Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-3CbZm/1083/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej N. K., Q.. XX.XX.XXXX, U. Š. Č.. XXX, XXX XX K. S., o zaplatenie 20.534,40 EUR s príslušenstvom a odmeny zo zmenky, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. -88 zo dňa 25.11.2021 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu proti výroku I. rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. -88 zo dňa 25.11.2021 odmieta.

II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovanej proti výroku I. rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. -88 zo dňa 25.11.2021 v časti, ktorým súd povolil žalovanej dlžnú sumu splácať splátkach po 120,- EUR mesačne, splatných vždy k 14.dňu v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie so zaplatením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, odmieta.

III. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k3CbZm/1083/2015-88 zo dňa 25.11.2021 v napadnutom výroku II. potvrdzuje.

IV. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -88 zo dňa 25.11.2021 v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania mení tak, že žalovanej priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 61,06 %.

V. Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 4.000 Eur, spolu so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 4.000 Eur od 8.9.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 13,33 Eur a to v splátkach po 120 Eur mesačne splatných vždy k 14.dňu v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie so zaplatením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, druhým výrokom vo zvyšku žalobu zamietol, tretím výrokom priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania 100 % a štvrtým výrokom rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 7. 10. 2015 sa žalobca domáhal, aby súd zmenkovým platobným rozkazom zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 20.534,40 Eur s 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 20.534,40 eur od 08.09.2015 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 68,45 eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je majiteľom vlastnej zmenky, vystavenej žalovanou dňa 28.05.2015 znejúcej na zmenkovú sumu 20.534,40Eur, splatnej dňa 7.9.2015, platobným miestom je Bratislava. V doplnení žaloby uviedol, že dňa 28.05.2015 uzavrel so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere č. 221412, na základe ktorej poskytol dlžníkovi úver 13.248 Eur. Dlžník sa za poskytnutie úveru zaviazal zaplatiť mu odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 9 248 Eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru za celú dobu poskytnutia úveru. Zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia úveru a bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka na poskytnutie úveru. Dlžník bol povinný istinu úveru uhradiť v 48 mesačných splátkach po 276 Eur. Vzhľadom na omeškanie s úhradou splátky sa dňa 02.08.2015 stal splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy, t.j. nesplatená istina úveru 13 248 Eur a vznikol žalobcovi nárok na zmluvné pokuty vo výške 7 286,40 Eur. Zmenková suma pozostávala z neuhradenej časti istiny úveru vo výške 13 910,40 Eur a zo zmluvných sankcií vo výške 662,40 Eur (za omeškanie splátky č.1) a vo výške 6624 Eur (za omeškanie s úhradou zosplatneného úveru). Žalobca vzal žalobu späť v zmenkovej sume 6 624 Eur s časťou príslušenstva (6% ročného úroku z 6 624 Eur od 08.09.2015 do zaplatenia) a v zmenkovej odmene 22,08 Eur, a to z dôvodu, že sa rozhodol netrvať na zaplatení zmenkovej sumy 6 624 Eur zodpovedajúcej zmluvným sankciám.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že počnúc od 1. júla 2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov , (). Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Nakoľko v zmysle sa podľa doterajších predpisov dokončia len konania o zmenkovom platobnom rozkaze (t. j. konania v rozsahu vyplývajúcom z v spojení s ustanovením prvej vety ), použije na toto konanie už .

4. Konajúci súd uznesením č. k. -26 z 16.06.2016 zastavil konanie v časti zmenkovej sumy 6.624 Eur, v časti 6%-ného ročného úroku zo zmenkovej sumy 6624 Eur od 08.09.2015 do zaplatenia a v časti zmenkovej odmeny vo výške 22,08 Eur. Zároveň súd pripustil zmenu petitu nasledovne: „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zmenkovú sumu vo výške 13.910,40 Eur, úrok vo výške 6,00% ročne zo zmenkovej sumy 13.910,40 Eur od 08.09.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 46,37 Eur, nahradiť mu trovy konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 908,48 Eur.“

5. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila, že nemôže uhradiť žalovanú sumu, lebo poberá len rodinné prídavky, invalidný a sirotský dôchodok v sume 273,76 Eur. Požiadala povoliť jej splátky po 100 Eur mesačne. Zároveň súdu preukázala rozhodnutím Sociálnej poisťovne, že poberá invalidný dôchodok 162,80 Eur a sirotský dôchodok 51,20 Eur. Pred dožiadaným súdom uviedla, že jej konkrétne X. F. z Profi Creditu (spolu s jeho dcérou N. F.) ponúkol pôžičku a vravel, že všetko okolo toho vybaví. S účtom mala okrem nej disponovať aj osoba menom X. F.. Žalovaná si je vedomá, že žalobcovi dlží, ale nevie, koľko peňazí si na ňu (jej meno) menovaní zobrali. Zároveň požiadala o povolenie splátok po 40 Eur mesačne, vždy k 14. dňu v mesiaci z dôvodu, lebo vtedy dostáva dôchodok. Návrh na splátky odôvodnila svojimi osobnými pomermi, má 4 maloleté deti a tiež má chorého muža.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že z prvopisu zmenky zistil, že sa žalovaná, podnikajúca pod obchodným menom N. K., Y. J. R. F. XXX, XXX XX F., Z.: XX XXX XXX zaviazala zaplatiť na rad žalobcu dňa 07.09.2015 v Bratislave na konkrétnej adrese „ČSOB, a.s., zahraničná pobočka v SR, pobočka Námestie SNP č. 29, Bratislava) zmenkovú sumu 20.534,40 Eur, bez protestu. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. zmenkového zákona). Z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere č. 221412-23176 z 28.5.2015 vyplýva, že žalovaná uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba oprávnená na podnikanie (t.j. živnostník). V bode 5. Zabezpečenie, 5.2. je uvedené, že dlžník podpisom na zmluve potvrdzuje, že v deň podpisu zmluvy vystavil a odovzdal veriteľovi jednu vlastnú blankozmenku, v ktorej texte nie sú uvedené údaje: suma zmenky, údaj splatnosti zmenky, a že

zmenka je vystavená na rad veriteľa. V bode 5.3. je určené, že v prípade omeškania dlžníka s platením peňažného záväzku je veriteľ oprávnený vyplniť na blankozmenke chýbajúce údaje a domáhať sa na základe zmenky uspokojenia pohľadávok. V bode 9. Započítanie, 9.1. je uvedený text, že „zmluvné strany sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok vyplývajúcich z tejto zmluvy ku dňu poskytnutia úveru“ a to pohľadávky dlžníka 13 248 Eur (suma uvedená v bode 1.1) oproti pohľadávke veriteľa 9 248 Eur (uvedená v bode 4.1.) s tým, že rozdiel bude ku dňu poskytnutia úveru uhradený veriteľom na účet dlžníka. Žalovanej bola reálne vyplatená suma 4.000 Eur a reálne nebola žalovanou splatená žiadna suma. Na karte je uvedený dátum žiadosti 27.5.2015 a „nominálna“ výška pôžičky 13.248 Eur.

7. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané, že zaviazanosť žalovanej zmenkou nevznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Kauzálnym vzťahom zmenky bola zmluva o revolvingovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na výkon podnikateľskej činnosti dlžníka. V žiadosti o poskytnutie úveru žalovaná uviedla účel čerpania úveru - profi. Na zmenke ako aj na žiadosti o poskytnutie úveru je žalovaná označená nie len údajmi identifikujúcimi ju ako podnikateľku, ale aj rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Táto skutočnosť však sama osebe nie je ešte dôkazom o spotrebiteľskom charaktere úveru. Uvedeniu rodného čísla žalovanej nie je možné pripisovať iný zmysel, než zo zmenky vyplýva, t.j. náležité individualizovanie osoby, ktorá zmenku vystavila. Identifikačné číslo fyzickej osoby podnikateľa nie je za každých okolností stabilným identifikátorom, nakoľko po ukončení podnikania môžu vzniknúť problémy stotožniť podnikateľa s konkrétnou fyzickou osobou. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo zaplatenie zmenkovej sumy 13.910,40 Eur, úrok vo výške 6,00% ročne zo zmenkovej sumy 13.910,40 Eur od 08.09.2015 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 46,37 Eur.

8. Konajúci súd ustálil, že vzťah strán sporu je obchodnoprávny a zmluvu o revolvingovom úvere uzavreli podľa a nasl. Obch. zák.. Pre obchodno-právne vzťahy platí princíp zmluvnej voľnosti. Ustanovenia o záväzkových vzťahoch majú dispozitívnu povahu a účastníci zmluvného vzťahu sa od nich môžu odchýliť, pokiaľ z Obch. zák. nevyplýva opak. Účastníci zmluvy sa mohli odchýliť od úpravy uvedenej v Obch. zák. a dojednať si, že sa úroky stávajú splatnými ku dňu poskytnutia peňažných prostriedkov a budú zaplatené započítaním. Napriek tomu dospel súd prvej inštancie k záveru, že účelom tohto dojednania bolo obísť zákon. V dôsledku započítania úroku ku dňu poskytnutia úveru žalobca reálne poskytol žalovanej peňažné prostriedky len vo výške 4.000 Eur. Dôvody takejto konštrukcie sú zjavné: ročný úrok 9.248 Eur z úveru 13. 248 Eur pri dobe splácania 48 mesiacov predstavuje viac ako 50 %, ale z úveru 4.000 Eur, ktorý bol reálne vyplatený žalovanej, už takýto úrok predstavuje viac ako 100 % ročne pri dobe splácanie 48 mesiacov, teda viacnásobne prevyšuje obvyklé úroky požadované bankami za úvery. Takýto úrok je nedovolený, zvykne sa označovať tiež ako úžernícky a sankcionovaný je neplatnosťou jeho dojednania. Súd prvej inštancie uviedol, že je pravdou, že právne predpisy neurčujú, do akej výšky je možné dohodnúť úroky pri zmluve o úvere. Z tejto skutočnosti však nemožno vyvodiť, že by výška úrokov závisela iba na dohode účastníkov zmluvy a nepodliehala by žiadnym obmedzeniam. Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky, dohodnuté pri peňažnej pôžičke, resp. úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomnými vzťahmi medzi ľuďmi. Konajúci súd zdôraznil, že žalobca si bol vedomý, že výška dojednaného úveru nezodpovedá jeho reálnej hodnote, keďže sám v zmluvy zaviedol pojem „nominálna výška úveru“, ktorá má byť základom pre výpočet zmluvných pokút. Takto to vyplýva zo súdnej praxe aj z iných obdobných zmlúv dokladaných k iným žalobám. Na jednej strane žalobca znížil svoje obchodné riziko tým, že dlžníkovi reálne prenechal len časť prisľúbených peňažných prostriedkov, na druhej strane zaťažil dlžníka záväzkami, ktoré sú neúmerné k reálnej výške poskytnutého úveru.

9. V odôvodnení súd prvej inštancie ďalej poukázal na reálne poskytnutú výšku úveru a na skutočnosť, že vzhľadom na okolnosti za akých bola uzatvorená zmluva a s poukazom na ustanovenie , ktoré zakazuje zneužitie práva, nemôže byť poskytnutá právna ochrana takému výkonu práva, ktorý odporuje poctivému obchodnému styku. Na základe týchto skutkových tvrdení súd posúdil dojednanie o zmluvnej odmene ako zneužitie práva, resp. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a teda nepožíva právnu ochranu. Keďže zmenková suma predstavuje okrem zmluvných pokút aj nesplatenú istinu úveru, do ktorej bola zahrnutá aj výška zmluvnej odmeny, súd mal za to, že uplatňovanie zmenkového nároku zodpovedajúceho výške takto dohodnutej odmeny nepožíva právnu ochranu. Žalobca má tak nárok na zmenkovú sumu len vo výške nesplatenej istiny úveru, ktorý bol skutočne žalovanej poskytnutý, teda bez nároku na zmluvnú odmenu. Žalovanej bola reálne vyplatená suma 4.000 Eur, ostávalo jej teda uhradiť sumu 4.000 Eur predstavujúcu

nesplatenú istinu úveru, preto súd v tejto časti žalobe aj vyhovel. Žalovaná na jednej strane žiadala o splátky, na druhej strane tvrdila, že poskytovateľ úveru jej úver neposkytol. Žalovaná nepredložila ani len výpis z jej účtu k dňu 29.5.2015, kedy jej mal byť úver poskytnutý, preto súd dospel k záveru že suma uvedená v karte klienta 4.000 Eur bola zaslaná na účet, ktorý bol žalovanou uvedený v žiadosti aj v samotnej zmluve. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno vo svojom tvrdení a práve svojou žiadosťou o splátky si súd ustálil, že suma 4.000 Eur jej poskytnutá musela byť.

10. K žiadosti žalovanej o možnosť splácania dlhu v splátkach súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná žiadala povoliť jej splátky najprv po 100 Eur mesačne, pri výsluchu na dožiadanom súde po 40 Eur mesačne a to vždy k 14.dňu v mesiaci, kedy poberá invalidný dôchodok 185,20 Eur. Vzhľadom na osobné pomery žalovanej súd vyhodnotil jej žiadosť o povolenie splátok za dôvodnú a povolil jej splátky najviac na dobu 36 mesiacov po 120 Eur (4.000:36 mes = 111,11, zaokrúhlene 120 Eur) a to vždy k 14. dňu v mesiaci. Nakoľko súd priznal žalobcovi právo len na zaplatenie zmenkovej sumy 4.000 Eur, vypočítal zmenkovú odmenu z predmetnej sumy a 1/3 z 1 = z 4.000 Eur, čo predstavuje sumu 13,33 Eur, na ktorú zaviazal žalovanú. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s , pričom vychádzal z pomeru úspechu sporových strán. Žalobca žaloval po čiastočnom späťvzatí sumu 13.910,40 Eur s príslušenstvom, ale úspešným bol len v sume 4.000 Eur s príslušenstvom, z čoho vyplýva, že v konaní bola úspešnejšou žalovaná, preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania 100 %.

11. Proti rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa ust. /l, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie. Odvolanie odôvodnil najmä tým, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie že účelom dojednania o započítaní bolo obísť zákon. Žalobca uviedol, že skutočným dôvodom započítania vzájomných pohľadávok bolo zabezpečenie efektívneho zaplatenia zmluvnej odmeny a eliminovanie podnikateľského rizika spojeného s možným neplnením záväzkov z pozície dlžníka. Takýto postup na strane žalobcu považuje žalobca za plne legitímny, zákonom dovolený a z podnikateľského hľadiska ho možno hodnotiť ako štandardný a účelný, pretože jeho zámerom je optimalizácia hospodárskeho výsledku. K argumentácii súdu prvej inštancie, že žalobca poskytol žalovanej reálne sumu 4.000 Eur, ktorú dal do pomeru so zmluvnou odmenou vo výške 9.248 Eur, v dôsledku čoho súd konštatoval záver o ročnom úroku viac ako 100% pri dobe splácania 48 mesiacov, žalobca uviedol, že s uvedeným tvrdením nesúhlasí. Žalobca zdôraznil, že v zmluve o revolvingovom úvere je v bode 1.1 jednoznačne definovaná výška poskytovaných peňažných prostriedkov (úveru) v sume 13.248,00 Eur. Zmluvne dohodnutá výška úveru je potom relevantná aj vo vzťahu k zmluvnej odmene na účely výpočtu ročného úroku a na túto skutočnosť nemá vplyv ani ustanovenie o započítaní pohľadávok podľa bodu 9.1 Zmluvy a následné vyplatenie sumy 4.000 Eur na účet žalovanej. Žalobca poukázal na štandardný vzorec výpočtu úrokovej sadzby, aplikovaný na pomery a údaje vyplývajúce z uzavretej zmluvy o úvere, nasledovne : 13248 = 4000 x (1+p/100%) A4 (pozn. znak A4 na konci zátvorky predstavuje štvrtú mocninu), kde 13.248 je budúca splatená hodnota v Eur, 4.000 je aktuálna hodnota v Eur, p/100 % je úroková sadzba anualizovaná (p.a.), 4 je počet rokov splácania úveru. Jednoduchou matematickou úpravou sa následne odvodí výsledok (hodnota úrokovej sadzby) p= 34,90 % (p.a.). Ročný úrok potom pri použití štandardného vzorca na výpočet úrokovej sadzby, aplikovaný na pomery a údaje vyplývajúce z uzavretej zmluvy o úvere správne predstavuje 34,90 %, ktorý nie je možné považovať za neprimeranú hodnotu (dokonca ani v oblasti spotrebiteľských vzťahov, pričom v prejednávanej veci ide o obchodnoprávny vzťah).V tejto súvislosti je potrebné prihliadať aj na to, že záväzok žalovanej splatiť úver bol dohodnutý až na dobu 48 mesiacov. Nemožno preto súhlasiť s konštatovaním, že ročný úrok v danom prípade je nedovolený a úžernícky. K samotnému úkonu započítania žalobca na doplnenie uviedol, že bez ohľadu na jeho existenciu to nemá vplyv na rozsah zmluvne dohodnutých záväzkov žalovanej, pretože bola povinná platiť žalobcovi výšku úveru (13.248,00 Eur) a úrok vo forme zmluvnej odmeny (9.248,00 Eur). Po započítaní bola povinnosť platiť dlh znížená len na výšku úveru, keďže zmluvná odmena bola započítaním zaplatená.

12. K tvrdeniu súdu o „nominálnej výške úveru“ uviedol, že podstatným je bod 1.1 Zmluvy, kde je ako „úver“ definovaná suma 13.248,00 Eur. Pojem „nominálna výška úveru“ je podporne použitý v článku 12 Zmluvy len ako technické označenie v záujme nesporného výkladu, vzhľadom na predchádzajúce ustanovenie o započítaní (bod 9.1 Zmluvy).V súvislosti s formou a výškou zmluvne dohodnutého úroku za poskytnutie úveru žalobca uviedol, že špecifickým znakom obchodnoprávnych záväzkových vzťahov je zmluvná voľnosť strán. Zmluvné strany si v prejednávanej veci dohodli úrok v podobe

zmluvnej odmeny - t.j. fixnej sadzby za poskytnutie úveru, čo bolo obsahom slobodne prejavenej vôle oboch zmluvných strán. Rovnako sa dohodli na tom, aká bude výška dohodnutých úrokov a kedy nastáva ich splatnosť. Zdôraznil, že dlžníkom zo zmluvy o úvere bol podnikateľ, ktorý ju uzatváral za určitým ekonomickým účelom a zámerom v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Možno teda dôvodne predpokladať, že si dostatočne zvážil výhody a riziká s tým spojené. Žalovaná sa po oboznámení s návrhom zmluvy o úvere a jeho posúdení rozhodla túto zmluvu dobrovoľne uzavrieť, hoci mala možnosť návrh pripomienkovať, event. ho odmietnuť a zmluvu neuzavrieť.

13. Žalobca zdôraznil, že úprava zmluvy o úvere v sa od úpravy zmluvy o pôžičke významne líši tým, že ustanovenie priznáva veriteľovi právo požadovať úroky aj vtedy, ak nie je ich výška v úverovej zmluve dojednaná alebo ak výška úrokov prevyšuje najvyššiu prípustnú hodnotu úrokov. Zakotvuje tiež (v poslednej vete) výslovne i riešenie situácie vzniknuté tým, že strany dojednajú v úverovej zmluve úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona. Zákon výslovne uvádza, že v prípade úrokov vyšších než sú podľa zákona alebo na základe zákona má dlžník povinnosť platiť úrok v najvyššie prípustnej výške. Žalobca nesúhlasí tiež s posúdením súdu prvej inštancie, že dojednanie o zmluvnej odmene je výkonom práva, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle ust. a teda nepožíva právnu ochranu. Je toho názoru, že podľa zásady poctivého obchodného styku možno aplikovať len na výkon práva a nie na právny úkon ako taký (v tomto prípade dojednanie o zmluvnej odmene). Žalobca si uplatnil svoje oprávnené nároky na základe platných právnych úkonov (zmluva o úvere, zmenka), a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Započítanie vzájomných pohľadávok je legitímnym úkonom a nie je možné na jeho základe vyvodzovať záver o neplatnosti dojednania o zmluvnej odmene (ktorú vo výške 34,90 % p.a. považuje žalobca za primeranú.

14. Proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj žalovaná. V odvolaní o.i. uviedla, že nevie celú čiastku zaplatiť. Nakoľko je matkou štyroch detí a nemá iný príjem okrem materskej, je ochotná splatiť svoj dlh po 30,- EUR mesačne. K odvolaniu žalobcu sa napriek výzve súdu prvej inštancie nevyjadrila.

15. K odvolaniu žalovanej sa žalobca nevyjadril.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 4.8.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu a žalovanej, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu proti rozsudku nie je možné vyhovieť a odvolanie žalovanej a odvolanie žalobcu proti výroku I. je potrebné odmietnuť.

17. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané po lehote.

18. Podľa proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

19. Podľa , odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

20. Z citovaných ustanovení vyplýva objektívna podmienka prípustnosti odvolania, ktorou je podanie odvolania v stanovenej lehote, ktorá je pätnásť dní, počítaných od doručenia rozhodnutia. Do lehoty na podanie odvolania sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej jej počiatok, ktorým je deň, kedy bol odvolateľovi doručený rovnopis písomného vyhotovenia rozhodnutia, t.j. rozsudku alebo uznesenia. Keďže ide o lehotu procesnú, nezapočítavajú sa do jej plynutia dni dopravy písomnosti na súd.

21. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu /č.l. 93/, žalovanej bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie doručený dňa 15.12.2021, lehota na podanie odvolania proti rozsudku začala žalovanej plynúť nasledujúcim dňom po jeho doručení, t.j. 16.12.2021 a jej posledným 15 dňom, kedy bolo možné podať

odvolanie včas, bol deň 30.12.2021 /štvrtok/. Žalovaná podala odvolanie na poštovú prepravu až dňa 21.4.2022 /č.l. 117/, t.j. po uplynutí lehoty na podanie odvolania, teda oneskorene. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie podala žalovaná oneskorene, odvolací súd toto odvolanie, ktoré posúdil podľa obsahu ako odvolanie proti výroku I. v súlade s odmietol bez toho, aby sa odvolaním vecne zaoberal.

22. K žalobcom napadnutému výroku I., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 4.000,- EUR, spolu so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 4.000,- EUR od 8.9.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 13,33 EUR a to v splátkach po 120,- EUR mesačne splatných vždy k 14.dňu v mesiaci s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie so zaplatením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, odvolací súd poukazuje na to, že subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení až 361 Podľa C.s.p, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. tak právo strany podať odvolanie výslovne obmedzuje tým spôsobom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Ako je zrejmé zo znenia výroku, neznie v neprospech žalobcu, teda žalobca nie je osobou oprávnenou podať voči rozsudku v tejto časti odvolanie. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené odvolanie žalobcu proti výroku I. ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 4.000 Eur, spolu so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 4.000,- EUR od 8.9.2015 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 13,33 EUR, odmietol podľa ako podané neoprávnenou osobou.

23. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

24. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Podľa sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26. Podľa , za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

27. Podľa , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

28. Podľa , výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

29. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa : ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

31. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo ( a ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ). Pokiaľ ide o skutkový stav veci v štádiu, v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na

základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s , a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku /výroku II./ a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

32. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva:

33. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcu, ktorý si uplatňoval na tom základe, že je majiteľom vlastnej zmenky vystavenej žalovanou dňa 28.05.2015 znejúcej na zmenkovú sumu 20.534,40 EUR, splatnej dňa 7.9.2015, s platobným miestom Bratislava. Kauzálnym vzťahom zmenky bola zmluva o revolvingovom úvere, ktorú žalobca uzatvoril so žalovanou ako podnikateľským subjektom. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že účastníci zmluvy sa môžu odchýliť od úpravy uvedenej v § 503 Obch. zák. a dojednať si, že sa úroky stávajú splatnými ku dňu poskytnutia peňažných prostriedkov a budú zaplatené započítaním, napriek tomu v prejednávanej veci účelom tohto dojednania bolo podľa súdu prvej inštancie obísť zákon, plne stotožňuje. Tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania v dôsledku započítania úroku vo forme zmluvnej odmeny ku dňu poskytnutia úveru /vo výške 9.248,- EUR/ žalobca reálne poskytol žalovanej peňažné prostriedky len vo výške 4.000,- EUR. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že ročný úrok 9.248,- EUR z úveru 13.248,- EUR pri dobe splácania 48 mesiacov predstavuje viac ako 50 %, ale z úveru 4.000,- EUR, ktorý bol reálne vyplatený žalovanej, predstavuje viac ako 100 % ročne pri dobe splácanie 48 mesiacov, teda viacnásobne prevyšuje obvyklé úroky požadované bankami za úvery a takýto úrok je potrebné hodnotiť ako neprimeraný a nedovolený, v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi, pričom je sankcionovaný neplatnosťou jeho dojednania.

34. Odvolací súd považuje odvolaciu námietku žalobcu, že v bode 1.1 Zmluvy o revolvingovom úvere je jednoznačne definovaná výška poskytovaných peňažných prostriedkov (úveru) v sume 13.248 EUR za nerelevantnú vo vzťahu ku skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie. Z bodu 1.1 zmluvy totiž nevyplýva výška žalobcom skutočne poskytnutého úveru. Zo žiadosti žalovanej o poskytnutie úveru vyplýva výška požadovaného úveru 4.000,- EUR a obsahom nedefinovaný údaj „nominálna hodnota úveru“ 13.248,- EUR. Zo žalobcom predloženého listinného dôkazu, a to Karty klienta /č. l. 51/ vyplýva poskytnutá suma úveru 4.000,- EUR. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ktoré vyplývajú z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie ,že žalobca poskytol žalovanej úver len vo výške 4.000,- EUR. Je nesprávne právne posúdenie žalobcu v prejednávanej veci, že žalovaná bola povinná platiť žalobcovi výšku úveru (13.248 EUR) a úrok vo forme zmluvnej odmeny (9.248,- EUR), v konaní nebolo preukázané, že žalovanej bol skutočne poskytnutý úver vo výške 13.248,- EUR a takýto záver ani nekorešponduje s listinnými dôkazmi predloženými samotným žalobcom a to Kartou klienta, z ktorej vyplýva poskytnutá suma úveru 4.000,- EUR a ani zo žiadosti žalovanej o úver, z ktorej vyplýva údaj „Poskytnutá čiastka (čiastka k výplate): 4.000“.

35. Odvolací súd vo vzťahu ku skutočne poskytnutej výške úveru preto ako dôvodnú neposúdil ani argumentáciu žalobcu, že pojem „nominálna výška úveru“ je len podporne použitý v článku 12 zmluvy len ako „technické označenie“ v záujme nesporného výkladu vzhľadom na predchádzajúce ustanovenie o započítaní (bod 9.1 Zmluvy). Pojem „nominálna výška úveru“ zmluva nepoužíva v žiadnom dojednaní, s výnimkou ustanovenia spôsobe určenia výšky zmluvnej pokuty v článku 12, avšak bez uvedenia, čo tvorí obsah pojmu „nominálna výška úveru“. Odvolací súd tu poukazuje na , ktorého z vyplýva, že ak je sporný obsah právneho úkonu, tento treba interpretovať podľa zmyslu použitých slov s osobitným zreteľom na vôľu konajúceho za predpokladu, že táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. V obchodno-záväzkových vzťahoch ustanovenie upravuje spôsob vkladu nejednoznačných výrazov tak, že prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila, teda neurčitosť pojmu „nominálna výška úveru“ 13.248,- EUR je potrebné vykladať na ťarchu žalobcu, ktorý všetky zmluvnú dokumentáciu, vrátane žiadosti o úver na predtlači vypracoval a žalovanej predložil.

36. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že v prípade, ak sa dôvod neplatnosti týka len časti právneho úkonu, je neplatná len táto jeho časť (§ 41 O <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/ >bčianskeho zákonníka). Podmienkou je iba to, že po oddelení neplatnej časti musí zvyšok právneho úkonu sám o sebe právne obstáť a zostať tak v platnosti. Pokiaľ ide o neplatnosť právneho úkonu, súd túto skúma ex offo, a to aj v prípade neplatnosti čiastočnej. Súd prvej inštancie správne prihliadol na čiastočnú neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere a to v časti dojednania o zmluvnej odmene / úroku z úveru/ ako aj vzájomnom započítaní pohľadávok, ktoré posúdil ako v rozpore s poctivým obchodným stykom podľa § 265 Obch. zák. a dobrými mravmi /§ 3 Obč. zák./ so záverom o neplatnosti ich dojednania.

37. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vo výroku II. podľa potvrdil.

38. K súvisiacemu výroku III. o trovách konania napadnutého rozsudku, proti ktorému žalobca tiež podal odvolanie, odvolací súd uvádza, že bolo potrebné napadnutý výrok III. zmeniť. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania 100%. V odôvodnení uviedol, že žalobca bol úspešný len v sume 4.000,- EUR s príslušenstvom, z čoho vyplýva, že v konaní bola úspešnejšou žalovaná, preto jej priznal plnú náhradu trov konania 100 %. S argumentáciou súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje a má za to, že pri nároku na náhradu trov konania mal súd prvej inštancie uplatniť ust. a a náhradu trov konania pri zohľadnení pomeru úspechu a procesného zavinenia žalobcu pri zastavení konania v časti 6.624,- EUR rozdeliť podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaná suma bola vo výške 20.534,40 EUR. Odvolací súd tu zdôrazňuje, že súd prvej inštancie nezohľadnil späťvzatie žaloby žalobcom v časti o 6,624,- EUR, pričom toto späťvzatie nebolo zavinené správaním žalovanej. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi istinu vo výške 4.000,- EUR, pričom jeho úspech pri trovách konania nezohľadnil. Žalobca bol teda v konaní úspešný v priznanej sume 4.000,- EUR, žalovaná bola v konaní úspešná v zamietajúcej časti a v časti, v ktorej bolo konanie zastavené. Úspech žalobcu v konaní prestavoval 19,47 % /úspech v časti istiny 4.000,- EUR/ a úspech žalovanej predstavoval 80,53% /v zamietajúcej časti a zastavení konania v časti 6.624,- EUR/. Pomer rozdelenia náhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva strany vo veci samej, zníženého o pomernú časť jej neúspechu. Po odpočítaní úspechu žalovanej od úspechu žalobcu /80,53%-19,47%= , prestavuje úspech žalovanej v konaní pred súdom prvej inštancie 61,06%. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zmenil výrok III. napadnutého rozsudku tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 61,06 %. 39. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . V odvolacom konaní bola vo vzťahu k podanému odvolaniu úspešná žalovaná, odvolací súd jej však nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko jej žiadne nevznikli.

40. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).