Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23To-18-2025.pdf
PDF · 85.56 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/18/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Valáška a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Lucie Horvátovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., prechodne bytom C., D. XXXX/XX, zamestnaný, slobodný, t. č. na slobode, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. novembra 2024, sp. zn. 25T/34/2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 12. augusta 2025 v Trenčíne, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. novembra 2024, pod sp. zn. 25T/34/2024, bol obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej iba „obžalovaný“) uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 25.02.2024 v čase okolo 18:00 hod. prišiel na osobnom motorovom vozidle značky Škoda Octavia, EČV:C., bielej farby do E. F. G. pred rodinný dom číslo XX, v ktorom býva poškodený A. D., kde vystúpil z vozidla, pristúpil k poškodenému A. D., ktorý stál na ulici pred uvedeným domom, následne po hádke a vzájomnom strkaní s poškodeným, obžalovaný opakovane päsťou udrel poškodeného A. D. do oblasti tváre a vytiahol nôž, ktorý priložil poškodenému A. D. ku krku a vyhrážal sa mu, že ho podreže, následne obžalovaný nožom bodol poškodeného A. D. do ľavej strany hrudníka, do oblasti ľavého predlaktia, a tiež ho porezal na tvári, čím spôsobil poškodenému A. D. reznú ranu preaurikulárne vľavo povrchovú, bodnú ranu predlaktia vľavo a reznú ranu dolnej časti hrudníka vľavo povrchovú, ktoré zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie a liečenie, počas ktorého bol po dobu 6 dní sťažený obvyklý spôsob života poškodeného spočívajúci v obmedzení zvýšenej fyzickej aktivity, dvíhaní ťažkých predmetov, prudkých pohyboch, v hygiene v oblasti uvedených rán, pričom uvedené konanie obžalovaného bolo spôsobilé vzbudiť u poškodeného A. D. dôvodnú obavu o jeho život a zdravie.
Za to bol odsúdený podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, ktorého výkon mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Súčasne bola obžalovanému podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona uložená povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
V rámci adhézneho konania podľa § 287 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36284831, škodu vo výške 400,23 € a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. G. XX, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný v zákonnej lehote písomným podaním zo dňa 26. novembra 2024 podal proti nemu prostredníctvom obhajcu odvolanie, a to do všetkých jeho výrokov, v rámci ktorého uviedol, že aj napriek odôvodneniu napadnutého rozsudku zotrváva na tom, že jeho vina nebola v konaní relevantne preukázaná a okresný súd ho mal v súlade so zásadou in dubio pro reo spod obžaloby oslobodiť. Zdôrazňoval pri hodnotení dôkazov hlavne požitím alkoholu ovplyvnené vnímacie schopnosti na strane poškodeného. Uviedol, že v rámci obojstranného konfliktu s poškodeným použil výlučne ruky, pričom poukázal aj na nízku závažnosť zranení na strane poškodeného. S prihliadnutím na závery znaleckého dokazovania bol tiež toho názoru, že nebolo na mieste jeho konanie kvalifikovať ani ako pokus ujmy na zdraví, keďže pri takom spôsobe útoku aký bol znalcom zistený v podstate ani nemohlo dôjsť k závažnejšej ujme na zdraví. Súčasne namietal kvalifikáciu jeho konania ako prečinu nebezpečného vyhrážania s prihliadnutím na skutočnosť, že z výpovede samotného poškodeného vyplynulo, že zo slov obžalovaného nepociťoval strach. Spochybňoval taktiež naplnenie znakov trestného činu výtržníctva s prihliadnutím na intenzitu konfliktu a skutočnosť, že konflikt s poškodeným bol vzájomný. Vo vzťahu k hodnoteniu vykonaných dôkazov namietal, že týmito, a to ani v ich vzájomnej spojitosti sa nepodarilo odstrániť viaceré rozpory, a tieto boli tiež nesprávne posúdené vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného, keď toto vykazuje podľa jeho názoru výlučne znaky priestupkov voči občianskemu spolunažívaniu. V spojitosti s nesprávnym výrokom o vine obžalovaný nesúhlasí aj s výrokom o náhrade škody vo vzťahu k poškodenej poisťovni, ktorej bola súdom priznaná náhrady škody. Záverom navrhol, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie, prípadne aby sám oslobodil obžalovaného spod obžaloby.
Obžalovaný dňa 13.06.2025 podal prostredníctvom svojho obhajcu taktiež žiadosť o zrušenie obmedzení spojených s nahradením väzby s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku trvania týchto obmedzení
Prokurátor sa do dňa konania verejného zasadnutia k odvolaniu obžalovaného bližšie písomne nevyjadril.
Verejné zasadnutie odvolacieho krajského súdu bolo dňa 12. augusta 2025 vykonané za splnenia všetkých procesných podmienok (§ 293 ods. 5, ods. 7 Tr. poriadku) v neprítomnosti obžalovaného (ktorý mal doručenie upovedomenia riadne vykázané a svoju neúčasť ospravedlnil prostredníctvom obhajcu s tým, že súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti) a poškodených (ktorí mali doručenie upovedomenia riadne vykázané a svoju neúčasť neospravedlnili).
Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v rámci konečného návrhu uviedla, že navrhuje odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné s poukazom na zákonnosť napadnutého rozsudku.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného odvolania proti rozsudku okresného súdu a navrhol rozhodnúť spôsobom v ňom uvedenom.
Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. poriadku, na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného, ktoré bolo prípustné, podané oprávnenou osobou, včas a na správnom mieste, nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním obžalovaného napadnutého rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní neboli vytýkané chyby procesného charakteru. Odvolací súd pritom sám nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takých procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku.
Z podaného odvolania obžalovaného a jeho vyššie citovaných dôvodov vyplýva, že obžalovaný namieta hodnotenie vykonaných dôkazov a právne posúdenie skutku. V uvedených dôvodoch odvolací súd identifikoval, že podaným odvolaním sú vytýkané chyby v napadnutom výroku o vine (a v spojitosti s tým aj ostatných naviazaných výrokov napadnutého rozsudku) v zmysle § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Trestného poriadku.
Odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu posudzovaného trestného činu zistil, že napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo v súlade s Trestným poriadkom a v ktorom nedošlo k žiadnym relevantným pochybeniam, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie (vykonaním všetkých dostupných a relevantných dôkazov) v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a urobil z neho správne skutkové, ale i právne závery, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku, teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne, bez ohľadu na to, kto vykonané dôkazy zadovážil a dospel k logicky správnym a odôvodneným skutkovým zisteniam, ktoré v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku aj podrobne a vecne správne i presvedčivo v napadnutom rozsudku odôvodnil.
Skutočnosť, že sa obžalovaný nestotožňuje so skutkovými, či právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku (namieta hodnotenie výpovede poškodeného v spojitosti s jeho ovplyvnením alkoholom v čase skutku), nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Je potrebné poukázať na to, že súd prvého stupňa v rozhodnutí podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku, správne vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré predchádzalo podaniu obžaloby a jeho správne skutkové a právne závery vo vzťahu k uznanej vine majú dostatočný a presvedčivo zistený skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní, vrátane záveru o naplnení subjektívnej, ako aj objektívnej stránky trestných činov, a to prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Vo vzťahu k námietkam obžalovaného, že v rámci potýčky s poškodeným nepoužil žiadnu zbraň, krajský súd obdobne ako okresný súd poukazuje okrem výpovede poškodeného aj na závery znaleckého dokazovania k zraneniam poškodeného a ohliadky oblečenia poškodeného, z ktorých vyplynulo, že pri útoku na poškodeného bol použitý ostrý predmet, čo podporuje výpoveď poškodeného o použití noža obžalovaným. Práve opakované použitie noža obžalovaným pri útoku na telo poškodeného jednoznačne odôvodňuje právne posúdenie jeho konania aj ako pokusu o ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Súčasne s prihliadnutím na vyslovenie vyhrážky za súčasného použitia zbrane je potrebné konanie obžalovaného hodnotiť aj ako prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. Vo vzťahu k námietke obžalovaného spočívajúcej v neprítomnosti strachu z vyslovených vyhrážok na strane poškodeného krajský súd uvádza, že pre naplnenie objektívnej stránky predmetného trestného činu je relevantné, či vyhrážka je takúto obavu spôsobilá vyvolať (a nie teda či ju aj vyvolala), pričom vyhrážka podrezaním za súčasnej manipulácie nožom uvedené kritérium jednoznačne dosahuje. Krajský súd sa nestotožnil ani s výhradami obhajoby k posúdeniu konania obžalovaného ako prečinu výtržníctva, a to práve s prihliadnutím na charakter konania obžalovaného, ktoré bez akýchkoľvek pochybností napĺňa znaky trestného činu aj z pohľadu jeho nebezpečnosti, t. j. tzv. materiálneho korektívu v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zákona. Preskúmaním veci odvolací súd nezistil skutočnosti, na podklade ktorých by bolo možné dospieť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku pri hodnotení dôkazov zo strany okresného súdu.
Podľa názoru krajského súdu v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktoré odvolací súd týmto poukazuje, okresný súd jasne, resp. zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil, aké úvahy ho viedli k záveru, že vyššie uvedené dôkazy jednoznačne vyvracajú obranu obžalovaného. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že ustanovenie § 168 ods. 1 Trestného poriadku predstavuje garanciu práva strany dostať jasné a zrozumiteľné odpovede na rozhodné otázky, avšak súčasťou tohto práva strany nie je právo strany dostať odpovede na rozhodné otázky v súlade s jej predstavami. Ak sa teda odpovede okresného súdu na rozhodné otázky v odôvodnení napadnutého rozsudku nezhodujú s predstavami obhajoby, neznamená to, že by odôvodnenie napadnutého rozsudku vykazovalo rozpor s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku.
Na základe vykonania prieskumnej povinnosti podľa § 317 ods. 2 Trestného poriadku krajský súd sa stotožnil s konštatovaním okresného súdu o nezistení poľahčujúcich okolností za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona. Okresný súd obžalovanému tiež správne ukladal v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest za čin najprísnejšie trestný, a to prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s trestnou sadzbou 6 mesiacov až 36 mesiacov. Vo vzťahu k rozsudkom okresného súdu uloženému podmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere osem mesiacov (t. j. pri dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby), výkon ktorého bol obžalovanému podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov za súčasného dohľadu probačného a mediačného úradníka nad jeho správaním v skúšobnej dobe vyhodnotil tak, že tento je v súlade so zákonom a nevykazuje znaky neprimeranej prísnosti. Zároveň sa krajský súd stotožnil s vhodnosťou uloženia primeranej povinnosti spočívajúcej v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Táto povinnosť aj podľa názoru krajského súdu v kombinácii s pôsobením probačného a mediačného úradníka je spôsobilá napomôcť k dosiahnutiu cieľa podmienečne odloženého trestu odňatia slobody, t. j. úpravy správania obžalovaného k vedeniu riadneho života a dodržiavaniu právneho poriadku Slovenskej republiky. Takto okresným súdom uložený trest preto krajský súd považoval za správny a zákonný a súladný so zásadami ukladania trestov podľa § 33a a 34 Tr. zákona.
Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody vo vzťahu k poškodenej spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a.s. sa krajský súd taktiež stotožnil s okresným súdom, keďže uvedená poškodená spoločnosť si skutočne riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, výška vynaložených liečebných nákladov u poškodeného A. D., ktoré vznikli v spojitosti s prejednávaným skutkom, bola preukázaná na hlavnom pojednávaní riadne vykonanými písomnými dôkazmi. Okresný súd preto správne v zmysle § 287 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného k náhrade škody tejto zdravotnej poisťovni v celkovej výške 400,23 €, nakoľko táto vznikla v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného.
Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov krajský súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. poriadku.
Podľa § 319 Trestného poriadku krajský súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.