Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

71C/47/2025

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v sporovej veci žalobkyne: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, F. proti žalovanému: Národná banka Slovenska, so sídlom Ulica Imricha Karvaša 1, Bratislava, IČO: 30 844 789, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 11.07.2025 sa žalobkyňa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa obťažovania žalobkyne hlukom spôsobeným prevádzkou vonkajších chladiacich jednotiek umiestnených na budove žalovaného na ulici G. C. l v Bratislave, a to nad mieru stanovenú limitmi určenými vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí.

2. Žalobkyňa v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uviedol, že žalobkyňa (v zastúpení Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov DUO, E. XX, XXX XX F.) upozornil Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava, hlavné mesto so sídlom Ružinovská 4813/8, 821 01 Bratislava, IČO: 00607436 (ďalej len ,.RÚVZ“) na problém zvýšeného hluku v nočných hodinách, ktorý pochádza z budovy žalovaného - Národnej banky Slovenska, a ktorý pravidelne vyrušuje obyvateľov od siedmeho až po jedenáste poschodie bytového domu nachádzajúceho sa na adrese E. XXXX/XX, XXX XX F.. Na základe podnetu vykonali odborní zamestnanci RÚVZ dňa 20. júla 2024 obhliadku dotknutého prostredia spojenú s meraním hluku pred oknom spálne bytu v úrovni 1. NP bytového domu na E. XX H. F. v čase od 22:30 hod. do 23:45 hod. Zdrojom hluku vo vonkajšom prostredí boli technologické zariadenia - vonkajšie chladiace jednotky, umiestnené na budove žalovaného na ulici G. C. X H. F.. Počas merania bol pred fasádou bytového domu na E. I. J. XX hluk z uvedeného zdroja ustálený, sluchom jasne odlíšiteľný od hluku pozadia s výraznou tónovou zložkou vo frekvenčnom pásme 100 Hz. Výsledky vykonaných meraní preukázali, že prípustná hodnota hluku pre noc bola dňa 20. júla 2024 v čase merania od 22:30 hod. do 23:45 hod. pred oknom spálne bytu na E. XX H. F. prekročená prevádzkou vonkajších chladiacich jednotiek umiestnených na budove žalovaného na ulici G. C. X H. F.. Miera prekročenia pre noc bola v meracom mieste 14,0 dB. RÚVZ začal proti žalovanému ako prevádzkovateľovi zdroja hluku podľa o správanom konaní v znení neskorších predpisov správané konanie vo veci vydania pokynu podľa zák. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorým budú prevádzkovateľovi uložené povinnosti za účelom odstránenia nadmernej hlučnosti. Ustanovenie predstavuje zákonné obmedzenie vlastníckeho práva alebo práv, ktoré sa priamo odvíjajú od vlastníctva. Súbor týchto pravidiel správania sa v teórii i praxi označuje ako tzv. susedské práva. Obmedzenie práv vlastníkov je vzájomné a zároveň prospešné viacerým vlastníkom. Aj ostatní vlastníci sa musia podriadiť tomuto ustanoveniu tak, aby pri výkone práv vlastníkov nebol ktorýkoľvek z vlastníkov ohrozený konaním, ktoré je v tomto predpise zakázané. Vlastník veci sa musí zdržať len takého konania alebo nekonania, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo ktorým by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Predpoklady uvedené v hypotéze tejto normy treba vykladať v každom jednotlivom prípade objektívne. Subjektívne hľadisko nie je rozhodujúce, a preto v konkrétnych prípadoch sa musia tieto predpoklady (nad mieru primeranú pomerom) a vážne ohrozenie výkonu práv posúdiť s odborných hľadísk. Z toho na druhej strane vyplýva, že vlastník veci sa musí zdržať toho, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Obmedzenia práv vlastníka vymedzuje exemplifikatívne ustanovenie , pričom ide o také zásahy, ktoré sa v spoločenskej a právnej praxi najčastejšie vyskytujú: a) pri úpravách pozemku alebo úpravách stavby na ňom zriadenej musí vlastník urobiť dostatočné opatrenia na upevnenie stavby alebo pozemku tak, aby neohrozil susedovu stavbu alebo pozemok, b) vlastník nesmie obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením, vibráciami, aj v týchto prípadoch treba predovšetkým skúmať, či imisie spôsobené takýmto zásahom prekračujú mieru primeranú miestnym pomerom. Ak vlastník veci nerešpektuje uvedené obmedzenia jeho vlastníckeho práva, ten, kto je ohrozený jeho neoprávnenými zásahmi, sa môže domáhať súdnej ochrany v sporovom konaní. Žalobným návrhom sa možno voči vlastníkovi, ktorý nerešpektuje tzv. susedské práva domáhať toho, aby sa zdržal presne opísaného a vymedzeného rušenia, ktorým žalovaný obťažuje svojho suseda alebo ktorým vážne ohrozuje výkon jeho práv. Ohrozený má právo domáhať sa, aby súd ohrozovateľovi uložil povinnosť vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody. Čo treba považovať za vhodné a primerané opatrenia uložené súdom, treba posudzovať podľa toho, aká škoda ohrozenému hrozí, t. j. či hrozí škoda na majetku alebo škoda na zdraví. Nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení považujem žalobkyňa za nástroj efektívnej ochrany v spore o ochranu jej osobnostných práv. Uložením požadovaného obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti) a týmto neodkladným opatrením, ktoré má dočasný charakter nebude vytvorený nenávratný stav. Žalobkyňa odôvodňuje svoj návrh na vydanie neodkladného opatrenia na základe rozhodujúcich skutočností uvedených vyššie, najmä na základe objektívneho preukázania porušovania zo strany žalovaného ako vlastníka budovy na ulici G. C. X H. F.. Neodkladnosť potreby úpravy pomerov spočíva v tom, že prenikaniu hluku do bytov na E. I. H. F. nezabránilo ani správne konanie vedené RÚVZ a hlučnosť pretrváva aj toto leto, kde horúčavy ešte len začínajú. Keďže žalobkyňa nemá vedomosť o tom, že by žalovaný vykonal nejaké technické opatrenia, ktorými by zabránil prenikaniu hluku presahujúceho limity stanovené vyhláškou, nezostáva žalobkyni nič iné, len sa obrátiť na súd. Žalobkyňa má za to, že pokiaľ nedôjde k úprave pomerov neodkladným opatrením, dlhodobejšie užívanie bytov nebude možné bez zásadných obmedzení (nosenie tlmičov zvuku), čo je v rozpore s požiadavkou na riadne užívanie predmetu svojho vlastníctva. Riešenie tohto problému formou vykonateľného rozhodnutia súdu už z pohľadu žalobcu neznesie odklad

1. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa predložila nasledujúce dôkazy: Oznámenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, hlavné mesto so sídlom v Bratislave zo dňa 25.03.2025.

2. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

Podľa vrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa , je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 3. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je v prípade potreby bezodkladne upraviť pomery, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou.

4. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom strany, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Neodkladné opatrenie má byť teda výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné, pričom existenciu uvedených skutočností je povinný osvedčiť žalobca.

5. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, a teda že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.

6. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29.7.2010).

7. vo svojom ustanovení taxatívne vymedzuje, aké náležitosti musí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahovať, aby mu bolo možné vyhovieť. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahovať: 1) opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo preukázanie obavy, že exekúcia bude ohrozená. 2) opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. 3) musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Na to, aby súd mohol návrhu vyhovieť, musia byť všetky uvedené náležitosti splnené kumulatívne, teda nesplnenia čo i len jednej z uvedených náležitostí bude mať za následok, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Jedným z najdôležitejších atribútov pre nariadenie neodkladného opatrenia, ako to vyplýva aj zo samotného názvu tohto inštitútu je naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov. Pri tomto dôvode ide o existenciu naliehavej a nevyhnutnej potreby upraviť určité právne vzťahy a to medzi stranou, ktorá navrhuje vydanie neodkladného opatrenia a stranou, ktorej sa má neodkladným opatrením uložiť určitá povinnosť alebo obmedzenie. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. V rámci existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov súd nariadi neodkladné opatrenie spravidla v takej situácii, kedy danej strane hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, prípadne, ak strane hrozí zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

10. Vychádzajúc z návrhu žalobkyne dospel súd k záveru, že jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Súd konštatuje, že už z názvu inštitútu neodkladného opatrenie je zrejmé, že hlavný a pravdepodobne aj najdôležitejším atribútom, pre jeho úspešné uplatnenie je osvedčenie naliehavosti situácie, ktorá vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu navrhovateľa takéhoto opatrenia. Naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomeru musí byť z návrhu nepochybne zrejmá a dostatočne osvedčená. Z návrh žalobkyne na nariadenie ňou žiadaného neodkladného opatrenia je zrejmé, že k prekročeniu najvyššej povolenie miery hluku pre noc zo strany žalovaného (jeho technických zariadení) prichádzalo už v lete roku 2024, teda už cca pred rokom. Žalobkyňa v návrhu nijako neosvedčila, z akého naliehavého dôvodu sa ochrany svojich susedských práv domáha prostredníctvom neodkladného opatrenia, podaného minimálne rok od prvého zásahu do jej susedských práv, a nie riadnou žalobou vo veci samej. Z uvedeného je zrejmé, že nie je splnená už prvá zákonom prezumovaná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia a to potreba naliehavosti úpravy pomerov, čo samo o sebe známe, že súd nemohol takémuto návrhu vyhovieť. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd v navrhovanom neodkladnom opatrení nevzhliadol naliehavosť vyžadovanú ustanovením a preto návrh žalobkyne zamietol.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa . Keďže súd návrh žalobkyne celom rozsahu zamietol, mal žalovaný vo veci plný úspech. Avšak s poukazom na skutočnosť, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli a ani vzniknúť nemohli rozhodol súd tak, ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.