Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13C-50-2025.pdf
PDF · 94.8 KB
Case nature
Subarea
13C/50/2025
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XXXX/XX, proti povinnému E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., D. XXX, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh navrhovateľky na vydanie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
II. Povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 13.8.2025 sa navrhovateľka domáhala vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. D., Obec C. D., F. C. ako pozemky parcely registra „C" KN pare. č. 250/4 - Zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 282 m2, pare. č. 250/7 - Zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 139 m2, pare. č. 250/8 - Zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 89 m2 a rodinný dom súp. č. XXX na pare. č. 250/7, a to na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľky voči povinnému na základe Dohody o vyrovnaní zo dňa 24.06.2024. Vo svojom návrhu uviedla, že je bývalou manželkou povinného, pričom manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX. Manželstvo bolo rozvedene a rodičovské práva k spoločnému synovi mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode boli upravené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 35P/97/2024-143 zo dňa 28.04.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.06.2025. Vzťah s povinným nadviazali v októbri - novembri 2018. V januári 2019 sa povinný nasťahoval do jej bytu v C., na H. ulici. Keďže sa jednalo len o dvojizbový byt, začali hľadať niečo väčšie, pretože spolu plánovali spoločný rodinný život. Od tohto obdobie spolu zároveň spoločne hospodárili. Spoločne našli novostavbu rodinného domu v C. D., pričom obaja o ňu prejavili záujem. Nakoľko navrhovateľka mala ešte hypotekárny úver na svoj dvojizbový byt v C. a zároveň v osobnej starostlivosti mal. dieťa (mal. I. D.), dohodli sa, že tento rodinný dom na začiatku nadobudne do svojho výlučného vlastníctva žalovaný a neskôr sa vzájomne vysporiadajú. Dňa 03.04.2019 podpísal povinný kúpnu zmluvu na uvedený rodinný dom súp. č. XXX a priľahlé pozemky v kat. úz. D. v obci C. D.. Dňa 28.06.2019 sa spoločne (aj s dcérou navrhovateľky) nasťahovali do tohto rodinného domu a dňa XX.XX.XXXX sa zosobášili. Dňa 28.10.2019 navrhovateľka podpísala Zmluvu o zmluve budúcej o prevode vlastníctva nehnuteľností, dňa 18.11.2019 podpísala kúpnu zmluvu na predaj jej bytu na H. J. v C. (ktorý nadobudla pred uzatvorením manželstva a bol v jej výlučnom vlastníctve), pričom na základe tejto zmluvy bola kúpna cena použitá najskôr na vyplatenie hypotekárneho úveru, zvyšok kúpnej ceny mi bol vyplatený v troch splátkach, a to nasledovne: dňa 29.10.2019 bola vyplatená suma 2.000,-€, dňa 22.11.2019 bola vyplatená suma 16.200,-€ a dňa 27.11.2019 bola vyplatená suma 978,91 €. Z uvedených finančných prostriedkov povinnému zaslala na účet dňa 06.11.2019 sumu 1.000,- €, dňa 22.11.2019 sumu 5.000,- €, dňa 28.11.2019 sumu 3.000,- €, dňa 05.03.2019 sumu 4.310,- €. Celkovo tak žalovanému preposlala na účet sumu 13.310,-€. Okrem toho v hotovosti vybrala a manželovi odovzdala sumu 5.000,-€ dňa 22.11.2019. Okrem toho počas celého nášho manželstva posielala žalovanému na jeho účet stále peniaze, pretože tento nemal dostatok finančných prostriedkov
na splátky hypotéky, nákladov súvisiacich s bývaním a pod. Ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 11 C/33/2019-33 zo dňa 03.03.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.04.2020. Počas ich manželského spolužitia navrhovateľka posielala pravidelne povinnému na účet peniaze, keď nemal peniaze na splátku hypotekárneho úveru na uvedený rodinný dom, posielala mu peniaze priamo na tieto splátky. Na základe uvedených skutočností, pretože spoločne hospodárili, a to tak, že z manželovho príjmu uhrádzali len splátku hypotéky a plyn /jeho príjem dosahoval výšku maximálne na tieto poplatky, ak vôbec príjem mal/, z príjmu navrhovateľky všetky ostatné poplatky ako voda, elektrina, smeti, daň z nehnuteľnosti, telefóny, internet, autá, tankovania, poistky, či osobné alebo na uvedený rodinný dom, kompletné nákupy pre rodinu, výdavky na nášho mal. syna, manželove osobné výdavky, dovolenky a podobne, sme sa rozhodli, že vyriešime zmluvne môj 50%-ný podiel na uvedenom rodinnom dome, na čom sa spolu so žalovaným výslovne dohodli. Predmetný rodinný dom bol v čase kúpy nezariadenou novostavbou a vyžadoval investovanie ešte množstva finančných prostriedkov, aby ho ako rodina mohli užívať, dom sa teda priebežne dokončoval. Uvedené finančné prostriedky potrebné na dokončenie boli investované z majetku navrhovateľky preto sa s povinným dohodli, že si zmluvne vyriešia vzájomné majetkové práva tak, aby to bolo spravodlivé. Navrhovateľka však následne zostala tehotná so synom G., ktorý sa narodil dňa XX.XX.XXXX. Popri náročnej starostlivosti o dve deti navrhovateľka neriešila doriešenie vzájomných majetkových práv a okrem toho v tomto čase povinnému verila, že je čestný a nepodvedie ju. Ich vzájomné manželské vzťahy sa však rapídne zhoršili, keď navrhovateľka v januári 2023 nastúpila po rodičovskej dovolenke do práce. Povinný bol žiarlivý, kontroloval ju, robil jej žiarlivostné scény, ponižoval ju a zhadzoval. Z opatrnosti začala povinnému pripomínať ich vzájomnú dohodu, ktorú chcela mať aj v písomnej podobe. Dohodu o vyrovnaní účastníci podpísali dňa 24.06.2024. Predmetom uvedenej dohody je okrem iného vyporiadanie týkajúce sa nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. D., Obec C. D., Okres Trenčín ako pozemky parcely registra „C" KN pare. č. 250/4 - Zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 282 m2, pare. č. 250/7 - Zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 139 m2, pare. č. 250/8 - Zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 89 m2 a rodinný dom súp. č. XXX na pare. č. 250/7. Účastníci sa dohodli pre prípad rozvodu manželstva, že povinný navrhovateľke vyplatí náhradu za ňou vložené finančné prostriedky do nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve, a to tak, že od kúpnej ceny sa odpočíta zostatok hypotekárneho úveru a zvyšná suma sa rovným dielom rozdelí medzi nich. V júli 2024 bolo už správanie sa povinného voči navrhovateľke neúnosné a nevyspytateľné, a tak bol najskôr hliadkou Policajného zboru vykázaný zo spoločného obydlia, uvedeného rodinného domu, následne Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 19C/30/2024 zo dňa 18.07.2024, vykonateľným dňa 18.07.2024 neodkladným opatrením zakázal žalovanému dočasne po dobu troch mesiacov vstupovať do uvedeného rodinného domu a na priľahlé pozemky a taktiež sa k nej priblížiť na vzdialenosť menšiu do 50 metrov. Po uplynutí troch mesiacov od vydania uvedeného neodkladného opatrenia sa povinný vrátil do predmetného rodinného domu, z ktorého bol vykázaný a odo dňa 21.10.2024 začal intenzívne pracovať na predaji tejto nehnuteľnosti, pričom navrhovateľke povedal, že z predaja jej nič nevyplatí. Povinný inzeroval predaj uvedených nehnuteľností na webovej stránke www.bazos.sk. Uvedené nehnuteľnosti predával najskôr za cenu 330.000,- €, hypotekárny úver, ktorý povinný refinancoval mal v tej dobe, ku dňu 15.11.2024 vo výške 152.735,96,-€, takže povinný na základe Dohody o vyrovnaní by jej mal vyplatiť sumu 88.632,02 €. Napriek aktívnemu predaju zo strany povinného, nekontaktoval navrhovateľku, nežiadal ju napr. uviesť číslo účtu a ani iným spôsobom vo veci nekomunikoval. Zároveň sa navrhovateľka dozvedela aj od spoločných známych, že povinný prezentuje pred spoločnými známymi svoj postoj, že navrhovateľku dobrovoľne vyplácať nemieni a že urobí všetko preto, aby jej nič dobrovoľne vyplácať nemusel. Na základe toho má navrhovateľka obavu, že povinný jej nič po predaji uvedených nehnuteľností nevyplatí a svojho majetku sa zbaví tak, aby jej pohľadávka bola nevymožiteľná. Kým pred rozvodom manželstva, povinný aktívne predával uvedené nehnuteľnosti, po rozvode manželstva s touto aktivitou skončil, nepredĺžil zmluvu s realitnou kanceláriou, a táto zanikla ku dňu 30.06.2025. Zároveň sa jej povinný výslovne vyjadril, že uvedený rodinný dom s pozemkami si ponechá vo svojom výlučnom vlastníctve. Zároveň sa navrhovateľka dozvedela, že povinný sa plánuje odsťahovať do zahraničia, pričom si chce vziať ďalší úver, ktorým zaťaží predmetný rodinný dom s pozemkami. V súčasnej dobe na tomto viazne záložné právo zapísané pod K./XXXX v prospech mBank S.A., keď aktuálny zostatok hypotekárneho úveruje vo výške cca 145.000,-€, uvedený rodinný dom s pozemkami bol znalecky ocenený na sumu 300.000,-6, takže povinný na základe Dohody o vyrovnaní by jej mal vyplatiť sumu cca 77.500,- €. Navrhovateľka poukázala aj na skutočnosť, že podľa jej informácií je jediným majetkom väčšej hodnoty povinného len predmetný rodinný dom s pozemkami, teda nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. D., Obec C. D., Okres Trenčín ako pozemky parcely registra „C" KN parc. č. 250/4 - Zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 282 m2, parc.
č. 250/7 - Zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 139 m2, parc. č. 250/8 - Zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 89 m2 a rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 250/7. Navrhovateľka uviedla, že nevie o tom, že by povinný vlastnil iný majetok porovnateľnej hodnoty s výškou pohľadávky navrhovateľky, ktorý by tak mohol byť prípadne predmetom exekúcie, ak by povinný znova zaťažil vyššie uvedené nehnuteľnosti. Na základe vyššie uvedených skutočností, vzhľadom na to, že povinný sa rozhodol ponechať si svoje vyššie uvedené nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve, navrhovateľku odmieta vyplatiť, uvedené nehnuteľnosti plánuje zaťažiť ďalším záložným právom, následne plánuje odchod do zahraničia, taktiež vzhľadom na doterajšiu jeho nečinnosť, má navrhovateľka dôvodnú obavu, že povinný jej pohľadávku neuhradí a zároveň sa opakovane zaťaží jeho jediný hodnotný majetok, ktorý má, a to nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. D., čím by ohrozil jej pohľadávku na základe Dohody o vyrovnaní zo dňa 24.06.2024. z tohto dôvodu žiadala o vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľka tiež uviedla, že uvedený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia už raz doručila Okresnému súdu Trenčín, a to dňa 02.12.2024, t.j. ešte pred rozvodom manželstva. Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 17C/91/2024 zo dňa 10.12.2024 jej návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, pretože v tom čase účastníci ešte neboli právoplatne rozvedení, a teda navrhovateľka ešte nemala splatnú pohľadávku voči žalovanému. Uvedené však už v súčasnej dobe neplatí, a to vzhľadom na právoplatnosť rozsudku o rozvode dňa 12.06.2025. Povinný sa rozhodol ponechať si predmetné nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve, pričom podniká všetky kroky potrebné k tomu, aby ju nemusel vyplatiť, resp. aby sa pohľadávka navrhovateľky nemohla uspokojiť, pretože celý svoj majetok zaťaží takým spôsobom, že sa nebude môcť s úspechom exekvovať majetok povinného.
Podľa § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 343 ods. 2 Civilného sporového poriadku záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
Podľa § 343 ods. 3 Civilného sporového poriadku výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Podľa § 344 Civilného sporového poriadku ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 Civilného sporového poriadku k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Základnými predpokladmi nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a majetkové hodnoty a toto zriadenie záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a zároveň existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie. Teda zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní.
Všeobecne možno uviesť, že žalobca musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak musí osvedčiť existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Nárok uplatnený vo veci samej pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť zabezpečovacie opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.
V tomto smere súd konštatuje, že navrhovateľka osvedčila existenciu svojej peňažnej pohľadávky voči povinnému. Z predloženého LV č. XXX pre k.ú. D. mal súd osvedčené, že povinný je výlučným vlastníkom nehnuteľností, zapísaných ako pozemky - parcela reg. C sp. č. XXX/X, zastavená plocha a nádvorie o výmere 282 m2, parcela reg. C sp. č. XXX/X, zastavená plocha a nádvorie o výmere 139 m2 a parcela reg. C s p. č. XXX/X, zastavená plocha a nádvorie o výmere 89 m2 a rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na parcele reg. C č. 250/7. na predmetných nehnuteľnostiach viazne, okrem práv zodpovedajúcich vecným bremenám, záložné právo v prospech mBank S. A., so sídlom ul. Prosta 18, 00-850 Varšava, Poľská republika, IČO:001254524, organizačná zložka mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, Pribinova 10, Bratislava, IČO: 36 819 638, a to na základe Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť reg. č. L. zo dňa 18.11.2021 a Dodatku zo dňa 25.11.2021 , zm. č. XXX/XX, ktorým bola zabezpečená pohľadávka na banky za poskytnutie hypotekárneho úveru, a to na základe zmluvy o hypotekárnom úvere č. L. zo dňa 18.11.2021. V zmysle čl. II ods. 3 predloženej dohody o vyrovnaní zo dňa 24.06.2024 sa účastníci dohodli, že v prípade, ak sa povinný pre prípad rozvodu manželstva rozhodne, že vyššie uvedené nehnuteľností ostanú v jeho vlastníctve, zaväzuje sa navrhovateľke vyplatiť náhradu za ním vložené finančné prostriedky do nehnuteľností, ktorá sa určí nasledovným vzorcom Náhrada = (cena Nehnuteľností podľa ZP - Zostatok Úveru) / 2. Za cenu nehnuteľností sa bude pokladať' cena určená znaleckým posudkom, ktorí dajú účastníci za týmto účelom vyhotoviť. Za Zostatok úveru sa bude pokladať zostatok úveru bez ohľadu na jeho prípadné navýšenie. Manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené dňa 12.6.2025, a to rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.4.2025, č.k. 35P/97/2024-143. Súd tak konštatuje, že navrhovateľka má voči povinnému existujúcu pohľadávku z titulu vyporiadania pre prípad rozvodu. Navrhovateľka rovnako osvedčila existenciu majetkovej hodnoty ako spôsobilého predmetu záložného práva, ktorým budú nehnuteľnosti, evidované na LV č. XXX pre k.ú. D. vo výlučnom vlastníctve povinného.
Ďalším predpokladom je, že súd musí mať tiež osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľka je zaťažená povinnosťou preukázať súdu dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Možno všeobecne konštatovať, že navrhovateľ je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie nielen dôvodnosti ním navrhovaného návrhu, ale aj osvedčenie hrozby zmarenia exekúcie, čo v tomto konaní splnené nebolo. Navrhovateľka v konaní tvrdí, že jediným hodnotnejším majetkom povinného v súčasnosti sú práve zaťažované nehnuteľnosti, pričom ich prípadným scudzením resp. zaťažením môže nastať situácia, keď jej pohľadávku povinný už nebude schopný uspokojiť. Na osvedčenie predmetného tvrdenia však žiadne dôkazy nenavrhla. Navrhovateľka síce osvedčila existenciu peňažnej pohľadávky (zatiaľ súdom nepriznanej - § 343 ods. 3 CSP), avšak nemajetnosť povinného nie je osvedčená dostatočným spôsobom, pričom ani dôvodnosť obavy, že bude ohrozená exekúcia nebola zo strany navrhovateľky osvedčená. Navrhovateľka v tomto smere iba tvrdí, že od spoločných známych sa dozvedela, že povinný prezentuje pred spoločnými známymi svoj postoj, že navrhovateľku dobrovoľne vyplácať nemieni a že urobí všetko preto, aby jej nič dobrovoľne vyplácať nemusel. Na základe takýchto všeobecných postulátov však podľa názoru súdu nie je dostatočne osvedčená obava, že prípadná exekúcia povinného by bola ohrozená. Navrhovateľka v tomto smere nielenže neuviedla mená osôb, od ktorých takýmito informáciami disponuje, ale rovnako nie je osvedčené, že vyjadrenia povinného tento pretaví aj do konkrétnych skutkov, nakoľko iba jeho vyjadrenia bez podnikania konkrétnych krokov za účelom splnenia svojich „vyhrážok“ nie sú postačujúce.
Súd pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Z priložených dokumentov však dôvodnosť návrhu nevyplýva, a preto súd návrh navrhovateľky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Nakoľko týmto uznesením sa konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia končí, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, plne úspešnou sporovou stranou sa stal povinný. Nakoľko tento s návrhom nebol oboznámený, žiadne trovy konania mu nemohli vzniknúť, a preto súd rozhodol o tom, že mu trovy konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 127, § 363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci,
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP). .