Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14T-30-2025.pdf
PDF · 84.43 KB
Case nature
Area
Subarea
14T/30/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava I, samosudcom JUDr. Tomášom Škultétym, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. augusta 2025 v Bratislave
r o z h o d o l :
obžalovaný:
F. D. H.. XX. XX. XXXX N. C., R. C. D. XX, Bratislava
sa uznáva za vinného, že
začiatkom roka 2017 dohodol v reštaurácii Luna Rossa v Bratislave - Dúbravke stretnutie, ktorého sa zúčastnil obvinený F. D., trestne zodpovedné osoby Ch. M., M. J. a osoba vystupujúca pod prezývkou „Blonďák“, ktorá zabezpečovala v Holandskom kráľovstve predaj kokaínu, pričom sa dohodli na budúcej spolupráci zameranej na kúpu a následný dovoz kokaínu z Holandského kráľovstva na Slovensko, následne po zabezpečení finančných prostriedkov na nákup kokaínu prevažne osobou J. T., ako aj zabezpečení kuriéra - šoféra Š. C., opakovane na územie Slovenskej republiky doviezli kokaín kúpený od osoby „Blonďák“, tento prechovávali a predávali v Bratislavskom kraji svojim odberateľom, ako aj sami užívali, pričom obvinený F. D. sa minimálne raz zúčastnil cesty do Holanského kráľovstva za účelom kúpy 1 kg kokaínu a jeho dovozu do SR, a to v presne nezistený deň v mesiaci február 2017, pravdepodobne od 05. 02. 2017 do 07. 02. 2017, kedy prišli obvinený F. D. spolu s osobami M. J., Ch. M. do mesta Hemlond v Holandskom kráľovstve na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Rapid, svetlo modrej azúrovej farby EČV: C., ktoré požičal z autopožičovne Renoz s. r. o. M. J., kde im osoba vystupujúca pod prezývkou „Blonďák“ predala kokaín o hmotnosti 1 kg za dohodnutú cenu 30.000,- Eur, ktorý následne uschovaný v rezerve kolesa priviezli do Rakúska do mesta Kitsee, pričom uschovaný kokaín sa nachádzala v motorovom vozidle, ktoré šoféroval obvinený F. D. a Ch. M., pričom druhé vozidlo šoférovali osoba „Blonďák“ a M. J., následne na druhý deň od „Blonďáka“ kúpil 500 gramov z tohto kokaínu Z. I. za cenu 18.500,- Eur a 500 gramov z tohto kokaínu kúpil M. J., z ktorého 400 gramov predal J. G. a zvyšných 100 gramov kokaínu M. J. spotreboval, rozdal a predal, pričom M. J. dal obvinenému F. D. za dovoz a sprostredkovanie ako odmenu 20 až 30 gramov kokaínu a presne neustálenú finančnú sumu,
teda
spoločným konaním neoprávnene obchodoval s omamnou a psychotropnou látkou vo veľkom množstve,
čím spáchal
zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 4 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 135d písm. d) Trestného zákona.
Za to sa
odsudzuje
Podľa § 173 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
Na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil urobiť obžalovanému vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a), b), a c), ods. 4 Trestného poriadku, pričom obžalovaný, po tom, čo mu bolo umožnené poradiť sa svojimi obhajcom po zákonnom poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods.1 písm. b) Trestného poriadku, teda že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV zo dňa 26. 06. 2025, č. k. 1 Pv 84/24/1104-34. Súd následne postupoval v súlade s § 257 ods. 5 Trestného poriadku a obžalovanému položil otázky podľa § 333 odsek 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný vo všetkých prípadoch odpovedal „áno“. Súd potom v súlade s ustanovením § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku po súhlasnom stanovisku prokurátora uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, ktorým uznal vinu zo spáchania skutku, ktorý je predmetom obžaloby a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, správa zamestnávateľa (č. l. 1049 - 1050), preklad lekárskej správy zo dňa 10. 03. 2025, ktorá bola súdu predložená na hlavnom pojednávaní, výpis z ústrednej evidencie priestupkov (č. l. 1060) odpis z registra trestov (č. l. 1240), listinné dôkazy (č. l. 74 - 82).
Na základe takto vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne spôsobom uvedeným § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že výsledky dokazovania vykonaného pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci neodôvodňujú uložiť obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody alebo iný druh trestu nespojený s trestom odňatia slobody, ale u obžalovaného považoval za adekvátne pôsobiť na neho nepodmienečným trestom odňatia slobody.
Pri určovaní druhu trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 1 Trestného zákona, ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, pričom trest má páchateľovi zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom trest má vyjadriť aj morálne odsúdenia páchateľa spoločnosťou, ako aj zo všetkých relevantných kritérií upravených v § 34 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Nakoľko horná hranica stíhaného trestného činu prevyšovala osem rokov, bolo povinnosťou súdu podľa § 34 ods. 6 Trestného zákona uložiť obžalovanému trest odňatia slobody.
Pri stanovení výmery trestu súd vychádzal zo zákonnej trestnej sadzby upravenej v § 173 ods. 4 Trestného zákona, ktorá je v rozmedzí 8 až 20 rokov, pričom súd okrem kritérií pre ukladanie trestov v zmysle § 34 ods. 4 Trestného zákona posudzoval aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný pomer medzi nimi (§ 38 ods. 2 Trestného zákona). Súd u obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Pri určení výmery trestu bral súd do úvahy aj priznanie a oľutovanie skutku obžalovaným, rovnako tak aj jeho vyhlásenie o vine, ako aj oľutovanie skutku v záverečnej reči a aj jeho prísľub k vedeniu riadneho života. Rovnako tak súd prihliadol na pomery obžalovaného, ktorý po spáchaní skutku viedol riadny život, žije v partnerskom vzťahu, z ktorého sa narodilo dieťa. Vzhľadom na tieto skutočnosti, ako aj nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa, ktorý vyplýva zo záverov lekárskej správy prečítanej na hlavnom pojednávaní, mal súd za
to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a preto postupoval podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona a uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom v zmysle § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona súd nemohol ukladať trest odňatia slobody kratší ako 2 roky. V tejto súvislosti súd poukazuje predovšetkým na to, že aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1, resp. § 39 ods. 5 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu nie je automatická. Teda skutočnosť, že sa páchateľ prizná a svoj skutok oľutuje, neznamená pre súd povinnosť znižovať trest o 1/3 pod zákonom stanovenú spodnú hranicu trestnej sadzby, rovnako tak, ani zistenie pomerov páchateľa, ktoré umožňujú zníženie trestnej sadzby pod dolnú hranicu, nezmenená to, že súd musí takto postupovať a ukladať znížený trest. Práve naopak, je na úvahe súdu, či bude v konkrétnej veci aplikovať ustanovenia Trestného zákona umožňujúce mimoriadne zníženie trestu, pričom súd musí vziať do úvahy aj závažnosť trestnej činnosti ako aj účel trestu, ktorý má pôsobiť nie len represívne ale aj preventívne. Skutočnosť, že sa obžalovaný k spáchaniu skutku priznal a že vzhľadom na jeho pomery mal súd za to, že by použitie zákonom stanovenej trestnej sadzby bolo preňho neprimerane prísne, viedla súd k tomu, že uložil obžalovanému trest pod spodnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby. Podľa názoru súdu aj to, že obžalovaný sa po spáchaní skutku snažil viesť riadny život, nakoľko zo žiadnych vykonaných dôkazov nevyplynulo, že by bol po spáchaní skutku trestne stíhaný, ani takéto dôkazy neboli navrhnuté, to že si založil rodinu, pričom jeho dieťa trpí bližšie nešpecifikovanou genetickou poruchou, ktorá má vplyv na bežný život dieťaťa a rodiny, viedli súd k záveru, že u obžalovaného je možné mimoriadne znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Na druhej strane bol však súd povinný prihliadať aj na závažnosť trestného činu a tiež na správanie obžalovaného počas trestného konania. Je nepochybné, že drogová trestná činnosť patrí medzi najzávažnejšiu trestnú činnosť. Je potrebné si uvedomiť, že obchodovanie s drogami má veľmi negatívny vplyv na celú spoločnosť, nakoľko drogy sa stávajú dostupnými pre široký okruh osôb a ich užívanie má negatívny vplyv nie len na samotného užívateľa ale aj jeho okolie a rodinu. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaný obchodoval s kokaínom o hmotnosti 1 kg, teda vo veľkom množstve. Súd tiež uvádza, že obžalovaný sa niekoľko rokov vyhýbal trestnému konaniu a to skrývaním sa v zahraničí, pričom si vytvoril aj falošnú identitu. Verbalizované prejavy obžalovaného na hlavnom pojednávaní, že je rád, že sa skončil jeho život na úteku a že sa chcel niekoľko krát sám prihlásiť na polícii, súd nepovažoval za dôveryhodné. Obžalovaný mal niekoľko rokov možnosť dobrovoľne sa vydať do rúk spravodlivosti, avšak takto nekonal a naďalej žil pod falošnou identitou. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa súd nemohol stotožniť s návrhom obhajoby na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, ktorý by bol vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj s ohľadom na osobu obžalovaného naopak neprimerane mierny a dostatočne nezohľadňujúci všetky okolnosti potrebné na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa. Práve závažnosť skutku - obchodovanie s veľkým množstvom omamných látok je tak zásadná, že na obžalovaného je podľa názoru súdu potrebné pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody, ktorý bude pôsobiť nie len represívne voči obžalovanému ale aj preventívne voči potenciálnym páchateľom drogovej trestnej činnosti. Pri ukladaní druhu a výmery trestu súd bral do úvahy aj relatívne mladý vek obžalovaného, ktorý sa dopustil skutku vo veku 19 rokov, avšak nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú vyspelosť. Rovnako tak jeho dovtedajší spôsob života nie je možné vyhodnotiť ako bezúhonný, nakoľko bol pred spáchaním skutku postihnutý za priestupok - drobnú krádež a v jednom prípade bolo voči nemu podmienečne zastavené trestné stíhanie a to taktiež pre krádež. Trestné konanie síce trvalo dlhšiu dobu, to však bolo zapríčinené samotným obžalovaným, ktorý sa niekoľko rokov vyhýbal trestnému stíhaniu. Súd taktiež prihliadal na to, že išlo o plánovanú trestnú činnosť, vopred uváženú, ktorá vyžadovala istú mieru spolupráce, pričom obžalovaný sa snažil aj aj získal majetkový prospech a to v podobe samotnej drogy ako aj bližšie neustálenej finančnej sumy. Nešlo teda o náhly skrat v správaní obžalovaného ale o vopred uvážené úmyselné konanie a teda aj z týchto dôvodov, bolo podľa názoru súdu potrebné na obžalovaného pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody.
Pri zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu, súd postupoval podľa § 48 ods. 2 pís. a) Trestného zákona a zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Pričom v ústave s minimálnym stupňom stráženia bude lepšie zabezpečená jeho náprava, rovnako tak bude daná možnosť návštev rodiny, čo môže mať pozitívny vplyv na prevýchovu obžalovaného.
Vyššie uvedené skutočnosti z hľadiska posúdenia osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy svedčia pre záver, že uložený trest je zákonný, adekvátny a plniaci svoj účel. Súdom uložený výrazne znížený
nepodmienečný trest odňatia slobody zohľadňuje všetky zásady pre ukladanie trestov, pričom súd považuje takýto trest za dostatočný na ochranu spoločnosti a individualizovaný na osobu obžalovaného tak, aby zabezpečil jeho následnú nápravu a odradil ostatných od páchania trestnej činnosti. Zo všetkých naznačených hľadísk súd uložený trest hodnotí za dôvodný, adekvátny a spravodlivý.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Mestský súd Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré sa tohto práva výslovne vzdali.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.