Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-10T/8/2023

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Petra Hunáka, PhD. a JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M., v trestnej veci odsúdenej A. B. C. XX. XX. XXXX D. D. E., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 14. augusta 2025, o sťažnosti odsúdenej proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec sp. zn. zo dňa 02. 07. 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa sťažnosť odsúdenej A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. zo dňa 02. 07. 2025 samosudca Okresného Lučenec podľa zamietol žiadosť odsúdenej A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. G. XX, o odklad výkonu trestu odňatia slobody uložený jej rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. zo dňa 17. 04. 2023, právoplatným dňa 03. 05. 2023, v spojení s uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. zo dňa 10. 04. 2025 a v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 29. 05. 2025.

Proti tomuto uzneseniu podala odsúdená sťažnosť, a to podaním doručeným okresnému súdu dňa 11. 07. 2025. Krajský súd poznamenáva, že z obsahu tohto podania nepochybne vyplýva, že sa o sťažnosť jedná a navyše toto podanie bolo ako sťažnosť označené, preto toto podanie krajský súd za sťažnosť považoval. V písomných dôvodoch svojej sťažnosti v podstatnom uviedla, že žiadosťou zo dňa 25. 06. 2025 sa domáhala odkladu nástupu do výkonu trestu odňatia slobody, pričom dôvodom jej žiadosti bola tá skutočnosť, že sa celodenne stará o svojho manžela, ktorý s ňou žije v spoločnej domácnosti, kde v prílohe žiadosti priložila potvrdenie z kardiologického a interného vyšetrenia, v zmysle ktorých záverov vyšetrenia pacient vyžaduje celodennú opatrovateľsko - ošetrovateľskú starostlivosť s tým, že túto starostlivosť zabezpečuje ona a v prípade jej neprítomnosti nemá zabezpečenú takúto starostlivosť. Dôvodila, že predložila aj rozhodnutie ÚPSVaR Lučenec o tom, že jej manželovi bol priznaný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Namietala, že nie je pravdou, že by do uvedenej doby nedokázala manželovi zabezpečiť adekvátnu náhradnú starostlivosť, avšak k tomuto potrebuje určité časové obdobie dlhšieho intervalu, ako jej poskytol súd. Dôvodila, že ohľadne jej osvedčenia/neosvedčenia prvostupňový súd rozhodoval neprimerane dlhú dobu a z tohto dôvodu, ako aj z iných dôvodov podala podnet na podanie dovolania na Ministerstvo spravodlivosti SR, o čom do dnešného dňa nebolo rozhodnuté.

Uviedla, že pokiaľ by mal súd iný názor žiadala, aby toto jej podanie bolo považované ako Návrh na zmenu spôsobu výkonu trestu odňatia slobody podľa

Na záver uviedla, že sa nevyhýba svojej povinnosti a nemá v úmysle mariť úradné rozhodnutie, avšak sama trpí závažnými zdravotnými problémami (slabé videnie z dôvodu očného zákalu) a starostlivosť o chorého manžela je náročná.

Podľa hodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd podľa , preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že sťažnosť odsúdenej nie je prípustná.

Podľa , sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie policajta, okrem uznesenia o začatí trestného stíhania. Uznesenie súdu alebo prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, v ktorých to zákon výslovne pripúšťa, a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.

Podľa výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho jeden rok môže predseda senátu z dôležitých dôvodov odložiť, a to na čas najviac troch mesiacov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie podľa .

Podľa proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad výkonu trestu podľa odseku 2, môže prokurátor podať sťažnosť.

Krajský súd uvádza, že platí všeobecné pravidlo pri uzneseniach prokurátora a súdu, že pokiaľ vyslovene pri určitom type rozhodnutia neuvádza možnosť podania sťažnosti proti uzneseniu, je nutné to vykladať tak, že sťažnosť nie je prípustná. Rovnako tak sťažnosť nie je prípustná proti uzneseniu prokurátora a súdu ak nerozhodujú v prvom stupni a to bez ohľadu na to, že inak ide o uznesenie, kde podanie sťažnosti vyslovene pripúšťa. Aby bolo možné napadnúť uznesenie prokurátora a súdu sťažnosťou, musia byť splnené obidve tieto zákonné podmienky, teda rozhodovanie prokurátora a súdu v prvom stupni a zároveň aj výslovná právna úprava, ktorá upravuje možnosť podania sťažnosti. Pokiaľ nie je splnená čo i len jedna z týchto dvoch zákonných podmienok, platí, že sťažnosť proti uzneseniu prokurátora a súdu prípustná nie je.

Krajský súd v súvislosti s uvedenými ustanoveniami zvýrazňuje najmä tú časť právnej úpravy, ktorá voči uzneseniu súdu umožňuje podať sťažnosť len za predpokladu, že to zákon výslovne pripúšťa a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni. vo vzťahu k ustanoveniu neobsahuje príslušný odsek, podľa ktorého by odsúdený mohol rozhodnutie súdu napadnúť sťažnosťou. Proti uzneseniam o povolení odkladu výkonu trestu odňatia slobody, avšak podľa odseku 2, je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať výlučne prokurátor. Z toho vyplýva, že zákon proti rozhodnutiu súdu o povolení odkladu výkonu trestu, resp. proti zamietnutiu žiadosti odsúdeného o odklad výkonu trestu odňatia slobody, podľa odseku 1 sťažnosť odsúdeného nepripúšťa. Krajský súd preto aj poučenie okresného súdu o nemožnosti podať opravný prostriedok uvedené v napadnutom uznesení vyhodnotil ako zákonné.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť ak nie je prípustná.

Vzhľadom na tieto skutočnosti, krajský súd predtým, než podľa , písm. b) začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť v zmysle ustanovenia podanú sťažnosť odsúdenej A. B. bez ďalšieho (a limine) zamietol, pretože nie je prípustná.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.