Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Csp-53-2022.pdf
PDF · 101.59 KB
Case nature
Subarea
38Csp/53/2022
Uznesenie
Mestský súd Košice v spore žalobcu : EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. – D. E., o zaplatenie 1.562,60 EUR s príslušenstvom
r o z h o d o l :
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Štátu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4.2.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.562,60 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.562,60 EUR od 23.6.2021 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Dňa 7.10.2022 bolo súdu doručené podanie Okresného súdu v Drážďanoch, z ktorého vyplýva, že voči žalovanému sa začalo dňa 9.9.2022 insolvenčné konanie. Zároveň v ňom bolo uvedené, že pohľadávky voči žalovanému je potrebné si uplatňovať u ustanoveného správcu.
3. Súd uznesením zo dňa 8.8.2022, sp.zn. č. 38Csp/53/2022-158 konanie v súlade s ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. zastavil z dôvodu, že voči žalovanému je uplatňovaná pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz. V zmysle ust. § 166a ods.1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov sa jedná o pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze.
4. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 7.8.2024, sp. zn. 9CoCsp/61/2023-233 zrušil uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvej inštancie neumožnil žalobcovi vyjadriť sa ku skutočnostiam ním zisteným o vedení insolvenčného konania voči žalovanému, nedoručil mu listiny, ktoré sa stali obsahom spisu, aby k nim mohol zaujať relevantné stanovisko.
5. Miestny súd Drážďany rozhodnutím zo dňa 9.9.2022 začal spotrebiteľské konkurzné konanie týkajúce sa majetku žalovaného pod sp. zn. 534 IK 184/22. Vo veci ustanovil správcu a veriteľov vyzval aby si pohľadávky prihlásili u správcu. V odôvodnení uviedol, že žalovaný – dlžník ma svoje všeobecné sídlo v obvode pôsobnosti tunajšieho konkurzného súdu a je v úpadku. Rozhodnutím zo dňa21.12.2023 rozhodol, že spotrebiteľské konkurzné konanie sa ruší podľa § 200 a 304 konkurzného poriadku - Insolvenzordnung (InsO). V odôvodnení uviedol, že dlžník požiadal o oddlženie zostávajúcich dlhov a teraz sa nachádza v období bezúhonnosti. Počas tohto obdobia nie sú povolené nútené exekučné úkony zo strany konkurzných veriteľov a obdobie bezúhonnosti sa končí 9.9.2025. Predmetné
rozhodnutia si súd vyžiadal z Miestneho súdu Drážďany a preložené ich zaslal žalobcovi aby sa k nim vyjadril. Dňa 12.6.2025 žalobca oznámil súdu, že trvá na svojich predchádzajúcich podaniach.
Aplikované z á k o n n é ustanovenia : 6. Podľa čl. 2 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní na účely tohto nariadenia „insolvenčné konanie“ sú konania uvedené v prílohe A pre Nemecko sú to Konkurzné konania, Súdne vyrovnanie s veriteľmi, Celkové vykonávacie konanie a Insolvenčné konanie.
7. Podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.
8. Podľa čl. 7 ods. 1, ods. 2 písm. f) nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní ak v tomto nariadení nie je stanovené inak, insolvenčné konania a ich účinky sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto konanie začalo (ďalej len „štát, v ktorom sa začalo konanie“). Právo štátu, v ktorom sa konanie začne, stanoví podmienky začatia takéhoto konania, jeho vedenie a ukončenie. Stanoví najmä účinky insolvenčného konania na konania začaté jednotlivými veriteľmi, s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní;
9. Podľa čl. 18 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní účinky insolvenčného konania na prebiehajúce súdne konania alebo prebiehajúce rozhodcovské konania, ktoré sa týkajú majetku alebo práv, ktoré tvoria súčasť konkurznej podstaty dlžníka, sa riadia výlučne právom členského štátu, v ktorom toto súdne konanie prebieha, alebo v ktorom má rozhodcovský súd svoje sídlo.
10. Podľa čl. 54 ods. 1,2,3 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov. Súčasťou informácie uvedenej v odseku 1, poskytnutej prostredníctvom individuálneho oznamu, sú časové lehoty, pokuty stanovené v súvislosti s týmito časovými lehotami, označenie orgánu alebo úradu oprávneného prijímať prihlášky pohľadávok a všetky iné stanovené opatrenia. V tomto ozname sa musí uviesť aj to, či veritelia, ktorých pohľadávky sú prednostné alebo kryté vecným právom, musia svoje pohľadávky prihlasovať. K oznamu sa pripojí aj kópia štandardného formulára prihlášky pohľadávok uvedeného v článku 55 alebo informácie o tom, kde je takýto formulár k dispozícii. Informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 tohto článku sa poskytujú prostredníctvom štandardného formulára, ktorý sa ustanoví v súlade s článkom 88. Formulár sa uverejní na Európskom portáli elektronickej justície a má názov „Oznam o insolvenčnom konaní“, pričom tento názov je uvedený vo všetkých úradných jazykoch inštitúcií Únie. Formulár sa zasiela v úradnom jazyku štátu, v ktorom sa konanie začalo, alebo ak je v danom členskom štáte viacero úradných jazykov, v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov miesta, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie, alebo v inom jazyku, ktorý daný štát uviedol ako ním akceptovateľný v súlade s článkom 55 ods. 5, a to za predpokladu, že tomuto jazyku budú zahraniční veritelia lepšie rozumieť.
11. Podľa ust. § 172 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov na konkurzné konanie s cudzím prvkom sa vo vzťahu k členským štátom Európskej únie alebo zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len "členský štát") použijú ustanovenia tohto zákona, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
12. Podľa ust. § 167 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou.
13. Podľa ust. § 167a ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
14. Podľa ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
15. V zmysle ust. § 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môže byť uspokojená pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).
16. Podľa ust. § 155 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka. Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.
17. Podľa ust. § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
P r á v n y záver :
18. Hlavné insolvenčné konanie je charakterizované ako insolvenčné konanie začaté v členskom štáte, v ktorom sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka. Hlavné insolvenčné konanie má univerzálny rozsah a jeho cieľom je obsiahnuť všetok majetok dlžníka (zásada univerzality). Skutočnosť, že cieľom hlavného insolvenčného konania je obsiahnuť všetok majetok dlžníka, znamená, že hlavné insolvenčné konanie sa vzťahuje aj na majetok nachádzajúci sa v iných členských štátoch, ako je štát, kde sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka. Účinky hlavného insolvenčného konania sa spravujú právnym poriadkom toho členského štátu, na území ktorého sa toto hlavné insolvenčné konanie začalo (lex fori concursus primariae). Týmto právnym poriadkom sa spravujú hmotnoprávne, ako aj procesnoprávne účinky insolvenčného konania. Nariadenie o konkurznom konaní je založené na pravidle, že proti dlžníkovi je možné začať len jedno hlavné insolvenčné konanie. Účinky tohto hlavného insolvenčného konania sa vzťahujú na všetky členské štáty, v ktorých sa nariadenie o konkurznom konaní uplatňuje (zásada univerzality). To znamená, že v ostatných členských štátoch vyvoláva rozhodnutie o začatí insolvenčného konania rovnaké právne účinky ako podľa práva členského štátu, v ktorom sa insolvenčné konanie začalo.
19. Medzi základné zásady, na ktorých je budované nariadenie o konkurznom konaní, patrí okrem zásady univerzality a teritoriality aj zásada automatického uznávania insolvenčných konaní. Podstata zásady automatického uznávania insolvenčných konaní spočíva v tom, že každé rozhodnutie o začatí insolvenčného konania vynesené súdom členského štátu, sa automaticky uznáva vo všetkých ostatných členských štátoch. Z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) vyplýva, že zásada vzájomnej dôvery umožnila členským štátom vzdať sa svojich vnútroštátnych pravidiel o uznávaní a výkone v prospech zjednodušeného mechanizmu uznávania a výkonu rozhodnutí vydaných v rámci insolvenčných konaní [rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) vo veci C-444/07 – MG Probud Gdynia z 21. januára 2010, Zb. s. I-417, F.:F.:G.:XXXX:XX, bod 28; rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) vo veci C-341/04 – Eurofood IFSC z 2. mája 2006, Zb. s. I-3813, F.:F.:G.:XXXX:XXX, bod 40]. Automatické uznávanie znamená, že účinky spojené s konaniami uskutočnenými podľa práva členského štátu, v ktorom sa začalo konanie, sa vzťahujú na všetky ostatné členské štáty. Rozhodnutie o začatí hlavného insolvenčného konania vydané v jednom členskom štáte vyvoláva v ostatných členských štátoch rovnaké účinky. Rozhodnutia o začatí insolvenčného konania sa v ostatných členských štátoch uznávajú bez nutnosti splnenia akýchkoľvek ďalších formalít. To znamená, že nie je potrebné, aby prebehlo osobitné konanie, v ktorom by došlo k uznaniu rozhodnutia o začatí insolvenčného konania v inom členskom štáte. Nevyžaduje sa žiadne rozhodnutie orgánu iného členského štátu o uznaní insolvenčného konania. Podmienkou uznania nie je ani uverejnenie oznámenia, ani registrácia rozhodnutia o začatí insolvenčného konania vo verejnom registri vedenom v inom členskom štáte. Keďže na uznanie rozhodnutia o začatí insolvenčného konania vydaného súdom
členského štátu sa nevyžaduje splnenie žiadnych ďalších formálnych požiadaviek, rozhodnutie o začatí insolvenčného konania vynesené súdom členského štátu sa uznáva vo všetkých ostatných členských štátoch od chvíle, keď nadobudne účinky v štáte, v ktorom sa insolvenčné konanie začalo. Rozhodnutie o začatí insolvenčného konania spôsobuje rovnaké účinky v ostatných členských štátoch v tom istom okamihu ako v členskom štáte, v ktorom bolo vydané.
20. Nariadenie o konkurznom konaní obsahuje vo svojich ustanoveniach kolízne normy, ktoré upravujú tzv. insolvenčný štatút. Zoznam oblastí patriacich do rozsahu pôsobnosti lex fori concursus nie je taxatívny. Vyplýva to zo samotného znenia čl. 7 ods. 2 nariadenia o konkurznom konaní, a to konkrétne z použitia formulácie „najmä“. Platí všeobecná zásada, že insolvenčné konania sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto insolvenčné konanie začalo (lex fori concursus). Týmto rozhodujúcim právom sa tiež riadia aj účinky insolvenčného konania. Tieto kolízne normy majú platiť pre hlavné insolvenčné konanie, ako aj pre vedľajšie insolvenčné konania. Lex fori concursus upravuje aj účinky insolvenčného konania na trvanie existujúcich zmluvných vzťahov dlžníka (napr. upravuje, či je možné vypovedať zmluvy uzavreté dlžníkom pred začatím insolvenčného konania alebo od nich odstúpiť, či vyhlásením konkurzu zanikajú dohody o splnomocnení) a účinky insolvenčného konania na konania iniciované jednotlivými veriteľmi (to znamená, či sa exekúcia proti povinnému dlžníkovi prerušuje alebo zastavuje) s výnimkou prebiehajúcich súdnych konaní, pre ktoré platí výnimka z lex fori concursus podľa čl. 15 nariadenia o konkurznom konaní. Účinky insolvenčného konania na prebiehajúce súdne konanie, ktorého predmetom je majetok alebo právo, ktorého bol dlžník zbavený, určuje výlučne právo členského štátu, kde takéto súdne konanie prebieha (lex fori processus). Ak súdne konanie, ktorého predmetom je majetok podliehajúci insolvenčnému konaniu, prebieha v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie, účinky insolvenčného konania na prebiehajúce súdne konanie sa nebudú spravovať podľa legis fori concursus, ale budú sa riadiť právnym poriadkom členského štátu, v ktorom prebieha súdne konanie (lex fori processus). Právo členského štátu, v ktorom prebieha súdne konanie, upravuje, či sa dané konanie preruší, zastaví alebo sa v ňom pokračuje.
21. Konkurz vyhlásený Miestnym súdom Drážďany na žalovaného má charakter hlavného insolvenčného konania. Jeho účinky sa vzťahujú nielen na územie Nemecka, ale na všetky členské štáty, v ktorých sa aplikuje nariadenie o konkurznom konaní. Súd v Nemecku rozhodol o úpadku žalovaného a povolil jeho oddlženie.
22. Žalobca v podaní zo dňa 3.1.2023 tvrdí, že nebol insolvenčným správcom vyzvaný na prihlásenie pohľadávky do insolvenčného konania. Ustanovenie čl. 54 ods. 1 Nariadenia stanovuje, že hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov. Lex concursus členských štátov stanoví, či táto povinnosť prislúcha súdu alebo správcovi. Článok 54 Nariadenia sa rovnako ako čl. 53 Nariadenia vzťahuje výlučne na zahraničných veriteľov. Zahraničným veriteľom sa podľa čl. 2 ods. 12 Nariadenia rozumie veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte ako v štáte, v ktorom sa začalo konanie vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov. Článok 54 Nariadenia sa nevzťahuje na miestnych veriteľov a ani na veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo mimo Únie. Takáto úprava nie je diskriminačná a neodporuje právnemu poriadku členských štátov. Prípadnú povinnosť informovať takýchto veriteľov stanovuje právo členského štátu, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie (lex fori concursus), nevynímajúc normy medzinárodného práva súkromného. Informačná povinnosť podľa ust. čl. 54 ods. 1 Nariadenia sa vzťahuje len na „známych“ zahraničných veriteľov. Tento pojem Nariadenie nedefinuje, ale za „známych“ zahraničných veriteľov považujeme tých veriteľov, o ktorých sa súd alebo správca, ktorý má informačnú povinnosť, dozvie pri výkone svojej činnosti, napríklad z účtovníctva, zo žiadosti o začatie insolvenčného konania alebo jej príloh alebo akýchkoľvek iných listín, ktoré umožnia identifikovať zahraničného veriteľa. Rozsah vyhľadávacej povinnosti súdu a správcu stanoví právo členského štátu, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie (lex fori concursus).
23. Nariadenie nestanovuje následky porušenia informačnej povinnosti príslušného súdu alebo ním povereného správcu informovať známych zahraničných veriteľov o začatí insolvenčného konania, a preto je ich stanovenie v zmysle ust. čl. 7 ods. 2 písm. h) Nariadenia ponechané na právo členských štátov (lex fori concursus).Vzhľadom na to sa líši aj prístup jednotlivých členských štátov k uvedenej problematike. Súdna prax viacerých členských štátov vychádza z predpokladu, že známemu zahraničnému veriteľovi nemohla uplynúť lehota na prihlásenie pohľadávok za predpokladu, že nebol
náležite informovaný o začatí insolvenčného konania. K takémuto záveru dospel napríklad odvolací súd v Ľubľane v prípade BIN-Trgovina, podľa ktorého jednomesačná lehota na prihlásenie pohľadávky podľa slovinského práva začala známemu zahraničnému veriteľovi plynúť až od doručenia oznámenia o začatí insolvenčného konania. Obdobné závery prevládajú aj v českej súdnej praxi: „Známému věřiteli ve smyslu ustanovení § 430 insolvenčního zákona začíná běžet lhůta k podání přihlášky až ode dne, kdy mu výzva k podávání přihlášek bude doručena (v souladu s ustanovením § 74 odst. 2 insolvenčního zákona) „ tiež „Dlužník, který (lhostejno, zda jde o podnikatele) nekoná s péčí řádného hospodáře a nevede řádné záznamy o stavu svého majetku a o svých závazcích nebo který nesplní řádně a včas povinnost předložit soudu seznam závazků nemá právo spoléhat na to, že věřitel (jenž by v propadné lhůtě určené k podání přihlášky do insolvenčního řízení byl jinak znám - při obvyklém chodu věcí - alespoň insolvenčnímu správci), přijde v důsledku dlužníkovy nedbalosti o možnost přihlásit pohledávku do insolvenčního řízení“9 alebo „Jestliže postoupení pohledávky bylo oznámeno nebo prokázáno dlužníkovi (§ 526 obč. zák.), pak s věřitelem dlužníka, který pohledávku vůči dlužníku postoupením nabyl a má své obvyklé místo pobytu, bydliště nebo sídlo v některém z členských států Evropské unie s výjimkou Dánska, je insolvenční soud povinen zacházet jako se známým věřitelem ve smyslu § 430 insolvenčního zákona (respektive ve smyslu článku 40 nařízení) i v době, po kterou byl k vymáhání postoupeného nároku povolán (na základě žádosti věřitele - postupníka) postupitel (původní tuzemský věřitel dlužníka) [ svým jménem na účet postupníka ].“ Zhodný prístup zvolili aj viaceré slovenské súdy. Ústavný súd SR judikoval, že „keď lehota [na prihlasovanie] ani nezačala plynúť v dôsledku nečinnosti správcu, nemohla ani uplynúť a veriteľ nemohol preto doručiť správcovi prihlášku oneskorene.“ Okresný súd Trenčín navyše dodal, že ak lehota na prihlasovanie pohľadávok zahraničnému veriteľovi začne plynúť neskôr ako ostatným veriteľom, ktorým začne plynúť už vyhlásením konkurzu, primerane sa posúva aj začatie plynutia lehoty na popieranie jeho pohľadávok a tiež lehoty na podanie žaloby na určenie popretých pohľadávok. Vnútroštátne právne poriadky niektorých členských štátov umožňujú prihlasovať pohľadávky do insolvenčných konaní aj po uplynutí určitej základnej prihlasovacej lehoty, ktoré podmieňujú zaplatením určitého poplatku alebo určitou sankciou (napríklad Nemecko, Holandsko, Fínsko, Španielsko, Slovensko). V prípade, že oneskorené prihlásenie pohľadávok (prihlásenie po uplynutí určitej základnej prihlasovacej lehoty) zahraničným veriteľom je spôsobené porušením informačnej povinnosti súdu alebo správcu, podľa holandskej a fínskej právnej úpravy je zahraničný veriteľ oslobodený od poplatkovej povinnosti. Sankciou za oneskorené prihlásenie pohľadávky v Španiesku je ex lege podriadenie (subordinácia) pohľadávky ostatným nezabezpečeným pohľadávkam veriteľov, na Slovensku zas strata hlasovacieho práva a ďalších práv spojených s prihlásenou pohľadávkou (§ 28 ods. 3 KR). Na rozdiel od slovenského insolvenčného práva uvedená sankcia podľa španielskeho práva nenastane, ak bolo oneskorené prihlásenie pohľadávky spôsobené porušením informačnej povinnosti stanovenej čl 54 Nariadenia. Podľa nemeckej právnej úpravy nie sú opomenutí známi zahraniční veritelia oslobodení od poplatkovej povinnosti, ale môžu sa domáhať náhrady škody voči správcovi za porušenie povinnosti informovať známych zahraničných veriteľov o začatí insolvenčného konania.
24. Predmetom konania je majetok podliehajúci insolvenčnému konaniu, prebieha v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom sa začalo insolvenčné konanie, účinky insolvenčného konania na prebiehajúce súdne konanie sa nebudú spravovať podľa legis fori concursus, ale budú sa riadiť právnym poriadkom členského štátu, v ktorom prebieha súdne konanie (lex fori processus), t.j. budú sa spravovať slovenským právnym poriadkom, konkrétne zákonom o konkurze č. 7/2005 Z.z. Súdne konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a), a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b), sa neprerušujú. Súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť. V prejednávanom spore je voči žalovanému uplatňovaná pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz. V zmysle ust. § 166a ods.1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov sa teda jedná o pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená len v konkurze. Z uvedeného dôvodu súd v súlade s ust. § 167e ods.1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov konanie zastavil.
25. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (ust. § 255 Civilného sporového poriadku) a od zásady zodpovednosti za zavinenie ( ust. § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Súd výnimočne neprizná
náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.
26. V danom prípade súd konanie zastavil v súlade s ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2015 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov z dôvodu, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz. Pohľadávka žalobcu sa môže uspokojiť len jej prihlásením do konkurzného konania. V tomto prípade sú trovy konania príslušenstvom (vzniknutým až po vyhlásení konkurzu) uplatnenej pohľadávky v konkurze, ktoré je v zmysle § 166b ods.1, písm. b) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov nevymáhateľné. Preto trovy konania súd v tomto konaní nemohol žalobcovi priznať. Žalovanému trovy konania nevznikli.
27. Na základe vyššie uvedeného súd v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku žiadnej strane sporu nepriznal náhradu trov konania. Keďže žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, o výške trov konania už nie je potrebné rozhodovať samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
28. Uznesením súdu zo dňa 21.6.2023, sp.zn. č. 38Csp/53/2022-203 bol do konania pribratý prekladateľ za účelom preloženia listín zo súdu v Drážďanoch. Súd prekladateľovi priznal odmenu vo výške 102,76 EUR a 196,16 EUR, ktorá mu bola vyplatená z rozpočtových prostriedkov, čím vznikli trovy štátu. Vzhľadom k tomu, že išlo o trovy spojené s tým, aby sa strany oboznámili s podaniami súdu v Drážďanoch v materinskom jazyku, v zmysle § 155 ods. 2 CSP tieto trovy znáša štát, a preto súd štátu náhradu týchto nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestský súd Košice , do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ust. § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa §365 ods. 3 dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.