Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

56Cb/12/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou v spore žalobcu: BFF Central Europe s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 02, IČO: 44 414 315, zastúpený: Mgr. Tomáš Čentéš, PhD., advokát, so sídlom Stará Vajnorská 2672/90, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 42 124 182, proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina, so sídlom Vojtecha Spanyola 43, 012 07 Žilina, IČO: 17 335 825, zastúpený: AdvokAAt advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Pri Habánskom mlyne 16, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 998 215, o zaplatenie 1.026.510,01 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.026.510,01 eur s úrokom z omeškania vo výške 12,5% ročne zo sumy 171.509,28 eur od 26.1.2024 do zaplatenia, vo výške 12,75% ročne zo sumy 148.425,06 eur od 26.1.2024 do zaplatenia, vo výške 13% ročne zo sumy 127.909,69 eur od 26.1.2024 do zaplatenia, vo výške 13,25% ročne zo sumy 267.833,65 eur od 26.1.2024 do zaplatenia, vo výške 13,5% ročne zo sumy 50.231,58 eur od 26.1.2024 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 7.880,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.01.2024 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.026.510,01 eur s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 171.509,28 eur od 26.01.2024 do zaplatenia, 12,75 % ročne zo sumy 148.425,06 eur od 26.01.2024 do zaplatenia, 13 % ročne zo sumy 127.909,69 eur od 26.01.2024 do zaplatenia, 13,25 % ročne zo sumy 267.833,65 eur od 26.01.2024 do zaplatenia, 13,5 % ročne zo sumy 50.231,58 eur od 26.01.2024 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 7.880,- eur a trovy konania.

2. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že voči žalovanému disponuje 197 pohľadávkami, ktorých pôvodným vlastníkom bola spoločnosť A. – X. B. C. D. B., B. B. E. F. X, XXX XX G., H.: XX XXX XXX (ďalej aj len A. alebo pôvodný veriteľ) v celkovej výške istiny 765.909,26 eur plus k nim prislúchajúceho originálneho úroku z omeškania plynúceho odo dňa nasledujúceho po dni, kedy žalobca ako ručiteľ plnil pôvodnému veriteľovi dlhy žalovaného, ktorý bol s ich zaplatením v omeškaní a originálnym nárokom na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Zároveň žalobca disponuje voči žalovanému nárokom v sume 245.643,68 eur predstavujúcim výšku kapitalizovaných úrokov z omeškania patriacich pôvodnému veriteľovi voči žalovanému v zmysle faktúry č. XXXXXXXXX zo 14.09.2023 na sumu 23.299,58 eur a faktúry č. XXXXXXXXX zo 14.09.2023 na sumu 222.344,10 eur. Ide o úroky z omeškania kapitalizované za obdobie, ktoré predchádzalo plneniu z titulu ručenia žalobcom. Kapitalizáciu a vystavenie faktúry vykonal pôvodný veriteľ žalovaného. Žalobca dňa 21.09.2023 vystavil ručiteľské vyhlásenie v prospech pôvodného veriteľa za žalovaného.

Vlastníkom 197 pohľadávok a kapitalizovaných úrokov z omeškania sa stal v súlade s vstupom do práv pôvodného veriteľa. V dôsledku zaplatenia istín pohľadávok z titulu ručenia sa žalobca stal na základe zákonnej cesie aj vlastníkom originálneho príslušenstva týchto pohľadávok v podobe úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, kedy žalobca ako ručiteľ plnil dlžné istiny veriteľovi žalovaného a príslušenstva v podobe nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Vyhlásením z 21.09.2023 sa žalobca zaviazal, že ako ručiteľ žalovaného dlžníka uspokojí veriteľa žalovaného, ak žalovaný neuhradí svoj dlh voči veriteľovi do súhrnnej výšky 1.605.800,09 eur do 14 dní od doručenia výzvy na plnenie. Ručiteľské vyhlásenie poskytol žalobca na obdobie do 15.10.2023. Výzvou z 27.09.2023, doručenou žalovanému 29.09.2023 pôvodný veriteľ vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávok vo výške 765.909,26 eur a kapitalizovaných úrokov z omeškania na základe faktúry č. XXXXXXXXX v sume 277.635,53 eur a faktúry č. XXXXXXXXX v sume 23.299,58 eur, spolu 1.066.844,37 eur do 7 pracovných dní od doručenia výzvy. Zároveň ho upozornil, že ak pohľadávky neuhradí, vyzve na plnenie ručiteľa na základe ručiteľského vyhlásenia z 21.09.2023. Žalovaný dlh pôvodnému veriteľovi neuhradil. Pôvodný veriteľ výzvou z 12.10.2023 doručenou žalobcovi 13.10.2023 vyzval žalobcu na plnenie. Prílohou výzvy bol zoznam faktúr, z ktorých uplatnený nárok pozostáva. Žalobca Oznámením z 13.10.2023, doručeným žalovanému 16.10.2023 informoval žalovaného o uplatnení nárokov z ručenia a požiadal ho, aby mu oznámil prípadné námietky voči veriteľovi. Žalovaný reagoval listom z 23.10.2023, v ktorom žiadne relevantné námietky neuviedol, len vzniesol námietku premlčania voči kapitalizovaným úrokom z omeškania z faktúry č. XXXXXXXXX. Žalobca dňa 01.12.2023 poskytol plnenie pôvodnému veriteľovi vo výške istiny 765.909,26 eur a kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 245.643,38 eur, a to 222.344,10 eur na základe faktúry pôvodného veriteľa č. XXXXXXXXX a vo výške 23.299,58 eur na základe faktúry pôvodného veriteľa č. XXXXXXXXX. Listom zo 04.12.2023, doručeným 08.12.2023 žalobca oznámil žalovanému splnenie jeho záväzkov voči pôvodnému veriteľovi, pričom súčasťou oznámenia bola aj tabuľka identifikujúca záväzky žalovaného. Žalobca disponuje voči žalovanému na základe plnenia z titulu ručiteľského vyhlásenia z 21.09.2023 197 pohľadávkami čo do istiny na základe 197 faktúr celkom v sume 765.909,26 eur vrátane originálneho úroku z omeškania od 02.12.2023, čo je deň nasledujúci po poskytnutí plnenia veriteľovi, pričom sadzbu úroku z omeškania uplatňuje podľa pôvodného okamihu vzniku omeškania žalovaného dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúr. Ďalej disponuje originálnym nárokom na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur za každú uplatnenú faktúru, spolu 7.880,- eur, pričom s odkazom na rozhodnutia odvolacích súdov, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie žalobca objasnil dôvodnosť jej uplatnenia v takejto výške, resp. vo vzťahu ku každej žalovaným neuhradenej faktúre vystavenej pôvodným veriteľom. Ďalej žalobca disponuje pohľadávkou z titulu kapitalizovaných úrokov z omeškania pôvodným veriteľom vo výške 245.643,38 eur. Súčasťou podanej žaloby je tabuľka predkladaná žalobcom vo vzťahu k plneniu v zmysle ručiteľského vyhlásenia z 21.09.2023, z obsahu ktorej vyplýva, ktorá faktúra tvorí základ žalovaného nároku uvedením dátumu vystavenia, čísla faktúry, variabilného symbolu, dátumu splatnosti a sumy istiny, na ktorú bola vystavená. S poukazom na uvedené sa žalobca podanou žalobou domáha zaplatenia istiny 197 pohľadávok pôvodného veriteľa vo výške 765.909,26 eur, pôvodným veriteľom kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 245.643,38 eur, kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 14.957,07 eur zo sumy jednotlivých istín od 02.12.2023 do podania žaloby 25.01.2024, pričom ich výpočet objasňuje žalobca v Článku IV. Žaloby, a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 197 x 40,- eur, spolu 7.880,- eur.

3. V prílohe žaloby žalobca predložil Ručiteľské vyhlásenie z 21.09.2023 – č.l. 22 spisu vrátane Prílohy č. 1 – č.l. 23 rub a nasledujúce spisu, Výzvu na plnenie adresovanú pôvodným veriteľom žalovanému z 27.09.2023 spolu s prílohami a dokladom o doručení žalovanému 29.09.2023 – č.l. 28 a nasledujúce spisu, Výzvu na plnenie a uplatnenie záväzku z ručenia pôvodným veriteľom voči žalobcovi z 12.10.2023 spolu s prílohami – č.l. 23 a nasledujúce spisu, Oznámenie o plnení z ručenia zo 04.12.2023 adresované žalobcom žalovanému spolu s prílohou – č.l. 38 a nasledujúce spisu. Oznámenie o plnení z ručenia zo 04.12.2023 spolu s prílohou bolo predložené žalobcom v prílohách žaloby dvakrát (č.l. 38 a nasledujúce spisu a č.l. 43 a nasledujúce spisu), pričom súčasťou príloh žaloby nebolo Oznámenie o uplatnení si nárokov z ručenia z 13.10.2023 adresované žalobcom žalovanému, doručené žalovanému dňa 16.10.2023 v zmysle doručenky, ktorá je prílohou žaloby na č.l. 42 spisu. Súčasťou príloh žaloby bol ďalej list žalovaného adresovaný žalobcovi 23.10.2023 označený ako Oznámenie o uplatnení si nárokov z ručenia – námietky – č.l. 48 spisu spolu s tabuľkou na č.l. 49 spisu označenou ako úroky z omeškania za oneskorenú úhradu faktúr za dodaný tovar – faktúry uhradené obsahujúcu výpočet úrokov z omeškania k 11.09.2023.

4. Žalobca v prílohe žaloby ako aj v ďalšom priebehu konania predkladal do obsahu spisového materiálu rozhodnutia prvoinštančných a odvolacích súdov Slovenskej republiky v skutkovo a právne obdobných veciach, ktoré však nemajú vo vzťahu k uplatnenému nároku charakter listinných dôkazných prostriedkov ani nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle Čl. 2 ods. 2 Základných princípov .

5. Podaním doručeným súdu 11.04.2024 žalobca predložil do obsahu spisového materiálu penalizačnú faktúru č. XXXXXXXXX zo 14.09.2023 na sumu 23.299,58 eur – č.l. 129 spisu a penalizačnú faktúru č. XXXXXXXXX zo 14.09.2023 na sumu 277.635,53 eur splatnú 21.09.2023 – č.l. 130 rub spisu.

6. Dňa 12.04.2024 žalobca predložil do obsahu spisového materiálu pre potreby súdu a pre potreby žalovaného dva DVD nosiče, vo vzťahu ku ktorým uviedol, že sa na nich nachádzajú faktúry a objednávky, pričom zároveň na DVD nosičoch sú aj také faktúry a doklady, ktoré s konaním v prejednávanej veci nesúvisia, avšak takýmto spôsobom ich dal žalobcovi k dispozícii pred podaním žaloby pôvodný veriteľ. Uviedol, že na DVD nosičoch je možné vyhľadávať na základe čísla faktúry a žalovaný bude vedieť cez vyhľadávanie na DVD nosiči skontrolovať príslušnú dokumentáciu v zmysle tabuľky uvedenej v žalobe.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe označil nárok za nepreukázaný. Poukázal na to, že žalobca predložil zoznam 197 pohľadávok – faktúr pôvodného veriteľa, ktoré mali byť vystavené žalovanému. Samotné faktúry však žalobca nepredložil, preto sa žalovaný k nároku nevie vyjadriť a nevie posúdiť, čo malo byť ich obsahom a či boli vystavené oprávnene. Taktiež žalobca nepredložil dokumenty s nimi súvisiace (kúpne zmluvy, objednávky, preberacie protokoly), preto sa žalovaný nevie vyjadriť k otázke omeškania z jeho strany, ktoré súvisí s faktúrami pôvodného veriteľa na kapitalizované úroky z omeškania. V nadväznosti na uvedené žalovaný nemôže akceptovať ani nárok žalobcu vo výške 14.957,07 eur predstavujúci ďalšie úroky z omeškania od 02.12.2023 do 25.01.2024, ani ďalšie úroky z omeškania od 26.01.2024 do zaplatenia, nakoľko žalobca nepreukázal, že k omeškaniu žalovaného došlo. Žalobca taktiež nepreukázal nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky za každú pohľadávku samostatne. Vo vzťahu k ručiteľskému vyhláseniu z 21.09.2023 žalovaný uviedol, že prílohou bol zoznam pohľadávok, z ktorých vyplýva, že sa má jednať o faktúry, nie však akého subjektu sa mali týkať a čo bolo ich obsahom. Taktiež namietol, že nebola žalobcom predložená Zmluva o poskytovaní finančných služieb č. I./XXXX z 13.09.2023, ako ani predložené potvrdenie, že žalobca pôvodnému veriteľovi reálne niečo uhradil. Poskytnutie plnenia z ručenia tak žalovaný považuje za nepreukázané. Žalovaný ďalej poukázal na to, že ručenie žalobcu malo trvať do 15.10.2023. Úhrada záväzkov žalovaného pôvodnému veriteľovi mala byť vykonaná 01.12.2023. Žalobca poukázal na výzvu pôvodného veriteľa z 12.10.2023 na plnenie žalobcovi, ktorá mu mala byť doručená 13.10.2023, čo však žalobca nepreukázal. Vo väzbe na uvedené žalovaný namietol, že neboli preukázané zákonné náležitosti ručenia, ani úkony súvisiace s uplatnením ručenia voči žalovanému. Prijatie ručenia zo strany pôvodného veriteľa zároveň označil za rozporné s Všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného bod 2.3.46, ktoré sú dostupné na jeho webovej stránke. Uvedená podmienka bola zakotvená aj v kúpnej zmluve s obchodnými partnermi. Z uvedeného dôvodu ručenie považuje za neplatné a žalobu žiadal zamietnuť.

8. Žalobca v následnom písomnom vyjadrení poukázal na to, že pred vyjadrením žalovaného doručil DVD nosič, na ktorom sú dodacie listy a faktúry preukazujúce dodanie liekov, liečiva a iného zdravotníckeho materiálu žalovanému pôvodným veriteľom, ktorý je jeho dodávateľom. Predmetné faktúry našiel žalobca aj na webovej stránke žalovaného vrátane dvoch penalizačných faktúr, ktoré sa týkajú kapitalizovaných úrokov z omeškania. Žalovaný ako subjekt verejného práva je povinný dodávateľské faktúry zverejňovať. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie ďalších úrokov z omeškania, tak z faktúr je zrejmé, že žalovaný bol v omeškaní s ich zaplatením pôvodnému veriteľovi. Nakoľko ich neuhradil, pôvodný veriteľ sa obrátil na žalobcu ako ručiteľa, aby plnil namiesto žalovaného. Plnením žalobcu sa omeškanie žalovaného nepozastavilo, zmenila sa len osoba veriteľa žalovaného z dodávateľa na ručiteľa. Poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky v skutkovo a právne obdobných veciach, v ktorých bol žalobca úspešný. Vo vzťahu k paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky uviedol, že má na ňu nárok zvlášť za každú fakturovanú pohľadávku. Nie je pritom povinný preukazovať náklady, ktoré mu s vymáhaním vznikli. Taktiež nie je dôvod, aby do konania predkladal Zmluvu o poskytnutí financovania uzatvorenú medzi žalobcom a pôvodným

veriteľom. Žalovaný nie je jej zmluvnou stranou a podmienky na plnenie z ručenia splnené boli, inak by žalobca ako ručiteľ konal sám proti sebe. Uplatnenie práv z ručenia pôvodným veriteľom včas je zrejmé z časových súvislostí, kedy oznámenie ručiteľa o uplatnení nárokov z ručenia je zo dňa 13.10.2023, čo bol piatok a toto bolo doručené žalovanému v pondelok 16.10.2023. Faktúry uvedené v prílohe ručiteľského vyhlásenia sú žalovanému známe, nakoľko sám ich zverejnil na svojej webovej stránke. Žalobca sa ďalej vyjadril s odkazom na odbornú literatúru k právnym účinkom plnenia z ručenia podľa . Na preukázanie plnenia žalobcom pôvodnému veriteľovi predložil potvrdenie vystavené pôvodným veriteľom dňa 27.02.2024, ktoré potvrdzuje, že okrem iných plnení prijal pôvodný veriteľ žalovaného dňa 01.12.2023 od žalobcu ako ručiteľa poskytnuté plnenie v zmysle ručiteľského vyhlásenia z 21.09.2023, t. j. plnenie vo vzťahu k záväzkom žalovaného, ktoré sú predmetom tohto konania. Celkovo žalobca poskytol pôvodnému veriteľovi plnenie vo výške 5.190,280,98 eur titulom istiny a 557.824,01 eur titulom kapitalizovaných úrokov z omeškania, a to spolu vo vzťahu k 11 štátnym zdravotníckym zariadeniam. Na preukázanie uvedeného predložil výpis z bankového účtu z 01.12.2023. Žalobca sa ďalej vyjadril k odkazu žalovaného na bod 2.3.46 Všeobecných obchodných podmienok žalovaného, v zmysle ktorého „predávajúci sa zaväzuje, že neprijme vyhlásenie tretej strany v zmysle a nasledujúce ako ručiteľa záväzku vzniknutého na základe tejto zmluvy/objednávky a teda sa v zmysle nebude domáhať splnenia záväzku vzniknutého na základe tejto zmluvy/objednávky od ručiteľa“. Toto ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok podľa žalobcu nevyvoláva relevantné právne účinky, ktoré ním žalovaný sledoval. Zákaz ručenia nemožno v podmienkach právnej úpravy ručenia v platne dohodnúť. Dôvody žalobca ďalej uviedol pod bodom a/ až h/ na strane 10 a 11 písomného vyjadrenia z 24.08.2024, pričom poukázal na rozpor s ustanovením , rozpor s kogentným ustanovením , ako aj a 308 , v nadväznosti na čo vyjadril názor, že dohodou strán nemožno platne vylúčiť aplikáciu kogentnej normy ( ), v nadväznosti na čo ustanovenie Všeobecných obchodných podmienok je absolútne neplatné podľa . Pokiaľ by aj toto dojednanie nebolo absolútne neplatné, výkon práv z neho by bol v rozpore s poctivým obchodným stykom ( ). pri právnej úprave ručenia pritom nepozná ustanovenie obdobné a zároveň ručenie má iný účel (uspokojenie peňažného nároku veriteľa), než cesia (zmena v osobe veriteľa). Žalobca ďalej poukázal na transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 7/2011/EÚ do ustanovení a , ako aj na Článok 20 ods. 1 , vzhľadom na čo štát podľa názoru žalobcu nie je oprávnený prostredníctvom nemocníc obmedzovať zmluvných partnerov pri nakladaní so svojou pohľadávkou s výnimkou obmedzenia podľa pri zmluvnej cesii. Žalobca taktiež vyjadril svoj názor, prečo nemocnice začali dávať do zmluvných podmienok, resp. dojednávať s dodávateľmi „zákaz ručenia“. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie upravujúceho splnenie záväzku osobou odlišnou od dlžníka a zároveň poukázal na to, že dodaním tovaru nedochádza k uzatvoreniu dohody o zákaze zmluvnej cesie podľa .

9. V prílohe písomného vyjadrenia žalobca predložil Potvrdenie o prijatí plnenia na základe ručenia zo dňa 21.09.2023 vystavené pôvodným veriteľom 27.02.2024 – č.l. 379 spisu a výpis z účtu žalobcu z 01.12.2023 – č.l. 380 spisu.

10. Žalovaný v druhom písomnom vyjadrení vo veci zotrval na tom, že nárok je nedôvodný. K podaniam žalobcu z 11.04.2024, ktorými predložil dokumenty, faktúry a dodacie listy pôvodného veriteľa žalovaný uviedol, že dodacie listy neobsahujú potvrdenia o dátume a čase prijatia tovaru, ktoré by boli potvrdené žalovaným. Žalobca taktiež nepredložil objednávky žalovaného, ktorými by preukázal, že žalovaný si tovar uvedený v dodacích listoch objednal. Faktúry neobsahujú konkrétne objednávky, spárované dodacie listy s potvrdením prijatia fakturovaných tovarov, ktoré majú byť ich prílohami. Z odkazu na internetovú stránku žalovaného, na ktorej majú byť zverejnené dodávateľské faktúry žalobcu, nie je preukázaný nárok žalobcu. K penalizačným faktúram č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX zo 14.09.2023 uviedol, že tieto majú obsahovať prílohy, z ktorých má byť zrejmé, na základe akých skutočností boli vyčíslené zákonné úroky z omeškania z neuhradených faktúr, ktoré majú byť po lehote splatnosti za dodaný tovar. Žalovaný ich preto považuje za nedôvodné. Nemožno objektívne zhodnotiť vyčíslenú výšku a ani nie je zrejmé, akého obdobia sa uplatnené úroky z omeškania týkajú. Žalobca nepreukázal, že k omeškaniu žalovaného reálne došlo. Pokiaľ ide o zákaz postúpenia pohľadávok a ručenia, tento bol do všeobecných podmienok a zmlúv zapracovaný na základe príkazu Ministra

zdravotníctva Slovenskej republiky č. 7/2017. Pôvodnému veriteľovi bolo vzhľadom na dlhoročné obchodné vzťahy známe, že medzi dodávateľmi zdravotníckej techniky, liekov, materiálu a nemocnicami je zaužívaná nepísaná obchodná zvyklosť akceptovaná už pri vstupe do záväzkovo-právneho vzťahu, ktorá spočíva na fungovaní vo forme „kreditu“ a neuplatňovania si príslušenstva k pohľadávkam nesplneným riadne a včas. Nemocnice uspokojujú záväzky voči dodávateľom podľa finančných schopností priebežne, a to aj po lehote splatnosti, s čím sú dodávatelia uzrozumení a príslušenstvo nepožadujú. Napriek vedomosti o tejto skutočnosti dodávatelia opakovane vstupujú do obchodných záväzkových vzťahov s nemocnicami. Sú pritom uzrozumení, že k splneniu pohľadávok dochádza aj po lehote splatnosti. V prípade úhrady istiny v plnej výške, hoci po lehote splatnosti dodávatelia nemajú záujem o príslušenstvo titulom úrokov z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Takéto konanie možno vyložiť ako vzdanie sa práva na príslušenstvo zo strany dodávateľov, resp. jeho dobrovoľné neuplatňovanie v intenciách zaužívanej obchodnej zvyklosti. Pôvodní dodávatelia zdravotníckeho tovaru príslušenstvo zásadne nepožadujú a zúčastňujú sa štátom riadenej koncepcie oddlženia. Postup žalobcu považuje žalovaný za nepoctivý. Ide o podnikateľský subjekt pôsobiaci mimo sféry zdravotníctva, ktorý systematicky odkupuje pohľadávky od dodávateľov zdravotníckeho tovaru a liekov za odplatu, ktorá pravdepodobne nedosahuje ani výšku istiny. Následne vymáha pohľadávky zdravotníckych zariadení v plnej výške spolu s príslušenstvom. Zneužíva tým svoje dominantné ekonomické postavenie a napriek naliehavému verejnému záujmu na zúčastnení sa koncepcie oddlženia sa tohto procesu nezúčastňuje z dôvodu maximalizácie zisku. Žalovaný zároveň spochybnil, že žalobca uhradil záväzok vo výške, v akej si ho uplatňuje voči žalovanému. Z opatrnosti poukázal na to, že pôvodný veriteľ aj žalobca sú platcami DPH. Okrem toho, že žalobca reálne vyplatil pôvodnému veriteľovi nižšiu sumu ako uplatňuje od žalovaného, bola žalobcovi vrátená suma DPH. Uplatňovaný nárok žalobcu by tak nebol reálny, ale by bol nižší o DPH. Žalovaný ďalej poukázal na . Žalobca v Ručiteľskom vyhlásení z 21.09.2024 uviedol, že za žalovaného poskytne ručenie do výšky 1.605.800,09 eur. Veriteľ si listom z 12.10.2024 uplatnil voči žalobcovi 1.066.844,37 eur. V oznámení o uplatnení nárokov z ručenia žalobca uviedol žalovanému, že titulom ručenia uhradil 1.066.844,37 eur. Žalobou sa pritom domáha zaplatenia sumy 1.026.510,01 eur. Žalobca zároveň predložil potvrdenie veriteľa o prijatí plnenia vo výške 5.190.280,98 eur. Pokiaľ žalobca reálne nesplnil záväzok, za ktorý ručil a ktorý si veriteľ uplatnil vo výške 1.066.844,37 eur, tak poskytnuté plnenie žalobcu pôvodnému veriteľovi nenaplnilo znaky a nárok žalobcu je nárokom bez právneho dôvodu, nakoľko žalobca nepredložil Zmluvu o poskytnutí finančných služieb č. R/01/09/2023 z 13.09.2023, z ktorej by bolo zrejmé, že žalobca za žalovaného uhradil sumu, ktorú si uplatňuje v tomto konaní. Takéto konanie žalobcu sa prieči dobrým mravom a poctivému obchodnému styku z dôvodu, že sleduje výlučne maximalizáciu jeho zisku. Zároveň opakovane poukázal na to, že trvanie ručenia bolo do 15.10.2023. Úhrada mala byť žalobcom vykonaná 01.12.2023. Žalobca nepreukázal, že mu výzva pôvodného veriteľa z 12.10.2023 bola reálne doručená 13.10.2023. Neboli tak preukázané zákonné náležitosti ručenia a ručenie považuje žalovaný za neplatné. Žalobca nepreukázal, resp. nepredložil objednávky a kúpne zmluvy, predložil len dodacie listy, z ktorých nevyplýva, že by bol žalovanému tovar riadne dodaný, nepreukázal, že faktúry boli žalovanému riadne doručené a že pôvodnému veriteľovi uhradil sumu, ktorú si uplatňuje v tomto konaní.

11. V prílohe druhého písomného vyjadrenia vo veci žalovaný predložil Príkaz Ministra zdravotníctva Slovenskej republiky č. X/XXXX z 25. septembra 2017 – č.l. 400 spisu.

12. Na pojednávaní konanom dňa 20.06.2025 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a skutkovej a právnej argumentácii uvádzanej v dovtedajšom priebehu konania. Predložil do obsahu spisového materiálu Oznámenie o uplatnení si nárokov z ručenia z 13.10.2023 spolu s prílohami (č.l. 440 a nasledujúce spisu), ktorý nedopatrením napriek jeho označeniu ako dôkazu v podanej žalobe nebol v prílohe žaloby predložený. Poukázal na to, že žalovaný sa k tomuto oznámeniu vyjadroval prostredníctvom námietok, na ktoré sa odvolával aj vo svojich písomných podaniach. K námietke žalovaného ohľadne trvania ručiteľského vyhlásenia žalobcu do 15.10.2023 poukázal na časové súvislosti, že oznámenie o uplatnení nárokov z ručenia bolo doručené poštou žalovanému 16.10.2023. Zaslaniu tohto oznámenia musel predchádzať minimálne jeden deň, z čoho vyplýva, že ak do 15.10.2023 žalobca ako ručiteľ odovzdal na poštovú prepravu oznámenie o uplatnení si nárokov z ručenia, tak je zrejmé, že tomu muselo predchádzať doručenie výzvy zo strany pôvodného veriteľa ručiteľovi na plnenie, ktorá bola doručená ručiteľovi fyzicky dňa 13.10.2023. Pokiaľ žalovaný spochybňuje dodacie listy, faktúry resp. nepreukázanie samotného dodania tovaru, právny zástupca žalobcu poukázal na právo dlžníka vzniesť námietky podľa , ktoré žalovaný nevzniesol,

pričom námietky uplatnené v následnom konaní už je potrebné považovať za námietky vznesené po prekluzívnej lehote. Zároveň poukázal na to, že vo vzťahu k penalizačnej faktúre č. XXXXXXXXX žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorú žalobca zohľadnil nielen vo výške uvedenej žalovaným, ale do momentu plnenia z ručenia bola premlčaná aj ďalšia časť úrokov z omeškania. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že nedisponuje prílohami týchto penalizačných faktúr, tak žalobca tieto zakladá do obsahu spisového materiálu, zároveň však poukazuje na námietky žalovaného voči výške úroku z omeškania vyplývajúcej z jednej z penalizačných faktúr uplatnené v liste z 23.10.2023. Vo vzťahu k námietke o nepreukázanom plnení z ručenia vo vzťahu k pôvodnému veriteľovi žalobca poukázal na už predložené Potvrdenie o prijatí plnenia na základe ručenia zo dňa 21.09.2023, vystavené pôvodným veriteľom dňa 27.02.2024, avšak vzhľadom na obsah dupliky žalovaného, ktorá bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená na vedomie navrhol, aby bol vyzvaný pôvodný veriteľ za účelom potvrdenia konkrétnej výšky plnenia voči žalovanému. Do obsahu spisového materiálu ďalej predložil Zmluvu o poskytovaní finančných služieb č. I./XXXX uzatvorenú medzi žalobcom a pôvodným veriteľom – č.l. 466 a nasledujúce spisu.

13. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 20.06.2025 zotrvala na procesnej obrane žalovaného uvedenej v písomných vyjadreniach, žalobu považovala v celom rozsahu za nedôvodnú a túto žiadala zamietnuť. Nedôvodnosť podanej žaloby videla v tom, že žalobca nepreukázal uplatnený nárok, nepreukázal, že by došlo k odovzdaniu tovaru, k objednávkam, k doručeniu faktúr a taktiež nepreukázal vznik nárokov z omeškania, podanie považovala za zmätočné, chaotické a nepresné. Predložené dokumenty označila za účelovo vytvorené, používané vo všetkých súdnych konaniach. Žiadala, aby súd na predložené dôkazy neprihliadal, nakoľko žalobca ich mohol predložiť v rámci žaloby resp. v rámci dupliky a nie až na pojednávaní, kedy už nebola dodržaná zákonná lehota žalovaného 5 dní na prípravu na pojednávanie a že z predložených dokumentov nie je zrejmé, že by žalovaný súhlasil s uplatneným nárokom, tento celý nárok vrátane úrokov z omeškania namietal. Nie je sporné len to, že účastníci obchodovali, žalovaný však nároky nepovažoval za konkretizované a nevedel sa k nim vyjadriť. Konanie žalobcu označila za rozporné s dobrými mravmi za účelom dosahovania zisku, nárok označila za nepreukázaný a nedôvodný. Uviedla, že by to mohlo spustiť lavínu automatizovaných žalôb bez akéhokoľvek podkladu.

14. Na návrh žalobcu súd výzvou z 24.06.2025 vyzval spoločnosť A. - X. B. C. D. B., B. B. E. F. X, XXX XX G., H.: XX XXX XXX (pôvodný veriteľ), aby v lehote 10 dni oznámila súdu, či a v akej výške prijala dňa 01.12.2023 od žalobcu ako ručiteľa plnenie.

15. Spoločnosť A. reagovala listom zo 14.07.2025 (č.l. 594 spisu), v ktorom uviedla, že dňa 01.12.2023 bolo zo strany spoločnosti žalobcu ako ručiteľa na základe ručiteľského vyhlásenia zo dňa 21.09.2023, vystaveného v prospech pôvodného veriteľa za žalovaného, poskytnuté spoločnosti A. plnenie za pohľadávky vyplývajúce z objednávok liekov, zdravotníckych materiálov, tovaru a služieb a následne vystavených faktúr vo výške istiny 760.394,71 eur platbou na účet spoločnosti a čiastka istiny vo výške 5.514,55 eur bola započítaná dňa 12.02.2023 s pohľadávkami BFF Central Europe s.r.o. voči spoločnosti A.. Dňa 01.12.2023 bolo tiež poskytnuté plnenie úrokov z omeškania v celkovej výške 68.780,23 eur platbou na účet spoločnosti a čiastka vo výške 176.863,45 eur bola plnená započítaním dňa 12.12.2023 s pohľadávkami BFF Central Europe s.r.o. voči spoločnosti A..

16. Oznámenie spoločnosti A., ktoré je súčasťou spisového materiálu na č.l. 593 až 595 spisu bolo doručované na vedomie právnemu zástupcovi žalovaného v prílohe prípisu z 21.07.2025 a bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 22.07.2025, ako vyplýva z elektronickej doručenky na č.l. 625 spisu. Vyjadrenie právnej zástupkyne žalovaného na pojednávaní konanom dňa 01.08.2025 ohľadne toho, že s obsahom tohto podania nebola oboznámená, preto súd nepovažoval za dôvodné, nakoľko oznámenie spoločnosti A. zo dňa 14.07.2025 bolo preukázateľne doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 22.07.2025 a prípadné neoboznámenie s obsahom tohto podania substitučného právneho zástupcu nemôže mať žiadne procesné dôsledky vo vzťahu k splneniu podmienok na uskutočnenie pojednávania konaného dňa 01.08.2025 a rovnako nemôže byť dôvodom na to, aby pojednávanie konané dňa 01.08.2025 bolo odročené za účelom, aby právna zástupkyňa žalovaného tento dokument zaslala na vyjadrenie samotnému žalovanému.

17. Dňa 19.07.2025 bolo súdu doručené podanie žalobcu z uvedeného dátumu označené ako Krátke vysvetlenie údajov uvedených v Oznámení spoločnosti A. o prijatí plnenia od ručiteľa zo dňa 14.07.2025

(č.l. 611 a nasledujúce spisu). Žalobca na vysvetlenie zápočtov spomínaných v oznámení spoločnosti A. poukázal na to, že podľa Prílohy č. 7 Zmluvy o poskytovaní finančných služieb č. I./XXXX zo dňa 13.09.2023 mal žalobca voči pôvodnému veriteľovi v súvislosti s vystavením ručiteľského záväzku nárok na dohodnutú odmenu v sadzbe 0,6 % z ručenia za istinu a 60 % z ručenia za úroky z omeškania zo zaplatených aj nezaplatených faktúr. Odmena z istiny 765.909,26 eur v sadzbe 0,6 % tak predstavuje 4.595,46 eur bez DPH resp. 5.514,55 eur s DPH, pričom táto odmena za poskytnuté ručenie bola uhradená pôvodným veriteľom žalobcovi ako ručiteľovi vo forme zápočtu, čo potvrdila vo svojom vyjadrení aj spoločnosť A.. V dôsledku zápočtu sa žalobca stal vlastníkom pohľadávok v celkovej istine 765.909,26 eur, ako uviedol vo svojej žalobe, nielen nároku v sume 760.394,71 eur, ktorý bankovým prevodom zaplatil pôvodnému veriteľovi. Odmena v sadzbe 60 % z penalizačných faktúr predstavuje 147.386,21 eur bez DPH resp. 176.863,45 eur s DPH, ktorá bola uhradená pôvodným veriteľom žalovaného žalobcovi ako ručiteľovi vo forme započítania, čo rovnako potvrdila vo svojom vyjadrení spoločnosť A.. V dôsledku zápočtu sa tak žalobca stal vlastníkom nároku v časti týkajúcej sa dvoch penalizačných faktúr vo výške 245.643,68 eur ako uplatnil podanou žalobou, a nie iba nároku v sume 68.780,23 eur, ktorú bankovým prevodom zaplatil pôvodnému veriteľovi.

18. Podanie žalobcu zo dňa 19.07.2025 bolo spolu s prípisom súdu zo dňa 21.07.2025 rovnako ako oznámenie spoločnosti A. na č.l. 593 až 595 spisu zasielané na vedomie právnemu zástupcovi žalovaného. Uvedenú zásielku však právny zástupca žalovaného do dňa konania pojednávania 01.08.2025 neprevzal, na základe čoho právna zástupkyňa žalovaného žiadala o odročenie pojednávania v dôsledku nedodržania lehoty 5 dní na prípravu na pojednávanie.

19. Podľa ustanovenia č. v znení neskorších predpisov (ďalej len ), (1) Ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. (2) Predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

20. Neprevzatie prípisu súdu zo dňa 21.7.2025, v prílohe ktorého súd zasielal právnemu zástupcovi žalovaného na vedomie podanie žalobcu s prílohou na č.l. 611 až 615 spisu, právnym zástupcom žalovaného do dňa konania pojednávania 1.8.2025, nepovažuje súd za takú skutočnosť, ktorá by mala viesť k záveru o tom, že právny zástupca žalovaného nemal dostatok času na prípravu na pojednávanie. Právna zástupkyňa žalovaného vzala termín pojednávania konaného dňa 01.08.2025 na vedomie na pojednávaní konanom dňa 20.06.2025. Právna zástupkyňa žalovaného rovnako mala vedomosť o tom, že do odročeného termínu pojednávania, ktorý sa následne mal konať 01.08.2025, bude na návrh žalobcu súdom realizovaná výzva na spoločnosť A. o konkrétnej výške plnenia prijatého od žalobcu za žalovaného titulom ručiteľského záväzku. Dňa 21.07.2025 súd elektronickou formou do aktivovanej elektronickej schránky právneho zástupcu žalovaného zasielal dve zásielky, jednu s obsahom oznámenia spoločnosti A. zo 14.07.2025, ktorú právny zástupca žalovaného prevzal dňa 22.07.2025 a druhú obsahujúcu podanie žalobcu z 19.07.2025 označené ako Krátke vysvetlenie údajov uvedených v Oznámení spoločnosti A. o prijatí plnenia od ručiteľa zo dňa 14.07.2025, ktorú právny zástupca žalovaného bez náležitého vysvetlenia do dňa konania pojednávania 01.08.2025 neprevzal. Pokiaľ však v daný deň prevzal resp. „otvoril“ elektronickú správu, obsahom ktorej bolo oznámenie o prijatí plnenia, je nepochybné, že mal možnosť sa oboznámiť aj s druhou elektronickou správou, ktorá mu bola zasielaná zo strany súdu, obsahom ktorej bolo písomné podanie žalobcu z 19.07.2025. právo právneho zástupcu žalovaného oboznámiť sa s vyjadrením protistrany v zmysle Čl. 9 Základných princípov tak zachované bolo, právny zástupca žalovaného ho však bez bližšieho vysvetlenia nevyužil. Zároveň z obsahu spisového materiálu, ako aj vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 01.08.2025 vyplýva, že predmetné vyjadrenie zo dňa 19.07.2025 právny zástupca žalobcu zasielal právnemu zástupcovi žalovaného na elektronickú adresu J. a zároveň na vedomie asistentke senátu 38Cb elektronickou správou zo dňa 19. júla 2025, odoslanou o 11.49 hod., doručenou podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 01.08.2025 právnemu zástupcovi žalovaného dňa 19.07.2025 o 11.50 hod. Za danej situácie sa súdu javí ako nenáležitá otázka právnej zástupkyne žalovaného, či zo strany právneho zástupcu žalovaného došlo aj k potvrdeniu prijatia tohto emailu vo vzťahu k právnemu zástupcovi žalobcu, pokiaľ jeho doručenie výslovne nespochybnila. Zároveň právna zástupkyňa žalovaného nespochybnila ani skutočnosť vyplývajúcu podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu z elektronického súdneho spisu, že deň pred pojednávaním konaným dňa 01.08.2025 právny zástupca žalovaného nahliadal do elektronického súdneho spisu. Skutočnosť, že

súd ku dňu uskutočnenia pojednávania 01.08.2025 nemal preukázané prevzatie elektronickej správy právnym zástupcom žalovaného, obsahom ktorej bolo podanie žalobcu zo dňa 19.07.2025, tak nie je skutočnosťou, ktorá by mohla viesť ku konštatovaniu, že právny zástupca žalovaného nemal zachovanú lehotu na prípravu na pojednávanie. Podanie žalobcu zo dňa 19.07.2025 obsahuje skutkové tvrdenia – prostriedky procesného útoku zo strany žalobcu, ktoré zároveň následne boli prednesené právnym zástupcom žalobcu aj na pojednávaní konanom dňa 01.08.2025, objasňujúce, prečo výška plnenia poskytnutého žalobcom ako ručiteľom pôvodnému veriteľovi prevodom na bankový účet pôvodného veriteľa nezodpovedá výške pohľadávok uplatňovaných žalobcom v tomto konaní, kedy sčasti došlo k zániku ručiteľského záväzku žalobcu vo vzťahu k pôvodnému veriteľovi započítaním vzájomných pohľadávok a záväzkov pôvodného veriteľa a žalobcu vyplývajúcich z titulu ručiteľského záväzku žalobcu a z titulu záväzku pôvodného veriteľa na zaplatenie odplaty za prevzatie ručiteľského záväzku žalobcom na základe Zmluvy o poskytovaní finančných služieb, ktorá bola medzi nimi uzatvorená dňa 13.09.2023. Uvedené skutočnosti pritom vyplývajú už priamo z Oznámenia o prijatí plnenia vystaveného spoločnosťou A. dňa 14.07.2025, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 22.07.2025, napriek čomu sa právny zástupca žalovaného k uvedenému oznámeniu v skutkovej/ vecnej rovine na pojednávaní konanom dňa 01.08.2025 nevyjadril. Podanie žalobcu zo dňa 19.07.2025 vrátane zopakovania resp. prednesenia skutkových tvrdení, ktoré boli jeho obsahom na pojednávaní konanom dňa 01.08.2025, bolo len dovysvetlením výšky vzájomných pohľadávok pôvodného veriteľa a žalobcu s odkazom na konkrétne ustanovenie resp. Prílohu č. 7 Zmluvy o poskytovaní finančných služieb č. I./XXXX z 13.09.2023. Voči skutkovým tvrdeniam žalobcu a skutočnostiam vyplývajúcim z Oznámenia o prijatí plnenia od ručiteľa zo dňa 14.07.2025 právna zástupkyňa žalovaného mala možnosť na pojednávaní konanom dňa 01.08.2025 namietať vo vecnej rovine, tieto skutočnosti účinne poprieť uvedením vlastných tvrdení, čo však neučinila a výlučne poukazovala na to, že súd nemá preukázané doručenie písomného podania žalobcu zo dňa 19.07.2025 právnemu zástupcovi žalovaného. Pokiaľ aj súd právnej zástupkyni žalovaného na pojednávaní konanom dňa 01.08.2025 mal záujem dať priestor na to, aby sa s obsahom Oznámenia o prijatí plnenia od ručiteľa zo dňa 14.07.2025 oboznámila, právna zástupkyňa žalovaného uvedenú možnosť nevyužila a opakovane len žiadala o odročenie pojednávania za účelom oboznámenia žalovaného s obsahom predložených dokumentov, čo však súd nepovažoval za dôvodné. Nie je totiž pravdivé tvrdenie právnej zástupkyne žalovaného, že Oznámenie spoločnosti A. zo dňa 14.07.2025 jej bolo doručené „krátkou cestou na pojednávaní“, nakoľko toto bolo doručené právnemu zástupcovi žalovaného do elektronickej schránky dňa 22.07.2025, ako vyplýva z elektronickej doručenky na č.l. 625 spisu. Právny zástupca žalovaného tak mal dostatočný časový priestor s jeho obsahom do dňa konania pojednávania oboznámiť žalovaného, pokiaľ to považoval za potrebné. Zároveň sa súd nestotožňuje ani s vyjadrením právnej zástupkyne žalovaného v rámci záverečného prednesu, že žalovaný nemal dostatočný priestor na to, aby mohol navrhovať vykonanie dôkazov, predkladať ich a vyjadrovať sa k ich obsahu, nakoľko uvedenú možnosť mal žalovaný tak v rámci písomných vyjadrení, ako aj na nariadených termínoch pojednávania v rovnakom rozsahu, ako žalobca. Opakovane súd zdôrazňuje, že dôvodom na odročenie pojednávania konaného dňa 01.08.2025 mala byť výlučne tá skutočnosť, že súd nemal preukázané doručenie podania žalobcu zo dňa 19.07.2025 právnemu zástupcovi žalovaného, hoci toto podanie bolo preukázateľne doručené právnym zástupcom žalobcu priamo právnemu zástupcovi žalovaného emailom dňa 19.07.2025, právny zástupca žalovaného mal možnosť oboznámiť sa s jeho obsahom a toto podanie prevziať rovnako ako dňa 22.07.2025 prevzal druhú súčasne doručovanú elektronickú zásielku zo strany súdu a zároveň toto podanie bolo súčasťou elektronického súdneho spisu, do ktorého právny zástupca žalovaného nahliadal deň pred nariadeným termínom pojednávania. Nič preto nebránilo právnemu zástupcovi žalovaného, aby na skutkové tvrdenia žalobcu vyplývajúce z tohto podania a zopakované na pojednávaní konanom dňa 01.08.2025 reagoval vo vecnej rovine, nielen výlučne zotrvávaním na tom, že nemal zachovanú lehotu 5 dní na prípravu na pojednávanie. Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní konanom dňa 01.08.2025 navrhla, aby súd na listiny predložené žalobcom od posledného pojednávania (20.06.2025) neprihliadal z dôvodu porušenia zásady hospodárnosti konania tak súd uvádza, že od pojednávania konaného vo veci dňa 20.06.2025 neboli zo strany žalobcu do obsahu spisového materiálu predkladané žiadne nové listinné dôkazné prostriedky a na výzvu súdu realizovanú na návrh žalobcu bolo doručené výlučne oznámenie spoločnosti A. zo dňa 14.07.2025, ktoré bolo dňa 22.07.2025 doručené právnemu zástupcovi žalovaného.

21. Podľa ustanovenia 13/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len ), touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy

medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

22. Podľa ustanovenia , (3) Na účely odseku 2 subjektom verejného práva je a) štátny orgán, b) obec, c) vyšší územný celok, d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4, e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených v písmenách a) až d). (4) Právnická osoba podľa odseku 3 písm. d) je osoba založená alebo zriadená na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter, a a) je úplne alebo z väčšej časti financovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d), b) je kontrolovaná subjektom verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) alebo c) subjekt verejného práva podľa odseku 3 písm. a) až d) vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu. (5) Na účely odseku 2 subjektom verejného práva sú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb, a to aj keď nespĺňajú podmienky podľa odsekov 3 a 4.

23. Podľa ustanovenia , touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

24. Podľa ustanovenia , kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

25. Podľa ustanovenia , (1) Ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel. (2) Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

26. Podľa ustanovenia , (1) Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. (2) Ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.

27. Podľa ustanovenia , ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.

28. Podľa ustanovenia , ak ručiteľ uspokojí veriteľa bez vedomia dlžníka, môže dlžník uplatniť voči ručiteľovi všetky námietky, ktoré bol oprávnený uplatniť voči veriteľovi, keby od neho veriteľ splnenie vymáhal. Dlžník však nemôže voči ručiteľovi uplatniť námietky, na ktoré dlžník ručiteľa neupozornil bez zbytočného odkladu po doručení správy, že veriteľ uplatnil nároky z ručenia.

29. Podľa ustanovenia , (1) Ak plnenie záväzku nie je viazané na osobné vlastnosti dlžníka, je veriteľ povinný prijať plnenie jeho záväzku ponúknuté treťou osobou, ak s tým dlžník súhlasí. Súhlas dlžníka nie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil. (2) Ak z právneho vzťahu medzi dlžníkom a treťou osobou nevyplýva niečo iné, vstupuje tretia osoba splnením dlžníkovho záväzku do práv veriteľa, ktorý je povinný jej vydať a na ňu previesť všetky svoje dôkazné prostriedky.

30. Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len ), (1) Veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne. (2) Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.

31. Podľa ustanovenia , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa ustanovenia ,(1) Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. (2) Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

33. Podľa ustanovenia , (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

34. Podľa ustanovenia , dlžník, ktorým je subjekt verejného práva podľa e v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania najmenej v sadzbe podľa .

35. Podľa ustanovenia nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

36. Podľa ustanovenia , omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

37. Podľa ustanovenia nariadenia vlády č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

38. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako ručiteľ písomným Ručiteľským vyhlásením zo dňa 21.09.2023 – č.l. 22 spisu v súlade s ustanovením a nasledujúce vyhlásil, že uspokojí veriteľa A. – X. B. C. D. B., ak mu dlžník – žalovaný nesplní záväzky z objednávok tovaru a služieb uzavretých medzi dlžníkom a veriteľom a následne vystavených faktúr a úrokových faktúr v zmysle prílohy k ručiteľskému vyhláseniu do súhrnnej výšky 1.605.800,09 eur. Zároveň ručiteľ vyhlásil, že ručenie trvá do 15.10.2023, pričom vo vzťahu k vyššie špecifikovaným záväzkom dlžníka preberá ručiteľ týmto ručiteľským vyhlásením ručenie do súhrnnej výšky 1.605.800,09 eur. Prílohou Ručiteľského vyhlásenia zo dňa 21.09.2023 bol zoznam faktúr, ktorý je súčasťou spisového materiálu na č.l. 22 rub až č.l. 27 spisu identifikovaných variabilným symbolom, dátumom vystavenia, dátumom splatnosti, sumou na úhradu v súhrnnej výške 1.304.864,98 eur a dvoch faktúr na úroky z omeškania č. XXXXXXXXX na sumu 23.299,58 eur a č. XXXXXXXXX na sumu 277.635,53 eur, obidve vystavené 14.09.2023, splatné 21.09.2023.

39. Vzhľadom na postavenie pôvodného veriteľa A. – X. B. C. D. B. a dlžníka – žalovaného ako subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd posúdil záväzkovo-právny vzťah medzi pôvodným veriteľom a žalovaným, ktorého sa týka ručiteľské vyhlásenie žalobcu, ako vzťah obchodno-právny v zmysle ustanovenia , kde na jednej strane záväzkovo-právneho vzťahu vystupoval žalovaný ako subjekt verejného práva (štátna rozpočtová organizácia) a na druhej strane pôvodný veriteľ ako podnikateľ pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, pričom záväzkový vzťah súvisiaci s dodávkou zdravotníckeho materiálu a liekov sa na strane žalovaného týkal zabezpečovania verejných potrieb. Vzhľadom na uvedené aj ručiteľský záväzok žalobcu súd

v nadväznosti na ustanovenie posudzoval v režime ( a nasledujúce ).

40. Vo väzbe na relevantnú právnu úpravu a nasledujúce súd Ručiteľské vyhlásenie žalobcu zo dňa 21.09.2023 posúdil ako platné. Z hľadiska formálnych náležitostí ručiteľské vyhlásenie žalobcu má písomnú formu a z hľadiska obsahových náležitostí identifikuje subjekty, t. j. veriteľa, ručiteľa a dlžníka, dostatočne určito identifikuje zabezpečovaný záväzok čo do rozsahu v súhrnnej výške 1.605.80,09 eur, ako aj zabezpečené záväzky dlžníka vyplývajúce z objednávok tovaru a služieb uzavretých medzi dlžníkom a veriteľom a následne vystavených faktúr a úrokových faktúr, ktoré sú obsahom prílohy č. 1 ručiteľského vyhlásenia. Pre dostatočnú identifikáciu ručením zabezpečených záväzkov vyplývajúcich z dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi pôvodným veriteľom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim je pritom postačujúci odkaz na konkrétne faktúry vystavené pôvodným veriteľom, identifikované v Prílohe č. 1 k Ručiteľskému vyhláseniu zo dňa 21.09.2023 variabilným symbolom, dátumom vystavenia, dátumom splatnosti a sumou na úhradu. Z obsahu Ručiteľského vyhlásenia žalobcu zo dňa 21.09.2023 taktiež vyplýva vyhlásenie resp. záväzok ručiteľa, že uspokojí veriteľa pokiaľ dlžník nesplní ďalej identifikované záväzky voči veriteľovi. Ručiteľské vyhlásenie žalobcu zo dňa 21.09.2023 tak spĺňa obsahové aj formálne náležitosti a nasledujúce , z ktorého pohľadu ho súd vyhodnotil ako ručiteľské vyhlásenie platné. Pokiaľ v tejto súvislosti vo vzťahu k obsahu Ručiteľského vyhlásenia z 21.09.2023 žalovaný namietal, že prílohou bol zoznam pohľadávok, z ktorých vyplýva, že sa má jednať o faktúry, nie však akého subjektu sa mali týkať a čo bolo ich obsahom, tak súd opätovne uvádza, že odkaz na riadne identifikovanú faktúru variabilným symbolom, dátumom vystavenia, dátumom splatnosti a sumou na úhradu pri identifikácii ručením zabezpečeného záväzku postačuje, pričom z obsahu ručiteľského vyhlásenia bezpochyby možno dovodiť, že ide o faktúry vystavené veriteľom A. – X. B. C. D. B. na ťarchu dlžníka Fakultná nemocnica s poliklinikou Žilina (žalovaný) súvisiace s objednávkami tovaru a služieb medzi dlžníkom a veriteľom.

41. Žalovaný ručenie žalobcu za jeho záväzky voči pôvodnému veriteľovi v zmysle Ručiteľského vyhlásenia z 21.09.2023 považoval za neplatné z dôvodu rozporu prijatia ručenia zo strany pôvodného veriteľa s bodom 2.3.46 Všeobecných obchodných podmienok žalovaného, ktoré majú byť dostupné na jeho webovej stránke. Predovšetkým súd uvádza, že zo strany žalovaného nebolo predložené ani citované znenie dotknutého bodu 2.3.46 Všeobecných obchodných podmienok, resp. Všeobecné obchodné podmienky žalovaného neboli žalovaným do obsahu spisového materiálu predložené a ani zo strany žalovaného neboli tvrdené konkrétne skutkové okolnosti umožňujúce prijať jednoznačný záver ohľadne ich znenia a záväznosti v záväzkovo-právnom vzťahu medzi pôvodným veriteľom a žalovaným z hľadiska naplnenia dikcie ustanovenia . Znenie bodu 2.3.46 Všeobecných obchodných podmienok žalovaného citoval vo svojom písomnom vyjadrení z 24.08.2024 žalobca, pričom zo žalobcom uvádzaného znenia dotknutého ustanovenia vyplýva záväzok predávajúceho, že neprijme vyhlásenie tretej strany v zmysle a nasledujúce ako ručiteľa záväzku vzniknutého na základe tejto zmluvy/objednávky a teda sa v zmysle nebude domáhať splnenia záväzku vzniknutého na základe tejto zmluvy/objednávky od ručiteľa. Žalovaný v súvislosti so zakomponovaním tohto ustanovenia do jeho Všeobecných obchodných podmienok poukazoval na Príkaz ministra zdravotníctva Slovenskej republiky č. 7/2017 z 25. septembra 2017 (č.l. 400 spisu).

42. Príkaz ministra zdravotníctva Slovenskej republiky reguluje právne vzťahy medzi Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky ako ústredným orgánom štátnej správy a jeho podriadenými organizáciami, avšak bez ďalšieho nie je záväzný pre tretie subjekty, ktoré s organizáciami podliehajúcimi Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky vstupujú do záväzkovo-právnych vzťahov súkromno-právneho charakteru. Akékoľvek skutočnosti resp. inštrukcie vyplývajúce z Príkazu ministra zdravotníctva Slovenskej republiky jemu podriadeným organizáciami sa musia pretaviť do následne uzatváraných záväzkovo-právnych vzťahov, či to už v režime Občianskeho alebo formou a spôsobom, ktorý je v súlade s právnou úpravou vzniku záväzkovo-právnych vzťahov. Zo samotného Príkazu ministra zdravotníctva Slovenskej republiky č. X/XXXX z 25. septembra 2017 vyplýva z Článku II. ods. 1 písm. a/ povinnosť štatutárneho orgánu a vedúcich zamestnancov podriadenie organizácie po nadobudnutí účinnosti tohto Príkazu pri uzatváraní zmlúv a dodatkov k už uzatvoreným zmluvám, dohodnúť a zapracovať do zmlúv s tretími stranami ustanovenia, ktorými bude zakázané postúpenie pohľadávok veriteľa podľa a nasledujúce bez

predchádzajúceho súhlasu dlžníka a zároveň ustanovenie, ktorým bude v zmluvných podmienkach dohodnuté, že právny úkon, ktorým budú postúpené pohľadávky veriteľa v rozpore s dohodou dlžníka podľa predchádzajúcej vety bude podľa neplatné. Súhlas dlžníka je zároveň platný len za podmienky, že bol na takýto úkon udelený predchádzajúci písomný súhlas Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Uvedený Príkaz tak reflektuje ustanovenie , z ktorého vyplýva možnosť veriteľa a dlžníka dojednať zákaz postúpenia pohľadávky, resp. možnosť postúpenia pohľadávky len za splnenia konkrétnych podmienok. Uvedené však nemá relevanciu vo vzťahu k prejednávanej veci, nakoľko žalobca nenadobudol pohľadávku voči žalovanému postúpením pohľadávky, ale vstupom do práv veriteľa podľa .

43. Ručenie je jedným z inštitútov zabezpečenia záväzkov v obchodných záväzkovo-právnych vzťahoch. Platný ručiteľský záväzok vzniká na základe jednostranného písomného vyhlásenia ručiteľa za podmienky splnenia formálnych a obsahových náležitostí vyplývajúcich z , pričom na vznik ručiteľského záväzku sa nevyžaduje súhlas ani žiaden iný úkon dlžníka. Ustanovenie je ustanovenie kogentné a jeho aplikáciu nemožno vylúčiť dohodou medzi veriteľom a dlžníkom, obdobne ako je to pri vylúčení možnosti postúpenia pohľadávky v zmysle , ktorú dohodu medzi veriteľom a dlžníkom zákon výslovne pripúšťa. Na vznik platného ručiteľského záväzku sa nevyžaduje dohoda zúčastnených subjektov (veriteľa, dlžníka, ručiteľa) a tento vzniká bez ohľadu na prejavenú vôľu veriteľa alebo dlžníka. Dlžník môže zabrániť vstupu ručiteľa do právneho postavenia veriteľa výlučne tým, že svoj záväzok voči veriteľovi splní riadne a včas. Aj z ustanovenia vyplýva povinnosť veriteľa prijať plnenie jeho záväzku ponúknuté treťou osobou za podmienky, že plnenie záväzku nie je viazané na osobné vlastnosti dlžníka, ktorá podmienka v právnom vzťahu medzi pôvodným veriteľom a žalovaným ako dlžníkom naplnená je, pričom zákonné ustanovenie priamo predpokladá, že súhlas dlžníka s takýmto plnením nie je potrebný, ak tretia osoba za záväzok ručí alebo jeho splnenie iným spôsobom zabezpečuje a dlžník svoj záväzok porušil, t.j. v pomeroch prejednávanej veci sa dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku voči svojmu veriteľovi. Plnením ručiteľa pritom nedochádza k zmene v obsahu záväzku, nakoľko z ustanovenia priamo vyplýva, že ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa.

44. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by dojednanie o nemožnosti prijatia zabezpečenia záväzkov žalovaného voči pôvodnému veriteľovi ručením obsiahnuté v ustanovení 2.3.46 Všeobecných obchodných podmienok bolo výsledkom kontraktačného procesu medzi pôvodným veriteľom a žalovaným upraveného v a nasled. (účinný návrh a účinné prijatie návrhu) a rovnako vykonaným dokazovaním nebolo preukázané naplnenie dispozície právnej normy vo vzťahu k všeobecným obchodným podmienkam žalovaného a ich konkrétnemu zneniu. Zároveň dohoda medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom, ktorou by sa pôvodný veriteľ do budúcna vzdal práva domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa, by bola neplatná pre rozpor s ustanovením v spojení s , nakoľko by išlo o dohodu, ktorou sa veriteľ vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti.

45. Dojednanie pôvodného veriteľa a žalovaného vyplývajúce zo žalobcom citovaného bodu 2.3.46 Všeobecných obchodných podmienok žalovaného, pokiaľ by aj bolo výsledkom ich zmluvného konsenzu, ktorým sa pôvodný veriteľ ako predávajúci mal zaviazať neprijať vyhlásenie tretej strany v zmysle a nasledujúce ako ručiteľa záväzku, resp. vzdať práva domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa, považuje súd za neplatné pre rozpor s kogentným ustanovením , ako aj . Ustanovením bodu 2.3.46 Všeobecných obchodných podmienok žalovaného tak nemohlo dôjsť k platnému vylúčeniu inštitútu zabezpečenia záväzkov v záväzkovo – právnom vzťahu medzi pôvodným veriteľom a žalovaným, t.j. ručenia žalobcu za záväzky žalovaného voči pôvodnému veriteľovi na uhradenie ceny zmluvného plnenia na základe zmluvy/objednávky, na ktoré sa všeobecné obchodné podmienky žalovaného vzťahovali. Akékoľvek ustanovenie všeobecných obchodných podmienok žalovaného nemôže mať vplyv na platnosť ručiteľského záväzku žalobcu (posudzovanú v kontexte ustanovenia a nasled. ) a pokiaľ by aj postup pôvodného veriteľa, ktorý sa domáhal splnenia záväzku od žalobcu ako ručiteľa odporoval platnej dohode s dlžníkom/žalovaným, ktorej však existenciu nepovažoval súd za preukázanú, nemalo by to vplyv na uplatnené nároky žalobcu, ktorý splnením záväzku, za ktorý ručil, nadobudol voči dlžníkovi práva veriteľa. Vo výkone práva pôvodného veriteľa

domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa nevidí súd ani rozpor so zásadami poctivého obchodného styku, keď jeho predpokladom je nesplnenie záväzku samotným dlžníkom.

46. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, pričom uvedené nebolo v konaní sporné, že pôvodný veriteľ výzvou z 27.09.2023 – č.l. 28 spisu, preukázateľne doručenou žalovanému dňa 29.09.2023 – č.l. 33 spisu oznámil žalovanému, že na základe vystavených faktúr, ktorých zoznam tvorí prílohu tejto výzvy a ktoré sa stali splatnými, eviduje voči žalovanému pohľadávku v celkovej výške istiny 765.909,26 eur, ako aj neuhradenú faktúru č. XXXXXXXXX za úroky z omeškania vypočítané z faktúr za dodaný tovar, ktoré boli uhradené po lehote splatnosti, vo výške 277.635,53 eur a neuhradenú faktúru č. XXXXXXXXX, ktorou boli fakturované úroky z omeškania z neuhradených faktúr, ktoré sú po lehote splatnosti, vo výške 23.299,58 eur. Zároveň pôvodný veriteľ vyzval žalovaného na úhradu vyššie identifikovaných pohľadávok v lehote 7 dní odo dňa doručenia tejto výzvy a zároveň ho upozornil, že ak v uvedenej lehote nebudú pohľadávky uhradené, vyzve na úhradu ručiteľa BFF Central Europe s.r.o. na základe Ručiteľského vyhlásenia z 21.09.2023. Prílohou výzvy na plnenie bol zoznam neuhradených faktúr za predaný tovar s dátumom vyhotovenia 26.09.2023 – č.l. 28 rub a nasledujúce spisu, celkom vystavených na sumu 621.429,41 eur, zoznam neuhradených faktúr za dodaný tovar s dátumom vyhotovenia z 26.09.2023 – č.l. 30 rub spisu, celkom vystavených na sumu 144.479,85 eur (v súhrne suma neuhradených faktúr predstavuje 765.909,26 eur), ďalej faktúra č. XXXXXXXXX – č.l. 31 rub spisu, ktorou boli fakturované zákonné úroky z omeškania z neuhradených faktúr po lehote splatnosti za dodaný tovar vo výške 23.299,58 eur a faktúra č. XXXXXXXXX – č.l. 32 spisu, ktorou boli fakturované zákonné úroky z omeškania vypočítané z faktúr za dodaný tovar, ktoré boli uhradené po ich lehote splatnosti v sume 277.635,53 eur. Žalovaný doručenie výzvy na plnenie zo strany pôvodného veriteľa účinne nepoprel a ani v priebehu konania neuvádzal, že by vo vzťahu k pôvodnému veriteľovi na základe doručenej výzvy na plnenie z 27.09.2023 uplatnil konkrétne námietky voči právnemu základu a výške pohľadávok z tejto výzvy a jej príloh vyplývajúcich, resp. že by vôbec nejakým spôsobom na výzvu pôvodného veriteľa na plnenie zo dňa 27.09.2023 reagoval, resp. že by predmetné pohľadávky veriteľovi uhradil v lehote z tejto výzvy vyplývajúcej. Vzhľadom na uvedené tak súd považoval za splnenú podmienku pre oprávnenie pôvodného veriteľa domáhať sa splnenia záväzku od žalobcu ako ručiteľa v zmysle ustanovenia , t. j. že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.

47. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že po márnom uplynutí lehoty vyplývajúcej z výzvy pôvodného veriteľa na plnenie adresovanej žalovanému ako dlžníkovi dňa 27.09.2023, veriteľ výzvou z 12.10.2023 – č.l. 34 spisu vyzval žalobcu ako ručiteľa na základe ručiteľského vyhlásenia žalobcu z 21.09.2023 na splnenie pohľadávky pôvodného veriteľa voči žalovanému celkom v sume 1.066.844,37 eur pozostávajúcej z istiny vo výške 765.909,26 eur a úrokov z omeškania vo výške 300.935,11 eur, pričom prílohou tejto výzvy bol zoznam neuhradených faktúr po splatnosti s dátumom vyhotovenia 11.10.2023 – č.l. 34 rub a nasledujúce spisu vystavených v súhrne na sumu istiny 765.909,26 eur, ako aj faktúry č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX vystavené dňa 14.09.2023 na zákonné úroky z omeškania v sume 23.299,58 eur a 277.635,53 eur. V konaní pritom nebolo sporné, že výzva pôvodného veriteľa adresovaná ručiteľovi dňa 12.10.2023 (č.l. 34 a nasledujúce spisu) sa týkala záväzkov na úhradu ceny zmluvného plnenia a úrokov z omeškania totožných s tými, ktorých sa týkala výzva pôvodného veriteľa na plnenie adresovaná žalovanému ako dlžníkovi dňa 27.09.2023 (č.l. 28 a nasledujúce spisu) a taktiež nebolo sporné, že na uvedené peňažné záväzky na úhradu ceny zmluvného plnenia, ako aj zákonné úroky z omeškania sa vzťahovalo Ručiteľské vyhlásenie žalobcu zo dňa 21.09.2023 v spojení s identifikáciou ručením zabezpečených záväzkov vyplývajúcich z Prílohy č. 1 k Ručiteľskému vyhláseniu zo dňa 21.09.2023.

48. Žalovaný v priebehu konania namietal, že žalobca nepreukázal, kedy výzva na plnenie z titulu ručenia zo dňa 12.10.2023 bola pôvodným veriteľom doručená žalobcovi ako ručiteľovi, a to vo väzbe na dobu trvania ručenia v zmysle Ručiteľského vyhlásenia z 21.09.2023 do 15.10.2023. Žalobca v priebehu konania uviedol, že predmetná výzva bola doručená žalobcovi osobne dňa 13.10.2023, pričom napriek opakujúcim sa námietkam žalovaného súd nemal dôvodné pochybnosti o skutkových tvrdeniach žalobcu, že pôvodný veriteľ uplatnil voči žalobcovi nároky z ručenia listom z 12.10.2023, doručeným žalobcovi dňa 13.10.2023, t. j. v rámci doby trvania ručenia do 15.10.2023 v zmysle obsahu ručiteľského vyhlásenia žalobcu z 21.09.2023. Zároveň otázka, či výzva na plnenie z titulu Ručiteľského vyhlásenia z 21.09.2023 bola alebo nebola zo strany pôvodného veriteľa doručená žalobcovi v rámci doby trvania ručenia, nie je relevantná pre posúdenie nárokov žalobcu voči dlžníkovi v prejednávanej veci, ale bola

by relevantná z hľadiska vzájomného vzťahu medzi žalobcom ako ručiteľom a pôvodným veriteľom, a to aj pri zohľadnení zmluvných dojednaní vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytovaní finančných služieb č. R/01/09/2023 uzavretej medzi žalobcom a pôvodným veriteľom dňa 13.09.2023. Zároveň ďalšie časové súvislosti tvrdené žalobcom vyplývajúce aj z predložených listinných dôkazných prostriedkov, ktoré neboli zo strany žalovaného spochybnené, nasvedčujú tvrdeniam žalobcu o doručení výzvy zo strany pôvodného veriteľa dňa 13.10.2023, nakoľko listom datovaným 13.10.2023 žalobca informoval o uplatnení nárokov z ručenia žalovaného a tento list bol žalovanému doručený dňa 16.10.2023 poštou, čo bol pondelok, t. j. najneskôr mohol byť odosielaný poštovou prepravou v nedeľu 15.10.2023, čo znamená, že najneskôr v tento deň, čo bol posledný deň doby trvania ručenia žalobcu v zmysle Ručiteľského vyhlásenia z 21.09.2023, museli byť nároky pôvodného veriteľa z ručiteľského vyhlásenia voči žalobcovi uplatnené. Súd preto nepovažoval za potrebné, aby otázka spornosti doručenia tejto listiny opakovane namietaná žalovaným bola predmetom dokazovania výsluchom H. C. K., ktorý ako riaditeľ divízie Financií spoločnosti A. – X. B. C. D. B. podpísal oznámenie o prijatí plnenia od ručiteľa zo dňa 14.07.2025 (č.l. 594 spisu), nakoľko zo skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo ani nevyplýva, že by išlo o osobu, prostredníctvom ktorej by mala byť výzva pôvodného veriteľa z 12.10.2023 doručená žalobcovi.

49. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, pričom uvedené nebolo v konaní sporné, že žalobca listom z 13.10.2023 (č.l. 440 a nasledujúce spisu) oznámil žalovanému uplatnenie nárokov z ručenia na základe Ručiteľského vyhlásenia z 21.09.2023 pôvodným veriteľom týkajúcich sa pohľadávok z objednávok zdravotníckych materiálov, tovaru a služieb a následne vystavených faktúr vo výške 765.909,26 eur s príslušenstvom a úrokov z omeškania v sume 300.935,11 eur. Prílohou oznámenia o uplatnení nárokov z ručenia bol zoznam neuhradených faktúr vystavených celkom na sumu istiny 765.909,26 eur a faktúry č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXX vystavené dňa 14.09.2023 na sumu úrokov z omeškania vo výške 23.299,58 eur a 277.635,53 eur, spolu s výpočtom úrokov z omeškania v tabuľke, ktorá je súčasťou spisového materiálu na č.l. 444 až 465 spisu. Zo strany žalovaného pritom nebolo v priebehu konania spochybnené, že oznámenie o uplatnení si nárokov z ručenia zo dňa 13.10.2023 spolu s prílohami, tak ako bolo predložené žalobcom do obsahu spisového materiálu (č.l. 440 a nasledujúce spisu) bolo doručené žalovanému dňa 16.10.2023 (doručenka na č.l. 42 spisu). Listom z 13.10.2023 žalobca informoval žalovaného o uplatnení nárokov z titulu ručenia a vyzval žalovaného, aby prípadné námietky, ktoré sú žalovanému známe a ktoré by bol žalovaný oprávnený uplatniť voči veriteľovi, písomne oznámil žalobcovi do 5 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia.

50. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a uvedené taktiež nebolo v konaní sporné, že žalovaný na Oznámenie žalobcu z 13.10.2023 o uplatnení nárokov z ručenia, ktoré mu bolo doručené 16.10.2023 reagoval listom z 23.10.2023 (č.l. 48 spisu). V predmetnom liste označenom ako Oznámenie o uplatnení si nárokov z ručenia – námietky žalovaný poukázal na to, že obsahom všetkých obchodno-záväzkových vzťahov, do ktorých vstupuje s jeho obchodnými partnermi, je ustanovenie, v ktorom sa druhá zmluvná strana zaväzuje neprijať ručiteľské vyhlásenie pod sankciou zmluvnej pokuty vo výške 2 % z hodnoty predmetu zmluvy. Spoločnosť A. sa zaviazala neprijať ručiteľské vyhlásenie. Žalovaný ďalej poukázal na svoju situáciu, ktorá mu neumožňuje splniť dlh voči veriteľovi naraz a v tak krátkej dobe, v akej bol vyzvaný na plnenie. Zároveň žalovaný predložil resp. vzniesol námietku voči úrokom z omeškania bližšie identifikovaným v prílohe tohto listu, ktoré boli pôvodne vyčíslené v prílohe faktúry č. 223013450 na sumu celkom bez DPH 277.635,53 eur a ktoré sú v zmysle v spojení s k 23.10.2023 už premlčané. Žiadal, aby túto námietku premlčania žalobca uplatnil aj voči pôvodnému veriteľovi. Prílohou listu žalovaného z 23.10.2023 bolo vyčíslenie premlčaných úrokov z omeškania (č.l. 49 spisu). V konaní pritom nebolo sporné, že žalobca pri poskytnutí plnenia pôvodnému veriteľovi vznesenú námietku premlčania voči časti uplatnených úrokov z omeškania zo strany žalovaného akceptoval a taktiež neuhradil pôvodnému veriteľovi aj ďalšiu ku dňu poskytnutia plnenia premlčanú časť úrokov z omeškania. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, pričom uvedené ani nebolo obsahom procesnej obrany žalovaného v prejednávanej veci, že by okrem námietky premlčania voči časti uplatnených úrokov z omeškania uplatnil voči pôvodným veriteľom uplatnenému nároku voči ručiteľovi aj ďalšie akékoľvek iné vecné námietky týkajúce sa ceny zmluvného plnenia na základe faktúr, ktoré totožne boli prílohou výzvy veriteľa adresovanej žalovanému dňa 27.09.2023, výzvy veriteľa adresovanej žalobcovi dňa 12.10.2023, ako aj Oznámenia žalobcu adresovaného žalovanému 13.10.2023 o uplatnení nárokov z ručenia. Je zrejmé, že žalovaný bol oboznámený s tým, akých pohľadávok pôvodného veriteľa sa uplatnené nároky z ručenia týkali, tieto boli identifikované číslom faktúry, dátumom vystavenia, dátumom splatnosti, čiastkou faktúry dlžnou sumou

a rovnako bol špecifikovaný výpočet úrokov z omeškania vyúčtovaný pôvodným veriteľom faktúrou č. XXXXXXXXX a faktúrou č. XXXXXXXXX. Nakoľko v prejednávanej veci už žalovaný ako dlžník nemôže voči ručiteľovi uplatniť námietky, na ktoré ručiteľa neupozornil bez zbytočného odkladu po doručení správy žalobcu, že veriteľ uplatnil nároky z ručenia, vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku už neboli relevantné námietky žalovaného, že žalobca nepredložil samotné faktúry vystavené pôvodným veriteľom ani dokumenty s nimi súvisiace ako sú kúpne zmluvy, objednávky, preberacie protokoly, z ktorého dôvodu sa k nároku nevie vyjadriť a nevie posúdiť, čo malo byť ich obsahom a či boli vystavené oprávnene. Na základe Oznámenia žalobcu o uplatnení nárokov z ručenia z 13.10.2023, ktorým žalobca zároveň žiadal žalovaného o uplatnenie námietok voči pohľadávkam uplatneným pôvodným veriteľom, žalovaný žiadne námietky okrem námietky premlčania časti vyčíslených úrokov z omeškania nevzniesol. Žalovaný nepoprel, že jednotlivé faktúry mu zo strany pôvodného veriteľa boli doručené, nepoprel, že tieto zverejnil na svojej webovej stránke, a preto nepresvedčivo vyznieva akákoľvek argumentácia žalovaného ohľadne toho, že nevie posúdiť, čo malo byť obsahom týchto faktúr a či boli vystavené oprávnene. Žalovaný neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by nasvedčovali tomu, že po doručení predmetných faktúr zo strany pôvodného veriteľa akýmkoľvek spôsobom namietal voči ich obsahu alebo splatnosti resp. výške fakturovanej sumy. Pokiaľ uvádzal, že sa nevie vyjadriť k otázke omeškania z jeho strany, ktoré súvisí s faktúrami pôvodného veriteľa na kapitalizované úroky z omeškania, tak súd opätovne dáva do pozornosti žalovaného, že v liste z 23.10.2023 namietol premlčanie práve v časti kapitalizovaných úrokov z omeškania, tzn. k otázke omeškania sa vyjadriť vedel. Zo žiadnych skutočností, ktoré boli v konaní tvrdené stranami, resp. vyplynuli z predložených listinných dôkazných prostriedkov nevyplýva, že by žalovaný voči faktúram vystaveným pôvodným veriteľom, ktorých sa týka uplatňovaný nárok v tejto veci, v predsporovej komunikácii vo vecnej rovine namietal, s výhradou námietky premlčania časti kapitalizovaných úrokov z omeškania.

51. Poskytnutie plnenia na základe Ručiteľského vyhlásenia z 21.09.2023 pôvodnému veriteľovi vo výške istiny 765.909,26 eur a vo výške pôvodným veriteľom kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 245.643,38 eur pôvodnému veriteľovi žalobca preukázal potvrdením spoločnosti A. – X. B. C. D. B. o prijatí plnenia na základe ručenia zo dňa 21.09.2023 datovaným 27.02.2024 (č.l. 379 spisu), z ktorého vyplýva potvrdenie pôvodného veriteľa, že zo strany žalobcu ako ručiteľa na základe Ručiteľského vyhlásenia zo dňa 21.09.2023 vystaveného v prospech A. za nižšie označených dlžníkov vrátane žalovaného bolo spoločnosti A. dňa 01.12.2023 poskytnuté plnenie za pohľadávky dlžníkov vyplývajúce z objednávok zdravotníckych materiálov, tovaru a služieb a následne vystavených faktúr vo výške 5.190.280,98 eur a z vystavených faktúr za úroky z omeškania poskytnuté plnenie vo výške 557.824,01 eur, čo ďalej žalobca preukázal výpisom z účtu zo dňa 01.12.2023 (č.l. 380 spisu). Na preukázanie splnenia ručením zabezpečeného záväzku žalobca ďalej navrhol vyžiadať vyjadrenie od pôvodného veriteľa A. – X. B. C. D. B., ktoré bolo na výzvu súdu pôvodným veriteľom doručené dňa 14.07.2025 (č.l. 593 a nasledujúce spisu), ktoré potvrdzuje skutkové tvrdenie žalobcu, že dňa 01.12.2023 ako ručiteľ na základe Ručiteľského vyhlásenia z 21.09.2023 poskytol plnenie za pohľadávky vyplývajúce z objednávok liekov, zdravotníckych materiálov, tovaru a služieb pôvodného veriteľa voči žalovanému, a to vo výške istiny celkom v sume 765.909,26 eur a z titulu plnenia úrokov z omeškania vo výške celkom 245.643,68 eur, čo zodpovedá pohľadávkam žalobcu uplatňovaným voči žalovanému v prejednávanej veci. Z pohľadu nárokov žalobcu pritom nie je relevantné, že časť záväzkov žalovaného splnil platbou na účet pôvodného veriteľa a časť spôsobom nahrádzajúcim splnenie, a to vzájomným zápočtom s pohľadávkami voči pôvodnému veriteľovi vyplývajúcimi ručiteľovi zo Zmluvy o poskytovaní finančných služieb č. I./XXXX zo dňa 13.09.2023. Uvedené umožňuje ustanovenie posledná veta , v zmysle ktorého ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi. Splnenie záväzkov žalovaného voči pôvodnému veriteľovi žalobca oznámil žalovanému listom zo 4.12.2023 doručeným žalovanému 8.12.2023, prílohou ktorého bola aj identifikácia splnených záväzkov (č.l. 43 a nasled. spisu).

52. K listinným dôkazným prostriedkom predkladaným žalobcom na pojednávaní dňa 20.06.2025 súd napriek námietkam žalovaného prihliadol, resp. neaplikoval fakultatívny postup vyplývajúci z ustanovenia . Predovšetkým pokiaľ ide o Oznámenie o uplatnení si nárokov z ručenia z 13.10.2023, toto jednak bolo označené ako dôkaz už v samotnej žalobe, právny zástupca žalobcu objasnil, že nedopatrením táto listina k žalobe pripojená nebola, ale bola pripojená duplicitne iná listina a ani samotný žalovaný nijakým spôsobom nespochybňoval, že Oznámením z 13.10.2023 bol žalobcom informovaný o uplatnení nárokov z ručenia a o predloženie prípadných námietok voči veriteľovi, na čo žalovaný reagoval listom z 23.10.2023, v ktorom vecne vzniesol námietky voči kapitalizovaným úrokom

z omeškania, t. j. musel si byť vedomý spôsobu ich výpočtu pôvodným veriteľom. Pokiaľ ide o Zmluvu o poskytovaní finančných služieb č. I./XXXX zo dňa 13.09.2023, táto bola do obsahu spisového materiálu predložená žalobcom len na základe vznesených námietok žalovaného, že túto zmluvu do obsahu nepredložil, avšak sám žalovaný z obsahu tejto zmluvy nedovodzoval žiadne skutočnosti relevantné vo vzťahu k predmetu tohto konania resp. jeho procesnej obrane v prejednávanej veci. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na vyžiadanie potvrdenia o prijatí plnenia zo strany spoločnosti A., tak vo vzťahu k tomuto dôkaznému návrhu súd taktiež nepristúpil k fakultatívnemu uplatneniu zásady sudcovskej koncentrácie konania v zmysle za dôkaznej situácie, kedy v nadväznosti na vyjadrenie žalovaného k žalobe žalobca v prílohe dupliky predložil potvrdenie o prijatí plnenia z ručenia pôvodného veriteľa, ako aj výpis z účtu žalobcu (č.l. 379 a 380 spisu), v nadväznosti na čo žalovaný však naďalej považoval nárok za nepreukázaný. Súd preto dôkaznému návrhu žalobcu na vyžiadanie vyjadrenia od pôvodného veriteľa, ktorý bol prednesený na pojednávaní dňa 20.06.2025 vyhovel, hoci je potrebné uviesť, že pochybnosti vnášané do konania žalovaným, že by v rámci plnenia neboli uhradené ručiteľom záväzky žalovaného, ktorých sa týka nárok v prejednávanej veci v žalobcom tvrdenej výške, neboli žalovaným nijakým spôsobom špecifikované. Zásadné pochybnosti z ničoho, čo vyšlo v konaní najavo nevyplývajú a ani žalovaný netvrdil, že nárok na zaplatenie záväzkov voči pôvodnému veriteľovi, ktorých sa týka nárok žalobcu, by si voči nemu naďalej uplatňoval aj pôvodný veriteľ. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností vo vzťahu k výške uplatneného nároku však súd považoval dôkazný návrh žalobcu na vyžiadanie vyjadrenia od spoločnosti A. za dôvodný.

53. Splnením ručením zabezpečeného záväzku žalovaného voči pôvodnému veriteľovi dňa 01.12.2023 žalobca v súlade s ustanovením nadobudol voči dlžníkovi práva veriteľa, t. j. právo domáhať sa voči žalovanému zaplatenia ním nesplneného záväzku, ktorý voči veriteľovi splnil žalobca ako ručiteľ, vrátane jeho príslušenstva titulom zákonného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti neuhradených faktúr do zaplatenia, ako aj paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur za každú neuhradenú faktúru. Nárok na úroky z omeškania pritom žalobca kapitalizoval odo dňa 02.12.2023 do dňa podania žaloby a 25.01.2024 spôsobom objasneným v Článku IV. žaloby vo výške 14.957,07 eur a ďalej si uplatnil nárok na úrok z omeškania odo dňa 02.12.2023, t. j. odo dňa nasledujúceho po poskytnutí plnenia veriteľovi v sadzbe podľa pôvodného okamihu vzniku omeškania žalovaného dňom nasledujúcim po dni splatnosti žalovaným neuhradených faktúr, vystavených pôvodným veriteľom na cenu zmluvného plnenia. Pokiaľ v tejto súvislosti žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal, že k omeškaniu žalovaného došlo, tak súd konštatuje, že omeškanie žalovaného so splnením peňažného záväzku voči pôvodnému veriteľovi, práva ktorého splnením záväzku žalovaného nadobudol voči žalovanému žalobca ako ručiteľ postupom podľa ustanovenia , nastalo odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti žalovaným neuhradených faktúr, voči ktorej žalovaný účinne nenamietal.

54. Za nedôvodnú vo vzťahu k uplatnenému príslušenstvu titulom úroku z omeškania súd považoval argumentáciu žalovaného, že pôvodnému veriteľovi malo byť vzhľadom na dlhoročné obchodné vzťahy známe, že medzi dodávateľmi zdravotníckej techniky, liekov, materiálu a nemocnicami je zaužívaná nepísaná obchodná zvyklosť akceptovaná už pri vstupe do záväzkovo-právneho vzťahu, ktorá spočíva na fungovaní na forme kreditu a neuplatňovania si príslušenstva k pohľadávkam nesplneným riadne a včas. V obchodných záväzkovo-právnych vzťahoch súd nepovažuje bez ďalšieho za akceptovateľnú argumentáciu žalovaného, že nemocnice uspokojujú záväzky voči dodávateľom podľa finančných schopností priebežne, a to aj po lehote splatnosti, s čím sú dodávatelia uzrozumení a príslušenstvo nepožadujú. Postavenie žalovaného, ktorý je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a pôsobí v oblasti zabezpečovania verejných potrieb, ho nezbavuje v súkromno-právnych záväzkových vzťahoch, do ktorých vstupuje, plniť svoje záväzky riadne a včas. Zároveň samotná skutočnosť, že žalovaný je poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti, subjektom zabezpečujúcim verejné potreby resp. subjektom verejného práva neznamená, že jeho veritelia v prípade nie včasného plnenia peňažných záväzkov žalovaného by sa automaticky mali vzdávať nárokov, ktoré im v prípade omeškania dlžníka so splnením peňažného záväzku vyplývajú priamo zo zákona. Pokiaľ aj pôvodný veriteľ takýmto spôsobom niekedy v minulosti postupoval, resp. akceptoval oneskorené plnenie záväzkov žalovaného bez toho, aby následne si uplatňoval voči žalovanému príslušenstvo pohľadávky, bez ďalšieho to neznamená vzdanie sa práva na príslušenstvo pohľadávky vo vzťahu k záväzkom žalovaného, ktoré boli uspokojené žalobcom ako ručiteľom. Je potrebné poukázať aj na ustanovenie , ktorý obsahuje osobitné ustanovenie o sadzbe úrokov z omeškania pri omeškaní dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva, z ktorého vyplýva, že subjekt verejného práva v prípade, že je v pozícii dlžníka, ktorý

je v omeškaní so splnením peňažného záväzku, má čo do výšky úrokov z omeškania sprísnenú pozíciu spočívajúcu v tom, že spodná hranica úrokov z omeškania nemôže byť nižšia ako výška úrokov určená právnym predpisom. Ustanovenie je pritom kogentné a zmluvné strany sa od neho nemôžu odchýliť, ani ho vylúčiť. Žalovaný nemôže očakávať, že dodávatelia zdravotníckeho tovaru, ktorí majú postavenie podnikateľov a dodávky zdravotníckeho tovaru sú výkonom ich podnikateľskej činnosti, budú dlhodobo akceptovať stav, že nebudú požadovať od nemocníc ako dlžníkov príslušenstvo pohľadávok neuhradených riadne a včas a budú sa bez ďalšieho zúčastňovať štátom riadenej koncepcie oddlženia nemocníc. Uvedené je ich právom, nie však povinnosťou. Vznik obchodnej zvyklosti vo vzťahu k neuplatňovaniu príslušenstva pohľadávok a akceptácie ich oneskorenej úhrady nemôže žalovaný zakladať na tom, že systematicky plní svoje peňažné záväzky po lehote splatnosti. Ako už bolo konštatované výslovne upravuje prípad omeškania dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva a nestavia ho v danej situácii do výhodnejšieho postavenia ako iného dlžníka, ale práve naopak. Nestotožňuje sa súd preto ani s vyjadrením žalovaného, že postup žalobcu by mal byť nepoctivý, keďže ide o podnikateľský subjekt pôsobiaci mimo sféry zdravotníctva systematicky odkupujúci pohľadávky od dodávateľov zdravotníckeho tovaru a liekov za odplatu, ktorá podľa vyjadrenia žalovaného pravdepodobne nedosahuje ani výšku istiny a následne ich vymáha od zdravotníckych zariadení v plnej výške spolu s príslušenstvom. Žalobca je v postavení ručiteľa za záväzky žalovaného, nejde o prípad, že by odkupoval pohľadávky a následne ich vymáhal od zdravotníckych zariadení v postavení dlžníkov, ale ide o prípad, kedy žalobca prevzal ručenie za záväzky žalovaného, záväzky žalovaného splnil a následne v súlade s ustanovením nadobudol voči dlžníkovi práva veriteľa. Je jeho právom domáhať sa splnenia záväzkov od žalovaného, vrátane ich príslušenstva. V konaní žalobcu súd nevidí rozpor ani s dobrými mravmi, ani so zásadami poctivého obchodného styku.

55. Ako príslušenstvo pohľadávky žalobca ďalej uplatňoval nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 179 x 40,- eur za každú žalovaným neuhradenú faktúru pôvodnému veriteľovi, ktorú žalobca uhradil v rámci poskytnutia plnenia titulom ručiteľského záväzku. V zmysle ustanovenia právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vzniká veriteľovi automaticky momentom omeškania dlžníka bez potreby osobitného upozornenia, pričom nakoľko ide o paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, veriteľ okrem omeškania dlžníka nie je povinný vo vzťahu k uplatnenému nároku na túto náhradu preukazovať resp. zdôvodňovať žiadne ďalšie skutočnosti. Zároveň s odkazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 30.11.2022, rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-585/20 z 20.10.2022, rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-370/21 z 01. decembra 2022, ako aj interpretačné stanovisko /FAQs/ Európskej komisie k Smernici Európskej únie č. 2011/7/EÚ súd konštatuje, že je daný nárok žalobcu na paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- eur za každú nezaplatenú faktúru, predmetom ktorej je samostatná dodávka tovaru, a to aj v tom prípade, ak viaceré pohľadávky sú uplatňované spoločne v jednom konaní.

56. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd považoval žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu za skutkovo a právne dôvodný a žalobe žalobcu vyhovel.

57. Súd nepovažoval za potrebné na návrh žalovaného prednesený jeho právnou zástupkyňou na pojednávaní 1.8.2025 vykonať výsluch H. C. K. za účelom podania vysvetlenia k oznámeniu spoločnosti A. o prijatí plnenia z ručenia resp. vysvetlenia jeho obsahu a objasnenia otázok súvisiacich s týmto sporným ručením, nakoľko išlo o neurčito koncipovaný dôkazný návrh, bez identifikácie konkrétnych sporných skutočností z tohto oznámenia vyplývajúcich resp. iných, ktoré by mali byť výsluchom svedka preukázané. Taktiež z dôvodov už uvedených v ods. 48. odôvodnenia súd nepovažoval za potrebné vykonať výsluch navrhovaného svedka k doručovaniu výzvy veriteľa z 12.10.2023.

58. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ().

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).