Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-23-2025.pdf
PDF · 95.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B2-22Cb/131/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu MONT ELEKTRO, a.s., Kremnička 47/A, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 031 178, práv. zast. Lion Law Partners s.r.o., Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 862 461, proti žalovanému Uni Light Bratislava, s.r.o., Drieňová 1/C, 821 01 Bratislava, IČO: 35 907 339, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Matúš Meheš s. r. o., Nevädzova 6C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 855 430, o zaplatenie 5.760,-EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-22Cb/131/2022-148 zo dňa 28.10.2024, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-22Cb/131/2022 - 148 zo dňa 28.10.2024 p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom žalobu žalobcu zamietol a druhým výrokom žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.5.2022 domáhal zaplatenia žalovanej sumy a zákonných úrokov z omeškania titulom neuhradenia faktúr za servisné práce v celkovej sume 5.760,- EUR v zmysle kúpnej zmluvy E 2017/01/P uzavretej dňa 28.6.2017, predmetom ktorej bola kúpa svietidiel na stavbu „OZC Eperia Prešov“. V zmysle čl. 3.4. kúpnej zmluvy žalobca ako kupujúci vystavil žalovanému ako predávajúcemu viaceré faktúry za výkon servisných prác spojených s reklamáciami. Napriek výzvam zo strany žalobcu žalovaný sporné faktúry neuhradil.
3. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v odpore proti platobnému rozkazu považoval žalobcom uplatnený nárok za nedôvodný, nepreukázaný a nesprávne vyčíslený. Uviedol, že sa uzatvorením kúpnej zmluvy nikdy nezaviazal na výkon servisných prác v prospech žalobcu a nikdy ani nebol odberateľom/ objednávateľom servisných prác. Namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu a argumentoval tým, že žalobca bol odberateľom/ objednávateľom servisných prác, ktoré pre žalobcu vykonala spoločnosť ELKO s.r.o. Namietol aj nesprávne vyčíslený rozsah poskytnutých servisných prác, ktoré žalobca vyúčtoval faktúrami č. 2019091, č. 2019132, č. 2020170, č. 2020198, č. 2021209 a č. 2022007. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca si nesprávne uplatnil výšku odplaty za servisné práce a poukázal na faktúru č. 2020170, na základe ktorej bol vyfakturovaný servisný zásah 6 osôb (servisných technikov) v rozsahu 8 hodín x 15,- EUR/hod. v celkovej sume 720,- EUR, avšak podľa žalovaného správne malo byť vyfakturovaných 8 hodín x 15,- EUR/hod. v celkovej sume 120,- EUR. Vychádzal z Článku 3 bod 3.4.
kúpnej zmluvy, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli na účtovaní servisných prác spojených s reklamáciou v sume 15,- EUR/hod. bez ohľadu na počet servisných technikov, ktorí vykonávali servisné práce.
4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je podaná dôvodne. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca v tomto spore neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že ním fakturované servisné práce v celkovej sume 5.760,-EUR boli skutočne vykonané v žalobcom tvrdenom rozsahu počtu hodín a počte pracovníkov, ktorí sa podieľali na výkone daných servisných prác. Žalobca predložil len kúpnu zmluvu zo dňa 28.6.2017 na dodanie svietidiel, odovzdávací - preberací protokol viažuci sa k tejto zmluve, jednotlivé faktúry, emailovú a listovú komunikáciu týkajúcu sa reklamácie svietidiel, ktoré však relevantne nepreukazujú ani rozsah vykonaných servisných prác, ani počet pracovníkov, ktorí ich vykonali. Tieto skutočnosti neboli preukázané ani výsluchom svedka p. Š.R. na pojednávaní dňa 20.3.2024. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na vykonanie ďalšieho dokazovania prostredníctvom výsluchu svedka p. Q. a doložením listinných dôkazov o rozsahu vykonaných prác, súd naňho neprihliadol, nakoľko nebol podaný včas, pričom žalobcovi nič nebránilo podať ho skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Žalovaný od svojho prvého vyjadrenia k žalobe namietal nepreukázanie rozsahu a množstva fakturovaných servisných prác, a teda žalobca mal dosť príležitostí na predloženie návrhu na vykonanie potrebného dokazovania vo veci. Súd prvej inštancie zároveň ustálil (bod 9. odôvodnenia), že uhradenie obdobnej faktúry č. 2018134 v sume 355,- EUR žalovaným nemožno považovať za uznanie celého záväzku, ktorý je predmetom konania, nakoľko to bez ďalšieho zo samotnej úhrady nijak nevyplýva. Žalovaný spochybňoval uplatnený nárok žalobcu už pred začatím tohto konania a výslovne uviedol, že úhrada tejto jednej faktúry bola prejavom jeho dobrej vôle za účelom odstránenia nepríjemností vzniknutých v súvislosti s prebiehajúcou reklamáciou tovaru v rozhodnom čase.
5. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie nepovažoval nárok žalobcu v sume 5.760,-EUR za dôvodný, a preto ho nepriznal.
6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil v súlade s § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) C.s.p. a uviedol, že rozhodnutie považuje za prekvapivé, nepredvídateľné, arbitrárne a nedostatočne odôvodnené. Podľa právneho názoru žalobcu súd v bodoch 8. a 9. odôvodnenia rozsudku neposkytol presvedčivú odpoveď na konkurujúce verzie strán sporu v kľúčovej skutkovej otázke - vzájomne sporného a protichodného výkladu čl. 3.4. kúpnej zmluvy zo dňa 28.6.2017 vo variante, či ide o tzv. osobohodinu alebo o fixnú sadzbu bez ohľadu na skutočný rozsah vykonaných servisných prác nezohľadňujúci počet pracovníkov a počet vykonaných hodín. Nestotožnil sa s obranou žalovaného, ktorý v podstate predkladal len vlastné výkladové verzie čl. 3.4. kúpnej zmluvy koncentrované prioritne do nelogickej a nezmyselnej argumentácie o chýbajúcej pasívnej vecnej legitimácii. Vplyvom prekvapivo nepredvídateľného zamietnutia dôkazného návrhu a následného vy/hodnotenia kľúčovej skutkovej otázky, zodpovedanie ktorej bolo závislé na vykonaní zamietnutého dokazovania bol žalobca ukrátený akokoľvek sa k nej vyjadriť. Zdôraznil, že v predsúdnej komunikácie strán sporu bolo zrejmé, že žalovaný namietal predovšetkým zodpovednosť za vady, spochybňujúc tým súčasne právny titul a svoju pasívnu vecnú legitimáciu (zmätočne namietal, že si servisné práce neobjednal, hoci to vôbec vzhľadom na bod 3.4. kúpnej zmluvy nebolo vôbec potrebné). V takejto verzii obrany žalovaný kontinuálne pokračoval v odpore zo dňa 1.6.2022, ktorú následne opustil a v celom ďalšom konaní ju doplnil a koncentroval „čo do dôvodu a výšky“ s poukazom na sporný výklad bodu 3.4. kúpnej zmluvy. Na podklade predbežného posúdenia veci súdom na predbežnom prejednaní sporu dňa 13.2.2023, nebolo až do pojednávania dňa 28.10. 2024 sporné, že servisné práce boli vykonávané. Ako nedôvodná a nekorešpondujúca skutkovým okolnostiam vyznieva tiež argumentácia súdu v bode 8. odôvodnenia - vytýkajúca žalobcovi, že už v žalobe mohol predložiť dôkazy (výsluch svedka Q. + listinné dôkazy) na preukázanie skutočností, ktoré sa stali z pohľadu súdu spornými až na pojednávaní dňa 28.10.2024. Súdu prvej inštancie vyčítal, že nepostupoval obvyklým procesným postupom, keď na tomto pojednávaní súd prvej inštancie uviedol úplné nové (vo význame odlišné od predchádzajúceho) právne posúdenie o spornosti vykonaných prác vôbec. Žalobca mal možnosť po prvý krát sa dozvedieť o dôvodoch zamietajúceho rozhodnutia až z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, čo súčasne pre neho znamenalo absenciu možnosti akokoľvek sa k dôvodom vyjadriť a protiargumentovať. Žalobca takisto poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie aplikoval a interpretoval predovšetkým procesný predpis - ustanovenia § 151 ods. 1, 2, § 153, § 191, § 220 ods. 2 C.s.p., ktoré nesprávne vyložil. Žalobca
v záverečnej časti odvolania navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovaný v reakcii na obsah odvolania uviedol, že žalobca opomenul skutočnosť, že to bol práve on, ktorý na pojednávaní konanom dňa 20.3.2024 upustil od vykonania ďalšieho dokazovania (listinami preukazujúcimi jeho nárok), ako aj od vykonania výsluchu svedka pána Q., ktorého výsluch navrhol vykonať na pojednávaní konanom dňa 13.2.2023. Ďalej zdôraznil, že žalobca bol už na pojednávaní konanom dňa 13.2.2023 vyzvaný, aby špecifikoval a preukázal jeho nárok, ktorý bol počas celého trvania sporu rozporovaný zo strany žalovaného. Uvedené však žalobca nevyužil a nepreukázal tak svoj nárok. Žalovaný sa stotožnil so záverom súdu, ktorý vyplynul z riadne vykonaného dokazovania, že zo žiadneho listinného dôkazu predloženého žalobcom nevyplýva, a teda žalobca nepreukázal, že ním fakturované servisné práce v celkovej sume 5.760,-EUR boli skutočne vykonané v žalobcom tvrdenom rozsahu (dĺžke) a prostredníctvom tvrdeného množstva pracovníkov.
8. Žalobca vo svojej odvolacej replike zotrval na svojich argumentoch v podanom odvolaní a uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení ničím nespochybnil dôvodnosť jeho odvolacích dôvodov.
9. Žalovaný vo svojej odvolacej duplike sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu a v celom rozsahu zotrval na všetkých svojich tvrdeniach uvedených v ostatných podaniach a ústnych prednesoch uskutočnených na nariadených súdnych pojednávaniach.
10. Žalobca v opakovanej odvolacej replike a žalovaný v rámci svojej opakovanej odvolacej duplike plne zotrvali na svojich odvolacích argumentáciách.
11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 4.8.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
12. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14 . Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 28.6.2017 strany sporu uzatvorili medzi sebou kúpnu zmluvu podľa ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, kde žalobca bol kupujúcim tovaru (svietidiel vrátane príslušenstva podľa odsúhlasenej cenovej ponuky) dodaného na stavbu „OZC Eperia Prešov“, a žalovaný bol predávajúcim. V písomnej kúpnej zmluve sa sporové strany dohodli na kúpnej cene za tovar v sume 57.076,04EUR bez DPH a v článku 3. bod 3.4. posledná veta kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že po dobu platnosti záruky (5 rokov) budú servisné práce spojené s reklamáciou účtované v sume 15,- EUR/hod. bez DPH. Existenciu kúpnej zmluvy súd prvej inštancie nepovažoval za spornú. Medzi stranami nebolo sporné riadne a včasné dodanie predmetu kúpnej zmluvy a ani zaplatenie dojednanej kúpnej ceny. Spornou nebola ani skutočnosť, že počas záruky žalobca uplatnil u žalovaného viackrát reklamáciu na nefunkčnosť dodaných svietidiel, a žalovaný vymenil vadný tovar za nový. Žalobca realizoval výmenu reklamovaných svietidiel a s odkazom na čl. 3. ods. 3.4. kúpnej zmluvy fakturoval žalovanému servisné práce spojené s reklamáciou nefunkčných svietidiel (demontáž
a montáž); na tomto základe dňa 19.2.2019 uhradil žalovaný žalobcovi faktúru č. 2018134 v sume 355,-EUR (prvá uplatnená reklamácia). Žalovaný na základe technickej analýzy výrobcu tovaru zo dňa 27.1.2020 v spojení s výsledkom technickej analýzy zo dňa 18.2.2020 sa bránil, že žalobcom uplatnené vady tovaru boli podrobené dôkladnému odbornému posúdeniu a boli vyhodnotené ako nedôvodné (tovar disponoval požadovanou akosťou v zmysle kúpnej zmluvy), nakoľko vady boli spôsobené výlučne neodbornou inštaláciou tovaru žalobcom (servisné práce pre žalobcu vykonala spoločnosť ELKO s.r.o.), a preto pôvodný tovar bol zaslaný späť žalobcovi. Súd prvej inštancie považoval za sporné vykonanie servisných prác, v akom rozsahu boli vykonané, a posúdenie odmeny za servisné práce počet hodín a počet osôb, ktoré ich vykonali.
15. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý správne na základe vykonaných dôkazov ustálil a v bode 8. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podrobne zdôvodnil, že žalobca nepreukázal dôvodnosť nároku na zaplatenie odplaty za servisné práce spojené s reklamáciou tovaru podľa kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca nepreukázal ním vykonané a fakturované servisné práce (ktoré fakturoval v celkovej sume 5.760,- EUR) skutočne vykonal v tvrdenom rozsahu (počet hodín) a prostredníctvom tvrdeného počtu servisných technikov. Svedok D. Š. (projektový manažér žalobcu) na pojednávaní dňa 20.3.2024 okrem iného uviedol, že počet servisných technikov žalovaný neodsúhlasoval a ani mu zo strany žalobcu tieto údaje neboli oznamované. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé zmeniť skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
16. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces je potrebné uviesť, že jeho obsah je pomerne široký. O porušenie práva na spravodlivý proces pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Odvolací súd takéto pochybenie zo strany súdu prvej inštancie nezistil.
17. Vo všeobecnosti uvádza odvolací súd, že v zmysle § 153 C.s.p. (sudcovská koncentrácia konania) strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania, sú prostriedky procesného úkonu a procesnej obrany (§149). Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v Čl. 8 C.s.p. tak, že strany sporu sú povinné vykonať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti. Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (Čl. 5 C.s.p.). Účelom a zmyslom koncentrácie konania je prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie vrátane rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Je plne v diskrečnej právomoci súdu, či omeškaný procesný úkon strany ospravedlnení alebo nie. Nie je napríklad želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, v prípade porušenia povinnosti môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2 a 3 C.s.p., prípadne aj iné právne následky. Podobné závery sú prijaté napr. uznesením ÚS SR, č. k. I. ÚS 33/2021 z 26.1.2021, II. ÚS 530/2018 z 15.11.2018. Podľa názoru odvolacieho súdu postupoval súd prvej inštancie v súlade s § 153 C.s.p. a zákonným spôsobom uplatnil sudcovskú koncentráciu konania.
18. Čo sa týka ust. čl. 3. ods. 3.4. kúpnej zmluvy je odvolací súd toho názoru, že uvedené ust. je potrebné vykladať tak, že vzhľadom na absenciu podrobnejšej úpravy cit. ust., je zrejmé, že strany sa dohodli na účtovaní servisných prác spojených s reklamáciou v sume 15,- EUR/hod. bez ohľadu na počet servisných technikov, ktorí vykonávali servisné práce. Iný výklad predmetného ustanovenia nie je dôvodný. Uvedený výklad sporného ust. však nemá, podľa názoru odvolacieho súdu, vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože žaloba bola zamietnutá z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu.
19. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).
20. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).