Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30C/6/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaivou, v právnej veci žalobcu: Marián Csöbök, nar.: 3.6.1959, bytom Pri Búroši 4314/5, Senec, zastúpený: Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., Farská 25, Nitra, IČO: 36 856 282 proti žalovanému: TRIOS s.r.o., Drevená 766/1, Galanta, IČO: 31 420 451, zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o. Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, o uloženie povinnosti, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný každý prvý pracovný deň mesiaca v čase od 9:00 hod. do 11:00 hod. umožniť žalobcovi v sídle žalovaného alebo v prevádzke žalovaného na adrese Pezinská 30, 903 01 Senec nahliadať do nasledovných dokladov žalovaného, vrátane vyhotovenia fotokópií a obrazových záznamov dokladov, za obdobie od 01.01.2014: a) účtovné doklady, ktoré preukazujú hospodárske a účtovné operácie, vrátane účtovných závierok, účtovných kníh, účtovných zápisov, výpisov z účtu žalovaného, pokladničných kníh, inventarizačných zoznamov majetku, záväzkov a pohľadávok, faktúr, evidencie, záznamov a dokladov určených podľa o dani z pridanej hodnoty, o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o účtovníctve a právnych predpisov súvisiacich s uvedenými zákonmi, b) zmluvy a ich dodatky vytvorené alebo uzavreté v zmysle , z ktorých vyplývajú pre žalovaného práva alebo povinnosti alebo v ktorých vystupuje žalovaný ako zmluvná strana, c) zmluvy a ich dodatky vytvorené alebo uzavreté v zmysle , z ktorých vyplývajú pre žalovaného práva alebo povinnosti alebo v ktorých vystupuje žalovaný ako zmluvná strana, a to počnúc právoplatnosťou rozsudku až do doby, pokiaľ bude žalobca spoločníkom žalovaného.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa na základe žaloby zo dňa 16.2.2018 v znení podania zo dňa 7.2.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť každý prvý pracovný deň mesiaca v čase od 8.00 hod. do 14.00 hod. umožniť žalobcovi v sídle žalovaného alebo v prevádzke žalovaného na adrese Pezinská 30, 903 01 Senec nahliadať do nasledovných dokladov žalovaného, vrátane vyhotovenia fotokópií a obrazových záznamov dokladov, za obdobie od 1.1.2012: a) účtovné doklady, ktoré preukazujú hospodárske a účtovné operácie, vrátane účtovných závierok, účtovných kníh, účtovných zápisov, výpisov z účtu žalovaného, pokladničných kníh, inventarizačných zoznamov majetku, záväzkov a pohľadávok, faktúr, evidencie, záznamov a dokladov určených podľa o dani z pridanej hodnoty, o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o účtovníctve a právnych predpisov súvisiacich s uvedenými zákonmi, b) doklady, ktoré preukazujú

vzťahy, alebo sú vytvorené v zmysle príslušných ustanovení , a to pracovné zmluvy, dohody o prácach, evidencia o vykonanej práci, podklady k mzdám, evidencia dochádzky na pracovisko, zásady odmeňovania a formy a spôsoby odmeňovania, výkazy zdravotných poistení, výkazy sociálnej poisťovne, prehľady a hlásenia predkladané správcovi dane, ostatné doklady určené podľa o dani z príjmov, c) zmluvy a ich dodatky vytvorené alebo uzavreté v zmysle , z ktorých vyplývajú pre žalovaného práva alebo povinnosti alebo v ktorých vystupuje žalovaný ako zmluvná strana, d) zmluvy a ich dodatky vytvorené alebo uzavreté v zmysle , z ktorých vyplývajú pre žalovaného práva alebo povinnosti alebo v ktorých vystupuje žalovaný ako zmluvná strana, e) doklady dokumentujúce činnosť, záznamy a protokoly z kontrol všetkých štátnych orgánov, f) doklady preukazujúce skladové zásoby žalovaného, a to počnúc právoplatnosťou rozsudku až do doby, pokiaľ bude žalobca spoločníkom žalovaného a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozsudkom sp. zn.: XXC/X/XXXX-XXX zo dňa 23.4.2019 tunajší súd vo veci rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť každý prvý pracovný deň mesiaca v čase od 8:00 hod. do 12:00 hod. umožniť žalobcovi v sídle žalovaného alebo v prevádzke žalovaného na adrese Pezinská 30, 903 01 Senec nahliadať do nasledovných dokladov žalovaného, vrátane vyhotovenia fotokópií a obrazových záznamov dokladov, za obdobie od 01.01.2014: a) účtovné doklady, ktoré preukazujú hospodárske a účtovné operácie, vrátane účtovných závierok, účtovných kníh, účtovných zápisov, výpisov z účtu žalovaného, pokladničných kníh, inventarizačných zoznamov majetku, záväzkov a pohľadávok, faktúr, evidencie, záznamov a dokladov určených podľa o dani z pridanej hodnoty, o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o účtovníctve a právnych predpisov súvisiacich s uvedenými zákonmi, b) doklady, ktoré preukazujú vzťahy, alebo sú vytvorené v zmysle príslušných ustanovení , a to pracovné zmluvy, dohody o prácach, evidencia o vykonanej práci, podklady k mzdám, evidencia dochádzky na pracovisko, zásady odmeňovania a formy a spôsoby odmeňovania, výkazy zdravotných poistení, výkazy sociálnej poisťovne, prehľady a hlásenia predkladané správcovi dane, ostatné doklady určené podľa o dani z príjmov, c) zmluvy a ich dodatky vytvorené alebo uzavreté v zmysle , z ktorých vyplývajú pre žalovaného práva alebo povinnosti alebo v ktorých vystupuje žalovaný ako zmluvná strana, d) zmluvy a ich dodatky vytvorené alebo uzavreté v zmysle , z ktorých vyplývajú pre žalovaného práva alebo povinnosti alebo v ktorých vystupuje žalovaný ako zmluvná strana, e) doklady dokumentujúce činnosť, záznamy a protokoly z kontrol všetkých štátnych orgánov, f) doklady preukazujúce skladové zásoby žalovaného, a to počnúc právoplatnosťou rozsudku až do doby, pokiaľ bude žalobca spoločníkom žalovaného. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Súd zároveň zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Predmetný rozsudok napadol odvolaním žalovaný podľa , a v celom rozsahu a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. inštancie zmenil a žalobu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania.

4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením sp. zn.: - 379 zo dňa 27.10.2020 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a IV. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, vo výroku III. rozsudok potvrdil. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a IV. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, vo výroku III. rozsudok potvrdil. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie síce nevyhovel žalobcovi v časti celej požadovanej doby na výkon práva spojeného s nahliadaním do dokladov spoločnosti, ale žiadnym zrozumiteľným spôsobom sa nevyporiadal s obranou žalovanej spoločnosť súvisiacou s posúdením primeranosti žalobcom požadovaného rozsahu povinností, ktorú okolnosť súd musí brať do úvahy. Právo súdom prvej inštancie priznané žalobcovi na nahliadanie do dokladov žalovanej spoločnosti v takom rozsahu, ako je uvedené vo výroku I. predmetného rozsudku, zvlášť v častiach b) až f) vykazuje znaky poskytnutia práva, ktoré presahuje prípustný rámec, pretože ide o požiadavku na poskytovanie dokladov, ktoré predstavujú bežný denný chod spoločnosti, k čomu odvolací súd odkazuje na citované rozhodnutie NS SR sp. zn.: z 29.5.2019. V súvislosti s ním potom rozsah dokladov, ktoré má žalovaná spoločnosť ako súdom uloženú povinnosť poskytovať k nahliadnutiu žalobcovi odvolací súd hodnotil ako presahujúcu rozsah práv, ktoré spoločníkovi zákon poskytuje. Odvolací súd ďalej vo svojom rozhodnutí uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia vydaného súdom prvej inštancie pritom žiadne právne ani skutkové závery, ktoré by vysvetlili opodstatnenosť

práv v spojení s rozsahom dokladov, ktoré majú byť žalobcovi žalovaným predkladané na nahliadnutie nevyplývajú, prvoinštančný súd sa vôbec nezaoberal otázkou primeranosti a z tohto pohľadu vec neposúdil. Rovnako sa prvoinštančný súd nezaoberal ani posúdením možného šikanózneho správania sa žalobcu voči žalovanej spoločnosti, ktorá poukazovala na to, že pre splnenie v takom rozsahu jej uložených povinností nemá vytvorené personálne ani materiálne podmienky. Odvolací súd súdu prvej inštancie uložil povinnosť odstrániť odvolacím súdom vytknuté nedostatky a znovu o veci rozhodnúť a rozhodnúť i o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania ( ).

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 10.6.2021. Na pojednávanie sa dostavili právny zástupcovia strán sporu. Súd postupoval v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu a doplnil dokazovanie vo vzťahu k posúdeniu primeranosti ukladanej povinnosti.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že doposiaľ pretrváva skutkový stav, ktorý existoval aj v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie a tento je nezmenený. Pokiaľ ide o dôvody zrušenia rozsudku uvedené v uznesení odvolacieho súdu, tieto sú uvedené v bodoch 27, 28 a 29 uznesenia odvolacieho súdu. Vo vzťahu k primeranosti rozsahu povinností uviedol, že týmto sa súd prvej inštancie zaoberal a zohľadnil to v časovom rozsahu 4 hodín, jeden krát za kalendárny mesiac, pričom žalobca sa žalobou domáhal rozsahu 6 hodín. Nemá za to, že takto súdom určený časový rámec by bol neprimeraným vo vzťahom k personálnym a technickým možnostiam žalovaného, ktorý okrem osoby konateľa disponuje aj administratívnou pracovníčkou. Vo vzťahu k dôvodom uvedených v bode 28 odvolacieho súdu je žalobca pripravený ustúpiť v bodoch b) e) a f) v celom rozsahu. Pokiaľ ide o body c) a d), na týchto žalobca zotrváva, nakoľko sú nevyhnutné na získanie prehľadu žalobcu o občianskoprávnych a obchodných vzťahoch žalovaného, ktoré majú vplyv na majetok spoločnosti a v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu žalobcu ako spoločníka. V tomto smere poukázal na bod 70 rozhodnutia NS SR , v ktorom sa uvádza, že právo spoločníka na informácie a právo spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti podľa nie je neobmedzené, ale vzťahuje sa na tie informácie a doklady spoločnosti, ktoré sa týkajú hospodárenia spoločnosti a nakladania s jej najvýznamnejším majetkom, ktoré môžu mať vplyv na likviditu spoločnosti a v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na výšku jeho podielu na zisku spoločnosti. Má za to, že výroková časť rozsudku v bodoch a), c) a d) takéto kritérium napĺňa. Vo vzťahu k možnému šikanóznemu konania žalobcu uviedol, že takéto konanie nebolo nikdy preukázané.

7. Právna zástupkyňa žalovaného na sa pojednávaní v plnom rozsahu stotožnila s uznesením odvolacieho súdu sp. zn. . Pokiaľ ide o rozsah práva žalobcu na nahliadanie do dokladov spoločnosti uviedla, že tento má 2 rozmery - jednak rozmer časový, pričom zotrvala na predchádzajúcich vyjadreniach, t.j., že tento bol súdom I. inštancie posúdený neprimerane, resp., že rozsah 4 hodín nie je na kontrolu dokumentov žalobcovi potrebný. Pokiaľ ide o rozsah dokumentov, do ktorých žalobca požaduje nahliadať, tu sa taktiež v plnom rozsahu stotožnila s odôvodnením uvedeným v zrušovacom uznesení v bode 28, keď odvolací súd uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zvlášť v častiach b) až f) vykazuje znaky poskytnutia práva, ktoré presahuje prípustný rámec, nakoľko ide o požiadavku na poskytovanie dokladov, ktoré predstavujú bežný denný chod spoločnosti. Ako už preukazovali v konaní pred vyhlásením rozsudku súdu I. inštancie, žalobcovi bolo umožnené vykonať kontrolu dokladov účtovníctva, avšak predloženými dokumentmi sa nezaoberal ani v tomto rozsahu. Má za to, že predmetná žaloba bola podaná predovšetkým vo vzájomnej súvislosti s inými konaniami, ktoré sú vedené na Okresnom súde Galanta, v minulosti aj na Okresnom súde Piešťany, pričom poukázala na to, že väčšina z týchto konaní bola už právoplatne skončená. Z tohto dôvodu má za to, že fakticky zanikol dôvod na uložení povinnosti žalovanému. Pokiaľ ide o súčasnosť, žalovaná spoločnosť svoju činnosť obmedzila a v prípade, že žalobca o to požiada, bude mu umožnené do účtovných dokladov nahliadnuť, avšak v súlade s ustanovením čl. 6 ods. 1 spoločenskej zmluvy, podľa ktorej spoločníci môžu svoje právo vykonávať sami, alebo ich môžu nechať vykonať prostredníctvom odborníkov, ktorí sú viazaní mlčanlivosťou o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej činnosti. V tejto súvislosti poukázala na to, že žalobca v minulosti poveril výkonom kontroly svojho zaťa, p. T., ktorý sa tak isto súdil so spoločnosťou v inom konaní na tunajšom súde. Žalovaný sa obáva, že v prípade rozhodnutia súdu v predmetnom konaní v zmysle petitu, sa bude žalobca dožadovať práva nahliadať do dokumentov pravidelne, a to aj potom, ako sa oboznámi so všetkými dokumentmi. Naďalej zotrvala na tom, že žalovaný by bol neprimerane zaťažený a jeho administratívne sily sú plne vyťažené. Pokiaľ ide o aktuálny skutkový stav, žalobca počas konania neprejavil záujem o nahliadnutie do požadovaných dokumentov, z čoho usudzuje, že v skutočnosti nemá záujem o kontrolu dokumentov. K otázke primeranosti času, ktorý

by žalovaný považoval za primeraný na nahliadnutie do spisu sa právna zástupkyňa nevedela presne vyjadriť, ale má za to, že by to mohlo byť 1x štvrťročne.

8. Právny zástupca žalobcu v reakcii na vyjadrenie právnej zástupkyne žalovaného uviedol, že vedenie, alebo nevedenie súdneho sporu spoločníka voči spoločnosti nemôže byť dôvodom na upretie zákonného práva spoločníka podľa . Pokiaľ ide o poukázanie na spoločenskú zmluvu spoločnosti, táto nemôže byť nadradená, obmedzovať zákonné právo spoločníka, čo konštatoval aj súd v konaní o určení neplatnosti valného zhromaždenia spoločnosti, v konaní pod sp. zn. , ktoré bolo potvrdené odvolacím súdom. Vo vzťahu k primeranosti času poukázal aj na vyjadrenie žalovaného, že spoločnosť už vykonáva podnikateľskú činnosť v menšom rozsahu ako v minulosti, z čoho je zrejmé, že konateľ, ako aj zamestnankyňa musia mať k dispozícii raz mesačne 4 hodiny času na splnenie si zákonných povinností vo vzťahu k právu spoločníka. Pokiaľ ide o vyjadrenia, že konanie žalobcu je účelové a od podania žaloby neprejavoval záujem o informácie uviedol, že v čase po vyhlásení rozsudku sa dňa 15.7.2020 uskutočnilo valné zhromaždenie žalovaného, na ktorom sa zúčastnil ako právny zástupca žalobcu a navrhol doplnenie bodu programu o informácie o stave spoločnosti, v rámci ktorého by konateľ informoval najmä o stave majetku, pohľadávok, záväzkov, prehľade zmluvných vzťahov o prebiehajúcich a plánovaných aktivitách v rámci obchodného vedenia spoločnosti. Tento návrh bol zamietnutý, pričom konateľ žalovaného uviedol, že požadované odpovede sú riešené v iných bodoch, čo však nie je pravda. Na predmetnom valnom zhromaždení požiadal o predloženie aktuálnych nájomných zmlúv, pričom konateľ oznámil, že tieto zmluvy nepredloží s poukazom na prebiehajúci súdny spor, ktorý nie je právoplatne skončený a z obavy pred zneužitím poskytnutých údajov. Aj vo vzťahu k ďalším dokumentom, kde spoločník požiadal o vyhotovenie kópií mu nebolo vyhovené. Spoločník požiadal napr. o predloženie bankového výpisu preukazujúce úhrady rozdeleného zisku, čo bolo spoločníkovi odopreté opäť s poukazom na súdne konania. Rovnako bolo spoločníkovi odopreté aj vyhotovenie kópií inventarizačného zoznamu majetku s tým, že má možnosť nahliadnuť, robiť si výpisky, pričom predložené dokumenty boli v rozsahu 54 strán formát A4. Na otázku, v akom rozsahu konateľ umožní výkon práva spoločníka, konateľ odpovedal, že navrhol spôsob nahliadania 2 krát ročne, čo spoločník neakceptoval, vec dal na súd a čaká na právoplatné rozhodnutie súdu. Z uvedeného je zrejmé, že spoločníkovi je aj naďalej odopierané nahliadať do základných dokumentov umožňujúcich mu získať prehľad o stave spoločnosti a odopierané vyhotovovať si z nich kópie. Dokumenty pod písm. a), c), d), na ktorých zotrval, nie sú dokumentmi, ktoré by sa týkali bežnej agendy.

9. Právna zástupkyňa žalovaného vo vzťahu k na pojednávaní predloženej zápisnici z valného zhromaždenia spoločnosti z 15.7.2020 poukázala na to, že na predmetnom valnom zhromaždení bola žalobcovi časť ním požadovaných dokumentov predložená na nahliadnutie, napr. bod 5 písm. b). Pokiaľ ide o iné nájomné zmluvy, konateľ je povinný v prvom rade brániť záujmy spoločnosti a je zrejmé, že spor, ktorého predmetom je nájom/odplata za užívanie pozemkov je predmetom na tomto súde, preto sa domnieva, že konateľ konal v záujme spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.

10. Právny zástupca žalobcu titulom záverečnej reči uviedol, že žalobca má za to, že žaloba bola podaná dôvodne a prostredníctvom nej si uplatňuje svoje zákonné právo spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti. V konaní bolo preukázané, že toto jeho právo, vrátane práva vyhotovovať si fotokópie najdôležitejších dokumentov spoločnosti je dlhodobo porušované. Naopak, nebolo preukázané, že žalobca by si svoje právo uplatňoval šikanóznym spôsobom. V podrobnostiach poukázal na doterajšie písomné vyjadrenia, vyjadrenia na pojednávaniach, ako aj súdnu prax a rozsudky, na ktoré poukázal, najmä na body 58 a nasl. rozhodnutia NS SR R44/2019, pričom tvrdí, že žalobcom uplatnený nárok v tomto súdnom konaní je plne v súlade s právnym názorom NS SR, a to tak z hľadiska, vecného, ako aj z hľadiska časového, keď žalobca požaduje doklady aj informácie v rozsahu, ktorý mu umožní získať rozumný prehľad o záležitostiach spoločnosti, o rozsahu a základnej štruktúre majetku spoločnosti a o významnejším zmluvách týkajúcich sa nakladania s jej majetkom. Rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 23.4.2019 považuje za vecne správny s tým, že reflektujúc právny názor odvolacieho súdu sa vie stotožniť so zamietnutím bodov b), e) a f) výrokovej časti pôvodného rozhodnutia. V prípade úspechu si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

11. Právna zástupkyňa žalovaného titulom záverečnej reči zotrvala na predchádzajúcich vyjadreniach. Má za to, že žaloba nie je dôvodná, navrhuje žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. Zo strany žalobcu neexistuje reálny záujem na výkone jeho práva na nahliadanie do

dokladov, k týmto mal dlhodobo neobmedzený prístup. Poukázala na právny názor odvolacieho súdu, v zmysle ktorého právo priznané spoločníkovi podľa nie je právom bezvýhradným a rovnako ako iné práva, nesmie byť zneužívané. Okrem toho sú spoločníci oprávnení vykonávať svoje práva v súlade so spoločenskou zmluvou, konkrétne článkom VI. ods.1 a má za to, že takémuto výkonu žalovaný ani nebránil.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi založenými v spise, vyjadreniami strán sporu a obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav: žalovaný, spoločnosť TRIOS s.r.o. je právnická osoba, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Trnava, odd. Sro 17721/T. Spoločníkmi žalovaného sú Marián Csöbök - žalobca, s podielom na základnom imaní 30% a Peter Józan, s podielom na základnom imaní 70%, ktorý je zároveň aj jediným konateľom žalovaného, ktorý koná v mene spoločnosti samostatne.

13. Podľa a spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. Spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.

14. Podľa Článku VI. Práva a povinnosti spoločníkov, bod 1, prvá odrážka spoločenskej zmluvy spoločnosti, spoločník má tieto základné práva: podieľať sa spôsobmi stanovenými všeobecne záväznými predpismi a touto zmluvou na riadení a kontrole činnosti spoločnosti, najmä osobne sa presviedčať o vedení vecí spoločnosti, nahliadať do obchodných kníh a spisov, oboznamovať sa s výsledkami hospodárenia spoločnosti a predkladať návrhy orgánom spoločnosti a požadovať od orgánov spoločnosti potrebné vysvetlenia. Spoločníci môžu tieto práva vykonávať sami, alebo ich môžu nechať vykonať prostredníctvom odborníkov, ktorí sú viazaní mlčanlivosťou o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone svojej činnosti, náklady na výkon takejto činnosti znáša spoločník sám.

15. Podľa , prvá veta pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne len z časti. Žalobca ako spoločník žalovaného v konaní žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobcovi v sídle žalovaného alebo v prevádzke žalovaného nahliadať do dokladov žalovaného špecifikovaných v žalobe znení podania zo dňa 7.2.2019, resp. v zmysle vyjadrenia predneseného na pojednávaní dňa 10.6.2021, vrátane vyhotovenia fotokópií a obrazových záznamov dokladov, za obdobie od 1.1.2012 počnúc právoplatnosťou rozsudku až do doby, pokiaľ bude žalobca spoločníkom žalovaného.

17. Predmetom konania je teda žalobcom uplatnený nárok podľa . Ako už súd uviedol, s existenciou obchodného podielu je spojená účasť spoločníka v spoločnosti, jeho práva a povinnosti. Právo spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti a právo spoločníka na nahliadanie do dokladov spoločnosti predovšetkým sleduje, aby mal spoločník pri využívaní oprávnenia podľa k dispozícii relevantné informácie o záležitostiach spoločnosti (jej majetku a záväzkoch, ich predpokladanom vývoji, prípadne o budúcom podnikateľskom zámere spoločnosti, na ktorej podnikaní sa ako spoločník zúčastňuje svojim vkladom) a aby tieto informácie mohol využiť v súvislosti s výkonom svojich práv ako spoločníka spoločnosti.

18. V konaní bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že sa žalobca opakovane domáhal využitia svojho práva v zmysle - nahliadnutia do dokladov žalovaného. Sporné aj naďalej ostalo, či bolo žalobcovi so strany žalovaného umožnené do dokladov nahliadať, kde žalovaný tvrdí, že nebráni žalobcovi nahliadať do dokladov. Žalovaný počas celého konania nepreukázal, že by žalobcovi umožnil kontrolu žalobcom požadovaných dokladov, resp. že by žalobcovi umožnil kontrolu/nahliadnutie do dokladov aspoň v rozsahu, ktorý žalovaný považuje za súladný s , teda aspoň jeden krát štvrťročne. Žalovaný dokumenty žalobcovi k nahliadnutiu do dnešného dňa odmieta poskytnúť, čo vyplýva aj zo zápisnice z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 15.7.2020 a žalovaný konkrétne ani netvrdil, resp. nepreukázal, že by doklady žalobcovi poskytol.

Opakované tvrdenia žalovaného, že žalobca nemá skutočný záujem o nahliadnutí do dokladov spoločnosti sú irelevantné, vzhľadom na jeho právo v zmysle , ktoré spoločníkovi nemožno odňať.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca netrval na povinnosti sprístupniť doklady žalovaného uvedené vo výroku I. pod písm. c) a d) napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu s poukazom na dôvody uvádzané v bode 28. uznesenia Krajského súdu Trnava, sp. zn: -379 zo dňa 27.10.2020 súd žalobu v tejto časti zamietol.

20. Súd následne posudzoval len opodstatnenosť výkonu práva žalobcu v zmysle vo vzťahu k dokladom uvedených vo výroku I. pod písm. a), b) a c) tohto rozhodnutia. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom žalobcu, že uvedené doklady sú dokladmi, na ktoré má žalobca v zmysle právo, teda sa jedná o tie doklady, ktoré sú potrebné k tomu, aby žalobca ako spoločník získal rozumný prehľad o záležitostiach spoločnosti

- žalovaného. V zmysle slovenskej a českej judikatúry k , medzi takéto doklady a informácie patria informácie o rozsahu a základnej štruktúre majetku spoločnosti a o významnejších zmluvách týkajúcich sa nakladania s týmto majetkom. Doklady požadované žalobcom a vo vzťahu ku ktorým súd uložil povinnosť žalovanému, nie sú podľa názoru súdu dokladmi, ktoré sa týkajú bežného chodu spoločnosti, pod ktorým sa rozumie vykonávanie každodenných úkonov, ku ktorým dochádza v rámci činnosti spoločnosti, personálne zabezpečenie spoločnosti, aby mohla vykonávať svoju činnosť (uzatváranie pracovných zmlúv, udeľovanie plnomocenstiev). Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že s výkonom práv spoločníka je nevyhnutné, aby sa spoločník oboznámil s účtovnými dokladmi spoločnosti, prípadne s inými dokumentmi spoločnosti, z ktorých je zrejmé, akým spôsobom konateľ nakladal s podstatným majetkom spoločnosti, napr. či nedošlo k zjavne nevýhodnému predaju majetku spoločnosti, či spoločnosť nenadobudla majetok za neprimerane vysokú sumu, či nedošlo k neprimeranému zaťaženiu majetku spoločnosti, alebo či spoločnosť neprebrala na seba neprimerané majetkové riziká. Jedná sa totiž o dokumenty, ktoré majú vplyv na majetok spoločnosti a v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu žalobcu ako spoločníka. V tejto súvislosti súd ďalej poznamenáva, že druhý, väčšinový spoločník žalovaného je zároveň aj jediným konateľom žalovaného, ktorý má k dispozícii všetky požadované dokumenty, ktoré odmieta poskytnúť k nahliadnutiu žalobcovi a rovnako ho odmieta o informovať o stave spoločnosti s poukazom na zachovanie mlčanlivosti. Skutočnosť, že žalovaný bráni žalobcovi vo výkone práv spoločníka v zmysle , preukazuje žalobcom predložená zápisnica z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 15.7.2020, z ktorej z bodu 1 vyplýva, že žalobca navrhol doplniť bod programu valného zhromaždenia o informáciu o stave spoločnosti, v rámci ktorého by konateľ žalovaného informoval spoločníkov najmä o stave majetku, záväzkov, prehľade zmluvných vzťahov a o prebiehajúcich plánovaných aktivitách v rámci obchodného vedenia spoločnosti. Návrh žalobcu bol zamietnutý, nakoľko druhý, väčšinový spoločník, ktorý je zároveň konateľom spoločnosti, hlasoval proti.

21. Vo vzťahu k časovému rozsahu práva spoločníka na nahliadanie do dokumentov spoločnosti žalovaný v konaní len vo všeobecnosti tvrdil, že žalobcom požadovaný, ako aj súdom priznaný, výkon práva spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti v časovom rozsahu 4 hodín počas jedného dňa v mesiaci je šikanózny a nie je na kontrolu dokumentov žalobcovi potrebný. Toto svoje tvrdenie však žiadnym spôsobom nepreukázal a ani konkrétne netvrdil z akého dôvodu nie je rozsah 4 hodní potrebný, v čom vidí šikanózny spôsob takto priznaného výkonu práva. Žalovaný konkrétne neuviedol napr. ako súdom priznaný spôsob výkonu práva spoločníka obmedzuje žalovaného v jeho činnosti (práve naopak uviedol, že spoločnosť utlmila výkon svojej činnosti, neuviedol, že by došlo k personálny zmenám v spoločnosti), ako inak by sa negatívne priznanie výkonu práva spoločníka prejavilo na činnosti spoločnosti, prípadne, že by jej spôsoboval neprimerané náklady. Žalovaný napriek tomu, že si je vedomý svojej povinnosti umožniť poskytnúť informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokumentov spoločnosti neuviedol aký spôsob výkonu práva žalobcu by bol preňho primeraný vzhľadom na jeho personálne možnosti a navrhuje žalobu zamietnuť. Súd má vzhľadom na uvedené za to, že so strany žalovaného sa jedná len o ničím nepodložené tvrdenia s cieľom zabrániť žalobcovi výkonu jeho práva v zmysle . Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že ani spoločnosť - žalovaný nesmie postupovať šikanóznym spôsobom pri odopretí tohto práva. Súd už vo svojom pôvodnom rozhodovaní zohľadnil personálne možnosti žalovaného a skrátil časový rozsah na nahliadnutie do dokladov z požadovaných 6 hodín jeden krát do mesiaca na štyri hodiny v mesiaci. Vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu obsiahnutý v zrušujúcom uznesení, súd znížil časový

rozsah výkonu práva spoločníka na 2 hodiny jeden deň v mesiaci. Súd má za to, že takto určený časový rozsah výkonu práva spoločníka neprimerane nezaťaží žalovaného, resp. jeho administratívne sily, nakoľko takto určený rozsah predstavuje obmedzenie len na jeden pracovný deň v mesiaci a len v rozsahu štvrtiny denného pracovného času, a teda nie je možné tvrdiť, že by bol vo vzťahu k žalovanému šikanózny.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

23. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

24. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa , teda stranám sporu náhradu trov konania na súde I. a II. inštancie nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré videl v tom, že k súdnemu sporu došlo v dôsledku nezhôd medzi stranami sporu v rámci ich podnikateľskej činnosti, kedy podľa ich vyjadrení, v súvislosti s jej výkonom viedli niekoľko súdnych sporov. V dôsledku nezhôd medzi stranami sporu žalovaný bráni žalobcovi vo výkone jeho práv ako spoločníka, a teda žalobcovi neostávalo nič iné len sa obrátiť na súd. S poukazom na skutočnosť, že žalovaný odmieta predložiť dokumenty na nahliadnutie žalobcovi údajne z dôvodu právoplatne neukončeného predmetného súdneho sporu a z údajnej obavy pred zneužitím poskytnutých údajov, túto skutočnosť súd vyhodnotil ako neopodstatnenú s poukazom na , a rovnako ako dôvod hodný osobitného zreteľa podľa , a to aj v súvislosti so skutočnosťou, že druhý väčšinový spoločník je zároveň konateľom žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.