Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Csp-1-2024.pdf
PDF · 149.69 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/1/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyoou JUDr. 1ubomírou Kriš?ákovou v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Pieš?any, IEO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., 1. mája 173/11, 911 01 Treneín, IEO: 47 234 679 proti žalovanej: A. B., nar: 21. 12. 1960, Okružná 9, 022 04 Eadca zastúpená: WEBBER LEGAL, s.r.o., Duchnovieovo námestie 1, 080 01 Prešov, IEO:50 680 552 o zaplatenie 6537,53 € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu z a m i e t a . II. Súd u r e u j e , že spotrebite3ský úver pod3a zmluvy oznaeenej ako Zmluva o spotrebite3skom úvere – revolvingový úver e. XXXXXXXXXX, uzatvorenej doa 15. 3. 2022 medzi žalobcom ako verite3om a žalovanou ako dlžníkom je bezúroený a bez poplatkov.
III. Žalovaná m á voei žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Banská Bystrica doručená dňa 11. 10. 2023, sa žalobca voči žalovanej domáha zaplatenia sumy 6.537,53 € s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou, spotrebiteľkou, uzatvoril dňa 15. 3. 2022 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., ktoré obsahujú sadzobník poplatkov. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru s výškou úverového rámca 6.600,- €. Žalovaná úver čerpala prostredníctvom úverovej karty. Žalovaná bola odo dňa účinnosti revolvingovej zmluvy informovaná v mesačných výpisoch z úverového účtu o výške mesačnej splátky, o výške úroku a poplatku, výške úverového rámca, celkovom zostatku a jednotlivých transakciách na úverovom účte. Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť spolu s úrokom a poplatkom v pravidelných mesačných splátkach v súlade s úverovou zmluvou. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácala. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatila a nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Na základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle hlavy Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy dňa 10. 8. 2023 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovanú k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Pred podaním žaloby žalobca listom zo dňa 31. 8. 2023 žalovanú vyzval k zaplateniu aktuálne dlžnej sumy s upozornením, ak v stanovenej lehote nezaplatí dlžnú sumu, bude podaná žaloba, teda žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlhu v posledných 3 mesiacoch pred podaním žaloby. Žalovaná prostredníctvom úverovej karty čerpala poskytnutý revolvingový úver v sume spolu 7.007,- € a žalobcovi uhradila sumu 1.610,- €. Žalovaná suma 7.461,46 € pozostáva z istiny vo výške 6.537,53 €, ktorá suma predstavuje istinu 12. - 16. splátky spolu vo výške 6.537,53 € a úrok vo výške 47,86 € zo splátok 12. – 16. a úrok za hotovostné transakcie v sume 876,07 €.
2. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom, sp. zn. 38Up/1592/2023 zo dňa 30. 10. 2023 uložil žalovanej povinnosť v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 6.537,53 €, úrok 923,93 €, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 40,19 € od 26. 8. 2023 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 6.497,34 € od 26. 8. 2023 do zaplatenia, alebo podať v uvedenej lehote voči platobnému rozkazu odpor. 3. Žalovaná podala voči platobnému rozkazu, sp. zn. 38Up/1592/2023 zo dňa 30. 10. 2023 odpor, v ktorom uviedla, že žalobca hoc uvádza, že bola vyzvaná na úhradu dlhu v posledných 3 mesiacoch pred podaním žaloby, nepredniesol žiadne skutkové tvrdenie a neoznačil žiaden dôkaz o tom, že výzva ako jednostranný právny akt bola žalovanej aj riadne doručená. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Obo/283/2003. Uvedené zakladá bez ďalšieho stratu sporu pre žalobcu a pre prípad pokračovania v konaní žalovaná navrhla konanie zastaviť v celom rozsahu a žalovanej priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Tiež uviedla, pokiaľ žalobca v žalobe prednáša skutkové tvrdenia o opakovaných upozorneniach, ide o vágne tvrdenia, nakoľko nie je zrejmé, akými úkonmi žalobca žalovanú vyzval na úhradu úverových splátok, z akého dátumu sú tieto úkony, ako boli žalovanej doručované, a tak tieto skutkové tvrdenia nie sú konkrétnymi skutkovými tvrdeniami, ako to vyžaduje Civilný sporový poriadok, preto žalovaná ani nemá čo konkrétne popierať. Navyše tieto tvrdenia nie sú podporené ani dôkazmi. Žalobca, na ktorom je bremeno tvrdenia, nepredniesol žiadne skutkové tvrdenie, že splnil svoju povinnosť podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, resp. ním prednesené tvrdenia sú neurčité a vágne a žalovaná a ani súd nemajú ako preveriť, či, kedy a akým úkonom žalobca žalovanú upozornil na možnosť zosplatniť spotrebiteľský úver, či tento úkon bol v súlade s platnou právnou úpravou a právnou praxou žalovanej riadne doručený, či boli zachované zákonné lehoty a či takáto výzva spĺňa zákonné obsahové náležitosti. Nakoľko žalobca v žalobe netvrdí žiadne skutkové tvrdenie o tom, či a ako si splnil uvedenú svoju povinnosť, žalovaná má za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, že bol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a po zrušení platobného rozkazu je potrebné žalobu zamietnuť. Žalovaná popiera doručenie upozornenia podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobca v žalobe neuvádza žiaden prostriedok procesného útoku k tomu, na základe čoho, akého dojednania/práva, došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, resp. sa vyjadruje len vágne a neurčito a netvrdí nič o tom, či a akým spôsobom túto výzvu podľa § 565 Občianskeho zákonníka žalovanej doručil. Žalovaná popiera doručenie výzvy podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Predpokladom platného zosplatnenia úveru podľa platnej legislatívy je konanie veriteľa s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.. Dôkazné bremeno konania s odbornou starostlivosťou zaťažuje veriteľa, nie spotrebiteľa. Žalobca nepredniesol žiadne skutkové tvrdenia, že ako veriteľ splnil uvedenú svoju povinnosť. Žalobca v žalobe netvrdí žiadne skutkové tvrdenie o tom, či a ako splnil svoje povinnosti podľa § 7 ods. 1 a § 7 ods. 19 až 42 zákona č. 129/2010 Z. z.. Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, že bol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a veriteľovi patria riadne úroky, resp. spotrebiteľský úver nie je bezúročný a bez poplatkov pre hrubé porušenie veriteľa konať s odbornou starostlivosťou podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.. Z podanej žaloby nie je zrejmé, kedy dlh vznikol, z čoho dlh pozostáva a ako žalobca dospel práve k uvedeným sumám, v dôsledku čoho je návrh neurčitý a zmätočný. 4. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu a k procesnej obrane žalovanej, že nepreniesol žiadne skutkové tvrdenia a neoznačil žiaden dôkaz o tom, že výzva na úhradu dlhu v posledných 3 mesiacov pred podaním žaloby bola žalovanej aj riadne doručená, predložil výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 22. 6. 2023, ktorá bola daná na poštovú prepravu dňa 26. 6. 2023 pod podacím číslom RF699817669Sk a žalovanej bola podľa výpisu zo Slovenskej pošty, a. s. doručená dňa 28. 6. 2023. Žalobca je presvedčený, že právny názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Obo/283/2003 nie je pre tento prípad relevantný a zároveň uvedený názor žalobca považuje za prekonaný rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/36/2020. Žalobca poukazuje na úvodné ustanovenia úverovej zmluvy, kde sú uvedené informácie, podľa ktorých žalobca posúdil bonitu žalovanej. Zároveň predkladá listiny, z ktorých pri skúmaní bonity žalovanej vychádzal, a to interný dokument o posúdení bonity so správou zo Sociálnej poisťovne, úverovú správu z registra dlžníkov, výpis z bankového účtu za účelom preukázania príjmov a výdavkov. Žalobca zobral do úvahy, že revolvingový úver je dlhodobý opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je dlžníkovi (žalovanej) poskytovaný k uspokojovaniu jej priebežných finančných potrieb a umožňuje jej čerpať po odsúhlasení zo strany veriteľa peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca a následne uhrádzať splátky v minimálne dohodnutej výške, pričom môže uhradiť aj celý čerpaný úver jedinou splátkou. 5. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 15. 5. 2025 k vyjadreniu žalobcu uviedla, že skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom údajného splnenia podmienky doručenia výzvy na úhradu dlhu a s tým súvisiace nové
dôkazy žalovaná považuje za neprípustnú zmenu žaloby a má za to, že súd na takúto zmenu žaloby a nové skutkové tvrdenia a nové dôkazy prihliadať nemôže. Žalobcovi nič nebránilo, aby už v žalobe tieto skutkové tvrdenia uviedol a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca tak neučinil, v dôsledku čoho sa žalovaná nevedela relevantným spôsobom vyjadriť k splneniu tejto povinnosti a ani súd na základe skutkových tvrdení uvedených v žalobe nemôže preskúmať, či žalobca splnil túto podmienku, a teda mohlo dôjsť k platnému zosplatneniu úveru. Žalobca až vo vyjadrení uvádza nové skutkové tvrdenia k údajnému splneniu tejto povinnosti a predložil nové dôkazy, ktoré predstavujú neprípustnú zmenu žaloby. Žalovaná vyjadrenie žalobcu považuje za zmätočné, keď žalobca uvádza, že žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlhu v posledných troch mesiacoch pred podaním žaloby, avšak nepredniesol žiadne skutkové tvrdenie a neoznačil žiaden dôkaz o tom, že výzva ako jednostranný právny akt bola žalovanej riadne doručená a na strane druhej prikladá výzvu zo dňa 22. 6. 2023 s názvom Výzva na zaplatenie dlžnej sumy. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný dňa 11. 10. 2023, a teda je zrejmé, že nemôže ísť o výzvu 3 mesiace pred podaním žaloby. Z časového hľadiska by sa teoreticky mohlo jednať o výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, avšak žalovaná namieta, že táto výzva nespĺňa podmienky, ktoré zákon vyžaduje. Z výzvy nevyplýva, s ktorou konkrétnou splátkou bola žalovaná v omeškaní a ktorú konkrétnu splátku veriteľ požadoval od žalovanej ako spotrebiteľa zaplatiť tak, aby predišiel vyhláseniu predčasnej splatnosti. Žalovaná bola vyzvaná žalobcom na úhradu čiastky 565,90 €, hoci v zmluve v znení jej dodatku bola dohodnutá výška mesačnej splátky 213,18 €. Takýto právny úkon je neurčitý, nakoľko nie je možné identifikovať, s ktorou konkrétnou splátkou mala byť žalovaná v omeškaní. Takýto právny úkon je neplatný, nakoľko je vykonaný v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a žalobca tak neumožnil žalovanej sa riadne brániť, nakoľko zabráneniu vyhlásenia predčasnej splatnosti žalobca podmieňoval zaplatením viac ako jednej splátky, čo je v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Navyše tento právny úkon je neurčitý aj z dôvodu, že z tohto úkonu nie je možné určiť, či bol spotrebiteľ vôbec v omeškaní s nejakou splátkou po dobu 3 mesiace alebo nie a súd to nemá pre nedostatok vymedzenia tejto náležitosti v upozornení veriteľa ako posúdiť. Vo výzve dokonca nie je uvedené vôbec, s plnením ktorej konkrétnej povinnosti je žalovaná v omeškaní a tento právny úkon neobsahuje jednoznačné, jasné a určité a rovnako nezameniteľné skutkové a právne odôvodnenie jeho urobenia smerom k právnemu postaveniu spotrebiteľa a trvaniu spotrebiteľského záväzku. Tento právny úkon nie je perfektný a nie je v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a teda je neplatný. Žalobca konal v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a vyhlásenie predčasnej splatnosti je pre rozpor so zákonom neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na jednej strane spotrebiteľ z tohto dokumentu nemá možnosť vyčítať, ktorú konkrétnu splátku má zaplatiť, aby sa vyhol vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a na druhej strane súd z tohto dokumentu nemá možnosť zistiť, s ktorou splátkou bola žalovaná v omeškaní po dobu 3 mesiacov, a či boli splnené požiadavky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že námietky žalobcu v tomto smere obstáť nemôžu. Žalovaná ďalej uviedla, že medzi ňou ako dlžníkom a žalobcom ako veriteľom došlo dňa 15. 3. 2022 k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru zo strany veriteľa v prospech žalovanej. Zmluva je zmluvou formulárovou, ktorej obsah žalovaná nemohla meniť, mohla ju len ako celok prijať, alebo len ako celok odmietnuť. Zmluva je v hrubom rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z. a smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008, zákonom č. 250/2007 Z. z. a Občianskym zákonníkom. V zmluve nie sú uvedené, resp. sú uvedené nesprávne predpoklady použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, táto náležitosť v zmluve nie je vyjadrená vôbec, veriteľ hrubo porušil povinnosť konať s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona, dodatok neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z.. Skutočnosť, že zmluva je vyhotovená v hrubom rozpore so zákonom a smernicou, má za následok, že bolo porušené právo podľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, a to právo na výrobky a služby v bežnej kvalite a právo na informácie, ako aj bola porušená povinnosť podľa § 4 ods. 2, písm. d/ zákona o ochrane spotrebiteľa, kedy bola uložená povinnosť bez právneho dôvodu. Zákon ako aj smernica požadujú, aby boli v zmluve o úvere uvedené všetky predpoklady použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery, čo slúži na kontrolu správnosti postupu poskytovateľa spotrebiteľského úveru pri výpočte RPMN zo strany orgánov kontroly (vrátane súdov) a informovanie spotrebiteľa. V zmluve nie sú predpoklady uvedené vôbec, resp. sú uvedené nekonkrétne a neurčito. Neuvedenie konkrétnych predpokladov pre výpočet RPMN je potrebné posudzovať rovnako, ako keby RPMN v zmluve uvedená vôbec nebola. Žalobca ako veriteľ hrubo porušil povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, čím je spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná popiera prostriedky procesného útoku žalobcu týkajúce sa toho, ako žalobca konal s odbornou starostlivosťou a zároveň má za to, že ani zo žaloby, ani z vyjadrenia a predložených dôkazov nevyplýva, že žalobca svoju povinnosť konať s odbornou
starostlivosťou splnil riadne, teda žalobca nepreukázal splnenie povinnosti podľa § 7 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., teda žalovaná má za to, že žalobca tieto svoje povinnosti nesplnil. Zo žalobcom predloženého výpisu z účtu žalovanej za mesiac január 2022 vyplýva stav účtu na začiatku mesiaca 42,50 € a stav na konci mesiaca 19,88 €. Výdavky žalovanej za daný mesiac prevyšovali o 22,62 € jej príjmy. Žalobca napriek tomu žalovanej úver poskytol. Rovnako tak žalovaná mala pevné mesačné výdavky vo výške 161,03 €, čo bol nájom za prenájom bytu, v ktorom býva. Žalovaná vypisovala žiadosť o poskytnutie úveru on-line cez mobilnú aplikáciu Home Credit, kde tento výdavok uviedla. Dodatok zo dňa 1. 11. 2022 neobsahuje náležitosti podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z. z.. Dodatkom sa nemenila iba výška úverového rámca a výška minimálnej splátky, ale aj všetky ostatné zmluvné náležitosti podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. (najmä, nie výlučne RPMN, celková čiastka). Žalovaná navrhla, aby súd určil, že spotrebiteľský úver podľa zmluvy označenej ako zmluva o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej dňa 15. 3. 2022 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom je bezúročný a bez poplatkov. 6. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 9. 6. 2025 podmienku vyzvať žalovanú na úhradu v posledných troch mesiacoch pred podaním žaloby považoval za splnenú zaslaním predžalobnej výzvy dňa 31. 8. 2023. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalovanej o nedostatku náležitostí výzvy pred zosplatnením, konkrétne absenciou informácie o konkrétnej splátke, pre ktorú žalobca plánuje úver zosplatniť. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30. 1. 2024, rozsudok Krajského súdu Nitra, sp. zn. 12CoCsp/25/2021 zo dňa 8. 2. 2022. Žalobca považoval predpoklad uvádzaný žalovanou, že na jednej strane spotrebiteľ z tohto dokumentu nemá možnosť vyčítať, ktorú konkrétnu splátku má zaplatiť, aby sa vyhol vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a na druhej strane súd z tohto dokumentu nemá možnosť zistiť, s ktorou splátkou bol žalovaný v omeškaní po dobu 3 mesiacov, teda, či boli splnené požiadavky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, za neodôvodnený, pretože spotrebiteľ ako účastník úverového vzťahu je dostatočne informovaný o podmienkach splácania úveru vrátane výšky jednotlivých splátok a termínov ich splatnosti, ktoré sú uvedené v úverovej zmluve. Vzhľadom na to je spotrebiteľ schopný presne identifikovať, ktorá konkrétna splátka je nezaplatená a aké dôsledky môže mať jej nezaplatenie na zosplatnenie úveru. Ku tvrdeniu žalovanej o údajnom porušení povinnosti uviesť v zmluve náležitosti podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. žalobca uviedol, že na druhej strane úverovej zmluvy sú jednoznačne uvedené predpoklady použité pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov, a to nasledovne: „čerpanie celej výšky úveru okamžite, bezhotovostne, v plnej výške pri najvyšších poplatkoch a najvyššej úrokovej sadzbe, poskytnutie úveru na obdobie 1 roka a splatenie v 12 mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny“. Takto formulované predpoklady plne zodpovedajú požiadavkám § 9 ods. 2, písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré vyžaduje, aby RPMN a celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, boli vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy a aby boli uvedené všetky predpoklady, z ktorých výpočet vychádza. Žalobca preto uvedenú námietku žalovanej považuje za nedôvodnú. Námietku žalovanej o absencii zákonných náležitostí v dodatku o navýšení úverového rámca zo dňa 1. 11. 2022 žalobca považuje za neopodstatnenú. Podľa § 9 ods. 2, písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy platí, že ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, sa majú uviesť na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon túto povinnosť výslovne viaže na moment uzatvorenia pôvodnej úverovej zmluvy. Dodatok k zmluve, ktorým dochádza výlučne k zmene výšky úverového rámca, výšky mesačnej splátky bez zásahu do ostatných podstatných náležitostí, nemôže byť posudzovaný ako nová úverová zmluva. Dodatok nepredstavuje samostatnú zmluvu o úvere, ale iba čiastočnú modifikáciu už existujúceho zmluvného vzťahu. Pokiaľ nedochádza k zmene základných podmienok, na základe ktorých bola pôvodná RPMN vypočítaná, nie je dôvod, aby sa v dodatku tieto údaje znovu uvádzali. 7. Právnemu zástupcovi žalobcu bol termín pojednávania doručený dňa 28. 5. 2025. Podaním doručeným súdu dňa 7. 8. 2025 žalobca a jeho právny zástupca ospravedlnili svoju neprítomnosť na vytýčenom pojednávaní. Súhlasili s vykonaním pojednávania vo svojej neprítomnosti. Právnemu zástupcovi žalovanej bol termín pojednávania doručený dňa 12. 6. 2025. Na pojednávanie sa právny zástupca žalovanej a žalovaná neustanovili. Prekážky brániace im v účasti na pojednávaní neoznámili. Súd preto z týchto dôvodov konal ďalej v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, žalovanej a právneho zástupcu žalovanej.
8. Listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli, sp. zn. 9Csp/1/2024 mal súd zistený nasledovný skutkový stav:
9. Dňa 15. 3. 2022 bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver č. XXXXXXXXXX. Žalovaná je v zmluve identifikovaná svojim menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom, číslom občianskeho preukazu. Zo zmluvy vyplývajú údaje o rodinnom stave žalovanej, vyživovaných deťoch v počte 0, bývaní v podnájme, ako aj údaj o čistom mesačnom príjme žalovanej vo výške 583,- € a hlavnom zdroji príjmu z dôchodku. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového, revolvingového úveru s výškou úverového rámca (kreditného limitu) 800,- € pri ročnej úrokovej sadzbe 29,90 %. Zo zmluvy vyplýva aj údaj o RPMN vo výške 34,36 %, celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom v sume 925,57 €. Ku predpokladom použitým pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov zo zmluvy vyplýva údaj: „Predpoklady použité pre výpočet - čerpanie celej výšky úveru okamžite, bezhotovostne, v plnej výške, pri najvyšších poplatkoch a najvyššej úrokovej sadzbe. Poskytnutie úveru na obdobie jedného roka a splatenie v dvanástich mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny. Uvedená suma je vypočítaná z dohodnutého úverového rámca.“ Žalovaná sa úver zaviazala splácať vo výške minimálnej mesačnej splátky 3,23 % z výšky úverového rámca (25,84 €) vždy k 20. dňu v mesiaci. Zo zmluvy vyplýva i údaj o spoplatnených službách vo výške 0,75 € za informáciu o zostatku v bankomate za každé zobrazenie, v sume 2,19 € za vrátenie preplatku poštovým poukazom, v sume 3,- € za výber z bankomatu v Slovenskej republike i v zahraničí na prepážkach bánk a zmenární. Zmluva o úvere bola uzatvorená na dobu neurčitú. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Žalovaná svojim podpisom potvrdila, že s týmito podmienkami bola oboznámená, sú jej všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaná. 10. Dňa 1. 11. 2022 bol k zmluve č. XXXXXXXXXX uzatvorený dodatok, ktorým žalobca a žalovaná dojednali zmenu zmluvy v rozsahu výšky kreditného limitu (úverového rámca) na sumu 6.600,- € a výšky minimálnej mesačnej splátky na sumu 213,18 €. Všetky ostatné ustanovenia zmluvy ostávajú v platnosti v nezmenenom znení. Dodatok nadobudol platnosť a účinnosť dňom jeho podpisu oboma zmluvnými stranami. Dodatok bol uzatvorený na dobu platnosti zmluvy, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. 11. Podľa výpisu čerpania splátok a úhrad, č. zmluvy XXXXXXXXXX žalovaná vyčerpala celkom sumu 7.007,- € a na poskytnutý úver uhradila celkom sumu 1.610,- €. 12. Podľa § 2 Hlavy 7 - Ukončenie úverovej zmluvy Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. pre úverovú kartu HC –IHK121 (platné od 1. 8. 2021) ak sa dlžník oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace, musí celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv. zosplatnenie úveru). 13. Listom zo dňa 22. 6. 2023 označeným ako Výzva na zaplatenie dlžnej sumy, ktorý bol žalovanej zaslaný dňa 26. 6. 2023, žalobca žalovanej oznámil, že dlhšie ako mesiac žalovaná nereaguje na jeho výzvy na zaplatenie dlžnej sumy na úverovej zmluve s číslom XXXXXXXXX, ako aj žalovanej oznámil, že celková dlžná suma je aktuálne 565,90 € a žalovanú vyzval k úhrade tejto sumy. Zároveň žalovanú upozornil, ak dlžnú sumu žalovaná nezaplatí ani do 15 dní odo dňa doručenia výzvy, bude žalobca požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého úveru vrátane úrokov, nákladov a sankcií. Celková dlžná čiastka obsahuje nezaplatené úroky 512,63 €, zmluvné pokuty 53,- € a istinu 0,27 €. Výzva bola žalovanej doručená dňa 28. 6. 2023.
14. Listom zo dňa 10. 8. 2023 označeným ako Výzva k splateniu celého úveru, ktorý bol žalovanej zaslaný dňa 11. 8. 2023, žalobca žalovanú vyzval k splateniu celého úveru čerpaného na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX vo výške 7.526,46 €. 15. Listom zo dňa 31. 8. 2023 označeným ako Predžalobná výzva na zaplatenie dlhu a oznámenie o prevzatí zastúpenia, ktorý bol žalovanej zaslaný dňa 4. 9. 2023, žalobca žalovanej oznámil, že využil svoje právo a úver z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zosplatnil. O zosplatnení bola žalovaná informovaná Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 10. 8. 2023. Zároveň žalovanú vyzval k úhrade sumy 7.539,81 € v lehote 7 dní odo dňa odoslania výzvy. 16. Žalobca v spore predložil aj listinu označenú ako Posúdenie schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver s údajmi viažucimi sa k dátumu 15. 3. 2022, t. j. dátumu rozhodnutia o poskytnutí úveru. Podľa uvedeného príjem žalovanej je vo výške 583,- €, životné minimum žalovanej je 218,06 €, zostávajúci príjem 339,10 €, výpočet umožňuje poskytnúť úver so splátkou 25,84 €. Lustrácie pomerov žalovanej boli vykonané ku dátumu 15. 3. 2022. Predložil tiež úverovú správu viažucu sa k žalovanej, výpis z účtu žalovanej za mesiac január 2022, podľa ktorého žalovaná na začiatku mesiaca mala stav účtu 42,50 € a na konci mesiaca 19,88 €. 17. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaná prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie podľa zákona č. 266/2005 Z. z. uzatvorili dňa 15. 3. 2022 zmluvu o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver č. XXXXXXXXXX a dňa 1. 11. 2022 bol
k tejto zmluve uzatvorený dodatok. Uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 3. 2022 a dodatku k tejto zmluve dňa 1. 11. 2022 žalovaná nenamietala. Naopak vo svojom vyjadrení zo dňa 15. 5. 2025 uviedla, že medzi ňou ako dlžníkom a žalobcom ako veriteľom došlo dňa 15. 3. 2022 k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako zmluva o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver č. XXXXXXXXX. Súd preto vzal za medzi stranami sporu nesporné, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol záväzkový vzťah z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 3. 2022 (ďalej aj zmluva č. XXXXXXXXXX) v znení dodatku zo dňa 1. 11. 2022. Žalobca pri uzatváraní uvedenej zmluvy č. XXXXXXXXXX v znení jej dodatku konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Poskytovanie úverov má žalobca v predmete svojej činnosti. Je to skutočnosť všeobecne známa a vyplýva i z verejne dostupných údajov v obchodnom registri. Spĺňa preto predpoklady veriteľa podľa § 2 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. a dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30. 6. 2024 a § 2 písm. c/ zákona č. 266/2005 Z. z.. Žalovaná je v zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 3. 2022 v znení jej dodatku zo dňa 1. 11. 2022 identifikovaná menom, priezviskom, rodným číslom, číslom občianskeho preukazu a bydliskom, teda je identifikovaná údajmi fyzickej osoby nepodnikateľa. Zároveň žalobca v spore netvrdil a nepreukázal, že žalovaná pri uzatvorení zmluvy č. XXXXXXXXXX v znení jej dodatku konala v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Žalovaná preto podľa názoru súdu spĺňa predpoklady spotrebiteľa podľa § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z., § 2 písm. d/ zákona č. 266/2005 Z. z. a § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30. 6. 2024. Súd preto právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 3. 2022 v znení dodatku zo dňa 1. 11. 2022 vyhodnotil ako spotrebiteľský podliehajúci nielen právnej úprave obsiahnutej v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ale aj právnej úprave obsiahnutej v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z. z. a zákona č. 266/2005 Z. z., a preto žalobcom uplatnený nárok podrobil jeho preskúmaniu.
18. Žalobcovi podľa zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 3. 2022 v znení dodatku zo dňa 1. 11. 2022 vznikla záväzková povinnosť poskytnúť žalovanej bezúčelový revolvingový úver do výšky kreditného limitu (úverového rámca) 6.600,- €. Žalovaná splnenie uvedeného záväzku žalobcom a poskytnutie jej úveru do výšky úverového rámca 6.600,- € žiadnym spôsobom nesporovala. Súd preto vzal za medzi stranami sporu nesporné, že žalobca žalovanej úver do výšky kreditného limitu (úverového rámca) 6.600,- € poskytol. Žalovaná sa poskytnutý úver zaviazala splácať v splátkach vždy ku 20. dňu v mesiaci s minimálnou výškou splátky v sume 213,18 €. S ohľadom na uvedené dojednanie splácania poskytnutého revolvingového úveru bol súd toho názoru, že nejde o opakujúce sa plnenie na dobu neurčitú, ale sa jedná o dohodu o splácaní dlhu vo forme splátok, keď povinnosť úhrady splátok bola viazaná na existenciu dlhu, t. j. povinnosť žalovanej uhrádzať dlh dohodnutými splátkami vychádzala zo základného predpokladu, ktorým bola existencia dlhu. Podľa názoru súdu, hoc bola zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 3. 2022 v znení dodatku zo dňa 1. 11. 2022 uzatvorená na dobu neurčitú, výška a spôsob úhrady dlhu záviseli od čerpania finančných prostriedkov a ak žalovaná ako dlžník využila právo čerpania úveru do sumy 6.600,- €, potom takto vzniknutý dlh sa zaviazala splácať v splátkach. Z tohto dôvodu, ak bolo dojednané splácanie dlhu v splátkach, žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať platné zosplatnenie úveru poskytnutého žalovanej na základe zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 15. 3. 2022 v znení dodatku zo dňa 1. 11. 2022. 19. Žalovaná skutkové tvrdenie žalobcu, že úver riadne a včas nesplácala a s plnením svojich zmluvných povinností zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 3. 2022 v znení dodatku zo dňa 1. 11. 2022 sa dostala do omeškania, žiadnym spôsobom nesporovala. Porušenie povinnosti žalovanej splácať poskytnutý úver v dojednaných mesačných splátkach preto sporné nebolo. Sporným bolo právo žalobcu vyhlásiť zosplatnenie úveru a požadovať jeho zaplatenie žalovanou naraz. Žalovaná v rámci svojej obrany uvádzala, žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, že bol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, neuviedol, na základe akého dojednania/práva došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Uvedenú obranu žalovanej súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobca v skutkových tvrdeniach podanej žaloby uvádzal, že pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a žalovanú vyzval k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok podľa hlavy Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy. Zároveň z Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. pre úverovú kartu HC – IHK121 platných od 1. 8. 2021, ktoré podľa časti zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 3. 2022 s názvom Prevzatie úverových podmienok tvoria neoddeliteľnú časť zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 3. 2022, vyplýva dojednanie žalobcu a žalovanej o práve žalobcu žiadať splatenie celého čerpaného úveru (tzv. zosplatnenie úveru), ak sa žalovaná omeškala s platením aspoň dvoch splátok, alebo sa oneskorila s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace.
20. Žalovaná v rámci svojej obrany tiež namietala, že predpokladom platného zosplatnenia úveru podľa platnej legislatívy je konanie veriteľa s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.. Uvádzala, že žalobca nepredniesol žiadne skutkové tvrdenia, že ako veriteľ splnil povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., neuniesol bremeno tvrdenia, že bol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Žalobca k uvedenej obrane žalovanej poukázal na úvodné ustanovenia úverovej zmluvy, kde sú uvedené informácie, podľa ktorých posúdil bonitu žalovanej, ako aj odkázal na ním predložené listiny, z ktorých pri skúmaní bonity žalovanej vychádzal, a to interný dokument o posúdení bonity so správou zo Sociálnej poisťovne, úverovú správu z registra dlžníkov, výpis z bankového účtu žalovanej.
21. Veriteľ v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. je povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa spotrebiteľský úver poskytuje, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru, nielen v čase pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale aj pred zmenou spotrebiteľskej zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru.
22. V súdenom spore zmluva o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver č. XXXXXXXXXX bola uzatvorená dňa 15. 3. 2022 a predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru s výškou úverového rámca (kreditného limitu) v sume 800,- € a dňa 1. 11. 2022 bol uzatvorený dodatok k tejto zmluve, ktorým bola zmluva č. XXXXXXXXXX zmenená v časti rozsahu výšky kreditného limitu (úverového rámca) na sumu 6.600,- €. Povinnosťou žalobcu ako veriteľa v nadväznosti na citovaný § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. bolo posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak v čase pred uzatvorením zmluvy č. XXXXXXXXXX, ako aj v čase pred uzatvorením dodatku k tejto zmluve dňa 1. 11. 2022, ktorým dodatkom bol navýšený úverový rámec. Súd po zhodnotení žalobcom v konaní predložených listinných dôkazov, ktorými žalobca preukazoval splnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., dospel k záveru, že žalobca splnenie povinnosti podľa citovaného § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a posúdenie s odbornou starostlivosťou schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver v čase pred jeho navýšením dodatkom zo dňa 1. 11. 2022 nepreukázal. Zo žalobcom predloženého listinného dôkazu označeného ako Posúdenie schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver vyplýva, že táto listina sa viaže k dátumu 15. 3. 2022. Lustrácie žalovanej boli vykonané k dátumu 15. 3. 2022. Výpis z účtu žalovanej je za mesiac január 2022. Z uvedeného vyplýva, že všetky tieto žalobcom predložené listinné dôkazy sa viažu k obdobiu pred uzatvorením zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 3. 2022 a z listiny označenej ako Úverová správa dátum, ku ktorému sa viaže, nevyplýva. Dôkazy bez pochybností preukazujúce skúmanie pomerov žalovanej ku dátumu navýšenia spotrebiteľského úveru dodatkom zo dňa 1. 11. 2022 žalobcom predložené neboli. Ak tiež žalobca odkazoval na úvodné ustanovenia zmluvy č. XXXXXXXXXX, aj tieto sa viažu k obdobiu pred uzatvorením zmluvy, nie k obdobiu pred uzatvorením dodatku k zmluve. Porušenie uvedenej povinnosti žalobcom skúmať s odbornou starostlivosťou pomery žalovanej pred navýšením spotrebiteľského úveru dodatkom zo dňa 1. 11. 2022 má podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. za následok nedostatok oprávnenia žalobcu žiadať splatiť ním na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 3. 2022 v znení jej dodatku zo dňa 1. 11. 2022 poskytnutý spotrebiteľský úver jednorazovo. Z týchto dôvodov súd preto obranu žalovanej, ktorou sporovala oprávnenie žalobcu žiadať splatenie ním poskytnutého úveru jednorazovo, vyhodnotil ako dôvodnú a právny úkon žalobcu, ktorým zosplatnil úver poskytnutý žalovanej na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 3. 2022 v znení dodatku zo dňa 1. 11. 2022, je podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. neplatným právnym úkonom.
23. Ako dôvodnú súd vyhodnotil i obranu žalovanej, v rámci ktorej žalovaná uvádzala, že výzva žalobcu zo dňa 22. 6. 2023 nespĺňa zákonné náležitosti, keď z výzvy nevyplýva, s ktorou konkrétnou splátkou bola žalovaná v omeškaní a ktorú konkrétnu splátku žalobca ako veriteľ od žalovanej požadoval zaplatiť, aby predišla vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru a takýto úkon žalovaná považovala za neurčitý. Občiansky zákonník, hoc expressis verbis neuvádza, čo má byť obsahom upozornenia na možnosť predčasného zosplatnenia úveru, tento obsah možno nepochybne vyabstrahovať z podmienok, ktoré musia byť pre realizáciu práva veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru splnené. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možnosť realizácie práva veriteľa predčasne zosplatniť úver podmieňuje uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Preto je zrejmé, že táto konkrétna splátka musí byť jednoznačne identifikovateľná, čomu zodpovedá povinnosť vedieť ju i konkretizovať a nie je žiadny racionálny dôvod, aby tento dôležitý údaj, podstatný pre posúdenie splnenia podmienok podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako aj podstatný pre posúdenie otázky premlčania v nadväznosti na § 54a Občianskeho zákonníka v spojení s § 100, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, nebol obsiahnutý už v samotnom upozornení na možnosť predčasného zosplatnenia. Ak žalobca uvádzal, že spotrebiteľ ako účastník úverového vzťahu je dostatočne informovaný o podmienkach splácania úveru vrátane výšky jednotlivých splátok a termínov ich splatnosti, ktoré sú uvedené v úverovej zmluve a vzhľadom na to je spotrebiteľ schopný presne identifikovať, ktorá konkrétna splátka je nezaplatená a aké dôsledky môže mať jej nezaplatenie na zosplatnenie úveru, súd sa s týmto názorom žalobcu nestotožnil. Podľa názoru súdu požiadavke určitosti zodpovedá konkrétnosť a jasnosť a nie je úlohou spotrebiteľa si takýto podstatný údaj z niečoho alebo podľa niečoho vyvodzovať. Pre určitosť právneho úkonu zosplatnenia úveru preto nepostačuje, ak údaj o tom, ktorá konkrétna splátka predčasnú splatnosť vyvolala, možno vyvodiť z § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd v tomto smere poukazuje i na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13. 2. 2025, podľa záverov ktorého vo vzťahu k prvému z uvádzaných aspektov (a k prvej trojici otázok z dovolania, ktoré boli v skutočnosti otázkou jedinou a ktorých /-ej/ podstatou s výnimkou naviazania na jednotlivé úkony v procese zosplatňovania úveru je, či žiadosť o jednorazové splatenie a/alebo upozornenie musí obsahovať aj identifikáciu splátky, pre omeškanie s ktorou má dôjsť k strate zodpovedajúcej výhody) totiž platí, že ak právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o splátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej OZ o možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako 15 dní, bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ). 24. Z listu zo dňa 22. 6. 2023 označeného ako Výzva na zaplatenie dlžnej sumy, ktorou žalobca žalovanú vyzval k zaplateniu sumy 565,90 € s upozornením, ak dlžnú sumu žalovaná nezaplatí ani do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy, bude žalobca požadovať okamžité jednorazové vrátenie celého úveru vrátane úrokov, nákladov a sankcií, takáto informácia o omeškanej splátke, vo vzťahu k nezaplateniu ktorej žalobca žalovanú upozornil na možnosť predčasného zosplatnenia úveru a požadovania zaplatenia celej nesplatenej časti úveru vrátane príslušenstva naraz, ak nebude táto omeškaná splátka v stanovenej lehote uhradená, nevyplýva a tento údaj nevyplýva ani z listu zo dňa 10. 8. 2023 označeného ako Výzva k splateniu celého úveru. Pre absenciu konkretizácie splátky, pre ktorú sa žalobca rozhodol pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 3. 2022 v znení dodatku zo dňa 1. 11. 2022, nebolo preto možné posúdiť ani splnenie podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Právny úkon vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 3. 2022 v znení dodatku zo dňa 1. 11. 2022 listom zo dňa 10. 8. 2023 je preto aj podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre jeho neurčitosť neplatným právnym úkonom. Takýto neplatný právny úkon nevyvoláva žiadne právne účinky a jeho titulom žalobcovi nevzniklo právo požadovať zaplatenie celého nesplateného zostatku úveru zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 3. 2022 v znení dodatku zo dňa 1. 11. 2022 naraz. 25. Vzhľadom k tomu, keďže žalobca ním uplatnený nárok vymedzil ako nárok na plnenie z predčasne zosplatneného úveru a súd zosplatnenie úveru žalobcom vyhodnotil z vyššie uvedených dôvodov ako neplatný právny úkon, nevyvolávajúci žiadne účinky, bol súd nútený žalobu žalobcu zamietnuť ako celok bez toho, aby sa zaoberal prípadným nárokom žalobcu na plnenie jednotlivých mesačných splátok. V zmysle § 294 CSP zmena žaloby v spotrebiteľskom spore nie je prípustná a nárok na zaplatenie jednotlivých mesačných splátok je nárokom odlišným od nároku na zaplatenie zostatku úveru z titulu jeho predčasného zosplatnenia.
26. Žalovaná sa v spore tiež domáhala určenia, že spotrebiteľský úver podľa zmluvy označenej ako zmluva o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver č. XXXXXXXXX zo dňa 15. 3. 2022 uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom je bezúročný a bez poplatkov. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru skutkovo odôvodňovala tým, že v zmluve nie sú uvedené, resp. sú
uvedené nekonkrétne a neurčito, resp. sú uvedené nesprávne predpoklady použité pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, veriteľ hrubo porušil povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., dodatok neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z..
27. V zmysle § 9 ods. 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
28. Rozhodovacia prax všeobecných súdov, najmä Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako najvyššej súdnej inštancie všeobecného súdnictva Slovenskej republiky, ktorá dbá na zjednocovanie výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov, posudzujúcich nároky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv, resp. zo zmlúv o spotrebiteľských úveroch sa vyvíjala aj vo vzťahu k obligatórnym náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, a to vrátane požiadavky na uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) a uvedenia predpokladov použitých na jej výpočet. Odvolaciemu súdu je známe rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo/183/2020 z 24. februára 2021, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2021 pod č. 86, ktoré sa touto náležitosťou bližšie zaoberalo. Napriek tomu je potrebné reflektovať na vývoj právneho posúdenia tejto otázky aj v európskom kontexte, keďže v súčasnosti existuje rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-677/23 z 23. januára 2025, ktorý vo veci rozhodol na základe predloženej prejudiciálnej otázky Krajským súdom v Prešove tak, že určil, že článok 10 ods. 2 písm. g/ Smernice 2008/48 zmenenej Smernicou 2011/90 sa má vykladať v tom zmysle, že predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) musia byť výslovne uvedené v zmluve o úvere a v tejto súvislosti nestačí, aby ich spotrebiteľ mohol sám identifikovať preskúmaním podmienok tejto zmluvy. .... Ročnou percentuálnou mierou nákladov (RPMN) sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 zákona č. 129/2010 Z. z., a tak významnosť tohto údaju pre spotrebiteľa, a tým aj dôraz na pre spotrebiteľa opoznateľné uvedenie tohto údaju v zmluve vrátane predpokladov na jeho výpočet a spôsob jeho výpočtu spočíva v tom, že ročná percentuálna miera nákladov je základný porovnávací údaj, ktorý spotrebiteľovi umožňuje jednoduché porovnanie nákladov na spotrebiteľský úver, o ktorom spotrebiteľ uvažuje, s nákladmi na spotrebiteľské úvery, ktoré ponúkajú iní poskytovatelia úverov. Jeho nesprávne uvedenie, či pre spotrebiteľa neidentifikovateľný spôsob jeho výpočtu, či neidentifikovanie konkrétnych údajov, ktoré k výpočtu sú použité, narušuje prístup spotrebiteľa k výkonu tohto jeho práva, prípadne jeho ekonomické správanie tak, že tento môže bez dostatočnej informovanosti urobiť rozhodnutie, ktoré by inak neurobil.“ (uznesenie Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 27CoCsp/12/2025 zo dňa 16. 7. 2025)
29. V danom prípade zo zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 3. 2022 a ani z dodatku zo dňa 1. 11. 2022 k tejto zmluve výslovné uvedenie predpokladov použitých pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, konkrétne údaje, ktoré k výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov boli použité, nevyplývajú. Zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 3. 2022 obsahuje iba neurčité pojmy ako „pri najvyšších poplatkoch, najvyššej úrokovej sadzbe, splatenie v dvanástich mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny“ bez toho, aby bolo zrejmé, z akej výšky splátok bola RPMN vypočítaná, v akých intervaloch splátok, z akej konkrétnej výšky úrokov a poplatkov výpočet RPMN vychádza. Bez záveru, z akých konkrétnych predpokladov žalobca pri výpočte hodnoty RPMN 34,36% vychádzal, nie je možné ani vyhodnotiť, či táto hodnota RPMN je správna alebo nesprávna. Za tohto stavu bol súd preto toho názoru, že zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 3. 2022 v znení jej dodatku zo dňa 1. 11. 2022 postráda jednu z podstatných obsahových náležitostí spotrebiteľskej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z., čo má podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona č. 129/2010 Z. z. za následok, že úver poskytnutý žalovanej na základe tejto zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 3. 2022 v znení jej dodatku zo dňa 1. 11. 2022 je bezúročný a bez poplatkov. 30. Zároveň, ak sa dodatkom zo dňa 1. 11. 2022 menila výška úverového rámca (kreditného limitu), táto skutočnosť mala vplyv i na údaj o celkovej čiastke, ktorú musí žalovaná ako spotrebiteľ zaplatiť, ako údaj podľa § 9 ods. 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z.. V tomto smere sa súd stotožnil s obranou žalovanej, kde uvádzala, že dodatkom sa nemenila iba výška úverového rámca a výška minimálnej splátky, ale aj údaj o celkovej čiastke. Údaj o celkovej čiastke, ktorú má žalovaná po uzatvorení dodatku zo dňa 1. 11. 2022 a navýšení úverového rámca zaplatiť, z tohto dodatku nevyplýva. Absencia tejto podstatnej
obsahovej náležitosti v dodatku zo dňa 1. 11. 2022 má v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. tiež za následok, že úver poskytnutý žalovanej na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 3. 2022 v znení jej dodatku zo dňa 1. 11. 2022 je bezúročný a bez poplatkov. Rovnako skutočnosť, že žalobca v spore nepreukázal splnenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. pred uzatvorením dodatku zo dňa 1. 11. 2022 a navýšením úverového rámca (kreditného limitu) zo sumy 800,- € na sumu 6.600,- €, kedy žalobca v spore nepredložil žiadne dôkazy o preverení príjmových pomerov žalovanej, jej výdavkoch a rodinnom stave ku dátumu uzatvorenia dodatku, má podľa názoru súdu za následok, že úver poskytnutý žalovanej na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 3. 2022 v znení jej dodatku zo dňa 1. 11. 2022 je bezúročný a bez poplatkov. 31. Preto zo všetkých týchto dôvodov súd žalovanou uplatnenému nároku o určenie, že úver podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver č. XXXXXXXXX zo dňa 15. 3. 2022 uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom je bezúročný a bez poplatkov, podľa § 11 ods. 1 písm. b/ a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. vyhovel a určil, že úver podľa zmluvy označenej ako zmluva o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver č. XXXXXXXXX zo dňa 15. 3. 2022 uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom je bezúročný a bez poplatkov.
32. Vo výroku o trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v spore v celom rozsahu úspešná, súd jej preto priznal voči žalobcovi ako neúspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
V Čadci 14. augusta 2025
JUDr. Ľubomíra Krišťáková
sudkyňa