Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-103-2024.pdf
PDF · 100.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B3-15C/27/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Danice Hovančákovej v spore žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava IČO: 31 595 545, zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX, D., o zaplatenie 272,65 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 6. júna 2024 č.k. 25C/94/2022-148
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Michalovce (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 272,65 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 20.7.2016 do zaplatenia (I.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% (II.). Rozhodol tak druhým v poradí rozsudkom o peňažnom nároku žalobcu uplatnenom proti žalovanému titulom regresného nároku v zmysle § 12 ods. 2 písm. f) zák. č. 381/2001 Z.z.
2. Vec právne posúdil podľa § 2 písm. f), § 4 ods. 1, § 12 ods. 2 písm. f), ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 427 ods. 1 OZ, § 64 ods. 1 až 3, § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke hodnotiac, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný bol dňa 24.3.2016 ako vodič motorového vozidla Toyota Yaris EČV: D. XXX E. účastníkom poistnej udalosti na parkovisku pred OC Kaufland Michalovce, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle D. F.. V konaní bolo sporné, či uvedená poistná udalosť je/bola, dopravnou nehodou. Z vykonaného dokazovania je zrejmé (z relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody), že žalovaný nezotrval na mieste dopravnej nehody a s vozidlom odišiel preč. Týmto svojím konaním porušil jednu z povinností uvedenú v § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. Preto predmetnú poistnú udalosť v zmysle § 64 ods. 2 citovaného zákona je nutné považovať za dopravnú nehodu. Žalovaný svoje tvrdenia, že nevedel, že niečo spôsobil, že necítil žiadne ťuknutie a ak by to vedel, tak by zotrval na mieste a nikde by neodišiel, nepodložil žiadnym dôkazom. Preto ich súd považuje len za ničím nepodložené účelové tvrdenia. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že žalovaný v priebehu celého konania nenamietal, že poistná udalosť zo dňa 24.3.2016 nie je dopravnou nehodou a evidentne to nenamietal ani v priestupkovom konaní, kde z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že bol žalovaný uznaný vinným podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) zákona č. 372/1990 Zb. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v zmysle § 22 ods. 1 písm. b) citovaného zákona priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej
látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, 3b) 1. ak ide o dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu,3baa) 2. ak ide o škodovú udalosť, ktorá sa považuje za dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu,3bab).
3. Z dokazovania vyplýva, že žalovaný porušil zákonom stanovené povinnosti a to, nezastavil bezodkladne vozidlo, neohlásil dopravnú nehodu policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta, resp. ani sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel. Na motorové vozidlo Toyota Yaris EČV: D. XXX E. sa na základe poistnej zmluvy vzťahuje poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla. Na základe uzavretej poistnej zmluvy vyplatil žalobca ako poisťovateľ poškodenému D. F. poistné plnenie v sume 272,65 Eur dňa 8.6.2016. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu poistného plnenia voči žalovanému ako poistenému, ktorý nie je poistníkom na základe § 12 ods. 2 písm. f) zák. č. 381/2001 Z.z., pretože žalovaný porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou. To, že žalovaný bol povinný dopravnú nehodu ohlásiť polícii, a ju neohlásil, mal súd preukázané vykonaným dokazovaním. Z predloženej poistnej zmluvy nevyplýva, že by žalovaný bol poisteným. Súd však poukazuje na to, že v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. sa za poisteného považuje ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti a poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Ako už uviedol aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí, ustálená súdna prax vychádza z jednoznačného záveru o tom, že vodič motorového vozidla, ktorý zaviní nehodu, pri ktorej došlo ku škodovej udalosti, zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, hoci súčasne ide o osobu odlišnú od prevádzkovateľa (resp. vlastníka) predmetného motorového vozidla. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaný ako vodič vozidla Toyota Yaris EČV: D. XXX E. zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla pri dopravnej nehode dňa 24.3.2016 a je ho nutné považovať za poisteného v zmysle ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. Keďže vzhľadom na vyššie uvedené sa žalovaný považuje za poisteného v zmysle zák. č. 381/2001 Z.z., žalobca bol/je oprávnený požadovať od neho náhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla Toyota Yaris EČV: D. XXX E., pretože žalovaný(poistený) porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu. Na základe vykonaného dokazovania súd považuje uplatnený nárok za dôvodný, a preto súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
4. Súd okrem istiny žalobcovi priznal tiež požadované úroky z omeškania v súlade s § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, keď žalovanému uplynula dodatočná 15-dňová lehota na uhradenie záväzku stanovená vo výzve doručenej žalovanému dňa 4.7.2016, nakoľko žalovaný bol s úhradou plnenia preukázateľne v omeškaní.
5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP v zmysle zásady, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech, a preto žalovaný je povinný mu zaplatiť trovy konania v plnej výške.
6. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v celom jeho rozsahu z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Odvolateľ mal za to, že udalosť, ktorá sa mu stala pri parkovaní na parkovisku pred obchodným centrom, ako to vyplýva z relácie z polície, je škodovou udalosťou a nie dopravnou nehodou a o tejto skutočnosti svedčia práve okolnosti tejto udalosti popísané v relácii z polície, ako aj z hlásenia pre poisťovňu a tiež jeho opakovaná výpoveď, kde uviedol, že neodišiel z parkoviska vedome či úmyselne, okamžite po zavolaní polície sa autom vrátil na miesto udalosti, aby bol súčinný polícii a tiež tú skutočnosť, že nespôsobil závažnú škodu, nikoho nezranil a ani nijako neobmedzoval v premávke. Mal za to, že súd nedostatočne venoval pozornosť predloženým dôkazom a jeho výpovedi na súde, nebral v úvahu aj záznam z polície kde tvrdil, že neodišiel z parkoviska vedome či úmyselne, ale preto, že nepočul náraz či šuchnutie do vedľa stojaceho vozidla, že okamžite po zavolaní políciou sa vrátil na miesto udalosti cca do pol hodiny, bol súčinný polícii a poškodenému a tiež nespôsobil závažnú škodu, nikoho nezranil ani neobmedzoval v premávke a nemal použitý alkohol. Po dohode s poškodeným spísal záznam o nehode priamo v poisťovni poisteného, o čom je záznam z 5.4.2016. Súčinnosť z jeho strany bola realizovaná bezodkladne po škodovej udalosti. Udalosť sa stala
24.3.2016 a poisťovni bola nahlásená cca 10 dní od udalosti. Na základe všetkých dôkazov doložených v súdnom spise je zrejmé, že nenaplnil znaky § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke, a to už z dôvodov, ktoré opakovane v odvolaní uviedol. Preto mal za to, že svojím konaním naplnil znaky škodovej udalosti, nie však dopravnej nehody. Preto ani nebol povinný škodovú udalosť nahlásiť polícii v zmysle § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. Nárok žalobcu je preto nedôvodný a nie je možné aplikovať dôvody žaloby podľa § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z.z. Okrem toho mal za to, že žalobca nemá nárok na príslušenstvo v podobe priznaných úrokov z omeškania, pretože o veci rozhodnuté nebolo a rozhodnutie súdu sa doposiaľ nestalo právoplatným. Povinnosť zaplatiť úroky z omeškania mu vznikne až doručením právoplatného rozhodnutia súdu, kedy by sa mohol dostať do omeškania až v prípade nesplnenia si uloženej povinnosti v súvislosti s podporou ktorých svojich tvrdení poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/145/2017. Navrhol z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok zrušiť ako nedôvodný a žalobu zamietnuť.
7. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
9. Odvolateľ v odvolaní označil uplatnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP, podľa ktorých súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (písm. e/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm. f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (písm. h/).
10. Tieto odvolacie dôvody neboli naplnené.
11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť jeho dôvodov a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcu dopĺňa nasledovné.
12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.
13. Ako vyplýva z podaného odvolania, odvolateľ neopodstatnene uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, pretože odvolateľ ani len netvrdil, aby súd nevykonal stranou v spore navrhnutý dôkaz, čo je základnou podmienkou pre naplnenie tohto odvolacieho dôvodu.
14. Odvolateľ síce spochybnil skutkové závery súdu, uvedené ale nedôvodne založil na tvrdení o tom, že súd nedostatočne venoval pozornosť predloženým dôkazom, tieto nesprávne vyhodnotil a neskúmal okolnosti, za akých došlo k tvrdenej škodovej udalosti, jej rozsahu či intenzity.
15. Predmetnou odvolacou námietkou odvolateľ spochybnil hodnotenie vykonaného dokazovania a z neho plynúce skutkové závery.
16. Hodnotenie dôkazov môže robiť iba súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli stranami sporu tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania, musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor rozhodné. Z týchto rozhodných skutočností potom môže vylúčiť tie, o ktorých medzi stranami sporu nebol spor. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok sudcu o tom, ktoré
z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že ide o zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové a jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré tvrdené skutočnosti mal súd za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav.
17. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené.
18. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a jeho význam z hľadiska pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí izolovane, ale aj v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúci dôkazov. V prvom rade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery strana sporu splnila svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre stranu sporu, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.
19. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi, resp. namietať, že súd mal uveriť inému svedkovi, že niektorý dôkaz nie je dôležitý, že z vykonaných dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a pod.
20. Podľa názoru odvolacieho súdu, súdu prvej inštancie nemožno vytýkať pochybenia v hodnotiacom postupe, napr. aby výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal pravidlám logického myslenia alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo a prijaté skutkové závery súdu nevykazujú žiadne známky svojvoľnosti, nelogických úsudkov či zrejmého omylu.
21. Odvolateľovi sa ani podaným odvolaním nepodarilo spochybniť záver súdu o tom, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný nezotrval na mieste nehody a s vozidlom odišiel preč, ktorá okolnosť bola relevantnou okolnosťou pre posúdenie otázky, či udalosť, pri ktorej žalovaný dňa 24.3.2016 ako vodič motorového vozidla Toyota Yaris EČV: D. XXX E. na parkovisku pred OC Kaufland Michalovce spôsobil škodu na motorovom vozidle poškodeného D. F., je dopravnou nehodou. Okolnosť, či žalovaný odišiel z parkoviska vedome alebo nie, či tak učinil úmyselne alebo neúmyselne, nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť tú nespornú skutkovú okolnosť, ktorú žalovaný ani nepopieral, že na mieste nehody nezotrval a s vozidlom odišiel preč. Potom je správny následný záver súdu, že žalobca ako poisťovateľ má nárok na náhradu poistného plnenia, ktorý má proti žalovanému ako poistenému, ktorý nie je poistníkom, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, pretože tento porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.
22. Odvolateľ osobitným spôsobom vzniesol námietku voči priznaným úrokom z omeškania majúc za to, že vo veci nebolo rozhodnuté, rozhodnutie sa doposiaľ nestalo právoplatným, pričom povinnosť platiť úroky z omeškania mu vznikla až doručením právoplatného rozhodnutia súdu. V kontexte uvedeného odkázal tiež na rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/145/2017.
23. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke uvádza, že pokiaľ išlo o odvolateľom označené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/145/2017, v tam prejednávanej veci najvyšší súd ako dovolací súd
rozhodoval o dovolaní žalobcu proti rozsudku odvolacieho súdu v konaní o náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, liečebné náklady a príslušenstvo za skutkových okolností, podľa ktorých bol žalobca účastníkom dopravnej nehody, v dôsledku ktorej utrpel mnohopočetné zranenia, keď predmetné nároky si uplatňoval voči poisťovni, u ktorej mal ako prevádzkovateľ motorového vozidla v čase dopravnej nehody uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. V prejednávanom spore bola riešená otázka, kedy poisťovni vznikla voči poškodenému povinnosť platiť z uplatnených nárokov úroky z omeškania, teda išlo o skutkovo a právne odlišný spor od predmetného konania, v ktorom ide o nárok poisťovne voči žalovanému ako regresný nárok.
24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu vrátane jeho výroku o trovách konania ako závislého výroku vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1CSP. Odvolateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Naopak žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, súčasne v odvolacom konaní mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobcovi proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).