Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/93/2025

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom: C. XX, XXX XX D., zast. E. & F., B., advokátska kancelária, so sídlom: D. XX, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: G. E., so sídlom: H. C. F., D. B., I.. E., J., identifikačný kód: XXXXXX, zast. H. H., B., so sídlom: K. X/X, XXX XX C., IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 111,80 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu doručeného tunajšiemu súdu dňa 30.4.2025 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 111,80 EUR s 5 % ročným úrokom z omeškania od 5.11.2024 do zaplatenia. Súčasne požadoval náhradu trov konania.

2. Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu žalobca odôvodnil tým, že dňa 4.11.2024 cestoval na palube letu č. L. z letiska M. F. E. N. (C.), O. na letisko N. L. P. (C.), A. prevádzkovaného žalovaným s celkovou vzdialenosťou 1522,10 km medzi zastávkami. Plánovaný čas príletu bol stanovený na 4.11.2024 o 14.10 hod., avšak reálny čas príletu bol 5.11.2024 o 3.27 hod., to znamená, že let bol v omeškaní viac ako 13 hodín. Podľa článku 9 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, má žalobca nárok na jedlo a občerstvenie zodpovedajúce času čakania. Žalovaný v danom prípade poskytol žalobcovi paušálnu náhradu vo výške 8,- EUR ako príspevok na stravu, ktorá však nezodpovedala skutočným a primeraným nákladom na jedlo a občerstvenie počas viac než 13-hodinového meškania. V dôsledku tejto situácie bol žalobca nútený zabezpečiť si stravu a občerstvenie z vlastných prostriedkov, pričom navyše vynaložil preukázateľné náklady v celkovej výške 111,80 EUR, k návrhu pripojil doklady o týchto výdavkoch. Žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu týchto nákladov, avšak bezúspešne. Žalovaný do dňa podania návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu žalobcovi tieto náklady neuhradil. Vzhľadom na to, že Nariadenie priznáva cestujúcim nárok na kompenzáciu okamžite potom, čo omeškanie letu nastalo, v zmysle v spojení s nariadenia vlády SR č. ., žiadal žalobca aj úhradu zákonných úrokov z omeškania z dlžnej sumy za obdobie od 5.11.2024 do zaplatenia.

3. Mestský súd Košice dňa 16.6.2025 vydal vo veci európsky platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy spolu s príslušenstvom, ako aj na náhradu trov konania žalobcovi. Európsky platobný rozkaz bol právnemu zástupcovi žalovaného doručený dňa 24.6.2025.

4. Elektronickým podaním bez zaručeného elektronického podpisu doručeným súdu dňa 27.6.2025, doplneným elektronickým podaním so zaručeným elektronickým podpisom doručeným súdu dňa

2.7.2025, žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal proti európskemu platobnému rozkazu odpor a zároveň namietol právomoc A. B. D. v predmetnej veci a to z dôvodu, že vec nepatrí do právomoci tohto súdu a ani iného súdu v Slovenskej republike. Námietku právomoci A. B. D. odôvodnil žalovaný tým, že predmetný let smeroval z C. (O.) E. C. (A.) a podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, konkrétne rozsudok vo veci C-204/08 – Rehder zo dňa 9.7.2009 je miestne príslušným súdom na podanie žaloby v prípade nárokov z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, buď súd v mieste odletu, alebo súd v mieste príletu. Keďže k odletu ani k príletu nedošlo na území Slovenskej republiky, A. B. D. nie je miestne príslušný na prejednanie tejto veci. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že na prejedanie veci je príslušný buď súd v O. alebo A.. Nakoľko je nedostatok právomoci neodstrániteľnou prekážkou konania a súd musí svoju právomoc skúmať z úradnej povinnosti má byť toto konanie voči žalovanému zastavené.

5. Podľa článku 7 ods. 2 , Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa .

6. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

7. Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte: a) v zmluvných veciach na súdoch podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby:

- pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,

- pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť; c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a).

8. Podľa článku 17 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, tento oddiel (Oddiel 4 - Právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv) sa neuplatní na prepravné zmluvy s výnimkou tých, ktorých predmetom je zabezpečenie dopravy a ubytovania za jednu cenu.

9. Podľa článku 26 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.

10. Podľa článku 27 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak má súd členského štátu konať vo veci, v ktorej majú výlučnú právomoc súdy iného členského štátu na základe článku 24, aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

11. Podľa článku 28 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

12. Podľa ust. , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

13. Podľa ust. , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

14. Podľa ust. , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

15. Pod právomocou súdu sa rozumie zákonom vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť, teda oprávnenie súdu vec prejednať a rozhodnúť. Právomoc súdu je jednou z procesných podmienok, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť. Ustanovenie explicitne uvádza, že ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie zastaví. Keďže súd na splnenie podmienok konania prihliada kedykoľvek počas konania, je irelevantné, v ktorom štádiu konania súd nedostatok svojej právomoci zistí. Podľa vyššie citovaného druhej vety právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. V tejto súvislosti majú relevanciu najmä nariadenia Rady (ES) o právomoci Tieto sa však aplikujú len v prípade, ak sa nepoužije medzinárodná zmluva, ktorá nekoliduje s pôsobnosťou priamo aplikovateľnej európskej normy. Až následne sa môžu aplikovať ustanovenia o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktoré upravujú právomoc ( až 47 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom).

16. Slovenský právny poriadok vychádza z toho, že súd musí najprv skúmať, či má právomoc vo veci konať a až potom vykonáva ďalšie procesné úkony. Postup podľa citovaných článkov Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, má však s poukazom na druhá veta prednosť pred vnútroštátnym procesným právom. S výnimkou vecí uvedených v článku 24 Nariadenia (výlučná právomoc) súd ex offo svoju medzinárodnú právomoc neskúma; k tomu je povinný iba v prípade, keď ju žalovaný namieta alebo sa nevyjadrí k žalobe. Právomoc súdu členského štátu môže byť preto v zmysle citovaného článku 26 ods. 1 Nariadenia založená aj účasťou na súdnom konaní, resp. je založená na vôli žalovaného. Žalovaný svojou účasťou na konaní vyjadruje súhlas s právomocou daného súdu. Vo veci vzťahu tohto ustanovenia k iným článkom Nariadenia regulujúcim právomoc platí, že má druhú najvyššiu "prioritu", hneď po ustanovení regulujúcom výlučnú právomoc (). Ak sú teda splnené podmienky pre aplikáciu článku 26, nie je v danom prípade potrebné skúmať dohodu o voľbe právomoci ani domicil žalovaného, keďže má voči daným ustanoveniam prednosť. Podmienkou založenia právomoci v zmysle článku 26 ods. 1 je účasť žalovaného na konaní, ktoré bolo iniciované žalobcom. Výnimkou je, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci.

17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v tomto prípade nie je daná výlučná medzinárodná právomoc iného súdu. Žalovaný po doručení európskeho platobného rozkazu, ktorý mu bol doručený spolu s návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu pri prvom úkone, ktorý mu vo veci patril, vzniesol námietku právomoci A. B. D..

18. Predmetom tohto konania je nárok vyplývajúci z prepravnej zmluvy a z ustanovení vyššie citovaného článku 5 ods. 1, v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach vyplýva, že na konanie v tomto prípade má právomoc súd členského štátu podľa miesta zmluvného plnenia. Tým, že miestom poskytnutia služby malo byť letisko v C. (kde došlo k omeškaniu príslušného letu), súd s poukazom na citované ustanovenia Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach dospel k záveru, že právomoc v prejednávanej veci ma súd v inom členskom štáte, pričom v tomto prípade nemá na určenie právomoci vplyv spotrebiteľská povaha predmetného zmluvného vzťahu, nakoľko v zmysle ustanovenia článku 17 ods. 3 Nariadenia sa na prepravné zmluvy neuplatní oddiel 4 tohto nariadenia,

s výnimkou tých, ktorých predmetom je zabezpečenie dopravy a ubytovania za jednu cenu, čo však nebol tento prípad.

19. Procesné podmienky, aj keď ich výslovne a taxatívne nevypočítava, možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak neustanovuje inak, súd skúma (prihliada na) splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania, súd konanie vždy zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania patrí okrem iných, aj nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor podľa ust. . Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, t.j. že nemá oprávnenie na prejednanie a rozhodnutie sporu, bezodkladne uznesením konanie zastaví a to kedykoľvek počas konania, a to aj v čase keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (ust. ).

20. Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci (konať a rozhodnúť) slovenských súdov o žalobe je nedostatkom podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a vyhlásil, že A. B. D. nemá právomoc konať vo veci a konanie zastavil.

21. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí..

22. Podľa ust. , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p, v súlade s princípom procesného zavinenia zastavenia konania. Keďže k zastaveniu konania došlo v dôsledku existencie neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania, ktorý zavinil žalobca tým, že sa domáhal nároku voči žalovanému žalobou podanou na A. B. D. napriek skutočnosti, že tento súd nemá právomoc vo veci konať, preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré mu vznikli. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.