Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64C/15/2024

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom v C., D. E. XXX/ XX, 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom v C., D. E. XXX/XX, proti žalovanému: H. G., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom v Slanci o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Nariaďuje neodkladné opatrenie:

I. Zakazuje H. G., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom v Slanci vstupovať do rodinného domu súpisné č. XXX postaveného na pozemku parcelné č. 199 o výmere 800 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného na LV č. XXX vedeného Úradom geodézie, kartografie a katastra pre katastrálne územie: C., obec: Slanec, okres: Košice – okolie.

II. Zakazuje H. G., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom v Slanci vstupovať na pozemok parcelné č. 200 o výmere 1855 m2, druh pozemku: Orná pôda zapísaný na LV č. XXXX vedený Úradom geodézie, kartografie a katastra pre katastrálne územie: C., obec: Slanec, okres: Košice – okolie.

III. Zakazuje H. G., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom v G., A. E. XX úmyselne sa priblížiť k žalobcom na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou spoločnej účasti žalobcov a žalovaného na procesných úkonoch súdu v priestoroch budovy súdu, alebo na akýchkoľvek procesných úkonoch orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených na dobu vykonania jednotlivých procesných úkonov.

IV. Poučuje žalovaného, že ako žalobca môže podať proti žalobcom ako žalovaným, na Mestský súd Košice žalobu o zrušení uloženej povinnosti zákazu úmyselne sa priblížiť k žalobcom na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou spoločnej účasti žalobcov a žalovaného na procesných úkonoch súdu v priestoroch budovy súdu, alebo na akýchkoľvek procesných úkonoch orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených na dobu vykonania jednotlivých procesných úkonov.

V. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa návrhom doručeným súdu dňa 25.04.2024 domáhali, aby súd žalovanému zakázal vstupovať do rodinného domu súpisné číslo 229 postaveného na pozemku parcelné č. 199 o výmere 800 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie zapísaného na LV č. XXX a susediaci pozemok parcelné č. 200 o výmere 1855 m2 zapísaný na LV č. XXXX, obe nehnuteľnosti v katastrálnom území: C., obec: Slanec, okres: Košice – okolie. Taktiež žiadali, aby súd zakázal žalovanému približovať sa k žalobcom na vzdialenosť menšiu ako 50m s tým, že pokiaľ by žalobcovia boli spoločne so žalovaným predvolaní na procesné úkony súdu alebo iné procesné úkony orgánov činných trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených sa na dobu vykonávania jednotlivých

procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. Žiadali tiež, aby súd zakázal žalovanému vstupovať na pracovisko žalobkyne v 2. rade, ktorým je LUX n. o., so sídlom v Košiciach, Opatovská č. 97. K návrhu žalobcovia pripojili: Výpis z LV č. XXX, Čiastočný výpis z LV č. XXXX, Potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, Úradný záznam, Potvrdenie o podaní trestného oznámenia, Prepúšťaciu správu, Pracovnú zmluvu, Dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy a sms komunikáciu medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili tým žalovaný je synom žalobkyne v 2. rade, ktorá je družkou žalobcu v 1. rade. Všetci žijú v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v Slanci na Vodárenskej ulici č. 229/11. Jedná sa o rodinný dom súpisné číslo 229 postavený na pozemku parcelné č. 199 o výmere 800 m2 zapísaný na LV č. XXX, ku ktorému prináleží susediaci pozemok parcelné číslo 200 o výmere 1855 m2 zapísaný na LV č. XXXX. Žalobca v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností. Podľa žalobcov žalovaný dlhodobo užíva alkohol a drogy, pričom pod ich vplyvom je agresívny. Nadáva žalobcom a vyhráža sa im, že rozkope dvere na dome a podobne. Žalobcovi v 1. rade sa žalovaný vyhráža aj zabitím, neraz sa po ňom aj zaháňal a chcel ho fyzicky napadnúť. Žalobkyňa v 2. rade ako matka to však zastavila. Žalobcovia opakovane dali žalovanému šancu, aby sa pozbieral, prestal piť a užívať drogy a začal viesť riadny život. Žalobcovia dovolili žalovanému vrátiť sa domov pod podmienkou, že začne pracovať. Opakovane mu našli zamestnanie a dokonca mu poskytli aj finančné prostriedky, aby mohol odísť za prácou do zahraničia. Poskytnuté peniaze však buď prepil alebo inak utratil, prípadne bol s ním z dôvodu užívania alkoholu ukončený pracovný pomer. Žalovaný sa opakovane spoliehal na to, že mu žalobcovia pomôžu, pričom za účelom ich citového vydierania sa vyhrážal samovraždou. Pravidelne od žalobcov pýta peniaze a v minulosti im peniaze aj ukradol. Posledné dva mesiace sa násilné správanie žalovaného voči žalobcom stupňuje. Žalobcovia majú preto strach o svoj život a zdravie. Žalobca v 1. rade je po operácii srdca, preto má násilné správanie sa žalovaného voči nemu negatívny dopad na jeho zdravotný stav, necíti sa dobre a obáva sa o svoje zdravie. V minulosti žalovaný chodieval za žalobkyňou v 2. rade aj na pracovisko, kde od nej pýtal peniaze. Žalobkyni to bolo nepríjemné a hanbila sa pred kolegami. V súčasnosti žalobkyňa v 2. rade pracuje ako opatrovateľka v Domove sociálnych služieb LUX n. o. v Košiciach. Má obavu, že žalovaný bude chodiť opäť za ňou aj na toto pracovisko a bude od nej pýtať peniaze, či sa jej vyhrážať alebo ju inak ohrozovať. Naposledy sa žalovaný dňa 11.04.2024 v popoludňajších hodinách vrátil domov, pričom mal agresívnu náladu, vykrikoval žalobcovi v 1. rade, že ho rozkope a porozbíja mu v dome dvere, nadával mu a následne sa ho snažil slovne vyprovokovať k fyzickému kontaktu. Zasahujúca policajná hliadka dňa 11.04.2024 žalovaného vykázala na 14 dní z rodinného domu, a to z dôvodu, že na základe zistených skutočností podľa polície bolo možné očakávať útok na život a zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť žalobcu v 1. rade. Žalobcovia majú za to, že pokiaľ sa žalovaný vráti do spoločného obydlia, bude naďalej pokračovať v agresívnom správaní sa voči nim. Žalobcovia majú vážnu obavu, že žalovaný svoje vyhrážky naplní a napokon im ublíži alebo ich zabije. Žalovaný užíva alkohol a drogy a pod ich vplyvom je ešte agresívnejší. Taktiež majú žalobcovia obavu, že pokiaľ bude žalovanému zakázaný vstup do rodinného domu a na priľahlý pozemok, vyvinie snahy vyhľadať žalobcov na inom verejne prístupnom mieste, kde im môže ublížiť alebo im bude vulgárne nadávať. Už v tomto čase, potom, čo bol políciou vykázaný zo spoločného obydlia, vypisuje žalobkyni v 2. rade a citovo ju vydiera, aby ho ľutovala. Žalobkyňa sa obáva, že by ju žalovaný mohol vyhľadať a ublížiť jej cestou do práce, preto ju žalobca v 1. rade v súčasnosti vozí do práce autom. Žalobcovia majú za to, že sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd podľa , a (ďalej len „“) žalovanému zakáže vstupovať do rodinného domu v Slanci a na priľahlý pozemok a približovať sa k žalobcom na vzdialenosť menšiu ako 50m. Zároveň zakáže žalovanému vstupovať na pracovisko žalobkyne v 2. rade. Žalobcovia sú presvedčení, že inštitút neodkladného opatrenia je účinným právnym prostriedkom ochrany ich života a zdravia, ich telesnej a duševnej integrity. V čase, kedy sa žalovaný zdržuje mimo spoločného obydlia, majú žalobcovia pokoj, neboja sa, kedy zase príde opitý alebo pod vplyvom drog a bude im vulgárne nadávať, či inak ich napádať alebo ohrozovať.

3. Z výpisu z LV č. XXX mal súd osvedčené, že žalobca v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti evidovanej Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky pre katastrálne územie: C., obec: C., okres: Košice – okolie, a to pozemku parcelné č. 199 o výmere 800 m2, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvorie a rodinného domu súpisné číslo XXX postaveného na pozemku parcelné č. 199 v podiele 1/9.

4. Z čiastočného Výpisu z LV č. XXXX mal súd za preukázané, že žalobca v 1. rade je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti evidovanej Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky pre katastrálne územie: C., obec: Slanec, okres: Košice – okolie, a to pozemku parcelné č. 200 o výmere 1855 m2, druh pozemku – orná pôda v podiele 1/18.

5. Z Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 11.04.2024 vydaného Obvodným oddelením PZ Bohdanovce pod č. 899426 súd zistil, že žalovaný bol dňa 11.04.2024 o 14:00 hod. vykázaný zo spoločného obydlia ohrozených osôb (žalobcov), pričom vykázanie zo spoločného obydlia sa vzťahuje na priestor: oplotený pozemok a rodinný dom v obci C. I. D. E. XXX/XX. Žalovaný bol z obydlia vykázaný na dobu 14 dní. Vykázaná osoba (žalovaný), ako aj ohrozené osoby (žalobcovia) boli náležite poučení podľa o Policajnom zbore.

6. Z úradného záznamu Obvodného oddelenia PZ Bohdanovce zo dňa 11.04.2024 mal súd za osvedčené, že dňa 11.04.2024 o 12:50 hod. bola vyslaná hliadka do obce C. I. D. J. E. XXX/XX, aby preverila udalosť, pri ktorej malo dochádzať k porušovaniu občianskeho spolunažívania. Po príchode na miesto hliadka vyťažila p. A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý uviedol, že sa jeho nevlastný syn H. G., nar. XX.XX.XXXX, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, vrátil v popoludňajších hodinách domov v agresívnej nálade, vykrikoval oznamovateľovi, že ho rozkope a porozbíja mu v dome dvere, následne sa snažil ho slovne vyprovokovať k fyzickému kontaktu, ku ktorému napokon nedošlo. Z dôvodu, že na základe zistených skutočností možno očakávať útok na život a zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto úkony, H. G. bol hliadkou vykázaný zo spoločného obydlia v zmysle o Policajnom zbore. Hliadka zúčastnené osoby poučila o vykázaní zo spoločného obydlia, ako aj o obetiach trestných činov domáceho násilia a taktiež oznamovateľa poučila, aby kontaktoval políciu ak by sa jeho nevlastný syn v priebehu 14 dní vrátil domov. Nakoľko vykázaná osoba nemala kľúče od spoločného domu, tieto hliadke nemohla odovzdať.

7. Z Potvrdenia Obvodného oddelenia PZ Bohdanovce zo dňa 11.04.2024 vyplynulo, že tohto dňa žalobca v 1. rade podal na tamojšie Obvodné oddelenia Policajného zboru oznámenie týkajúce sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

8. Z prepúšťacej správy vystavenej Východoslovenským srdcových a cievnych chorôb, a.s. súd zistil, že žalobca v 1. rade sa dňa 13.06.2020 podrobil operácii srdca s následnou hospitalizáciou na Klinike anesteziológie a intenzívnej medicíny. Po operácii užíva lieky.

9. Z predloženej Pracovnej zmluvy mal súd osvedčené, že žalobkyňa v 2. rade bola zamestnaná ako opatrovateľka u zamestnávateľa LUX n.o., so sídlom v Košiciach, Opatovská č. 97 na dobu určitú do 19.09.2013. Na základe Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 26.08.2014 jej bol pracovný pomer predĺžený na dobu neurčitú.

10. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:

11. Podľa ust. (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa ust. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa ust. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

14. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,

kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje.

15. Podľa ust. sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

16. Podľa ust. , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

17. Podľa ust. ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

18. Podľa ust. ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

19. Podľa ust. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

20. Podľa ust. , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

21. Podľa ust. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

22. Podľa ust. neodkladné opatrenie podľa je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

23. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

24. Podľa ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

25. Podľa súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

26. Podľa ust. , o policajnom zbore policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od vykázania, pričom do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto

osobu aj počas jej neprítomnosti. Počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.

27. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov strán sporu. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktorý súd môže použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery strán sporu alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva strán sporu prípadne tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, aby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre strany sporu nariadením neodkladného opatrenia.

28. V tejto súvislosti súd pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje v celkovom kontexte procesnej ochrany: či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom (navrhovateľom neodkladného opatrenia) tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (tzv. princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (tzv. princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

29. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda: 1. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladných pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, 2. opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 3. musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať splnenie každú jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti.

30. Neodkladné opatrenia v zmysle ustanovenia , , (ale aj podľa písm. h)) sú účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z , ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. V súvislosti s domácim násilím je preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli aj sformulované neodkladné opatrenia v zmysle , , , ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa týchto ustanovení preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

31. Z obsahu návrhu žalobcov je zrejmé, že sa podaným návrhom domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia podľa , a .

32. Z predložených listinných dôkazov, najmä však úradného záznamu zo zásahu hliadky Obvodného oddelenia PZ v Bohdanovciach zo dňa 11.04.2024 a Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia, mal súd za osvedčené, že život, zdravie, telesná a duševná integrita žalobcov bola konaním žalovaného ohrozená, resp. narušená, nakoľko žalovaný sa na adresu žalobcov vyjadroval urážlivo, neraz sa im vyhrážal v snahe vyprovokovať fyzický kontakt, a to najmä keď bol pod vplyvom alkoholu a drog. Súd je toho názoru, že nenariadením neodkladného opatrenia by boli žalobcovia minimálne ohrozovaní vyhrážaním sa fyzickým ublížením na zdraví, taktiež nie je vylúčené, že by žalovaný mohol svoje hrozby fyzického útoku na žalobcov realizovať. Nakoľko žalobcovia a žalovaný doposiaľ bývali v spoločnej domácnosti (rodinný dom v obci Slanec a priľahlý pozemok), kde predovšetkým dochádzalo k slovným útokom a vyhrážkam žalovaného na adresu žalobcov, súd právne uzavrel, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v časti zákazu vstupu žalovaného do dotknutých nehnuteľností, bol žalobcami podaný dôvodne.

33. Pokiaľ ide o tú časť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou žalobcovia chceli dosiahnuť zákaz priblíženia sa žalovaného k ich osobe, súd aj v tejto časti vyhodnotil návrh ako dôvodný. Žalobcovia sa cítia ohrození a majú obavy o svoj život a zdravie. V takýchto prípadoch ustupuje právo žalovaného na voľný pohyb ( ) právu žalobcov na život, zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a osobnej slobody (, 17, 19 ), kedy v zákonom stanovených prípadoch možno žalovaného obmedziť v slobode pohybu. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že život, zdravie, telesná a duševná integrita žalobcov bola konaním žalovaného narušená. V záujme ochrany žalobcov má súd za to, že je potrebné chrániť tieto osoby tým, že návrhu žalobcov aj v tejto časti vyhovel a žalovanému uložil zákaz úmyselne sa približovať k žalobcom na vzdialenosť menšiu ako 50m. Súd je toho názoru, že táto vzdialenosť zabezpečí žalobcom dostatočnú ochranu. Keďže v každodennom živote môžu nastať situácie, ktoré sú nečakané a náhodné, či vopred neplánované, súd považoval za potrebné zákaz priblíženia presnejšie vymedziť len na úmyselné priblíženie sa žalovaného, pretože nemožno vylúčiť náhodné stretnutia na verejnosti, ktoré sú v podstate nechcené, napríklad na ulici, u lekára, v obchode a pod..

34. Nakoľko v budúcnosti môžu nastať situácie, kedy orgány činné v trestnom konaní alebo súd nariadia úkony, kde bude potrebná súčasne osobná prítomnosť žalobcov aj žalovaného, súd z praktického hľadiska vylúčil uplatňovanie tohto zákazu v prípade vedenia súdnych, respektíve iných konaní, pri ktorých nemožno vylúčiť, že sa žalobcovia, príp. žalovaný stretnú pri vykonávaní konkrétnych procesných úkonov a nebude možné zabezpečiť, aby vzdialenosť medzi týmito fyzickými osobami bola väčšia ako 50 metrov.

35. Súd vyhodnotil ako dôvodnú aj tú časť návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou chceli dosiahnuť uloženie zákazu žalovanému vstupovať na pracovisko žalovanej v 2. rade. Napriek tomu však nevymedzil požadovaný zákaz žalovanému osobitným výrokom, nakoľko je toho názoru, že zákaz priblíženia sa žalovaného k žalobkyni v 2. rade v podstate zakazuje žalovanému priblížiť sa k žalobkyni v 2. rade bližšie, ako na určenú vzdialenosť, kdekoľvek sa bude zdržiavať, teda aj na pracovisku. Pokiaľ by súd nariadil neodkladné opatrenie tak, ako to žiadali žalobcovia, teda, žalovanému by zakázal vstup na pracovisko žalobkyne v 2. rade bez uvedenia konkrétneho časového rozpätia, na ktoré sa toto obmedzenie vzťahuje, takýto výrok rozhodnutia súdu by bol nevykonateľný.

36. Platnosť neodkladného opatrenia súd časovo neobmedzil, nakoľko zo žalobcami predložených listinných dôkazov nevyplynulo, že by bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie. Taktiež, koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľa bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia. To znamená, že kedykoľvek počas trvania neodkladného opatrenia môže súd toto neodkladné opatrenie zrušiť, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené ( ).

37. V predmetnej veci súd neuložil žalobcom povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej ( ), pretože týmto neodkladným opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi stranami v požadovanej miere. Podľa názoru súdu toto neodkladné opatrenie poskytuje plnohodnotnú súdnu ochranu v rozsahu vymedzenom samotným účelom tohto neodkladného opatrenia a v podstate procesne

konzumuje vec samu. Z tohto dôvodu súd nepovažoval uloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej (s identickým obsahom) za opodstatnené.

38. Zároveň súd žalovaného poučil o možnosti podať žalobu na zrušenie zákazu priblíženia nariadeného mu týmto uznesením.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. a a ust. 262 ods. 1 vychádzajúc zo záveru, že žalobcovia boli v konaní plne úspešní. Nakoľko však žalobcom v konaní žiadne trovy nevznikli a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepatrí, súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).