Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12T-4-2025.pdf
PDF · 124.5 KB
Case nature
Area
Subarea
12T/4/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v trestnej veci proti obž. A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B. XXX, okr. Bardejov, pre prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 14.08.2025 takto
r o z h o d o l :
r o z h o d o l :
Obžalovaný:
A. A., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B. C. XXX, okr. B.,
sa uznáva za vinného, že
v dobe od 15.07.2019 do augusta 2024, ako otec D. A., E. A., E. A. a mal. A. A., všetkých trvale bytom F. XX, zverených na základe rozsudku Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4P/42/2019 zo dňa 18.06.2019 do osobnej starostlivosti ich matky G. A., ktorá bola na základe uvedeného rozsudku oprávnená a povinná ich zastupovať a spravovať ich majetok, si voči nim v Beloveži (okr. Bardejov), H. (okr. Kežmarok) a inde z nedbanlivosti neplní svoju vyživovaciu povinnosť v stanovenej výške, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4P/42/2019 zo dňa 18.06.2019, právoplatným a vykonateľným v ten istý deň, a to tak, že bol zaviazaný prispievať na výživu D. A., nar. XX.XX.XXXX, sumou 80,- eur mesačne a to do júna 2023, odkedy je tento syn schopný sám sa živiť, E. A., nar. XX.XX.XXXX, sumou 70,- eur mesačne a to do júna 2025, odkedy je táto dcéra schopná sama sa živiť, E. A., nar. XX.XX.XXXX, sumou 60,- eur mesačne a mal. A. A., nar. XX.XX.XXXX, sumou 50,- eur mesačne, ktoré mal podľa uvedeného rozsudku poukazovať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 01.07.2019 opakovane do budúcna, pričom za toto obdobie zaplatil na výživnom len: dňa 02.08.2024 sumu 245,- eur; dňa 04.09.2024 sumu 250,- eur; dňa 16.10.2024 sumu 250,- eur; dňa 19.11.2024 sumu 250,- eurá dňa 15.12.2024 sumu 250,- eur; dňa 15.01.2025 sumu 250,- eur; dňa 31.01.2025 sumu 100,- eur; dňa 17.02.2025 sumu 250,- eur; dňa 15.03.2025 sumu 250,- eur; dňa 15.04.2025 sumu 250,- eur; dňa 15.05.2025 sumu 250,- eur, dňa 17.06.2025 sumu 250,- eur; dňa 27.06.2025 sumu 50,- eur a dňa 16.07.2025 sumu 250,- eur, čím mu takto za obdobie od 15.07.2019 až doposiaľ vznikol dlh na výživnom v sume 13.765,- eur, teda
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a to závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas a na viacerých osobách,
čím spáchal
prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zákona.
Za to mu súd ukladá
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zákona bez zistenia poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona u k l a d á obžalovanému povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatil zameškané výživné.
o d ô v o d n e n i e :
O d ô v o d n e n i e
Dňa 23.01.2025 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bardejov na tunajší súd obžalobu na obvineného A. A. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/, j/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že v dobe od 15.07.2019 až doposiaľ, ako otec D. A., E. A., E. A. a mal. A. A., všetci trvalé bytom u matky, zverené do osobnej starostlivosti ich matky G. A. z Koprivnice, okres Bardejov, toho času bytom I., J. B., ktorá je oprávnená a povinná ich zastupovať a spravovať ich majetok, si voči nim v Beloveži, Žakovciach, okr. Kežmarok a inde z nedbanlivosti neplní svoju vyživovaciu povinnosť v stanovenej výške, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu v Bardejove pod spisovou značkou. 4P/42/20219 zo dňa 18.06.2019, právoplatný dňa 18.06.2019 a vykonateľný dňa 18.06.2019, a to tak, že je povinný prispievať na výživu D. A. sumou 80,- eur mesačne, E. A., sumou 70,- EUR mesačne, E. A. sumou 60,- EUR mesačne a maloletému A. A. sumou 50,- EUR mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.07.2019 opakovane do budúcna, čím mu takto za obdobie od 15.07.2019 až doposiaľ vznikol dlh na výživnom v sume 14.615,- Eur.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku, že je nevinný zo skutku, ktorý je uvedený v obžalobe.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. A. a svedkyne G. A. a listinnými dôkazmi a to: správou Inštitútu Krista Veľkňaza v Žakovciach, správou Sociálnej poisťovne, správou Úradu práce sociálnych vecí a rodiny B., K. J. Beloveža, rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4P/42/2019, potvrdeniami o návšteve školy, rodnými listami, potvrdeniami o úhradách, odpisom registra trestov obžalovaného, výpisom z evidencie priestupkov obžalovaného a pripojenými spismi Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4P/42/2019 a 2T/174/2011.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Podľa § 207 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 138 písm. b/ Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas.
Podľa § 138 písm. j/ Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu na viacerých osobách.
Podľa § 127 ods. 12 Tr. zákona viacerými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby.
Obžalovaný A. A. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že po rozvode sa s bývalou manželkou dohodli, že ona bude pracovať vo Švajčiarsku a on sa bude doma starať o deti, čo malo fungovať až do januára minulého roku (t.j. januára r. 2024 – poznámka súdu), kedy sa mal on doma starať o všetko – mal robiť nákupy, chodiť s deťmi k lekárovi a aj keď je pravdou, že manželka občas poslala peniaze, finančne sa o deti údajne staral on, pričom pracoval na živnosť v Bardejove a mal príjem cca 1.300,- až 1.400,- eur v čistom. Tak to malo podľa výpovede obžalovaného fungovať, kým sa nerozhodol od detí odísť do Žakoviec k farárovi F., kde bol až do 15. augusta minulého roka, kedy odišiel a odvtedy platí každý mesiac výživné vo výške 250,- eur na účet bývalej manželky (len prvú platbu v auguste zaplatil farár F.). Konštatoval, že aj teraz sa o deti stará a že aj v deň svojho výsluchu mal poslať synovi 50,- eur a aj to, že aktuálne pracuje v Rakúsku na živnosť, kde má čistý príjem cca 2.000 – 2.200,- eur , z čoho platí ubytovanie 480,- eur a má aj ďalšie výdavky. Obžalovaný tiež vypovedal, že deti D. a E. už skončili školy a sú zamestnané a synovia E. a A. ešte chodia do školy, že nevie nič o exekúcii, ktorá by mala prebiehať voči nemu a že do Žakoviec išiel preto, že bol psychicky hotový a je pravdou, že aj vypil a aj priestupkov sa dopustil pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný uviedol, že uznáva, že neplatil výživné a ani sa nestaral o deti len v období, kedy bol v Žakovciach, pričom vtedy mal poberať dávku v hmotnej núdzi, z ktorej sa vykonávali zrážky v prospech zariadenia. Taktiež priznal, že aj teraz požíva alkoholické nápoje, keďže pracuje na stavbe a to pivo (1, 2, 3), pričom tvrdý alkohol nepije vôbec.
Svedkyňa G. A. (k rukám ktorej mal obžalovaný podľa súdneho rozhodnutia platiť výživné) vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný (jej bývalý manžel) súdom určené výživné neplatil až do augusta minulého roka. Konštatovala, že zo strany obžalovaného išlo o neustále požívanie alkoholu a týranie či už jej ako aj ich detí – že obžalovaný všetky peniaze, čo zarobil ako stavbár, prepil. Svedkyňa nemala peniaze na živobytie, a preto išla pracovať do zahraničia, kým deti ostali s obžalovaným, pretože mu chceli dať šancu, avšak ten údajne na ich živobytie nijako neprispieval a to ani jej a ani deťom – kupoval im len vifonky (instantné polievky) a salámu a nosil aj nejaké zvyšky od Rómov, kde sa on poväčšine zdržiaval. Uviedla, že keď boli deti hladné, tak jej písali a ona kontaktovala svoju mamu, ktorá im nakúpila a tiež to, že všetko platila ona (nájom domu, energie, deťom stravu, oblečenie, školu) a že o deti sa v čase jej neprítomnosti starali jej rodičia. Konštatovala, že asi pol roka pred tým, ako podala trestné oznámenie, prišla domov a keďže obžalovaný robil strašný bodrel a hanbu po dedine, vyhodila ho z domu a následne sa ona aj s deťmi presťahovali už bez obžalovaného do Kurimky a teraz žijú v Bardejove. Svedkyňa tiež uviedla, že aj teraz platí všetko ona sama vrátane pôžičiek, ktoré vzal obžalovaný pre seba a že obžalovaný aj popredával bez jej vedomia jej autá Rómom za 50,- eur a poprela, že by obžalovaný prispieval deťom na výživu nejakým iným spôsobom, keď konštatovala, že si pred rokom nespomenul ani na narodeniny dcéry a teraz síce zablahoželal a chcel jej číslo účtu, že jej pošle 100, eur, no nič neposlal. Svedkyňa vypovedala, že obžalovaný spomínal, že aktuálne pracuje v Rakúsku, že si mal kúpiť bager, ktorý bude splácať, mal kúpiť aj motorku pre deti a kopačky synovi, no sú to len tvrdenia a dodnes nič neprišlo. K tomu predložila súdu aj komunikáciu s obžalovaným prostredníctvom internetu, z čoho súd vyhotovil screenshoty. Svedkyňa vypovedala aj to, že na hlase počas telefonátov obžalovaného s deťmi počuť, že má obžalovaný vypité a že mal. A.
a E. ešte študujú, no D. skončil školu v júni 2023 a E. tento rok ku koncu júna a obaja sú zamestnaní. Svedkyňa uviedla, že podala návrh na vykonanie exekúcie, no k vymoženiu žiadnej sumy nedošlo a tiež verifikovala platby, ktoré boli predložené obžalovaným ako platby výživného.
Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4P/42/2019 zo dňa 18.06.2019, právoplatným a vykonateľným v ten istý deň, bolo manželstvo obžalovaného A. A. a oprávnenej G. A. rozvedené a v tom čase maloleté deti D. A., E. A., E. A. a A. A. boli zverené do osobnej starostlivosti ich matky – oprávnenej G. A.. Obžalovanému ako otcovi bola určená povinnosť prespievať na výchovu a výživu D. A. sumou 80,- eur mesačne, E. A. sumou 70,- eur mesačne, E. A. sumou 60,- eur mesačne a A. A. sumou 50,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám ich matky – oprávnenej G. A.. Rozsudkom bol súčasne aj upravený styk obžalovaného (otca) s maloletými.
Aj z rodných listov E. A., E. A. a mal. A. A. vyplýva, že ich otcom je obžalovaný A. A. a matkou oprávnená G. A.. Z potvrdení o návšteve školy vyplýva, že E. A. bol v školskom roku 2023/2024 žiakom denného štúdia II.A triedy na Súkromnej strednej odbornej škole služieb v B. a A. A. bol v školskom roku 2023/2024 žiakom VII.B triedy na Základnej škole v Kurime. E. A. bola v školskom roku 2023/2024 žiačkou I.N triedy externého štádia na Strednej odbornej škole ekonomiky, hotelierstva a služieb A. L. v Bardejove.
Z prehľadov platieb súd zistil, že obžalovaný za obdobie od rozvodu manželstva (od 18.06.2019) preukázateľne uhradil k rukám (na účet) matky ich detí len platby:
- dňa 02.08.2024 sumu 245,- eur;
- dňa 04.09.2024 sumu 250,- eur;
- dňa 16.10.2024 sumu 250,- eur;
- dňa 19.11.2024 sumu 250,- eur;
- dňa 15.12.2024 sumu 250,- eur;
- dňa 15.01.2025 sumu 250,- eur;
- dňa 31.01.2025 sumu 100,- eur (platba označená ako za lyžiarsky výcvik);
- dňa 17.02.2025 sumu 250,- eur;
- dňa 15.03.2025 sumu 250,- eur;
- dňa 15.04.2025 sumu 250,- eur;
- dňa 15.05.2025 sumu 250,- eur,
- dňa 17.06.2025 sumu 250,- eur;
- dňa 27.06.2025 sumu 50,- eur;
- dňa 16.07.2025 sumu 250,- eur.
Z uvedeného mal súd za preukázané, že obžalovaný je ako rodič (otec) povinný plniť si vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom a to na základe citovaného ustanovenia § 62 zákona o rodine. Táto povinnosť mu vznikla priamo zo zákona a jej výška bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4P/42/2019 zo dňa 18.06.2019, ktorý sa stal v ten istý deň aj právoplatným a vykonateľným a to vo vzťahu k synovi D. A. vo výške 80,- eur mesačne, vo vzťahu k dcére E. A. vo výške 70,- eur mesačne, vo vzťahu k synovi E. A. vo výške 60,- eur mesačne a vo vzťahu k mal. A. A. vo výške 50,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám ich matky G. A..
Táto okolnosť nebola v konaní sporná (obžalovaný netvrdil, že by nebol otcom D., E., E. a A., že by mu vyživovacia povinnosť nemala vzniknúť a nenamietal ani jej súdom určenú výšku). Obžalovaný v konaní namietal existenciu, resp. výšku aktuálneho dlhu na výživnom s poukazom na svoje tvrdenie, že sa o deti osobne staral, prispieval na ich výživu iným spôsobom ako platbami ich matke a že ak si vyživovaciu povinnosť neplnil (resp. sa o deti ani osobne nestaral), tak len v období, kedy bol v Žakovciach, t.j. od januára do augusta 2024.
K argumentácii obžalovaného je potrebné v prvom rade uviesť, že rozvodovým rozsudkom boli (v tom čase všetky maloleté) deti zverené do osobnej starostlivosti ich matky – G. A. a on mal uloženú povinnosť platiť výživné k jej rukám. Toto rozhodnutie nebolo žiadnym spôsobom zmenené či už čo do výroku o zverení maloletých ako aj vo výroku o výške výživného. Obrana obžalovaného spočívajúca v tvrdení, že on sa o deti osobne staral a aj hradil ich výdavky zo svojich zdrojov sa žiadnym spôsobom nepotvrdila – okrem vyššie uvedených platieb nebol vykonaný žiaden iný dôkaz, ktorý by preukazoval, že obžalovaný niečo deťom osobne nakupoval, uhrádzal nejaké platby na ich výživu a podobne. Naopak, svedkyňa
G. A. starostlivosť obžalovaného o deti výslovne poprela s tvrdením, že ak boli deti hladné, tak to bola ona, čo zo zahraničia na žiadosť detí zabezpečovala nákup potravín prostredníctvom svojich rodičov. Aj pokiaľ obžalovaný vykonal občas nejaký nákup v prospech detí (napr. drobný nákup jedla), čo potvrdila aj svedkyňa G. A., tak v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že to samo o sebe neznižuje povinnosť platiť výživné na maloleté deti a neznižuje ani výšku vyživovacej povinnosti či dlhu na výživnom. Je potrebné si totiž uvedomiť, že obžalovaný v tom čase žil v dome, za ktorý platila nájom, energie a všetky platby súvisiace s jeho užívaním jeho v tom čase už bývalá manželka G. A., čo aj sám obžalovaný potvrdil. Benefit, ktorý obžalovaný vo forme bezplatného bývania požíval, tak prevyšuje občasné drobné nákupy stravy v prospech detí. Aj sám obžalovaný potvrdil, že jeho bývalá manželka posielala zo zahraničia peniaze pre deti.
Pokiaľ obžalovaný tvrdil, že počas pobytu v Žakovciach neplatil výživné, pretože bol poberateľom len dávky v hmotnej núdzi, tak tu súd poznamenáva, že podľa druhej vety § 75 ods. 1 zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Obžalovaný sám vypovedal, že pred odchodom do Žakoviec pracoval ako živnostník v Bardejove s príjmom cca 1.300,- eur až 1.400,- eur v čistom, čo je dostatočná suma na to, aby mohol výživné uhrádzať. Pokiaľ sa obžalovaný takéhoto príjmu dobrovoľne vzdal (sám vypovedal, že sa rozhodol od detí odísť do Žakoviec), nejedná sa o okolnosť, ktorá by mala mať vplyv na výšku vyživovacej povinnosti obžalovaného.
Obžalovaný tvrdil, že so všetkými deťmi má dobrý vzťah a že sa o ne riadne staral od rozvodu po svoj odchod do Žakoviec. Odhliadnuc od písomných vyjadrení detí, ktoré tieto zaslali súdu pred hlavným pojednávaním, na ktoré súd nemohol prihliadať, čo je odôvodnené v ďalšej časti tohto odôvodnenia, toto jeho tvrdenie výslovne poprela svedkyňa G. A. tvrdením, že sa o ne nestaral, stále požíval alkoholické nápoje, že deti boli hladné a ona musela na diaľku zabezpečovať im stravu (a aj starostlivosť) prostredníctvom svojich rodičov. Toto tvrdenie obžalovaného navyše spochybňuje aj výpis z evidencie priestupkov obžalovaného, podľa ktorého sa obžalovaný okrem iného dopúšťal aj priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, kde predmetom jeho útokov bola manželka a deti, keď :
- od roku 2016 do 16.05.2018 vystavoval svoju manželku G. A. s svoje deti D., E., A. a E. v priestoroch rodinného domu na adrese J. C. X fyzickému a psychickému utrpeniu takým spôsobom, že im vulgárne nadával, viackrát ich fyzicky napadol, bil ich po celom tele vždy keď bol pod vplyvom alkoholu, spôsobil im škrabance a drobné poranenie po celom tele a naposledy 16.05.2018, po tom čo prišiel domov pod vplyvom alkoholu, znova fyzicky napadol syna D. tým spôsobom, že ho viackrát udrel rukou do tváre a hlavy, škrtil ho na krku, odopieral mu stravu a vodu a spôsobil mu drobné poranenia s dobou liečenia do 7 dní, za čo mu bola v rozkazom konaní uložená pokuta vo výške 50,- eur;
- dňa 28.11.2018 fyzicky napadol svojho syna mal. D. A. tak, že ho jedenkrát udrel svojim lakťom pravej ruky do oblasti brucha a následne ho udrel zovretou päsťou pravej ruky do oblasti tváre, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 50,- eur;
- dňa 18.12.2018 o 20:40 na adrese J. X sa dopustil presne nešpecifikovaného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na osobe, ktorá mu bola zverená do starostlivosti alebo výchovy, za čo mu bola v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 30,- eur;
Z pripojeného spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2T/174/2011 súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu v uvedenom konaní zo dňa 12.01.2012, právoplatným v ten istý deň, bol obžalovaný uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, kde predmetom jeho útoku bola vtedajšia manželka G. A..
Aj napriek tomu, že išlo o trestný čin a priestupky spáchané pred rozvodom manželstva obžalovaného a oprávnenej G. A., tieto okolnosti nesvedčia o dobrom vzťahu obžalovaného ako otca so svojou rodinou (exmanželkou a deťmi), práve naopak. Preto súd toto tvrdenie obžalovaného hodnotil ako účelové a neuveril mu, na rozdiel od výpovede svedkyne G. A.. Obžalovaný k priestupkom uviedol, že ich páchal pod vplyvom alkoholu, no obžalovaný evidentne požíval alkohol aj po rozvode manželstva, keď sám vypovedal, že jedným z dôvodov jeho odchodu do Žakoviec bol alkohol a že aj teraz si „dopraje“ niekoľko pív.
Na návrh prokurátora boli na hlavné pojednávanie ako svedkovia predvolané deti obžalovaného D. A., E. a A. a E. A.. Tie sa na hlavné pojednávanie nedostavili a pred hlavným pojednávaním zaslali súdu písomné vyjadrenia (označené ako „vyhlásenia o neplatení výživného“), podľa ktorých hoci obžalovaný býval s nimi v spoločnej domácnosti, na domácnosť neprispieval, nákupy robil len zriedka, väčšinu času trávil mimo domu, finančné prostriedky míňal často na alkohol a že s platbami výživného začal až 02.08.2024. K týmto vyjadreniam súd poznamenáva, že na ich obsah nemohol prihliadať, pretože písomné vyjadrenie nemôže byť dôkazným prostriedkom nahradzujúcim výsluch svedka. Zároveň súd poznamenáva, že prokurátor na hlavnom pojednávaní po nedostavení sa detí obžalovaného upustil od návrhu na ich výsluch s poukazom na to, že všetky rozhodné skutočnosti uviedla už svedkyňa G. A., a preto výsluch detí nie je potrebný, s čím sa a súd stotožnil. Nakoniec ani samotný obžalovaný nenavrhoval ich výsluch, na otázku súdu, či vie zabezpečiť ich účasť na hlavnom pojednávaní uviedol, že to môže skúsiť, no „nechce robiť rozbroje“ a na hlavné pojednávanie, kde mal byť ich výsluch vykonaný, sa obžalovaný nedostavil (to bolo vykonané v jeho neprítomnosti).
Deti obžalovaného podľa názoru súdu mohli svojimi výpoveďami ozrejmiť, či obžalovaný neplatil výživné priamo im (súdne rozhodnutie, podľa ktorého malo byť výživné uhrádzané k rukám matky, bolo vydané v čase, keď ešte boli všetky deti maloleté), keďže všetky 3 predvolané deti (D., E. a E.) už boli v čase konania hlavného pojednávania plnoleté. Nakoniec súd dospel k záveru z iného vykonaného dokazovania (z výsluchu svedkyne G. A. ale aj z výsluchu samotného obžalovaného), že iné úhrady výživného ako úhrady zdokladované obžalovaným obžalovaný nevykonával – ani sám obžalovaný to netvrdil.
Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a na ich podklade má za preukázané, že bolo v možnostiach a schopnostiach obžalovaného plniť si vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom v rozsahu, ako bola určená rozvodovým rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4P/42/2019 zo dňa 18.06.2019. Dovoľoval mu to príjem, ktorý obžalovaný sám vo svojej výpovedi deklaroval (1300,- až 1.400 eur mesačne v čistom) a dovoľuje mu to aj jeho aktuálny príjem, keďže sám uviedol, že aktuálne pracuje v Rakúsku ako živnostník, dosahuje príjem cca 2.000,- eur až 2.200,- eur v čistom a aj z výpovede svedkyne G. A. vyplýva, že si mal zakúpiť napr. aj bager a motorku, k čomu svedkyňa predložila aj internetovú komunikáciu s obžalovaným. Obžalovaný začal uhrádzať výživné až od augusta 2024, čo aj zdokladoval a to platbami, ktoré sú špecifikované v predošlej časti tohto odôvodnenia (dňa 02.08.2024 sumu 245,- eur; dňa 04.09.2024 sumu 250,- eur; dňa 16.10.2024 sumu 250,- eur; dňa 19.11.2024 sumu 250,- eur; dňa 15.12.2024 sumu 250,- eur; dňa 15.01.2025 sumu 250,- eur; dňa 31.01.2025 sumu 100,- eur; dňa 17.02.2025 sumu 250,- eur; dňa 15.03.2025 sumu 250,- eur; dňa 15.04.2025 sumu 250,- eur; dňa 15.05.2025 sumu 250,- eur, dňa 17.06.2025 sumu 250,- eur; dňa 27.06.2025 sumu 50,- eur a dňa 16.07.2025 sumu 250,- eur).
Vzhľadom na to, že obžalovaný si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť (hoci z vykonaného dokazovania vyplýva, že tak urobiť mohol) od 15.07.2019, je možné konštatovať, že tak konal po dlhší čas a vo vzťahu k 4 deťom, a teda na viacerých osobách (§ 127 ods. 12 Tr. zákona), čím naplnil znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ a j/ Tr. zákona.
Preto ho súd uznal vinným podľa obžaloby tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Dlžné výživné
V prejednávanej veci nebolo zistené (a nebolo to ani tvrdené žiadnou zo strán), že by vo vzťahu k niektorému s detí obžalovaného bola rozhodnutím súdu zrušená vyživovacia povinnosť obžalovaného. Takéto rozhodnutie môže vydať súd v poručenskom konaní, ktoré nemôže byť nahradené konštatovaním v trestnom konaní. Avšak aj napriek tomu bolo úlohou súdu v tomto konaní zistiť (a ku dňu rozhodnutia ustáliť) skutočný dlh obžalovaného na výživnom a to či už z dôvodu možného zániku trestnosti (prípadnej účinnej ľútosti podľa § 86 písm. a/ Tr. zákona) ako aj možného neskoršieho rozhodovania o osvedčení či neosvedčení sa obžalovaného (v prípade právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia už odsúdeného) v skúšobnej dobe, keďže (ako vyplýva z ďalšej časti tohto odôvodenia) mu súd ukladá trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu a súčasne povinnosť v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatiť zameškané výživné.
Skutková veta obžaloby žiadnym spôsobom nereflektovala na skutočnosť, že syn obžalovaného D. A. až v čase jej podania (k 23.01.2025) bol schopný sám sa živiť, keďže tak podľa výpovede obžalovaného ako aj podľa výpovede svedkyne G. A. D. A. ukončil školskú dochádzku ku koncu júna 2023. Z ich výpovedí tiež vyplýva, že aj dcéra E. A. ukončila školskú dochádzku ku koncu júna 2025 a obe tieto deti sú už aj zamestnané. Tieto okolnosti mali vplyv na vyživovaciu povinnosť obžalovaného voči týmto deťom, keďže podľa citovaného ustanovenia § 62 ods. 1 zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, a preto súd upravil skutkovú vetu obžaloby doplnením týchto okolností.
Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd konštatuje, že obžalovaný mal platiť výživné na svoje deti najprv v sume 260,- eur mesačne (80,- eur na D. + 70,- eur na Timeu + 60 eur na Tobiasa + 50 eur na A.) a to od 15.07.2019 do júna 2023. Od júla 2023 mal obžalovaný platiť výživné v sume 180,- eur mesačne (suma 260,- eur znížená o výživné na D. vo výške 80,- eur) až do júna 2025 a od júla 2025 v sume 110,- eur mesačne (suma 180,- eur znížená o výživné na Timeu vo výške 70,- eur). Za obdobie od 15.07.2019 až do dňa rozhodnutia súdu (14.08.2025) tak mal obžalovaný zaplatiť na výživnom sumu 16.910,- eur (ďalšie výživné bude splatné k 15. dňu v mesiaci, t.j. k 15.08.2025). Ku dňu rozhodnutia súdu obžalovaný zaplatil dňa 02.08.2024 sumu 245,- eur; dňa 04.09.2024 sumu 250,- eur; dňa 16.10.2024 sumu 250,- eur; dňa 19.11.2024 sumu 250,- eur; dňa 15.12.2024 sumu 250,- eur; dňa 15.01.2025 sumu 250,- eur; dňa 31.01.2025 sumu 100,- eur; dňa 17.02.2025 sumu 250,- eur; dňa 15.03.2025 sumu 250,- eur; dňa 15.04.2025 sumu 250,- eur; dňa 15.05.2025 sumu 250,- eur, dňa 17.06.2025 sumu 250,- eur; dňa 27.06.2025 sumu 50,- eur a dňa 16.07.2025 sumu 250,- eur, t.j spolu 3.145,- eur. Dlh na výživnom ju dňu rozhodnutia súdu tak predstavuje sumu 13.765,- eur (16.910,- eur mínus 3.145,- eur).
Úprava skutkovej vety a popisu konania
V skutkovej vete rozsudku súd v porovnaní s obžalobou vykonal viaceré opravy pri zachovaní totožnosti skutku. Okrem úpravy doby páchania skutku, keďže z vykonaného dokazovania (výpovede obžalovaného, svedkyne G. A. ale aj z potvrdení o úhradách) vyplýva, že od augusta 2024 obžalovaný platí výživné pravidelne každý mesiac, E. A. v porovnaní obžalobou neoznačil skratkou „ml.“, keďže tento nielenže nie je a ani v čase podania obžaloby nebol „mladistvý“ (nejedná sa o páchateľa – poznámka súdu) ale nebol ani maloletý, pretože dňa 26.10.2024 nadobudol plnoletosť. Taktiež súd všetky deti označil dátumami ich narodenia, aby bolo zrejmé, prečo už vo vzťahu k niektorým z nich mala zaniknúť obžalovanému vyživovacia povinnosť a prečo nie sú označení ako maloletí a tiež ich namiesto slovného spojenia „všetci trvale bytom u matky“ označil slovným spojením „všetkých trvale bytom F. XX“, čo je zrejmé z ich občianskych preukazov predložených ako prílohy ich písomných vyjadrení. Súd nepovažoval za potrebné v skutkovej vete obžaloby uvádzať údaj o tom, odkiaľ pochádza a kde toho času býva osoba, do rúk ktorej malo byť podľa rozhodnutia súdu platené výživné (t.j. G. A.), a preto túto časť zo skutkovej vety vypustil. Súd súčasne upravil toto rozhodnutie súdu aj do prvej časti skutkovej vety a opravil aj chybu v písaní v časti spisovej značky rozhodnutia (nie „4P/42/20219“ ale správne „4P/42/2019“) a aj správne (viď. § 2 ods. 44 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky) označenie súdu nie je „Okresný súd v Bardejove“ ale „Okresný súd Bardejov“, čo taktiež súd upravil. Súd tiež vo výrokovej časti rozsudku (v skutkovej vete) opravil v porovnaní s obžalobou znenie „ktoré bude poukazovať k rukám matky“ na znenie „ktoré mal podľa uvedeného rozsudku poukazovať k rukám matky“ vzhľadom na to, že ide o deklarovanú povinnosť, ktorú si obžalovaný neplnil a aj označenie miesta páchania trestného činu - obec Beloveža doplnil o označenie (okr. Bardejov), keďže obec Žakovce bola v obžalobe označená ako (okr. Kežmarok). Nakoniec súd do skutkovej vety doplnil okolnosti o predpokladanom zániku vyživovacej povinnosti vo vzťahu k D. A. a E. A., čo je odôvodnené v predošlej časti tohto odôvodnenia, a aj špecifikoval všetky platby výživného tak, aby bolo zo skutku zrejmé, prečo dlh na výživnom predstavuje sumu 13.765,- eur.
Súd v porovnaní s obžalobou upravil aj znenie zákonného popisu konania obžalovaného, keď slovné spojenie „najmenej dva mesiace v období dvoch rokoch“...“ nahradil slovným spojením „najmenej dva mesiace v období dvoch rokov...“, čo je znenie nie len zákonné ale aj gramaticky správne a vypustil aj slovné spojenie „alebo zaopatrovať“, pretože obžalovaný svojim konaním neporušil povinnosť zaopatrovať iného, ale porušil povinnosť vyživovať iného.
Trest
Pri určovaní druhu a výmery trestu uloženého obžalovanému sa súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené so spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy. U obžalovaného súd nezistil žiadnu priťažujúcu ani poľahčujúcu okolnosť. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Aj napriek tomu, že v minulosti bol 3x právoplatne odsúdený, na všetky tieto odsúdenia sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Zároveň ale tieto odsúdenia ako aj skutočnosť, že sa pred spáchaním predmetného trestného činu dopustil 4 priestupkov, bránili tomu, aby súd mohol konštatovať, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život.
Trestná sadzba za spáchaný prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona je 1 rok až 5 rokov odňatia slobody.
Trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov (pri trestnej sadzbe 1 až 5 rokov ide o trest pri dolnej hranici trestnej sadzby) súd považoval za primeraný tak s ohľadom na osobu obžalovaného a jeho pomery ako aj závažnosť trestného činu a neexistenciu žiadnych poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností. Súd zohľadnil tú skutočnosť, že obžalovaný od augusta 2024 začal uhrádzať výživné na svoje deti, a teda si (hoci s oneskorením, no predsa) začal plniť povinnosť, pre neplnenie ktorej ho súd uznáva vinným. S ohľadom na vyššie uvedené a najmä na snahu obžalovaného dlh na výživnom v rámci možností uhrádzať ako aj to, že konanie obžalovaného bolo vyhodnotené ako nedbanlivostné, súd rozhodol o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody a určil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, v rámci ktorej mu uložil aj povinnosť zaplatiť podľa svojich schopností zameškané výživné. 2 roky je dostatočne dlhá doba na to, aby obžalovaný zameškané výživné zaplatil a aby tak súd po uplynutí skúšobnej doby mohol rozhodnúť, že sa obžalovaný v skúšobnej dobe osvedčil. Vzhľadom na vyššie uvedené by výška riadneho výživného (t.j. suma, o ktorú dlh každý mesiac narastá teraz) mala byť 110,- eur mesačne, čo otvára priestor obžalovanému na skoré splatenie dlžného výživného v čo najširšej možnej miere popri riadnom výživnom.
Zároveň je potrebné uviesť, že obžalovanému súd neukladal alternatívny druh trestu k trestu odňatia slobody, pretože je v záujme štátu (ktorý v tomto konaní zastupuje súd) a spoločnosti, aby bol v čo najširšej možnej miere napravený následok na objekte, ktorý bol predmetným trestným činom porušený – zákonnej povinnosti vyživovať iného tak, aby boli uspokojené nároky a potreby oprávnených osôb – detí obžalovaného. Obžalovaný je riadne zamestnaný v Rakúsku, kde dosahuje príjem, ktorý mu umožňuje platiť výživné vrátane dlžného výživného a splácať tak svoj dlh. Ukladanie trestu domáceho väzenia (ktorý by prinútil obžalovaného zdržiavať sa doma) či trestu povinnej práce (ktorý by nútil obžalovaného vykonávať prácu na území Slovenskej republiky bez nároku na odmenu) alebo aj peňažného trestu, by naopak mohlo zmariť splácanie dlhu na výživnom a mohlo by negatívne zasiahnuť finančné nároky detí obžalovaného, ktoré boli predmetným trestným činom postihnuté.
Náhrada škody
V trestnom konaní si nárok na náhradu škody uplatnila G. A., keď v prípravnom konaní pri svojom výsluchu dňa 19.12.2024 uviedla, že si tento nárok uplatňuje vo výške cca 15.000 eur. Nárok na zaplatenie dlžného výživného pri trestnom čine zanedbanie povinnej výživy ale nie je nárokom na náhradu škody spôsobenej trestným činom. Jedná sa o nárok, ktorý už bol súdom určený, v tomto prípade rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4P/42/2019 zo dňa 18.06.2019, ktorý je právoplatný, vykonateľný a je aj riadnym exekučným titulom. Nakoniec aj samotná G. A. vypovedala, že už aj podala návrh na vykonanie exekúcie na predmetné dlžné výživné. Tento nárok nemôže byť „opätovne“ priznaný aj v tomto konaní. Preto súd na začiatku hlavného pojednávania dňa 27.06.2025 rozhodol, že G. A. ako poškodenú na hlavné pojednávanie nepripúšťa. G. A. má v konaní postavenie osoby, do ktorej rúk je obžalovaný povinný plniť povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, ktorej Trestný poriadok priznáva určité práva (napr. právo na doručenie obžaloby podľa § 240 písm. f/ Tr. poriadku, právo na doručenie trestného rozkazu podľa § 354 ods. 3 Tr. poriadku, právo na doručenie rozsudku podľa § 173 ods. 6 Tr. poriadku), no toto postavenie nie je totožné s postavením poškodeného v trestnom konaní.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Bardejov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Za obžalovaného môže podať odvolanie aj jeho zákonný zástupca a obhajca a u mladistvého tiež orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.