruje inú fyzickú osobu patriacu do okruhu osôb, ktorý je v tomto zákone ustanovený taxatívne vymedzený, to znamená, že ošetrovanou osobou je buď dieťa, manžel, manželka, rodič alebo rodič manžela resp. manželky. Dieťa súrodenca poistenca nespadá do zákonom vymedzeného okruhu osôb. Keďže H. V., nar. XX. T. XXXX sa nepovažuje za dieťa žalobkyne v zmysle § 39 ods. 3 zákona a ako neter žalobkyne nespadá do zákonom vymedzeného okruhu osôb na účely vzniku nároku na ošetrovné a preto bola jej žiadosť o ošetrovné zamietnutá. Žalovaná skonštatovala, že prvostupňový správny orgán postupoval v danej veci správne a preto prvostupňové rozhodnutie potvrdila a odvolanie žalobkyne zamietla.
II.Žaloba a žalobné dôvody
6.
Proti rozhodnutiu žalovanej podala žalobkyňa dňa 28.08.2020 žalobu, v ktorej namietala, že osoba H. V., nar. XX. T. XXXX je jej neterou a nemá nikoho kto by sa o ňu postaral, keďže jej matka, t. j. sestra žalobkyne zomrela a jedinou jej opatrovateľkou je ona. H. V. si vyžaduje 24-hodinový dohľad. Podľa jej názoru postupom a rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava ako aj následným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, boli dotknuté práva, ktoré garantuje Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť 25. júna 2010 a bol zverejnený v Zbierke zákonov č. 317/2010 a súčasne § 5 zákona č. 365/2004 Z. z. antidiskriminačný zákon v platnom znení. Je toho názoru, že odstránenie tvrdosti zákona, ktorý by bolo možné použiť v prípadoch hodných osobitného zreteľa, keďže sa jedná o ošetrovanie osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá sa sama nedokáže o seba postarať a najbližšou príbuznou osobou je žalobkyňa ako jej teta. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nemôže za znenie zákona, v ktorom zjavne chýba klauzula, ktorá by sa týkala nevyhnutnosti starostlivosti o postihnutého člena rodiny, v prípade ak jej rodič zomrel. Podľa jej názoru podmienkou poberania ošetrovného podľa zákona je, že zdravotný stav blízkeho príbuzného si podľa potvrdenia jeho ošetrujúceho lekára musí nevyhnutne vyžadovať ošetrovanie inou osobou. Nárok na ošetrovné je podmienené existenciou nemocenského poistenia alebo plynutím ochrannej lehoty v čase vzniku potreby ošetrovania. Blízkym príbuzným je podľa zákona choré dieťa, manžel alebo manželka, rodič, svokor a svokra. Zákon o sociálnom poistení, ktorý ošetrovné upravuje, nerieši mimoriadne situácie, ktoré sa v živote príbuzných vyskytnú v súvislosti so starostlivosťou o zdravotne postihnutého člena rodiny, ktorý sa sám o seba nedokáže postarať. Z uvedeného navrhuje, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil správnemu orgánu nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
III.Vyjadrenie žalovanej, replika, duplika
7.
K predmetnej žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná dňa 30. októbra 2020, pričom vo vyjadrení uviedla, že žalobkyňa uvádza, že rozhodnutím pobočky a rozhodnutím žalovanej boli dotknuté jej práva, ktoré garantuje Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý nadobudol pre Slovenskú republiku platnosť dňa 25. júna 2010 a súčasne, že bolo porušené ustanovenie § 5 zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že ošetrovné je nemocenskou dávkou, ktorá sa podmienok ustanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia. Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky v prípade zamestnanca sú ustanovené v § 30 zákona v znení neskorších predpisov. Osobitné podmienky nároku na ošetrovné sú upravené v § 39 a nasl. zák. v znení neskorších predpisov. Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné len ak splní všetky podmienky stanovené zákonom. Podľa § 30 písm. a) zákona v znení zák. č. 543/2010
Z. z. a podľa § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 521/2011 Z. z. Žalovaná ďalej uviedla, že v prípade žalobkyne nejde o inštitúty osvojenia resp. náhradnej starostlivosti podľa zákona o rodine, ale o zákonné zastupovanie osoby na základe rozhodnutia súdu v dôsledku pozbavenia alebo obmedzenia spôsobilosti na právne úkony podľa Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného žalovaná konštatuje, že maloletá Andrea Hrubá sa nepovažuje za dieťa žalobkyne, v zmysle § 39 ods. 3 zákona ako neter žalobkyne nespadá do zákonom vymedzeného okruhu osôb na účely vzniku nároku na ošetrovné.
8.
Žalovaná uvádza, že zákon o sociálnom poistení neobsahuje inštitút odstránenia tvrdosti zákona, podľa súčasnej právnej úpravy nie je možné priznať nárok na nemocenskú dávku poistencovi, ktorý osobne a celodenne ošetruje alebo sa stará o osobu nepatriacu do taxatívne vymedzeného okruhu osôb, bez ohľadu na to, či ide o osobu so zdravotným postihnutím alebo nie. V opačnom prípade by išlo o konanie žalovanej naplňujúce znaky pozitívnej diskriminácie, čo je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a antidiskriminačným zákonom, na ktorý žalobkyňa v správnej žalobe poukázala.
9.
Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej písomne nevyjadrila.
IV. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava
10.
Podľa § 30 písm. a) zákona č. 461/2003 v znení zákona č. 543/2010 Z.z. zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho vzniku v ochrannej lehote.
Podľa § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 521/2011 Z. z. poistenec má nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne ošetruje choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého rodiča manžela, resp. manželky, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou.
Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy a v jej medziach a v rozsahu a spôsobom ktorý ustanovuje zákon.
Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa z nemocenského poistenia za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky a to nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské.
11.
Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
12.
Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že žalobkyňa si žiadosťou č. B678996 zo dňa 17. marca 2020 uplatnila nárok na ošetrovné za ošetrovanie netere H. V., nar. XX. T. XXXX.
13.
Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, túto žiadosť žalovanej zamietla z dôvodu, že podľa názoru Sociálnej poisťovne, žalovaná nespĺňa podmienky nároku na ošetrovné, keďže je tetou osoby, ktorú
ošetrovala a teda nespadá pod okruh osôb, ktoré sú taxatívne vymedzené v ust. § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 521/2011 Z. z.
14.
Žalobkyňa proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie, ktoré žalovaná ako druhostupňový správny orgán zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie.
15.
Krajský súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že v danom prípade pri preskúmavaní postupu správnych orgánov je treba vyriešiť, či žalobkyni ako tete maloletej H. V., nar. XX. T. XXXX, vznikol nárok na ošetrovné v čase od 17. marca 2020 do 26. marca 2020.
16.
Ošetrovné je dávka nemocenského poistenia. Poskytuje sa z dôvodu osobitného a celodenného ošetrovania chorého príbuzného v priamom rade ( rodičia, deti, starí rodičia, vnúčatá), chorého dieťaťa, ktoré nie je príbuzným v priamom rade ( dieťa zverené do náhradnej starostlivosti), chorého súrodenca, chorého manžela (manželky) alebo chorého rodiča manžela (manželky).
17.
Z ustanovenia § 39 ods. 1 písm. a) jednoznačne vyplýva, že zákon vymedzuje okruh osôb, ktorí spĺňajú nárok na ošetrovné, pričom sa jedná len o osoby, ktoré sú taxatívne vymedzené v tomto ustanovení, bez možnosti akejkoľvek odchýlky od tohto ustanovenia, keďže ustanovenie § 39 ods. 1 písm. a) je kogentným ustanovením zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 521/2011 Z. z.. Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že ide o neprimerane tvrdosť zákona, pri ktorej sa neprihliada na špecifické prípady, kedy treba poskytovať starostlivosť osobám, ktoré stratili rodičov, tak krajský súd poznamenáva, že táto námietka žalobkyne nie je dôvodná, pretože zákon o vymedzení okruhu osôb, ktorí spĺňajú podmienky na vznik nároku na ošetrovné, možno zmeniť len zákonom, pričom pokiaľ platí zákon ktorý nepripúšťa, aby iná osoba, ktorá nie je v uvedenom ustanovení uvedená, bola poberateľom ošetrovného, nemožno požadovať od správnych orgánov, aby rozhodovali nad rámec zákona, pretože by to bolo v rozpore s ustanovením § 13 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako aj v rozpore s ust. článku 2 ods. 2 Ústavy SR.
18.
Pokiaľ žalobkyňa v žalobe namieta, že rozhodnutia správnych orgánov sú v rozpore s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím ako aj v rozpore s ustanovením § 5 zákona č.365/2004 Z. z., t. j. antidiskriminačným zákonom, tak krajský súd poznamenáva, že uvedené ustanovenia sa nevzťahujú na otázku riešenia ošetrovného poskytované osobami mimo rámec ustanovenia § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. a sama žalobkyňa si je zrejme tejto skutočnosti vedomá, pretože v súvislosti s týmito ustanoveniami, resp. s týmito právnymi normami poukazuje neprimeranú tvrdosť zákona v prípadoch hodných osobitného zreteľa.
19.
Pokiaľ žalobkyňa namieta, že je osobou, ktorá si podala na Okresný súd v Galante žiadosť o ustanovenie za opatrovníka, tak krajský súd poznamenáva, že opatrovníctvo je zriadené pre účely zastupovania osoby pozbavenej spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť bola na právne úkony obmedzená, pričom opatrovníctvo vo vzťahu k starostlivosti o túto osobu je irelevantné, pretože súdom ustanovený opatrovník nie je osobou povinnou starať sa o osobu, ktorej sa stal opatrovníkom, táto osoba len ustupuje v právnych úkonoch, pri ktorých jej bola zverená prámovoc súdu z titulu opatrovníctva.
20.
Krajský súd v súlade s právnym názorom vysloveným prvostupňovým správnym orgánom ako aj žalovanou uvádza, že podľa súčasnej právnej úpravy nie je možné priznať nárok na nemocenskú dávku
- ošetrovné poistencovi, ktorý sa osobne a celodenne ošetruje a stará o osobu nepatriacu do taxatívne vymedzeného okruhu osôb v ust. § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 521/2011 Z. z.
21.
Pokiaľ žalobkyňa namieta porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv ako aj porušenie antidiskriminačného zákona v súvislosti s rozhodovaním správnych orgánov, je potrebné, aby uviedla v čom konkrétne vidí porušenie týchto právnych noriem a konkrétne ustanovenia § 5 zákona č. 365/2004 Z. z., v opačnom prípade krajský súd nemôže reagovať na túto námietku, pretože ide o nekonkrétnu námietku, ktorá bola v súvislosti s rozhodovaním správnych orgánov použitá len vo všeobecnej rovine.
22.
V súvislosti so zamietaným postojom správnych orgánov, krajský súd rovnako ako žalovaná vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že žalobkyňa musí riešiť danú situáciu inou žiadosťou o poskytnutie príspevku v súvislosti s poskytovaním opatrovania maloletej, napr. príspevok za opatrovanie, ktorý slúži na zabezpečenie pomoci osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, starostlivosti o túto osobu, realizovania sociálnych aktivít s cieľom zabezpečiť skutočnosť, aby táto osoba zotrvala v prirodzenom domácom prostredí.
23.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
24.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 168 SSP, keď procesne úspešnej žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko u žalovanej ide o orgán štátnej správy, ktorému možno priznať trovy konania len vo výnimočných prípadoch, ktoré však v danom konaní krajský súd nevzhliadol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.