Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42C-19-2025.pdf
PDF · 90.49 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/19/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, XXX XX F., štátna občianka SR, proti žalovaným v rade 1/: G. H., neznámy nezistený vlastník, v rade 2/: I. H., neznámy nezistený vlastník, obaja zastúpení B. E. J., B. B. K. XX, XXX XX K., L.: XX XXX XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
r o z h o d o l :
Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne, žalovaných v rade 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území M., obec M. a okres Žilina zapísaným na LV č. XXX vedenom N. O. H., katastrálnym odborom ako parcela CKN č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 61 m2 a parcela CKN č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 53 m2 a toto vyporiadava tak, že nehnuteľnosť prikazuje v podiele 1/1 - ina do výlučného vlastníctva žalobkyne.
Žalobkyňa j e p o v i n n á titulom vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť primeranú náhradu žalovanému v rade 1/ vo výške 570,- EUR a žalovanej v rade 2/ vo výške 570,- EUR, a to na účet B. E. J. IBAN: B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXXX, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 06.03.2025 domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX vedenom N. O. H., katastrálnym odborom ako parcela CKN č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 61 m2 a parcela CKN č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 53 m2 v prospech žalobkyne v podiele 10/12 – ín, v prospech žalovaného v rade 1/ v podiele 1/12 – ina a žalovanej v rade 2/ v podiele 1/12 – ina. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaných v rade 1/ a 2/ nie je možné identifikovať, najmä zistiť či žijú, kde sa nachádzajú, prípadne určiť ich právnych nástupcov, v obce nie sú známi, takže nie je možné s nimi uzatvoriť dohodu spoluvlastníkov o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k danej veci, žalobkyňa požiadala súd o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva za primeranú náhradu v prospech žalovaných vo výške 20,- EUR za 1 m2.
2. Žalovaní v rade 1/ a 2/, zastúpení B. E. J. vo svojom vyjadrení zo dňa 22.04.2025 súhlasili so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva v prospech žalobkyne za primeranú náhradu vo výške 60,- EUR za m2 s poukazom na skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť sa nachádza v intraviláne obce M. v blízkosti centra v zástavbe rodinných domov. Obec M. je vzdialená asi 18 km od krajského mesta H. s dobrým dopravným napojením. Na predmetnej nehnuteľnosti sú postavené stavby. Dostupnosť inžinierskych sietí sa dá predpokladať. Parcela CKN č. XXX má priamy prístup k miestnej komunikácii. Parcela CKN č. XXX má prístup k miestnej komunikácii cez pozemky, ktorých sú okrem iných žalobca
a žalovaní v rade 1/ a 2/ podieloví spoluvlastníci (parcela CKN č. XXX). Žalobkyňa výšku primeranej náhrady vyvodila z vyjadrení realitných spoločností H., B. a H., B., avšak ide len o vyjadrenia spoločností zaoberajúcich sa predajom nehnuteľností. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že obdobné nehnuteľnosti sa v k.ú. M. predali za cenu uvedenú vo vyjadreniach realitných kancelárií. Realitné spoločnosti oceňovali predmetnú nehnuteľnosť len ako nehnuteľnosť v intraviláne, neskúmali jej ďalší charakter (účel využitia, prístup, dostupnosť inžinierskych sietí).
3. Žalobkyňa podaním zo dňa 21.05.2025, doručenom súdu dňa 23.05.2025 vyjadrila súhlas s výškou primeranej náhrady navrhnutou B. vo výške 60,- EUR za m2 s tým, že žalovanému v rade 1/ uhradí čiastku v celkovej výške 570,- EUR a žalovanej v rade 2/ čiastku v celkovej výške 570,- EUR.
4. Vo veci súd nariadil a dňa 12.08.2025 vykonal pojednávanie v súlade s ust. § 180 CSP za účasti splnomocneného zástupcu žalobkyne a v neprítomnosti žalobkyne, žalovaných v rade 1/ a 2/ a ich zákonného zástupcu - B., ktorí súhlasili s pojednávaním a rozhodnutím v ich neprítomnosti.
5. Žalobkyňa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu zotrvala na svojej skutkovej a právnej argumentácii prednesenej v žalobe, s tým že súhlasila s primeranou finančnou náhradou vo výške 60,- EUR za m2.
6. Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov.
7. Súd z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre kat. územie M., obec M., N. H. zistil, že ako podieloví spoluvlastníci parcely CKN č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 61 m2 a parcely CKN č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 53 m2, sú vedení žalobkyňa v podiele 70/84 – ín, t.j. 10/12
- ín, žalovaný v rade 1/ v podiele 1/12 – ina a 4/288 a žalovaná v rade 2/ v podiele X/XX - L..
8 Súd sa oboznámil aj z vyjadrenia realitných spoločností H., B. a H., B., v zmysle ktorých sa kúpna cena pozemku – nehnuteľností nachádzajúcich sa v intraviláne obce M. pohybuje cca 15,- až 20,- EUR/ m2 (č.l. 7 - 8 spisu).
9. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
10. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
11. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
12. V konaní mal súd preukázané, že žalovaní v rade 1/ a 2/ sú v evidencii katastra nehnuteľností vedení ako neznámi spoluvlastníci so správou B., pri ktorých nie je možné zistiť či skutočne žijú, ich prípadných právnych nástupcov, miesto pobytu a podobne. B. ani túto skutočnosť v konaní nerozporoval.
13. Podľa § 34 ods. 14 z. 330/1991 Zb. pozemkový fond zastupuje štát a neznámych vlastníkov v konaniach pred súdom vo veciach nehnuteľností vo vlastníctve štátu uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu a poľnohospodárskych pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
14. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami podľa písm. b/ s nezisteným vlastníkom a podľa písm. c/ ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak.
15. Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c).
16. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.
17. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. fond prijíma aj náhrady za vyvlastnenie pozemkov uvedených v § 16 ods. 1 písm. b) a c) cit. zák..
18. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd konal so B. E. J. ako zástupcom neznámych vlastníkov (žalovaný v rade 1/ a žalovaná v rade 2/), ktorý nakladá s predmetnými pozemkami podľa § 16 ods. 1 písm. b/ zák. č. 180/1995 Z.z..
19. Vo vzťahu k právnemu vzťahu žalovaných v rade 1/ a 2/ súd konštatuje, že vychádzal z domnienky, že sa jedná o nehnuteľnosť s neznámym vlastníkom, ktorého zo zákona zastupuje B. E. J., ktorý v prípade zistenia vlastníka poskytne vlastníkovi náhradu. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že nemôže trvať na tom, aby bezpodmienečne preukazoval existenciu, pobyt, či právnych nástupcov neznámeho vlastníka žalobca, keď takúto skutočnosť nedokázal zistiť a evidovať štát, resp. samospráva a naviac B. túto skutočnosť ani v konaní nerozporoval.
20. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to týkalo veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho rozdelenie, ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou zrušenia tohto právneho vzťahu.
21. Keďže v prejednávanom prípade dohoda medzi stranami sporu (spoluvlastníkmi) nie je možná, nakoľko žalovaní v rade 1/ a 2/ sú neznámymi vlastníkmi, k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva môže dôjsť výhradne na základe rozhodnutia súdu.
22. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.
23. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán sporu.
24. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých strán sporu s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone.
25. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).
26. V konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva súd skúma možnosť reálneho rozdelenia veci podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov a až následne pristúpi k možnosti zrušenia prikázaním veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
27. Vykonaným dokazovaním mal súd v danej veci preukázané, že reálne rozdelenie spoločnej veci v danom prípade nie je, vzhľadom na neznámych vlastníkov, ako aj výmeru nehnuteľností po rozdelení, veľkosť spoluvlastníckych podielov a ich účelné využitie, možné.
28. Ak nie je rozdelenie veci v danom prípade dobre možné, súd posudzoval ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie vecí jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
29. V súdenej veci dospel súd k záveru, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti.
30. V konaní bolo nesporné, že v danom prípade ide o podielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom je nehnuteľnosť v zastavanom území obce, pričom existencia, pobyt, či právni nástupcovia žalovaných v rade 1/ a 2/ nie sú známi, teda ide o nehnuteľnosť s nezistenými vlastníkmi a s takýmito nehnuteľnosťami nakladá pozemkový fond. Zástupca žalovaných v rade 1/ a 2/ (B.) ako strana sporu zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a jeho prikázanie do výlučného vlastníctva žalobkyne s vyplatením primeranej náhrady žalovaným nenamietal, so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k predmetnému pozemku, ako aj s výškou primeranej finančnej náhrady vo výške 60,- EUR/m2 súhlasil. Súd z vykonaného dokazovania nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúce v okolnostiach takej povahy, že ponechá spoluvlastnícky stav nezmenený, keď v konaní zostalo nesporné, že žalobkyňa má záujem na majetkovom vysporiadaní nehnuteľností a B. ako zákonný zástupca žalovaných v rade 1/ a 2/ s tým súhlasili.
31. S poukazom na uvedené nesporné zistenia súd rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnej nehnuteľnosti a prikázal ju do výlučného vlastníctva žalobkyne za primeranú náhradu. 32. Čo sa týka primeranej náhrady za pozemok súd dal prednosť dohode účastníkov v tomto smere. Súd len pre vysvetlenie uvádza, že pre stanovenie primeranej náhrady je rozhodujúca cena nehnuteľnosti v čase, keď prebieha medzi spoluvlastníkmi vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k tejto nehnuteľnosti. Vychádzajúc z uvedeného súd určil výšku primeranej finančnej náhrady žalovaným podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov k celkovej hodnote pozemku, a teda túto náhradu vyčíslil tak ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia. 33. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, avšak nárok na náhradu trov konania si neuplatnila, naopak, žiadala, aby súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Na základe uvedeného a s ohľadom na predmet sporu (zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva), preto súd nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.