Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Sf-98-2025.pdf
PDF · 79.01 KB
Case nature
Subarea
3Sf/98/2025
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: N O V, s.r.o., so sídlom Antolská 3721/4, 851 07 Bratislava, IČO: 31 338 895, právne zastúpený: JUDr. Mária Kuttnerová, advokátka so sídlom Kozačeka 2003/40, 960 01 Zvolen, IČO: 31 024 360, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104019610/2025 zo dňa 06.10.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 19.12.2025 sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104019610/2025 zo dňa 06.10.2025, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101285610/2025 zo dňa 03.04.2025, ktorým správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume 29.468,- Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015, nadmerný odpočet nepriznal v sume 18.323,61 Eur a vyrubil daň v sume 11.144,39 Eur.
2. Žalobca zároveň v žalobe žiadal, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že žalobcovi výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma spočívajúca v negatívnom ekonomickom dopade na ďalšiu podnikateľskú činnosť žalobcu, značná hospodárska škoda, rušenie pracovných miest pre 43 zamestnancov, exekučné konanie a vznik zákonnej povinnosti ohlásenia likvidácie spoločnosti. Žalobca uviedol, že okamžitým výkonom rozhodnutia o vyrubení dane v značnej výške 29.468,- Eur spolu s vyrubením dane resp. nepriznaním nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie október a november 2015 spolu vo výške 80.932,80 Eur, mu hrozí závažná ujma.
3. K žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 02.04.2026 a uviedol, že navrhuje nepriznať žalobcovi odkladný účinok.
4. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
5. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
7. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Priznaním odkladného účinku sa do skončenia konania pred správnym súdom pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.
8. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.
9. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne potenciálnu hrozbu závažnej ujmy (iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne sa vyžaduje predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení. Aj keď žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň – čo správny súd osobitne akcentuje – aj dostatočne hodnoverne osvedčiť a preukázať.
10. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, dospel k záveru, že žalobca neosvedčil hrozbu závažnej ujmy, ku ktorej by mohlo dôjsť v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, a to v podobe nenapraviteľného následku spočívajúceho v reálnom ohrození podnikateľských aktivít žalobcu. Žalobca neosvedčil svoju ekonomickú situáciu a ani neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca v návrhu neuviedol žiadne relevantné konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by skutočne mohol mať za následok závažnú ujmu na strane žalobcu. Žalobca neosvedčil, že je nevyhnutné inštitútom odkladného účinku, ktorý je mimoriadnym právnym prostriedkom na zabránenie obzvlášť nepriaznivých následkov výkonu napadnutých právoplatných rozhodnutí orgánu verejnej správy na žalobcu, chrániť jeho aktuálnu podnikateľskú situáciu. Je potrebné trvať na tom, aby žalobca tvrdil a osvedčil také okolnosti, z ktorých bude hrozba daných negatívnych následkov pre žalobcu bez pochýb zrejmá. Správny súd zdôrazňuje, že je potrebné prihliadať na to, že následky predpokladané § 185 SSP, by mali mať vážny nenapraviteľný charakter, resp. hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či
finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí by mala byť svojou intenzitou porovnateľnou týmto nenapraviteľným následkom. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutých rozhodnutí, alebo jeho inými následkami. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca len všeobecne tvrdí, že takéto následky hrozia. Musí uviesť konkrétne rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy skutočne hrozí (napríklad v súvislosti s tvrdením rušením miest pre 43 zamestnancov).
11. Tvrdenia o existencii závažnej ujmy žalobca podložil jeho hypotetickými úvahami o možných následkoch, t. j. hrozba daňovej exekúcie, v dôsledku ktorej by podľa tvrdenia žalobcu bolo ohrozené jeho podnikanie. Zároveň svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zdôvodňoval hypotetickou úvahou o stave, ktorý však neosvedčil žiadnymi konkrétnymi skutkovými okolnosťami. Koncepcia odkladného účinku však predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom a zákonodarcom sledovaným cieľom a účelom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne a značným spôsobom ovplyvnená – v prípade právnickej osoby – jej majetková a finančná situácia. Správny súd zastáva názor, že hrozba samotnej daňovej exekúcie sama o sebe nie je zákonným dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V prípade každého právoplatného a vykonateľného rozhodnutia na plnenie, nevynímajúc rozhodnutia daňových orgánov, nastupuje možnosť jeho vymoženia, pokiaľ povinný subjekt nesplní uloženú povinnosť dobrovoľne sám. Niet pochýb o tom, že akákoľvek exekúcia sa dotkne majetkovej sféry povinného subjektu. Pokiaľ by samotný výkon rozhodnutia (exekúcia) mala byť hrozbou finančnej škody akú predpokladá ustanovenie § 185 písm. a) SSP, čo je v prípade rozhodnutí na peňažné plnenie zákonný dôsledok vykonateľnosti, potom by bolo namieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je tomu napríklad v azylových veciach. Zákonodarca to však takto neupravil. Relevantnou skutočnosťou je teda len osvedčenie zákonom predpokladaných dôsledkov, ktoré by mohli nastať v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, avšak samotná hrozba daňovej exekúcie takýmto dôvodom nie je.
12. Vo vzťahu k žalobcom uvádzanému dôvodu, podľa ktorého ostatnými rozhodnutiami prvostupňového správneho orgánu bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane spolu vo výške 80.932,80 Eur, správny súd uvádza, že v prípade rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa správny súd môže zaoberať len hodnotením splnenia alebo nesplnenia podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe vo vzťahu k výkonu preskúmavaného rozhodnutia, teda konkrétne vymedzeného predmetu prieskumu zákonnosti správneho súdu, nie vo vzťahu ku všetkým rozhodnutiam, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane.
13. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v § 185 písm. a) SSP hrozia, avšak preukázateľne hrozia reálne a nespochybniteľne, nielen nekonkrétne a hypoteticky. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca tvrdí len to, že v prípade vykonania žalobou napadnutého rozhodnutia mu hrozí značná finančná škoda. Správny súd zohľadnil aj výšku peňažnej povinnosti uloženej napadnutým rozhodnutím. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutia žalovaného by mal taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú finančnú škodu, či nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. To, že nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. ÚS 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na závery uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022, v ktorom poukazuje na náležitosti návrhu, keď z dostatočného vymedzenia konkrétneho dôvodu a skutkových okolností závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.
14. Keďže žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že hrozí mu tvrdený následok, správny súd nezistil zákonný dôvod vyhovieť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.
15. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).