Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13C-42-2024.pdf
PDF · 97.23 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/42/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobcu : SetCar sk, a.s, IČO : 50 387 189, so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, zast.: Advokátskou kanceláriou JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 55 732 453 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO : 00 585 441, o zaplatenie sumy 367,66 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 367,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 23.10.2023 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 11.12.2023 sa žalobca domáhal proti žalovanému vydania platobného rozkazu podľa zákona č.307/2016 Z.z., ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 367,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto od 23.10.2023 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného pod č. 9533231048 došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 230056, priloženú v prílohe, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení, priloženom v prílohe, žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému, oznámenie prikladáme v prílohe. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona o PZP a v zmysle § 442 ods. 1 OZ.
3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 13C/42/2024 – 199 zo dňa 03.09.2024 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel.
4. Na odvolanie žalovaného, Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, uznesením č.k. 7Co/5/20254 – 244 zo dňa 28.0mája 2025, právoplatným dňa 18. júna 2025 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Vyslovil pritom, že žalovaná v priebehu konania pred súdom prvej inštancie konkrétne argumentovala dôvodmi, pre ktoré časť uplatneného nároku na náhradu škody – ceny za nájom náhradného motorového vozidla žalobcovi nie je dôvodné priznať, keď argumentovala, že výšku náhrady škody, za ktorú zodpovedá, je potrebné stanoviť vzhľadom na obdobie a ceny nájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase vo vzťahu ktorému tvrdeniu predkladala listinné dôkazy a poukázala ďalej na výpočet technickej hodnoty vozidla pred nájazdom príslušného počtu kilometrov a po jeho najazdení, s ktorými skutočnosťami sa súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia nevysporiadal. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR pod č. III. ÚS 332/2009 (obdobne v 5Cdo7/107/2019) k porušeniu práva na spravodlivý proces dochádza v prípadoch, kedy súd nevykoná stranou navrhovaný dôkaz, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť. Tiež vyslovil, že keďže odvolacie námietky žalovanej, ako aj obrana zaujatá v priebehu konania pred súdom prvej inštancie sa javí ako významná pre rozhodnutie vo veci samej, a keďže v postupe súdu prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania a vyhodnocovaní výsledkov vykonaného dokazovania absentuje naplnenie podmienok v zmysle § 185 ods. 1 CSP, § 191 ods. 1 CSP a § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
6. Skutkový stav ostal v ďalšom konaní nezmenený. Ani v ďalšom konaní nebolo teda sporné, že dňa 09.01.2023 došlo v A. ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Volkswagen Passat, eč.v. B., spôsobenej poškodenej C. D.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Škoda Fabia, ev.č. B., poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb - cesta do práce a z práce a nákupy v okrese A., a to zapožičaním si náhradného motorového vozidla Land Rover Discovery ev. č. E. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 35/801 zo dňa 13.01.2023. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 2300056 zo dňa 30.01.2024, s dátumom splatnosti 13.02.2023 na sumu 1.259,93 eur. Žalovaný dňa 20.20.2023 pristúpil k čiastočnej úhrade vzniknutej škody v sume 892,27 eur, ktorú poukázal priamo na účet žalobcu. Poškodený ešte predtým uzatvoril so žalobcom dňa 30.01.2023 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 02.03.2023 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu.
7. Súd prvej inštancie vec opätovne prejednal. Strany zotrvali na svojich tvrdeniach, predložených dôkazoch a argumentácii, produkovaných v pôvodnom konaní, nad ich rámec v ďalšom konaní iné skutočnosti, významné pre rozhodnutie súdu vo veci samej neuvádzali. 8. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
9. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
10. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ZPZP), tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „poistenie zodpovednosti“) a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len „kancelária“).
11. Podľa ust. § 2 písm. d), f) a g) ZPZP, na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom poisťovňa, poisťovňa z iného členského štátu alebo zahraničná poisťovňa, ktorá je oprávnená vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu, [4) Zákon č. 39/2015 Z. z.] f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti a g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
12. Podľa ust. § 4 ods. 1 ZPZP, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
13. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) ZPZP , poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
14. Podľa ust. § 4 ods. 4 ZPZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa ust. § 15 ods. 1 ZPZP, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.
16. Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
17. Podľa ust. § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
18. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
19. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
20. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby súd opätovne ustálil, že v danom prípade zodpovednosť za škodu treba posudzovať podľa § 427 ods. 2 v spojení s ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky a rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla, teda ako zodpovednosť prevádzateľa (prevádzkovateľa) osobného motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda Poškodenému. Zodpovednosť za škodu podľa cit. ust. § 427 ods. 2 je zodpovednosť objektívna, teda na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinené konanie. Tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť (liberovať) s výnimkou prípadu, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke a súčasne, ak prevádzateľ preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho požadovať (§ 428 Občianskeho zákonníka). Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. ust. § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka je tak spôsobená škoda a príčinná súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a spôsobenou škodou. Pod pojmom škody je z teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, prípadne aj náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo k vzniku škody. Existenciu príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a vznikom škody, je nutné v každom konkrétnom prípade bezpochybne preukázať, teda nemožno ju len predpokladať. Ide o vzťah príčiny - osobitnej povahy prevádzky motorového vozidla a následku - vzniku škody.
21. V prejednávanom prípade sa tak súd opätovne zaoberal naplnením predpokladov vzniku zodpovednosti prevádzkovateľa (poisteného) osobného motorového vozidla za škodu podľa cit. ust. § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako v ďalšom nevyhnutného predpokladu vzniku povinnosti poisťovateľa (žalovaného) nahradiť Poškodenému, resp. po postúpení pohľadávky na náhradu škody žalobcovi, škodu. V danej veci vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žalovaného nároku a súčasne zo znenia zmluvy o postúpení pohľadávky (od ktorej odvodzoval žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore) tak škode mali zodpovedať poškodeným účelne vynaložené náklady za nutné užívanie náhradného osobného motorového vozidla.
22. Z cit. ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. vyplýva, že z poistenia sa poškodenému (o.i.) uhrádzajú aj uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj ustálenú judikatúru všeobecných súdov, z
ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne, aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo. V konaní bola preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová udalosť, a to poistná udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody.
23. V danej veci bolo požičané vozidlo síce vyššej kategórie, avšak pri dohodnutom dennom nájme 58,33 eur bez DPH, s DPH 69,99 eur, teda vo výške ako keby bolo požičané vozidlo VW Passat.
24. Žalovaný si v danom prípade dennú sadzbu upravil na 45 eur bez DPH/deň. Ak teda žalovaný tvrdil, že primerané nájomné v danom spore má činiť 45 eur bez DPH/deň, dôkazné bremeno na preukázanie tohto tvrdenia zaťažovalo žalovaného, nie žalobcu. Žalovaný v čase šetrenia poistnej udalosti nevykonal relevantný prieskum trhu na základe ktorého by mohol tvrdiť, že sadzba účtovaná žalobcom je značne nadhodnotená. Za takýto prieskum trhu nemožno považovať žalovaným „ad hoc“ účelovo predložené neúplné internetové cenníky, z ktorých nevyplýva presná suma, ktorú by poškodený prenajímateľovi nakoniec zaplatil. Vo vzťahu k žalovaným predloženým internetovým cenníkom je nutné uviesť, že z predložených internetový cenníkov nevyplýva presná suma, ktorú by poškodený prenajímateľovi nakoniec zaplatil. Žalovaný k týmto cenníkom nepredložil všeobecné obchodné podmienky, ani podmienky nájmu, a teda na cenníkoch uvádzaná suma nemusí byť konečná. Takéto internetové cenníky nemôžu byť teda relevantným dôkazom na preukazovanie neprimeranosti nájmu, nakoľko vôbec nezohľadňujú okolnosti konkrétneho právneho vzťahu, neodrážajú celkovú situáciu v danom čase a v danom regióne. Žalovaný teda dôkazné bremeno, ktoré ho v spore zaťažovalo, neuniesol.
25.Naopak, opodstatnenosť a účelnosť dennej sadzby nájomného vyplýva jednak z Cenníka žalobcu, a zároveň neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú tak, aby čo možno v najväčšej miere vyhovel poisťovni škodcu. Jednalo by sa o neprimerané zaťažovanie poškodeného. Takéto požiadavky nemajú oporu v zákone a sú v priamom rozpore s účelom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
26. Ďalej pokiaľ žalovaný odpočítal od poistného plnenia tzv. amortizáciu, tak súd konštatuje, že odpočet zmeny technickej hodnoty vozidla a tzv. „prevádzkových nákladov“, ktoré mal poškodený ušetriť tým, že nepoužíval svoje vlastné motorové vozidlo, súčasná rozhodovacia prax súdov SR považuje za neoprávnené aj z toho dôvodu, že cena motorového vozidla, ktoré bolo pri dopravnej nehode poškodené sa na trhu reálne znižuje. V tejto súvislosti súd poukazuje na na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo 48/2012 zo dňa 28.03.2013, podľa ktorého každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho technická hodnota znižuje.
27. Z výsledkov vykonaného dokazovania opätovne vyplýva, že v súvislosti so vznikom škodovej udalosti na motorovom vozidle poškodenej, spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovanej, žalobca užíval náhradné motorové vozidlo LAND ROVER DISCOVERY na základe Zmluvy o nájme č. 35/801 od 13.01.2023 do 30.01.2023 (celkovo 18 dní) s tým, že po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 2300056 z 30.01.2024 s dátumom splatnosti 13.02.2023 na sumu 1.259,93 eur. V danej veci bolo síce zapožičané vozidlo vyššej kategórie, avšak pri dohodnutom dennom nájme 58,33 eur bez DPH, s DPH 69,99 eur, teda vo výške ako keby bolo požičané vozidlo VW Passat. Zároveň bolo nesporné, že žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, naopak, žalovaný poistné plnenie bez preukázania existencie dôvodov uvedených v ust. § 5 zákona č. 381/2001 Z.z., t.j. poistné plnenie krátil svojvoľne.
28. Súd tak v prejednávanom spore opätovne aj v ďalšom konaní dospel k záveru, že poškodený bol v dôsledku predmetnej dopravnej nehody vylúčený z užívania vlastného motorového vozidla, a preto mu
náleží náhrada nákladov, ktoré v súvislosti s nájmom náhradného vozidla vynaložil, a to v celej výške. Preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
29. Žalobca si popri plnení uplatnil aj zákonný úrok z omeškania. Preto súd s odkazom na ust. § 517 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 11 ods.7 zákona č. 381/2001 Z.z. priznal žalobcovi popri plnení aj zákonný úrok z omeškania.
30. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd proti žalovanému ako neúspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle cit. ust. § 262 ods. 2 CSP do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.