Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11P-75-2025.pdf
PDF · 99.78 KB
Case nature
Subarea
11P/75/2025
Uznesenie
Okresný súd Levice vo veci starostlivosti o mal. dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, dieťa rodičov: A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, E. B. F. a A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd n a h r á d z a súhlas otca s podaním prihlášky na plnenie povinnej školskej dochádzky mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX v Základnej škole, E. B. F., H. XX.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka, matka mal. dieťaťa, sa návrhom tunajšiemu súdu doručeným dňa 09.05.2025 domáhala nahradenia súhlasu otca na zápis maloletého A. do Základnej školy v Kalnej nad Hronom. Podaný návrh odôvodnila nesúhlasom otca s nástupom dieťaťa na túto základnú školu. Vyjadrila presvedčenie, že sa jedná o dobrú školu, navštevuje ju aj starší brat maloletého. Maloletý A. navštevoval v Kalnej nad Hronom aj materskú školu, kde mal kamarátov, ktorí budú navštevovať túto základnú školu, naviac škola je v mieste ich bydliska, kde má dieťa kamarátov. Matka na výsluchu konanom na tunajšom súde dňa 30.07.2025 uviedla, že zápisu do prvého ročníka sa zúčastnila aj s maloletým A.. V tom čase vypísala aj prihlášku dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky. Pri jej vypisovaní jej bolo riaditeľom školy oznámené, že v ten deň ráno sa do školy dostavil otec, ktorý vyjadril nesúhlas s tým, aby maloletý navštevoval túto základnú školu a oznámil jej, že pre prijatie dieťaťa je potrebné doložiť súhlas otca. V posledný školský deň jej bolo riaditeľom oznámené, že keďže nepredložila nahradenie súhlasu otca s podaní prihlášky, nie je možné dieťa zapísať do školy. S poukazom na skutočnosť, že sa blíži začiatok školského roku žiada, aby súd jej návrh podaný na súd dňa 09.05.2025 bral ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Doplnila, že s otcom nie je možné sa v tejto veci dohodnúť, otec ako alternatívu navrhuje plnenie školskej dochádzky na základnej škole vo Vrábľoch alebo v Leviciach, čo je pre ňu nemožné , nakoľko nemá vodičský preukaz ani motorové vozidlo. Z uvedeného dôvodu nevie zabezpečiť jeho dochádzku a zároveň vzhľadom na nízky vek dieťaťa nie je možné, aby dieťa do školy dochádzalo samo.
2. Otec s plnením povinnej školskej dochádzky maloletého A. na Základnej škole v Kalnej nad Hronom nesúhlasil, č odôvodil tým, že nejakí matkini kamaráti, narkomani, recidivisti jeho syna A. ťahali za bundu v mesiaci marec. A. k nemu prišiel a plakal, že mu musí pomôcť, bál sa ísť v škôlke na schody. Celú situáciu mu opísal, on toho človeka hneď udal aj s jeho mamou. Nikto nebude jeho dieťa šikanovať. Jeho v škole napádajú matkini príbuzní, pľujú na neho, vyhrážajú sa mu smrťou. Podľa jeho názoru matka detí potrebuje odbornú pomoc, matku bijú aj jej rodinní príslušníci, týrajú ju a deti všetko vidia. On nič dobré na matke nevidí, ona neustále klame. S rozsudkom súdu, ktorým boli deti zverené do starostlivosti matke nesúhlasí, má záujem zrušiť trvalý pobyt detí, chce aby deti chodili do normálnej školy.
3. Na výzvu súdu zaslala Základná škola Kalná nad Hronom elektronickú prihlášku maloletého A. na plnenie povinnej školskej dochádzky v ich škole v školskom roku 2025/2026 z ktorej vyplýva, že matka dňa 10.04.2025 túto elektronickú prihlášku ňou podpísanú odovzdala s absentujúcim podpisom otca maloletého dieťaťa.
4. Z vykonanej lustrácie v Registri obyvateľov má súd preukázané, že mal. A. je od 11.02.2022 prihlásený na trvalý pobyt na adrese D. XXX/X, E. B. F..
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 111 písm. h) zákona č.161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhoduje súd o veciach maloletého , o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť.
7. Podľa § 324 odsek 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie
8. Podľa § 325 odsek 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 328 odsek 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 329 odsek 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
11. Podľa § 329 odsek 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa § 331 odsek 2 CSP uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
13. Podľa § 360 odsek 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
14. Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákona o rodine), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
15. V zmysle č. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
16. V zmysle čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.
17. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
18. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) povinná školská dochádzka začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 20 ods. 2 školského zákona v znení neskorších predpisov, zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole (ďalej len „zápis“). Prihláška na vzdelávanie v základnej škole sa podáva na formulári podľa vzoru schváleného a zverejneného ministerstvom školstva. Zápis sa koná od 1. apríla do 30. apríla, ktorý predchádza začiatku školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku.
20. Podľa § 20 ods. 5 školského zákona žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode,22) v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej ako spádovej škole, ak ho riaditeľ tejto školy prijme na základné vzdelávanie.
21. Podľa § 60 ods. 1 školského zákona na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo podmienky podľa § 19 a o ktorého prijatie na základe zápisu podľa § 20 ods. 2 požiadal zákonný zástupca do spádovej školy alebo inej školy podľa výberu zákonného zástupcu. Na základné vzdelávanie možno výnimočne prijať dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, po vyjadrení príslušného zariadenia poradenstva a prevencie a všeobecného lekára pre deti a dorast. Ak ide o dieťa, ktoré absolvovalo predprimárne vzdelávanie v zahraničí, zákonný zástupca predloží riaditeľovi kmeňovej školy doklad s uvedením názvu a adresy materskej školy, ktorý potvrdzuje, že dieťa navštevovalo príslušnú materskú školu.
22. Podľa § 60 ods. 2 školského zákona o prijatí dieťaťa na základné vzdelávanie rozhodne riaditeľ školy do 15. júna, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má základné vzdelávanie začať. Riaditeľ školy do 30. júna zašle zoznam detí prijatých na plnenie povinnej školskej dochádzky obci, v ktorej majú trvalý pobyt, ktorý obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu prijatého dieťaťa.
23. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, prípadne ak to vyžaduje verejný záujem, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu. Je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia s prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný, neodkladný a predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Ak by sa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia malo trvať na požiadavke riadneho vykonania hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože základnými znakmi neodkladných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Zo samotného označenia „ neodkladné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi, že nariadením neodkladného opatrenia nezíska ani jeden z účastníkov silnejšie postavenie a tiež nezíska práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne, predbežne a neodkladne upravuje určitý okruh vzťahov. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
24. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi, pričom splnenie tejto povinnosti predkladá len to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, taktiež však dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Neodkladné opatrenia možno nariadiť len pokiaľ nie sú splnené podmienky pre konečné rozhodnutie, pričom svoje opodstatnenie stráca len čo súd poskytne porušeným alebo ohrozeným právam definitívnu ochranu. Neodkladné opatrenia sa podľa ich obsahu nariaďujú v súlade s ust. § 325 odsek 1 CSP, § 360 a nasl. CMP alebo v súlade s iným zákonom, napr. Zákonom o rodine. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti o mal. deti, ktorých účelom je v prvom rade ochrana maloletých, súd na základe vlastných zistení uváži, či sú splnené všetky zákonné podmienky na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.
25. Zákon teda rozlišuje medzi tzv. bežnými vecami súvisiacimi s výkonom rodičovských práv a povinností a podstatnými vecami. Práve z uvedeného § 35 vyplýva, že pri podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností sú rodičia povinní sa dohodnúť. Podstatným rozhodnutím vo veci mal. dieťaťa treba rozumieť také rozhodnutia rodiča, ktoré svojim obsahom a dôsledkami výrazne zasahuje do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča a súčasne má výrazný vplyv na záujem samotného dieťaťa. Ktorýkoľvek z rodičov, ktorý je spôsobilý k právnym úkonom v plnom rozsahu a nebol zbavený rodičovských práv, môže zastupovať svoje dieťa. Neznamená to, že by vo všetkých prípadoch postačovalo, aby dieťa zastupoval jeden z rodičov, bez toho, aby bol druhý rodič dopytovaný na jeho názor na dotknutú záležitosť. V prípadoch, keď jeden z rodičov zastupuje dieťa v bežných veciach, nie je nutné vyjadrenie druhého rodiča. Ak ide o podstatnú vec, je treba urobiť dopyt u druhého rodiča, či s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že vo veci starostlivosti o mal. A. rozhodoval naposledy tunajší súd, ktorý rozsudkom zo dňa 23.02.2024 č.k. 17P/150/2021-835 zveril maloletého A. B., nar.: XX.XX.XXXX a maloletého A. B., nar.: XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke ( výrok I.), vyslovil, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok ( výrok II.), otca zaviazal prispievať na výživu maloletého A. sumou 80,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 22.10.2021(výrok III.), zaostalé výživné za obdobie od 22.10.2021 do 29.02.2024 pre maloletého A. vo výške 2118,22 Eur otca zaviazal zaplatiť k rukám matky v mesačných splátkach po 40,- Eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok IV.), otca zaviazal prispievať na výživu maloletého A. sumou 70,- Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku I. tohto rozsudku vo vzťahu k maloletému A. (výrok V.), upravil styk otca s maloletými deťmi každý párny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka od 16:30 hod. do nedele do 18:00 hod., počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 23.12. od 09:00 hod. do 28.12. do 18:00 hod. a každý párny rok od 30.12. od 09:00 hod. do 05.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod., počas letných prázdnin každoročne od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 09:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod., počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od pondelka od 09:00 hod. do nedele do 18:00 hod. s tým, že rodičia sú navzájom oprávnení a povinní si v stanovený čas maloleté deti odovzdať a prevziať pred bydliskom matky (výrok VI.), návrh otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti zamietol (výrok VII.), návrh otca na vrátenie prídavkov na deti vyplatených matke na maloletého A. zamietol (výrok VIII.), zmenil rozsudok Okresného súdu I. J. zo dňa 02.03.2022, č. j. Nc 397/2021-89 ( výrok IX.), každého z rodičov maloletých detí zaviazal nahradiť štátu trovy znaleckého dokazovania (výrok X.) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ( výrok XI.). Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 18.12.2024 pod č.k. 13CoP/112/2024-1037 rozsudok prvostupňového súdu vo výrokoch I., VI., IX., X. potvrdil a vo výroku o výživnom na maloleté deti a náhrade trov konania rozsudok zrušil. ( výroky III., IV., V., XI. ).Predmetný rozsudok nadobudol vo výrokoch I., VI., IX., X právoplatnosť dňa 09.01.2025.
26. Súd po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Matka sa podaným návrhom domáha nahradenia súhlasu otca s podaním prihlášky na plnenie povinnej školskej dochádzky maloletého A. v Základnej škole v Kalnej nad Hronom, nakoľko otec s plnením školskej dochádzky dieťaťa na tejto škole nesúhlasí; má za to, že dieťa by malo navštevovať jednu zo základných škôl v Leviciach alebo vo Vrábľoch. Matka podala prihlášku na plnenie povinnej školskej dochádzky maloletého A. včas na spádovú školu dieťaťa podľa miesta jeho trvalého bydliska. Predmetnú školu navštevuje aj jeho starší brat A.. Maloletý A. v Kalnej nad Hronom navštevoval aj materskú školu.
27. V danej veci je nesporné, že rodičia sa nevedia dohodnúť, ktorú základnú školu bude navštevovať maloletý A., ich vzájomný vzťah je dlhodobo antagonistický, prerastajúci až do vzájomnej nevraživosti, až agresie. Nakoľko otázka plnenia školskej dochádzky je bezpochyby vecou podstatnou, mal súd za to, že sú dané podmienky na postup podľa ustanovenia § 35 Zákona o rodine. Vzhľadom na skutočnosť, že matka riadne v stanovenom termíne podala prihlášku na plnenie povinnej školskej dochádzky maloletého A. v Základnej škole Kalná nad Hronom, ktorú otec odmietol podpísať poukazujúc na blížiaci sa termín začiatku nového školského roka, súd vzhliadol v danej veci potrebu okamžitého zásahu prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. V danom prípade mal súd tiež za preukázané, že rodičia nedokážu vzájomne nájsť kompromis v otázke výberu konkrétnej základnej školy, ktorú bude maloletý navštevovať. Pri rozhodovaní o nezhode rodičov pri výbere základnej školy, v ktorej bude maloletý plniť povinnú školskú dochádzku nemohol súd opomenúť zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon), ktorý v § 19 ods. 3 určuje, že povinná školská dochádzka začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť, ak tento zákon neustanovuje inak a v § 20 ods. 2 ukladá zákonnému zástupcovi dieťaťa povinnosť prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole. Priamo školský zákon určuje, že žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len „spádová škola“), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Podľa § 20 ods. 5 uvedeného zákona, žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej ako spádovej škole, ak ho riaditeľ tejto školy prijme na základné vzdelávanie. S poukazom na vyššie uvedené je v danom prípade súd toho názoru, že keďže maloleté dieťa bolo posledným rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti matky, pričom zároveň trvalý pobyt dieťaťa je na adrese D. XXX/X, E. B. F., matka v súlade so zákonným ustanovením školského zákona podala prihlášku na plnenie povinnej školskej dochádzky mal. A. na tzv. spádovú základnú školu, v ktorej obvode má maloletý aj trvalý pobyt. S uvedeným rozhodnutím matky, otec nesúhlasil, mal za to, že dieťa by malo navštevovať jednu zo základných škôl v Leviciach, prípadne vo Vrábľoch. Ako dôvody svojho nesúhlasu označil útoky vo verbálnej , fyzickej rovine na jeho osobu v tejto základnej škole, šikanu dieťaťa v materskej škole. Súd ďalej poznamenáva, že základným kritériom pri výbere základnej školy, ktorú bude maloleté dieťa navštevovať by mala byť najmä dostupnosť školského zariadenia vzhľadom na relatívne nízky vek mal. dieťaťa, ktoré je súdnym rozhodnutím zverené do osobnej starostlivosti matky a preto optimálnym riešením by mala byť návšteva takého školského zariadenia, ktoré minimalizuje fyzickú a psychickú záťaž dieťaťa súvisiacu s dochádzaním do školy. V prípade, ak by mal. dieťa navštevovalo otcom navrhované základné školy vo Vrábľoch, či v Leviciach ( otec žiadnu z nich nekonkretizoval), maloletý by bol vystavený práve takejto záťaži, nakoľko vzhľadom na bydlisko maloletého by tento musel denne do školy i zo školy cestovať autom alebo autobusom z Levíc do Vrábľov a späť, ktorú dochádzku by navyše bolo nutné zo strany rodičov zabezpečiť, čo na strane matky aktuálne nie je možné vzhľadom na skutočnosť, že nedisponuje vodičským oprávnením ani motorovým vozidlom. Odhliadnuc od požiadaviek, ktoré by vyžadovala takáto organizácia dochádzky zo strany pracujúcich rodičov, ktorí navyše vzhľadom na vysokú mieru animozity nie sú medzi sebou schopní konštruktívnej komunikácie, na maloletého by takéto dochádzanie kládlo neprimerané časové nároky, ukrajovalo by mu z času potrebného na realizáciu školských povinností i z priestoru, ktorý môže venovať oddychu a aktivitám primeraným veku. Naviac argumenty otca, ktorými dôvodí svoj nesúhlas s výberom základnej školy nie sú relevantné z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, nakoľko tieto sú postavené na negatívnych skúsenostiach samotného otca pri stretoch s príbuznými matky a negatívnymi skúsenosťami dieťaťa v materskej škole, ktoré otec súdu žiadnym spôsobom neosvedčil. Vzhľadom na nesporné výhody matkou navrhnutého školského zariadenia (bezprostredná blízkosť školy, prostredie je dieťaťu dobre známe, keďže v obci navštevovalo aj materskú školu, príležitosti upevňovať a prehlbovať vzťahy so spolužiakmi aj po škole, identickú základnú školu navštevuje aj starší súrodenec maloletého a iné) a súčasne nevýhody otcom navrhovaného riešenia (sústavné cestovanie oberajúce maloletého o čas a energiu) je súd toho názoru, že je v najlepšom záujme maloletého, aby navštevoval základnú školu, ktorá sa nachádza v blízkosti bydliska maloletého a zároveň spĺňa kritérium tzv. spádovej školy. Súd zhodnotil vyššie uvedené skutočnosti a dospel k záveru, že sú osvedčené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom pri svojom rozhodovaní mal na zreteli ako prvoradé hľadisko záujem mal. dieťaťa a jeho zdravý a pokojný vývoj.
28. Záverom súd poukazuje na to, že predmetným rozhodnutím o neodkladnom opatrení sa dosiahla aj trvalá úprava pomerov medzi účastníkmi konania v zmysle ustanovenia § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku a preto súd nevzhliadol potrebu pokračovať v konaní aj vo veci samej.
29. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a prekladať nové dôkazné návrhy.
Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Rozhodnutie je vykonateľné doručením.