Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Pc-24-2025.pdf
PDF · 68.83 KB
Case nature
Area
Subarea
9Pc/24/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivetou Banghovou vo veci navrhovateľa - povinného: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., D. E. XXXX/X, a oprávnenej: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F. H. I. XXX, o návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, takto
r o z h o d o l :
Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť povinného voči oprávnenej určenú rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 9P/170/2015 - 46 zo dňa 21.10.2015 počnúc od 1.7.2025. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ sa písomne podaným návrhom doručeným súdu dňa 06.06.2025 domáhal zrušenia jeho vyživovacej povinnosti voči oprávnenej, a to odo dňa 01.07.2025. V návrhu uviedol, že jeho vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 9P/170/2015-46 zo dňa 21.10.2015. Navrhovateľ súdom stanovené výživné riadne platil. S oprávnenou nie je v kontakte, no dozvedel sa že pracuje v J..
2. Oprávnená sa k návrhu navrhovateľa písomne vyjadrila, tak, že s návrhom navrhovateľa súhlasí, nakoľko je v pracovnom pomere v J.. Okrem toho žiadala o ospravedlnenie jej neúčasti na súdnom pojednávaní a súhlasila, aby súd pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti. Preto súd s poukazom na zákonné ustanovenie § 180 CSP pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením rodného listu oprávnenej, lustrácie škôl, lustrácie v Sociálnej poisťovni, podaním oprávnenej na čl. 14, pripojeným spisom tunajšieho súdu 9P/170/2015 a s ostatnými ku spisu pripojenými dokladmi a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver.
4. Súd zo súdneho registra zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 9P/170/2015-46 zo dňa 21.10.2015, bola určená vyživovacia povinnosť otca voči oprávnenej – na maloleté dieťa v sume 60,- Eur mesačne.
5. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákona o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
6. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu zaniká okamihom, keď dieťa je schopné samo sa živiť. To, že kedy nastane takýto faktický stav závisí vždy od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť sa zamestnať, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod. Teda možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť v okamihu, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby.
7. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči oprávnenej je dôvodný. Oprávnená v súčasnosti už neštuduje. Súd z vyjadrenia oprávnenej zistil, že oprávnená je zamestnaná a s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti súhlasí. Súd má za to, že uvedené skutočnosti jednoznačne nasvedčujú tomu, že oprávnená je schopná sama sa živiť. Súd je toho názoru, že vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu netrvá, ak dieťa ukončí prípravu na povolanie, má primeraný zdravotný stav, je schopné vykonávať prácu a existujú pre neho pracovné príležitosti. V takýchto prípadoch dieťa už je schopné samo sa živiť. Keďže je tomu tak aj v danom prípade, súd s poukazom na vyššie uvedené zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči oprávnenej. Navrhovateľ žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť od 01.07.2025. Preto súd rozhodol tak, ako to je uvedené v prvej výrokovej vete tohto rozsudku.
8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).