Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_62Cpr-14-2019.pdf
PDF · 96.27 KB
Case nature
Area
Subarea
62Cpr/14/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobkyne: U.. R. F., O.. XX.XX.XXXX, V. H. Č.. X, V., proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Nové Mesto so sídlom Junácka č. 1, Bratislava, IČO: 00 603 317, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 29.11.2019 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému určenia, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne ako zamestnanca dňa 02.10.2019 žalovaným ako zamestnávateľom je neplatné a trvá na čas určitý do 24.10.2020 podľa pracovných zmlúv na výkon práce vrátnik - informátor a upratovačka. Žalobkyňa sa tiež domáhala voči žalovanému zaplatenia mzdy za odpracovanú nočnú službu dňa 01.10.2019 od 18:00 hod. do 02.10.2019 do 06:40 hod., ako aj mzdy (správne má byť „náhrady mzdy“) za neplatné skončenie pracovného pomeru odo dňa 03.10.2019 až do právoplatného skončenia súdneho konania. Žalobu odôvodnila vecne tým, že uzavrela so žalovaným (Mestská časť Bratislava - Nové Mesto, IČO: 00 603 317) pracovnú zmluvu na dobu určitú s dňom nástupu do zamestnania od 24.10.2018 do 30.09.2019 s dohodnutým druhom práce: vrátnik - informátor. Od uvedeného dňa nástupu (24.10.2018) až do 02.10.2019 vrátane žalobkyňa riadne vykonávala prácu s tým, že odpracovala i večernú službu od 18:00 hod. dňa 01.10.2019 do 06:40 hod. dňa 02.10.2019. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným i pracovnú zmluvu na dobu určitú s dňom nástupu do zamestnania od 25.10.2018 do 30.09.2019 s dohodnutým druhom práce: upratovačka. Odo dňa nástupu do práce (24.10.2018) žalobkyňa riadne vykonávala svoju prácu až do 02.10.2019 vrátane s tým, že odpracovala aj večernú službu od 18:00 hod. dňa 01.10.2019 do 06:40 hod. dňa 02.10.2019. Žalobkyňa dňa 24.09.2019 podala žiadosť o predĺženie pracovných zmlúv od 01.10.2019 do 24.10.2020, ale žalovaný na túto žiadosť ústne ani písomne neodpovedal, preto ak ju zo strany žalovaného po odpracovaní riadnej dennej služby dňa 30.09.2019 nikto žiadnym spôsobom naďalej nekontaktoval, nastúpila v ďalší deň, t. j. 01.10.2019 do nočnej služby na miesto výkonu obidvoch prác až do dňa 02.10.2019 (do 06:40 hod.) s tým, že už pred 30.09.2019 nový poverený vedúci - U. L. - vyrozumel žalobkyňu (na jej žiadosť), že požiada jej nadriadeného zamestnanca - C.. C. U. - aby vytlačil nový plán služieb na ďalší štvrťrok 2019 (10/2019 - 12/2019), čo sa opäť nestalo. Keďže žalovaný nezabezpečil a nevypracoval v septembri 2019 plán rozpisu služieb na október 2019, žalobkyňa požiadala vedúceho C.. Y. B., aby jej písomne potvrdil odpracovanie nočnej služby od 01.10.2019 do 02.10.2019. Až po odpracovaní nočnej služby dňa 02.10.2019 sa objavil Rozpis plánu služieb na mesiac október 2019 - M. R., P. X., Š. U., F., U.Ó. - 12 hodinové služby, teda namiesto štyroch zamestnancov vrátane žalobkyne, žalovaný zamestnal päť zamestnancov bez žalobkyne, ktorú odo dňa 03.10.2019 nezamestnal, neuzatvoril s ňou
pracovnú zmluvu ani nevyplatil odpracované hodiny podľa pracovných zmlúv. Žalobkyňa svoje skutkové tvrdenia podporila dôkazne pracovnými zmluvami zo dňa 23.10.2018 a 24.10.2018, platovými výmermi, žiadosťou o predĺženie pracovných pomerov zo dňa 24.09.2019, nedatovaným potvrdením a plánom pracovných služieb.
2. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe, namietajúc pasívnu legitimáciu žalovaného vzhľadom na žalobkyňou uvedený názov žalovaného - „Miestny úrad Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto“, keďže miestny úrad je výkonným orgánom zabezpečujúcim úkony starostu a miestneho zastupiteľstva, pričom nemá samostatnú právnu subjektivitu, preto nemá možnosť byť účastníkom akéhokoľvek právneho vzťahu, a teda nemá ani procesnú subjektivitu v tomto spore. Uplatňovaný nárok žalobkyne považoval za bezpredmetný, nezakladajúci sa na žiadnom skutkovom ani právnom základe, nakoľko pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu skončil uplynutím dohodnutej doby a zamestnávateľ nemal žiadny záujem žalobkyňu ďalej zamestnávať s tým, že dňa 01.10.2019 o 18:00 hod. žalobkyňa sa na miesto výkonu práce síce dostavila, avšak potom, čo odmietla podpísať dohodu o zmene pracovnej zmluvy, ktorej predmetom malo byť predĺženie pracovného pomeru dojednaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 23.10.2018 do 31.10.2019, nebolo jej pracovníkmi žalovaného umožnené do nočnej smeny nastúpiť, nakoľko nedošlo k riadnemu a platnému predĺženiu pracovného pomeru a do nočnej smeny nastúpil pán P.. Napriek prevzatiu nočnej smeny pánom P. však žalobkyňa odmietla priestory budovy opustiť a noc v budove strávila svojvoľne, resp. až neoprávnene bez súhlasu vlastníka budovy.
3. K vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa v súdom stanovenej lehote písomne nevyjadrila.
4. Pred vecným posúdením sporu súd zistil, že žalobkyňa uplatnila svoj nárok z neplatného skončenia pracovného pomeru včas - v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, nakoľko podľa názoru žalobkyne mal pracovný pomer neplatne skončiť dňa 02.10.2019, preto svoj určovací nárok mohla uplatniť na súde do 02.12.2019, resp. vychádzajúc z určitej doby trvania pracovného pomeru podľa predmetných pracovných zmlúv, žalobkyňa mohla nárok uplatniť do 30.11.2019, a teda v každom prípade žalobu podala na súd včas (dňa 29.11.2019) v súlade s ustanovením § 77 Zákonníka práce.
5. Súd prejednal pracovnoprávny spor s nariadením pojednávania podľa § 322 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vykonal kontradiktórne dokazovanie stranami predloženými listinnými dôkazmi a prednesom procesných strán, ktoré dôkazy zhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, zistiac nasledovný skutkový stav sporu:
6. Žalovaný ako zamestnávateľ dňa 23.10.2018 uzatvoril so žalobkyňou ako zamestnancom pracovnú zmluvu no dobu určitú do 30.09.2019, na základe ktorej zamestnal žalobkyňu na výkon práce: vrátnik- informátor s miestom výkonu práce: Vernosť, Nobelova č. 30, Bratislava a s dňom nástupu do práce dňa 24.10.2018.
7. Žalovaný ako zamestnávateľ dňa 24.10.2018 uzatvoril so žalobkyňou ako zamestnancom pracovnú zmluvu no dobu určitú do 30.09.2019, na základe ktorej zamestnal žalobkyňu na výkon práce: upratovačka s miestom výkonu práce: Spoločenský dom Vernosť, Nobelova č. 30, Bratislava a s dňom nástupu do práce dňa 25.10.2018.
8. Žiadosťou zo dňa 24.09.2019 žalobkyňa žiadala žalovaného o predĺženie pracovných pomerov uzatvorených na dobu určitú (do 30.09.2019), na základe ktorých vykonávala prácu vrátničky a upratovačky, a to od 01.10.2019 do 24.10.2020.
9. Podľa nedatovaného Potvrdenia svedkovia Z. B., V. L. R. U. Š. svojimi podpismi prehlásili/potvrdili, že žalobkyňa opracovala 12 hodinovú pracovnú smenu ako vrátnička - informátorka v budove Vernosť na Nobelovej ulici č. 30 v Bratislave s nástupom od 18:00 hod. dňa 01.10.2019 (utorok) do 06:40 hod. dňa 02.10.2019 (streda).
10. Z tabuľky „Plánu služieb Vrátnik - Informátor, Nobelova 30, Bratislava“ vyplýva, že do rozpisu služieb v období mesiacov júl 2019 - september 2019 popri troch ďalších zamestnancoch (R. M., X. P., U. Š.) bola zaradená i žalobkyňa.
11. Z tabuľky označenej perom písaným písmom ako Rozpis služieb na mesiac október 2019 vyplýva, že žalobkyňa nebola zaradená do rozpisu služieb a nočná službu od 01.10.2019 do 02.10.2019 pripadla X. P..
12. Podľa listu vyhotoveného a podpísaného C. U. (podľa vyjadrenia žalobkyne išlo o jej nadriadeného zamestnanca) dňa 01.10.2019, žalobkyňa sa dostavila na nočnú službu dňa 01.10.2019 o 18:00 hod. a odmietla podpísať Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 26.09.2019 a nočnú službu prevzal pán P.. List podpísali svedkovia - zamestnanci P., U. R. M..
13. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 26.09.2019 žalovaný navrhol žalobkyni zmenu pracovnej zmluvy zo dňa 23.10.2018, prípadne i zmluvy zo dňa 24.10.2018 tak, že pracovný pomer s účinnosťou od 01.10.2019 sa uzatvára na dobu určitú do 31.10.2019.
Skutkový stav sporu súd podriadil nasledovnému právnemu stavu (príslušným právnym normám):
14. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení účinnom od 01.01.2019 do 18.11.2019 (ďalej len „Zákonník práce“), pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.
15. Podľa § 48 ods. 2 Zákonníka práce, pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.
16. Podľa § 48 ods. 3 Zákonníka práce, opätovne dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu je pracovný pomer, ktorý má vzniknúť pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho pracovného pomeru na určitú dobu medzi tými istými účastníkmi.
17. Podľa § 59 ods. 1, 2 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe. Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.
18. Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákonníka práce, pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby. Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
19. V posudzovanom pracovnoprávnom spore žalobkyňa založila svoj určovací nárok na skutkovom a právnom presvedčení, že vzhľadom na ňou v dňoch 01.10.2019 - 02.10.2019 údajne odpracovanú nočnú smenu u žalovaného, a to jednak pri výkone práce vrátničky ako aj upratovačky, sa zmenil pracovný pomer (pracovné pomery) strán uzatvorený do 30.09.2019 na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas (uvedený názor prezentovala na pojednávaní), a preto keď žalovaný od 03.10.2019 podľa rozpisu služieb na mesiac október 2019 už žalobkyňu nezamestnával, skončil s ňou pracovný pomer neplatne.
20. Pokiaľ ide o žalovaným namietaný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie subjektu označeného v žalobe na strane žalovaného, súd vyhodnotil nesprávne označenie žalovaného: „Miestny úrad Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto so sídlom Junácka č. 1, Bratislava, IČO: 00 603 317“ namiesto správneho označenia: „Mestská časť Bratislava - Nové Mesto so sídlom Junácka č. 1, Bratislava, IČO: 00 603 317“ ako chybu, resp. zrejmú nesprávnosť v označení subjektu - zamestnávateľa, s ktorým žalobkyňa skutočne pracovný pomer podľa znenia pracovnej zmluvy uzatvorila. Súd totiž prihliadol na procesné postavenie žalobkyne ako zamestnanca, ktorý je slabšou stranou v pracovnoprávnom spore, ale najmä zohľadnil žalobkyňou na pojednávaní deklarovanú skutočnosť, že pri koncipovaní žaloby sa riadila označením svojho zamestnávateľa v zmysle pracovnej zmluvy, no vzápätí pri nahliadnutí do pracovnej zmluvy počas pojednávania evidentne zistila svoj omyl, keď v pracovnej zmluve nefiguruje
zamestnávateľ ako Miestny úrad Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, ale iba ako Mestská časť Bratislava - Nové Mesto. Vzhľadom na uvedené napriek stotožneniu sa s námietkou žalovaného, že miestny úrad nemá právnu subjektivitu, a preto nemôže byť subjektom tak hmotnoprávnych ako aj procesnoprávnych vzťahov, s prihliadnutím na skutočnosť, keď žalobkyňa v domnienke označenia žalovaného v súlade s pracovnou zmluvou uviedla v žalobe pasívne vecne nelegitimovaný subjekt, súd na pojednávaní uznal žalobkyňou uvedenú opravu označenia žalovaného.
21. Súd uvádza, že v konaní boli medzi procesnými stranami nesporné nasledovné skutkové tvrdenia:
- strany písomnými pracovnými zmluvami uzatvorili dva pracovné pomery (druh prác - vrátnička a upratovačka) na dobu určitú do 30.09.2019,
- žiadosťou zaevidovanou žalovaným dňa 24.09.2019 žalobkyňa žiadala o predĺženie jej pracovných pomerov od 01.10.2019 do 24.10.2020,
- strany neuzatvorili žiadnu písomnú dohodu o predĺžení alebo opätovnom dohodnutí pracovného pomeru,
- žalobkyňa odmietla podpísať návrh dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 23.10.2018, resp. i pracovnej zmluvy zo dňa 24.10.2018, ktorým návrhom jej žalovaný dňa 01.10.2019 ponúkol opätovné dohodnutie pracovného pomeru na dobu určitú do 31.10.2019,
- žalobkyňa v dňoch 01.10.2019 - 02.10.2019 nevykonávala prácu s vedomím, uzrozumením ani súhlasom žalovaného.
22. Súd považoval medzi procesnými stranami za sporné tvrdenie žalobkyne, že v dňoch 01.10.2019
- 02.10.2019 reálne, skutočne odpracovala nočnú službu u žalovaného, v dôsledku čoho mala platiť prezumpcia, že pracovný pomer strán na dobu určitú sa zmenil na pracovný pomer dojednaný na neurčitý čas, resp. podľa žalobného návrhu sa zmenil na pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu do 24.10.2020.
23. Súd upriamuje pozornosť žalobkyne na fakt, že žalovaný nevyslal voči nej žiadny podnet svedčiaci o akceptovaní, uzrozumení, ba dokonca jeho súhlase s tým, že žalobkyňa dňa 01.10.2019 odpracuje nočnú službu do 02.10.2019. Uvedený záver podporuje i skutočnosť, že dňa 01.10.2019 o 18:00 hod. predložil žalobkyni návrh dohody o zmene pracovných zmlúv, ktorým mienil opätovne dohodnúť so žalobkyňou pracovný pomer od 01.10.2019 do 31.10.2019 (návrh dohody na č. l. 27 spisu), avšak tento návrh dohody žalobkyňa odmietla podpísať, preto ak neakceptovala žalobcom ponúknutú ofertu, opätovné dojednanie pracovného pomeru na dobu určitú podľa § 48 ods. 1, 2 Zákonníka práce nenastalo a tak je zrejmé, že žalovaný nemal ani nemohol mať záujem na ďalšom vykonávaní práce žalobkyne a pochopiteľne neumožnil jej dňa 01.10.2019 nastúpiť do nočnej smeny. Žalobkyňa ani na pojednávaní nepoprela skutočnosť, že pracovníci žalovaného ju vyzývali na opustenie miesta pracoviska po tom, ako odmietla uzatvoriť žalovaným navrhovanú dohodu o zmene pracovných zmlúv.
24. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že sa nezakladá na pravde tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého dňa 01.10.2019 riadne odpracovala nočnú službu do 02.10.2019 a hodnovernosť tohto tvrdenia eliminuje i skutočnosť, že na nočnú službu nastúpil kolega žalobkyne - pán P. tak, ako to vyplýva z rozpisu služieb na mesiac október 2019. V tejto súvislosti súd konštatuje, že argumentácia žalobkyne týkajúca sa jej neuspokojenej požiadavky o vyhotovenie plánu pracovných služieb na posledný kalendárny štvrťrok 2019, ktorého sa dopytovala ešte pred 30.09.2019, len oslabuje procesný útok žalobkyne, nakoľko nečinnosť žalovaného v tomto smere vypovedá o zjavnom zámere zamestnávateľa pokračovať v pracovnom pomere so žalobkyňou i v nasledujúcom mesiaci (v októbri 2019) len za predpokladu, ak pristúpi na písomnú dohodu o zmene pracovných zmlúv, čo však žalobkyňa odmietla, a preto po uplynutí zmluvne dohodnutej doby trvania pracovného pomeru (po 30.09.2019) nemožno ani uvažovať o ďalšom trvaní pracovného pomeru strán v zmysle konkludentného súhlasu žalovaného predpokladaného ustanovením § 71 ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko absentuje vedomie žalovaného (zamestnávateľa), ktorým by toleroval a akceptoval ďalší výkon práce žalobkyne.
25. Na základe zistených skutočností súd zastáva názor, že pracovný pomer strán založený pracovnou zmluvou zo dňa 23.10.2018 a pracovnou zmluvou zo dňa 24.10.2018, uzatvorený na dobu určitú, skončil uplynutím dohodnutej doby, t. j. dňom 30.09.2019, a preto je skutkovo i právne nedôvodný žalobný návrh, ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného dňa 02.10.2019, keďže v uvedený dátum oba pracovné pomery strán už netrvali. Zároveň je nutné zdôrazniť, že formulácia žalobného návrhu nemá oporu v skutkovom základe sporu ani z dôvodu, že
žalovaný vôbec nepristúpil k skončeniu pracovného pomeru strán niektorým zo zákonných spôsobov (výpoveďou, dohodou, okamžitým skončením alebo skončením v skúšobnej dobe), ale oba pracovné pomery skončili na základe objektívnej skutočnosti, a to v dôsledku uplynutia stranami dohodnutého času ich trvania.
26. Pre úplnosť súd uvádza, že je bez akejkoľvek právnej relevancie i skutočnosť, že dňa 24.09.2019 požiadala žalovaného o predĺženie jej pracovných pomerov od 01.10.2019 do 24.10.2020 a tento na jej písomnú žiadosť nereagoval. Zamestnávateľovi totiž nevyplýva žiadna zákonná povinnosť akceptovať návrh svojho zamestnanca na zmenu pracovných podmienok a v prípade, že žalovaný nezaujal k žiadosti žalobkyne žiadne stanovisko, je zrejmé, že s predĺžením pracovných pomerov do 24.10.2020 nesúhlasil, čo nepriamo verifikoval i svojím protinávrhom zo dňa 26.09.2019. So zreteľom na nesporný fakt, že žalovaný neakceptoval návrh žalobkyne o predĺženie pracovného pomeru do 24.10.2020, súd nevzhliadol žiadnu logiku v tej časti určovacieho nároku žalobkyne, ktorou sa domáhala, že pracovný pomer strán trvá do 24.10.2020.
27. Napokon súd dodáva, že žalobkyňou na pojednávaní deklarovaná procesná obrana proti vecným námietkam žalovaného, ktorú založila na svojom záujme naďalej pracovať u žalovaného a riadnom si plnení svojich pracovných povinností, nemá žiadnu relevanciu k posúdeniu platnosti/neplatnosti skončenia posudzovaného pracovného pomeru, nakoľko dôvodom skončenia pracovného pomeru strán nebolo porušenie pracovnej disciplíny žalobkyne ani iný subjektívny dôvod na strane zamestnankyne, ale skutočný dôvod jeho skončenia tkvel v objektívnej skutočnosti spočívajúcej v uplynutí dohodnutej doby trvania pracovného pomeru, a preto v danom prípade nemožno pripisovať žalovanému žiadnu zodpovednosť z neplatného skončenia pracovného pomeru.
28. Subsumujúc vyššie opísaný skutkový stav sporu pod jemu zodpovedajúci právny stav v zmysle citovaných právnych noriem, súd dospel k záveru, že určovací nárok žalobkyne je vecne i právne nedôvodný a vzhľadom na subsidiárnu povahu ďalších uplatnených nárokov, ktorých opodstatnenosť závisí od základného určovacieho nároku (od určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru), súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP na základe princípu úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).