Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/35/2023

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: ReBarbora spol. s.r.o., so sídlom: Farská ulica 63/7016, 919 35 Hrnčiarovce nad Parnou, IČO: 50 720 406, právne zastúpený: HARŠÁNY advokáti, s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom: Hlavná 31/15, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Inšpektorát práce Prešov, so sídlom: Levočská 3, 080 01 Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (protokol) žalovaného č. IPV-83-54-2.3/P-B25-23 zo dňa 16.06.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 04.09.2023, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej správny súd) dňa 05.09.2023, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia (protokol) žalovaného č. IPV-83-54-2.3/P-B25-23 zo dňa 16.06.2023, ktorým žalovaný v súlade s ustanovením v nadväznosti na Z. z o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, u žalobcu zistil porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 25.04.2023 o 14.00 hod využíval závislú prácu fyzickej osoby: A. B., nar. XX.XX.XXXX, pričom s ňou nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - podľa , čo je v rozpore s ustanovením v nadväznosti ma o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Napadnutým rozhodnutím žalovaný nenariadil žalobcovi odstrániť zistený nedostatok, pretože bol odstránený po prvotnom výkone inšpekcie práce, dňa 04.05.2023, a to prihlásením fyzickej osoby do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného sociálnou poisťovňou, zároveň žalovaný uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin tak, aby žalobca do budúcna dodržiaval príslušné právne predpisy, ktoré sa naňho ako na zamestnávateľa vzťahujú, a to zadávať pracovné úlohy fyzickým osobám na výkon závislej práce až po uzatvorení pracovnoprávneho vzťahu a predložiť žalovanému písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po uzatvorení predmetného protokolu.

2. Správny súd skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu veci skúmal procesné podmienky konania ( , ďalej aj ) a zistil, že tieto splnené nie sú, preto bez toho, aby sa zaoberal vecným prejednaním podanej správnej žaloby, túto ako neprípustnú podľa v spojitosti s odmietol.

3. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ ) upravuje tento zákon: a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.

4. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

5. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

6. Podľa tohto zákona sa rozumie a/ administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b/ rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c/ opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

7. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

8. Podľa správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

9. Podľa každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.

10. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

11. Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

12. V preskúmavanej veci je kľúčovou otázkou prípustnosť správnej žaloby proti opatreniu č. IPV-83-54-2.3/P-B25-23 zo dňa 16.06.2023, ktorým žalovaný nenariadil žalobcovi odstrániť zistený nedostatok, pretože bol odstránený po prvotnom výkone inšpekcie práce, dňa 04.05.2023, a to prihlásením fyzickej osoby do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou, zároveň žalovaný uložil žalobcovi prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin tak, aby žalobca do budúcna dodržiaval príslušné právne predpisy.

13. Správny súd na tomto mieste uvádza, že v obsahuje výpočet vecí, ktoré sú mimo právomoci správnych súdov a teda súdny prieskum právoplatných rozhodnutí v správnom súdnictve je determinovaný princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorej vyplýva, že správne súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje ( ).

14. V zmysle správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia a opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy. Predmetné ustanovenie nadväzuje na pôvodné ustanovenie , podľa ktorého správne súdy

nepreskúmali "rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania". Podstata vyňatia rozhodnutí a opatrení uvedených v § 7 písm. e) zo súdneho prieskumu je založená na tom, že predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia vo svojom súčte predstavujú v podstate len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom konaní s tým, že prípadné pochybenie alebo vady v tomto konaní sa môžu, ale aj nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v tomto konaní vo veci samej alebo toho rozhodnutia, resp. opatrenia, ktorým sa administratívne konanie končí. Nesplnenie tejto podmienky má za následok, že súd je povinný takúto správnu žalobu odmietnuť ako neprípustnú v nadväznosti na , keďže by žalobca podal správnu žalobu proti opatreniu, ktorá nezasahuje do jeho subjektívnych práv.

15. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. zo dňa 04.12.2023, ktorý k preskúmavaniu protokolu o odstránení nedostatkov judikoval: „Z uvedených dôvodov sa veľký senát v zásade stotožňuje s právnym názorom, ktorý bol vyslovený v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. , ale aj v predkladajúcom uznesení senátu kasačného súdu. Opatrenie podľa uvedené v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného. Takéto všeobecné opatrenie totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa potom platí, že správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok konania uvedených v je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne právo nemôže existovať, alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa a správna žaloba o jeho preskúmanie nemôže byť prípustná (porov. V tomto zmysle uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. , č. 2/2022 ZNSS). Z ustanovenia však podľa veľkého senátu zároveň vyplýva, že a priori nie je možné vylúčiť, že prieskum opatrení uložených v protokole bude za určitých okolností prípustný. Formulácia citovaného ustanovenia „nemohli mať za následok“ (a nie „nemali za následok“) totiž napovedá, že len opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré sú celkom jasne nespôsobilé zasiahnuť do akéhokoľvek subjektívneho práva, sú vylúčené zo súdneho prieskumu podľa . Naopak, ak takéto rozhodnutie alebo opatrenie je svojím obsahom, teda tým, čo ukladá alebo zakazuje, objektívne spôsobilé do takého práva (prípadne povinnosti alebo právneho záujmu) zasiahnuť, potom jeho preskúmanie správnymi súdmi nemôže byť objektívne vylúčené podľa . Pokiaľ ide o opatrenia uložené v protokole z inšpekcie práce, môže ísť tiež o opatrenie formálne odkazujúce na , no ktoré svojím obsahom zodpovedá niektorému z opatrení podľa až j) cit. zák. Okrem toho konkrétna skutková situácia u zamestnávateľa, resp. konkrétny zistený nedostatok môže znamenať, že aj opatrenie podľa cit. zák. môže kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom. Z uvedeného vyplýva, že navonok všeobecne formulovaná povinnosť „odstrániť zistené nedostatky“ môže pre konkrétneho zamestnávateľa znamenať uloženie povinnosti konať celkom konkrétnym spôsobom, ktorý môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov. Vyhodnotenie, či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každom jednotlivom prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky ( ) a medzi nimi aj prípustnosť predmetu prieskumu v zmysle v spojení s .“

16. Správny súd po preskúmaní napadnutého protokolu o inšpekcii práce, ktorý má charakter opatrenia, s poukazom na judikatúru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky dospel k záveru, že žalobca podal správnu žalobu proti opatreniu predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy, ktorý nie je spôsobilým predmetom konania a bol preskúmateľný súdom aj s ohľadom na skutočnosť, že týmto opatrením nedochádza k zásahu do subjektívnych práv žalobcu. Napadnuté opatrenie – protokol o výsledku inšpekcie práce je len podkladovým, predbežným rozhodnutím, na ktoré môžu nadväzovať ďalšie administratívne akty, resp. rozhodnutia žalovaného. Nejde tu o rozhodnutie vo veci samej, ktorým by sa zakladali, menili alebo deklarovali práva a povinnosti, prípadne, ktoré by sa dotýkalo práv žalobcu. Žalovaný napadnutým opatrením len skonštatoval porušenie Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom

zamestnávaní zo strany žalovaného. Predmetný protokol o inšpekcii práce tvorí len podklad pre ďalšie konanie žalovaného. V prípade, že žalovaný uloží žalobcovi za konštatované porušenie Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní pokutu, prípadne inú vynútiteľnú povinnosť, čím autoritatívne zasiahne do jeho práv a povinností môže sa žalobca následne po neúspešnom využití riadnych opravných prostriedkov domáhať preskúmania zákonnosti takéhoto rozhodnutia žalovaného správnym súdom.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd podľa s poukazom žalobu pre jej neprípustnosť odmietol.

18. Nakoľko bola žaloba odmietnutá, o práve účastníkov konania na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak bola žaloba odmietnutá.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f)nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j)podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.