Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoPom-1-2025.pdf
PDF · 133.67 KB
Case nature
Subarea
11CoPom/1/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Arnouldovej a sudkýň JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., dieťa matky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, F., prechodne bytom C. XX, D., a otca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, D., prechodne bytom I. XXX/XX, C. - G., o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 13. júna 2025 č.k. 0PPOm/2/2025-20, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletého A. B. do starostlivosti otca. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), § 2 ods. 1, 2, § 360 ods. 1, § 363, § 365 ods. 1 až 3 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP).
2. Súd v rozhodnutí dôvodil, že návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, doručený súdu dňa 13.06.2025 posúdil ako dôvodný, keď mal osvedčené, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že manželstvo rodičov maloletého A. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 2P/290/2015-51 zo dňa 12.01.2016 a malol. A. bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi súd určil výživné a zároveň súd upravil jeho styk s maloletým, tento styk bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 2P/156/2020-184 zo dňa 20.10.2021, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu o úprave styku otca s maloletým postupne, najskôr za prítomnosti matky, neskôr bez jej prítomnosti a to každý týždeň od soboty od 14.00 hod. do nedele do 16.00 hod. Pre opakované hlásenia zo Spojenej školy v D., J. XX o zanedbávaní rodičovských povinností zo strany matky, jej nedostatočného záujmu o výchovno-vzdelávací proces svojho syna, bráneniu jeho napredovania, nespoluprácu so školou, psychológom a s príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, predovšetkým pre podozrenie z odopierania stravy a z psychického a fyzického týrania podal navrhovateľ dňa 22.12.2023 na Okresný súd v Trnave podnet na začatie konania o uloženie výchovného opatrenia malol. A. (pobytovou formou za účelom zabezpečenia odbornej diagnostiky) a jeho matke A. B. (povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu). Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 2P/31/2024-329 zo dňa 27.11.2024 súd nariadil nad malol. A. výchovné opatrenie, a to za účelom zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu - diagnostiky pobytom v zariadení najdlhšie na 6 mesiacov v Diagnostickom centre pre deti, I. X, J., počnúc dňom umiestnenia maloletého v zariadení, proti citovaného rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa a konanie doposiaľ nie je právoplatne ukončené. Dňa 13.06.2025 o 11.14 hod. telefonicky kontaktovala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava pracovníčka OO PZ Trnava s oznámením, že matka maloletého a jej partner E. G. majú byť na príkaz prokurátorky obmedzení na osobnej slobode. Po následnej komunikácii s
orgánmi činnými v trestnom konaní bolo zistené, že obaja budú väzobne zadržaní na 48 hodín a následne po vykonaní ďalších úkonov môže byť väzba predĺžená na ďalších 48 hodín prípadne aj na 6 mesiacov. Maloletý A. bol v tom čase v školskom zariadení a s riaditeľkou školy bolo dohodnuté, aby kontaktovala otca ako zákonného zástupcu. Po 16.00 hod. bol A. riaditeľkou školy odovzdaný do starostlivosti oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, následne sa dostavil na úrad i otec maloletého, ktorý sa s A. vrúcne zvítal a okamžite prejavil ochotu prevziať starostlivosť o svojho syna. Navrhovateľ považuje za podstatné uviesť, že napriek dlhodobému odlúčeniu syna od svojho otca, ktorému bolo v styku zo strany matky bránené ( a takisto A. odmietavý postoj k stretávaniu sa so svojím otcom bol silno ovplyvnený nežiadúcim správaním matky a jej partnera), maloletý A. sa so svojim otcom stretli na pôde školy dňa 09.06.2025 pri riešení výchovno-vzdelávacích výsledkov maloletého a jeho nevhodného správania k spolužiakom. A. svojho otca hneď pri stretnutí objal, spontánne sa opakovane rozplakal, uvádzal, že mu je veľmi ľúto, že sa otec trápi, chcel by ho vidieť častejšie a chcel by sa s ním stretávať. Po návrate A. do triedy sa pochválil spolužiakom, akého má skvelého otca a je šťastný, že ho videl. Mnohokrát slovne prejavil záujem o opätovné stretnutie s otcom. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v súvislosti s prebiehajúcim konaním ČVS:ORP-83/4-VYS-TT-2024 v trestnej veci týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona bol vypracovaný znalecký posudok PhDr. Zuzanou Bielikovou dňa 05.06.2025, pričom znalkyňa u maloletého zistila známky týrania v oblasti sociálnej, emočnej a kognitívnej. Ujma na psychickom zdraví maloletého má celoživotné dôsledky. Vo svojom správaní v rodine je A. submisívny, bez akýchkoľvek kamarátskych väzieb, neschopný odporu, je ľahko ovplyvniteľný a manipulovateľný, cíti sa na okraji rodiny s pocitmi osamelosti. Nakoľko otec dieťaťa ako najbližšia vzťahová osoba prejavil záujem plnohodnotne a trvalo prevziať starostlivosť o svojho syna A., ktorý s týmto riešením súhlasí a je šťastný, preto navrhovateľ žiadal, aby súd rozhodol v zmysle § 365 CMP.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že neodkladné opatrenie podľa ustanovenia § 365 CMP sleduje zabezpečenie ochrany maloletého dieťaťa, pričom predpokladom na jeho nariadenie je stav, keď sa maloleté dieťa ocitne bez akejkoľvek starostlivosti, jeho život, zdravie a priaznivý vývoj je vážne ohrozený alebo narušený, teda musí aktuálne existovať nevyhnutnosť okamžitého zákroku. Po oboznámení sa s návrhom a pripojenými listinami mal súd za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, keďže je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania. Súd mal za dostatočne osvedčené, že matka maloletého so súčasným partnerom v súčasnosti nevedia plnohodnotne zabezpečiť základné potreby maloletého, nevedia mu vytvoriť bezpečné prostredie, práve naopak, zo znaleckého posudku č. 33/2024 od PhDr. Zuzany Bielikovej vyplýva, že maloletý trpí emočnou a sociálnou depriváciou, ktorá u dieťaťa vzniká v dôsledku dlhodobého zanedbávania a nevhodného prístupu rodiny k dieťaťu a jej výsledkom je týrané dieťa, ktorého znaky podrobne opísala v znaleckom posudku. Maloletý je týmto zo strany matky a jej súčasného partnera v prostredí vystavený riziku a ohrozeniu jeho života, zdravia, a priaznivého vývinu. Z návrhu navrhovateľa tiež vyplýva, že záujem vykonávať starostlivosť o maloletého prejavil otec maloletého, s ktorým má podľa návrhu maloletý dobrý a vrúcny vzťah. Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia, a dočasne zveril maloleté dieťa do starostlivosti otca.
4. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka maloletého. Dôvodila, že v napadnutom uznesení súd úplne ignoroval existenciu právoplatných rozsudkov (rozsudok, ktorým súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a upravil styk otca s maloletým najskôr za prítomnosti matky, neskôr bez jej prítomnosti a to každý týždeň od soboty od 14.00 hod. do nedele do 16.00 hod.) a rozhodol v rozpore s nimi. Súd mal povinnosť tieto rozhodnutia zohľadniť a rešpektovať vzhľadom na to, že boli vydané z dôvodu zlého vzťahu maloletého A. s jeho otcom. Otec maloletého systematicky a dlhodobo porušuje súdne rozhodnutia, čoho jasným dôkazom sú prebiehajúce exekúcie z dôvodu neplatenia výživného a neustále pohŕdanie súdnymi rozhodnutiami a ignorovanie zákonných povinností voči svojmu dieťaťu. Otec sa k dieťaťu správa nevhodne, v minulosti ho vodil po krčmách, v jeho prítomnosti fajčil a vulgárne sa vyjadroval, čím ohrozoval jeho výchovu. Vysmieva sa z polície a zákonov, v podnapitom stave napadol policajta, za čo bol trestne stíhaný. V minulosti bol počas víkendu maloletý u otca sexuálne zneužitý tým, že otec na neho nedával dostatočný dozor. Otec takisto nedodržiaval nariadenie súdu ohľadom stretávania sa maloletého so synom za prítomnosti matky. Aby nemusel dodržať súdne nariadenie, radšej sa na štyri roky úplne odmlčal a prerušil s dieťaťom akýkoľvek kontakt, takže prvé stretnutia za prítomnosti matky neboli doposiaľ zrealizované, pretože otec ich odmietal. Otec sa tiež dopúšťa nesprávneho výkladu súdnych rozhodnutí, pokúša sa argumentovať, že nakoľko prvé stretnutia za prítomnosti matky neboli realizované, môže postupovať podľa „ďalšej úpravy“ bez prítomnosti matky,
avšak tento výklad je právne nesprávny. Nemožno si vlastným porušovaním súdneho rozhodnutia vytvoriť nárok na jeho zmenu. Uvedené skutočnosti jasne dokumentujú, že otec nemá rešpekt k súdnym rozhodnutiam. Súd nesprávne posúdil skutkový stav ohľadom starostlivosti o maloletého a jeho bezpečnosti. Matka sa o maloletého riadne starala v súlade s jeho potrebami, zabezpečovala mu základné životné potreby, vzdelanie, aj zdravotnú starostlivosť. Nie je pravda, že by bola ohrozená výživa maloletého, alebo jeho základné práva či vzdelávanie. Súd nebral do úvahy nevhodné prostredie u otca, nezvážil ani ďalšie faktory na strane otca, prácu na zmeny a ubytovanie na robotníckej ubytovni, ktoré mu neumožňujú riadne sa o syna postarať, keďže sa jedná o dieťa ZŤP, ktoré vyžaduje neustálu opateru a starostlivosť. Súd tiež mal nechať posúdiť psychológom úprimný záujem otca o dieťa, keďže približne štyri roky o jeho starostlivosť neprejavoval o neho záujem a túto začal prejavovať až po podaní návrhu matky na zvýšenie výživného. Súd tiež pochybil, keď nevypočul maloletého, nedostatočne preskúmal domácnosť matky, nevzal do úvahy správu od zdravotníckych zariadení (ktoré potvrdzujú starostlivosť matky o zdravie dieťaťa a vylučujú týranie a neprimerané trestanie maloletého).
5. Matka tiež namieta porušenie svojho práva na zastupovanie, keď nebola riadne informovaná o tomto konaní s dostatočným predstihom, nemala možnosť predložiť svoje dôkazy a vyjadrenia k návrhu a súd tak rozhodol unáhlene bez riadneho preskúmania všetkých okolností. Zároveň matka namieta nesplnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 365 ods. 1 CMP, má za to, že žiadna z podmienok stanovených zákonom nebola splnená, keďže maloletý nebol bez starostlivosti, matka sa o neho starala, jeho život, zdravie, ani vývoj neboli vážne ohrozené a všetky jeho základné potreby boli zabezpečené, čo potvrdili aj matkini susedia, lekári, ako aj úradníci ÚPSVaR Trnava z náhodných kontrol, v ktorých uvádzajú, že maloletý A. má vytvorené vhodné a zdravé prostredie pre svoj vývin. Súd neprimerane zasiahol do rodičovských práv matky.
6. V ďalšom sa odvolateľka vyjadrovala k vzťahu maloletého k otcovi, existujú tu vážne dôvody, pre ktoré A. otca odmieta, v minulosti počas pobytu u otca bol maloletý A. znásilnený, pretože otec sa o neho nezaujímal a zanedbal jeho ochranu. Od tejto traumatizujúcej udalosti A. začal otca odmietať a ich vzťah sa úplne prerušil. Matka napriek tomu chcela tento vzťah obnoviť a aj preto súhlasila, aby sa aj styk začal realizovať za jej prítomnosti, aby sa maloletý cítil bezpečne. Otec však po vynesení rozsudku súdu úplne prerušil ich kontakt a neozval sa viac ako štyri roky, ani o syna nejavil žiadny záujem, ozval sa až približne pred pol rokom, keď podala matka návrh na zvýšenie výživného. Pokiaľ ide o školu maloletého, matka má snahu s ňou korešpondovať, ale škola neustále klame a zavádza, že matka porušuje školský zákon, čo je lož. Takisto ÚPSVaR, ktorý by mal konať v najlepšom záujme maloletého, namiesto ochrany a práv záujmov maloletého sa podieľa na rozhodnutiach, ktoré môžu chlapcovi spôsobiť ďalšiu traumu, najmä ak by bol vytrhnutý zo známeho a milujúceho prostredia a zverený otcovi, ktorého jediný záujem je uškodiť matke maloletého. Odtrhnutie od milujúcej matky môže vážne poškodiť ďalší vývoj maloletého najmä vzhľadom na to, že je ZŤP a trpí mentálnou retardáciou, takže potrebuje stabilitu, bezpečie a emocionálnu podporu zo strany matky. Podľa názoru matky nie je preukázané žiadne fyzické ani psychické týranie, na základe ktorého by mal byť násilím odtrhnutý od milujúcej rodiny a umiestnený do nevhodného otcovho prostredia, naopak, je nespočetné množstvo svedkov a dôkazov, že maloletý A. vyrastal v láskyplnom a stabilnom prostredí s matkou. Navrhla preto zrušiť napadnuté uznesenie v celom rozsahu, eventuálne, ak by súd považoval za potrebné upraviť pomery, navrhla upraviť styk otca s maloletým za jej prítomnosti a v mieste jej bydliska.
7. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu považoval rozhodnutie za správne. Podľa jeho názoru si ÚPSVaR iba robil zodpovedne svoju prácu. Otec uvádza, že nikdy nemal s maloletým zlý vzťah a nikdy mu neublížil. Pokiaľ ide o súdnu úpravu styku, táto je následkom vymysleného obvinenia, do ktorého boli zatiahnuté deti, ktoré boli v opatere otcovej kamarátky, z ktorých jedno bolo krivo obvinené za pohlavné zneužitie maloletého A., pričom po vyšetrení veci polícia dospela k záveru, že skutok sa nestal. Otec má za to, že išlo o účelové obvinenie, aby matka mohla podať nový návrh na úpravu styku, keďže predtým sa otec mohol so synom stýkať každý druhý víkend a každú stredu a taktiež polovicu prázdnin a sviatkov. Otec potvrdzuje, že následne nedodržiaval rozsah styku a odmlčal sa, keďže bol maloletý poštvaný proti nemu klamstvami a keď mu syn opakovane do telefónu povedal, že s ním volať nechce, tak sa rozhodol netrápiť viac ani jeho, ani seba. Otec vedel, že ak by aj bol prišiel do D. za synom, žiadne stretnutie by sa nekonalo. Tiež nie je pravda, že by otec porušoval súdne rozhodnutia. Do podania návrhu na zvýšenie výživného nemal na výživnom žiadny dlh, čo súdu aj preukázal. Pokiaľ ide o matkou spomínané dve exekúcie, to je pravda, týkajú sa ale iba zvýšeného výživného od apríla 2024, kedy mu súd určil výživné v sume 250 eur po dvoch rokoch a matka zahájila prvú exekúciu už v máji 2024 a týkala sa spätného
výživného, hoci sa otec proti rozsudku odvolal. Pokiaľ ide o fajčenie a reštaurácie, otec uvádza, že síce je fajčiar, ale vždy fajčil buď na balkóne alebo vonku, pokiaľ ide o návštevu reštaurácie, uvádza, že tam podávajú aj nealkoholické nápoje. Otec popiera, že by pohŕdal zákonom a vysmieval sa polícii, nie je si toho vedomý a nevie ako matka na to prišla. Nesúhlasí ani s názorom matky, že by maloletý nemal u otca vytvorené vhodné prostredie, chlapec má u neho vlastnú izbu s plným vybavením, pretože otec sa presťahoval do kuchyne, takže obaja majú svoje súkromie, pričom vhodnosť bytu pre dieťa potvrdila aj kontrola z ÚPSVaR Brezno, ktorá nič nenamietala.
8. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava (ďalej ÚPSVaR Trnava) vo vyjadrení k podanému odvolaniu považoval napadnuté rozhodnutie za správne. Nie je pravda, že by neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predmetného neodkladného opatrenia, keď matka pozabudla v odvolaní uviesť, že dňa 13.06.2025 bola spolu so svojím partnerom obmedzená na slobode minimálne do 15.06. a teda z uvedeného jednoznačne vyplýva, že maloletý A. sa v piatok napoludnie ocitol bez akejkoľvek starostlivosti (do 16.00 hod. bol v školskom klube) pretože v mieste obvyklého pobytu nebol žiaden z príbuzných, ktorý by sa o neho mohol po zatvorení školského zariadenia postarať. Preto bol v súlade so zákonom explicitne oslovený otec dieťaťa, ktorý bez váhania v krátkom čase pricestoval z okresu Brezno, aby prevzal maloletého do svojej starostlivosti. A. bol šťastný, že opäť vidí svojho otca a keď bolo A. vysvetlené, že odíde s otcom do jeho súčasného bydliska a nepôjde k matke, bol nadšený. Ďalej ÚPSVaR Trnava uviedol, že hoci matka mala a má vytvorené vhodné bytové a ekonomické podmienky pre syna, na ktoré vehementne poukazuje, zároveň si matka zjavne neuvedomuje, že pri posudzovaní celkovej situácie dieťaťa je treba mať na zreteli naplnenie všetkých potrieb maloletého a zabezpečovanie mu všetkých práv zaručených Ústavou SR aj Dohovorom o právach dieťaťa. Matka evidentne nemá vedomosť o tom, čo všetko zahŕňa osobná starostlivosť o dieťa, keď dáva do popredia predovšetkým vhodné bytové podmienky a jej milujúci postoj k maloletému. Z rozhovorov s otcom má ÚPSVaR Trnava vedomosť, že po rozvode manželstva sa otec so synom riadne stretával a trávili spolu všetok voľný čas a mali spolu výborný vzťah. V čase, keď bol A. u otca mohol telefonovať so svojou matkou a naopak, pokiaľ bol A. u matky mohol kedykoľvek synovi zavolať. Situácia sa vraj zmenila a otec nie je s A. v kontakte viac ako štyri roky. Spočiatku mal otec aspoň snahu telefonicky sa so synom skontaktovať, avšak A. mu päťkrát do telefónu povedal, že sa s ním nechce rozprávať. Otec je presvedčený, že maloletý je ovplyvňovaný matkou a jej partnerom, preto mu nie je umožnené s otcom sa kontaktovať. Otec zdôraznil, že sa nikdy na syna „nevykašľal“, vždy o neho riadne bojoval, pokiaľ sa dalo. Otec odmieta, že by bolo spáchané na maloletom A. sexuálne násilie maloletým chlapcom, nič také sa nestalo, v dome bolo veľa ľudí a všetko bolo v poriadku a A. nič nesignalizoval. Až dva týždne po návrate A. domov ho kontaktovala polícia, ktorá napokon vyhodnotila, že skutok sa nestal. Maloletý A. vypovedal za prítomnosti matky, ktorá ho nabádala ku krivej výpovedi, preto nebolo nariadené ani vypočutie maloletého psychológom, aby ho zbytočne nevystavovali stresu. Podľa vyjadrenia otca išlo o vymyslené obvinenie zo strany matky, aby sa otec nemohol so synom stretávať. Otec opakovane zdôraznil, že chce svojho syna vychovávať, starať sa o neho, aby sa mal dobre a netrpel manipulatívnym a neprimeraným správaním matky a jej partnera. ÚPSVaR Trnava poukazuje na skutočnosť, že dňa 27.05.2025 na základe žiadosti OR PZ Trnava predviedli maloletého A. pred G. K. J. k psychologickému vyšetreniu a po návrate z vyšetrenia, čakajúc na matku, s ním vykonali tiež pohovor pred bytovým domom. Okrem výchovno-vyučovacích výsledkov v škole sa dotkli aj jeho stretávania s otcom, kedy sa A. vyjadril, že s nevlastným otcom G. sa nestretáva, ale chcel by. Sociálni pracovníci maloletému vysvetlili, že G. je jeho vlastný otec, že sa o syna zaujíma, A. mu chýba a chcel by sa s ním stretnúť. A. uviedol, že aj jemu otec chýba a rád by sa s ním stretol, išiel by si s ním niekde sadnúť a zaspomínať na pekné chvíle, ktoré spolu prežili. Chcel vedieť ako sa otec má, kde žije a kde pracuje. Dodal, že mama a E. mu bránia v styku s otcom, dokonca mu nemôže zavolať, lebo má uložené len číslo mamy a E..
9. V ďalšom ÚPSVaR Trnava uviedol, že po rozhodnutí súdu o dočasnom zverení maloletého do starostlivosti otca dňa 13.06.2025 požiadal o spoluprácu príslušný ÚPSVaR Brezno pri zisťovaní bytových, sociálnych a rodinných pomerov v domácnosti otca a o vykonanie s pohovoru s maloletým, pričom bolo zistené, že otec má vhodné podmienky a maloletý je u otca spokojný. ÚPSVaR napokon poukázal na to, že za mimoriadne rušivý prvok považuje skutočnosť, že matka maloletého splnomocnila svojho partnera v rovine výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a to vo vzťahu ku všetkým školským záležitostiam a rozhodnutiam súvisiacim so vzdelávaním a starostlivosťou o maloletého. Takto svojmu partnerovi dala do rúk kompetencie, ktoré mu neprináležia, a ktorých uplatňovanie je zároveň v rozpore so zákonom. Tento ich však i napriek všetkému úspešne uplatňoval v rovine vystupovania voči vedeniu Spojenej školy v D. a práva rodiča si začal osvojovať aj pri komunikácii
s tunajším ÚPSVaR. ÚPSVaR vyslovuje domnienku, že matka je výrazne pod vplyvom svojho partnera, ktorý chce mať všetko pod kontrolou, čo má negatívny dopad najmä na životnú situáciu dieťaťa, ktoré nevyrastá v pokojnom a láskyplnom prostredí. Záverom ÚPSVaR Trnava upriamil pozornosť na najzávažnejšiu skutočnosť a síce fakt, že rovnako ako Spojená škola Trnava, mal aj ÚPSVaR podozrenie z možné fyzického a psychického týrania maloletého matkou a jej partnerom, a po obdržaní fotografií modrín maloletého zo školy, ktorá podala i trestné oznámenie, bola obratom informovaná Okresná prokuratúra v Trnave podaním podnetu na preverenie podozrenia z páchania trestného činu. Poverená vyšetrovateľka PZ pribrala znalca z odboru psychológia, za účelom znaleckého skúmania maloletého, pričom matka vyšetrenie syna skoro jeden rok zámerne marila, aby nevyšli na povrch pre ňu znepokojujúce skutočnosti, a síce vyvolávanie strachu, dlhodobého stresu a napätia maloletému zo strany matky a jej partnera, a skutočnosti preukazujúce fyzické a psychické utrpenie maloletého. Zo záverov znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že A. trpí emočnou a sociálnou depriváciou, ktorá u dieťaťa vzniká v dôsledku dlhodobého zanedbávania a nevhodného prístupu rodiny vo výchove. Aj preto sudca pre prípravné konanie uznesením OS Trnava sp. zn. 8Tp/31/2025 zo dňa 16.06.2025 okrem iného uložil obvinenej matke a obvinenému partnerovi matky zákaz v styku s poškodeným A. a zákaz úmyselne sa priblížiť k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako 5 m, s výnimkou účasti na úkonoch trestného konania a tiež zákaz v kontaktu s poškodeným A. v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami príp. prostredníctvom tretích osôb. Na preukázanie svojich tvrdení zaslal ÚPSVaR Trnava aj komplexnú správu o maloletom a zároveň súdu oznámil, že na návrh otca prebieha t.č. na Okresnom súde Rimavská Sobota konanie č. 2P/77/2025 o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ktorým sa otec domáha zverenia maloletého do svojej starostlivosti. Na základe uvedeného navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba – matka dieťaťa (§ 359, § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce, bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolaniu matky maloletého nemožno priznať úspech a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je dôvodné potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
11. Podľa § 365 ods. 1 CMP, ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí. Podľa ods.2 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 24 hodín od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.
12. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
13. Podľa čl. 24 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa (ods. 2).
14. Podľa čl. 5 ZR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti; b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava; c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa; d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa; e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenia vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou; f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa; g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny; h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s oboma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami; i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
15. Účelom neodkladného opatrenia je dočasné zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu a existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Inštitút neodkladného opatrenia v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti slúži ochrane práv maloletých detí v situáciách, keď sú práva detí zjavne ohrozené a to do doby, kým o výchove dieťaťa, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine.
16. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 365 CMP je osvedčenie stavu, že maloleté dieťa sa ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti (t.j. napr. opustené dieťa, alebo úmrtie rodičov, ich vzatie do väzby či výkonu trestu a pod.) alebo sa dieťa ocitlo v situácii, kedy je jeho život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený, alebo narušený (napr. ak osoby, ktoré zabezpečujú starostlivosť o maloleté dieťa, túto vykonávajú nevhodným spôsobom, nedostatočne, resp. spôsobom vážne ohrozujúcim alebo narušujúcim vývoj dieťaťa).
17. Po preskúmaní veci odvolací súd zhodne so súdom prvoinštančným dospel k záveru, že boli naplnené podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a námietky matky maloletého v podanom odvolaní vyhodnotil ako neopodstatnené v celom rozsahu. Súd prvej inštancie pri posúdení návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava postupoval správne, svoje rozhodnutie správne odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 CMP, dostatočne zistil skutkové okolnosti, na základe ktorých dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ osvedčil dôvody nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle citovaného ustanovenia.
18. Obsahom spisu je osvedčené, že maloletý bol právoplatným rozsudkom zverený do osobnej starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti sa aj dlhodobo fakticky nachádzal a to až do nariadenia predmetného neodkladného opatrenia. Vzťah otca s maloletým bol spočiatku veľmi dobrý, stretávali sa často a na pravidelnej báze, následne (podľa názoru otca pod vplyvom matky a jej partnera) maloletý začal otca odmietať a preto hoci otec má upravený styk s maloletým súdnym rozhodnutím, už viac ako štyri roky sa s maloletým v zmysle súdnej úpravy nestýkal. K ich stretnutiu došlo na pôde školy dňa 09.06.2025 pri riešení výchovno-vzdelávacích výsledkov maloletého a jeho nevhodného správania k spolužiakom, kedy napriek ich dlhodobému odlúčeniu A. svojho otca hneď pri stretnutí objal, prejavil ľútosť nad ich narušeným vzťahom a vyjadril želanie s otcom sa stretávať. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že ohľadom maloletého A. boli zo Spojenej školy v D., J. XX opakovane hlásené sociálnej kuratele skutočnosti nasvedčujúce zanedbávaniu rodičovských povinností zo strany matky, jej nedostatočného záujmu o výchovno-vzdelávací proces maloletého, nespoluprácu so školou a predovšetkým pre podozrenie z odopierania stravy maloletému a z jeho psychického a fyzického týrania. Preto dňa 22.12.2023 podal ÚPSVaR Trnava na Okresný súd v Trnave podnet na začatie konania o uloženie výchovného opatrenia maloletému A. pobytovou formou za účelom zabezpečenia odbornej diagnostiky a jeho matke formou uloženia povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu. Na Okresnom súde Rimavská Sobota prebieha konanie vo veci samej o uloženie výchovného opatrenia, ktoré nie je právoplatne ukončené.
19. Ďalej je obsahom spisu osvedčené, že dňa 13.06.2025 sa maloletý A. ocitol bez akejkoľvek starostlivosti, keďže v uvedený deň bola matka spolu s jej partnerom väzobne zadržaná, preto po tomto oznámení zo strany orgánov činných v trestnom konaní ÚPSVaR Trnava kontaktoval otca maloletého, keďže bolo potrebné, aby sa niekto o maloletého mohol po zatvorení školského zariadenia postarať. Otec sa bezodkladne dostavil na úrad a prejavil ochotu prevziať starostlivosť o svojho syna, s čím maloletý súhlasil.
20. Vychádzajúc z uvedených skutočností osvedčených obsahom spisu, postupoval preto okresný súd správne, keď na základe návrhu ÚPSVaR Trnava nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletého dočasne zveril do starostlivosti otca ako druhého rodiča, ktorý má záujem plnohodnotne a trvalo prevziať starostlivosť o maloletého. V danom prípade boli nepochybne naplnené zákonné podmienky pre takýto postup v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 CMP. Zároveň sa žiada doplniť, že uvedené podmienky
naďalej trvajú aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Je totiž osvedčené, že matka ako aj jej priateľ E. G. sa nemôžu o maloletého už starať, keďže sú obvinení z dôvodu podozrenia zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby formou spolupáchateľstva na tom skutkovom základe, že maloletému A., žijúcemu s nimi v spoločnej domácnosti opakovane spôsobovali psychické a fyzické utrpenie, majúce povahu bitia, nadávania a necitlivého zaobchádzania, vyvolávajúceho u maloletého strach, dlhodobý stres a napätie. Hoci uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 8Tp/31/2025 zo dňa 16.06.2025 u oboch obvinených osôb, ktoré boli dňa 13.06.2025 obmedzené na osobnej slobode, bola väzba nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka a boli ponechané na slobode, zároveň týmto rozhodnutím súdu (ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.06.2025, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp.zn. 6Tpo/300/2025 zo dňa 19.06.2025) bol uložený matke aj jej partnerovi okrem iného zákaz styku s poškodeným maloletým A. a zákaz úmyselne sa priblížiť k poškodenému na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov s výnimkou účasti na úkonoch trestného konania a tiež zákaz kontaktu s poškodeným A. v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami príp. prostredníctvom tretích osôb.
21. Vo svetle uvedených skutočností, ktoré jednoznačne vylučujú v súčasnosti osobnú starostlivosť matky o maloletého A. (nielen z dôvodu zákazu fyzického priblíženia sa k maloletému ale i z dôvodu existencie veľmi vážnych pochybností o jej spôsobilosti starať sa riadne o maloleté dieťa spôsobom, rešpektujúcim jeho základné práva), je preto treba považovať rozhodnutie o zverení maloletého do otcovej starostlivosti za správne a zákonné. Nejde tu o ignorovanie existencie právoplatného rozsudku, ako tvrdí matka, ale o zákonný postup súdu v zmysle § § 365 ods. 1 CMP, keďže situácia v rodine vyžadovala okamžitú ingerenciu súdu v záujme ochrany maloletého dieťaťa.
22. Vzhľadom na opísané okolnosti prípadu potom ani argumenty a doplnené dôkazy zo strany matky v odvolacom konaní nezakladajú dôvod pre zmenu napadnutého rozhodnutia, resp. jeho zrušenie, ktorého sa matka domáha. Tvrdenie odvolateľky, že maloletý potrebuje stabilitu, bezpečie a emocionálnu podporu zo strany matky a odtrhnutie od nej môže vážne poškodiť ďalší vývoj maloletého, ktorý navyše trpí mentálnou poruchou, v danom prípade nemôže obstáť, keďže skutočnosti vyplývajúce zo spisového materiálu (podľa záverov znaleckého posudku č. 33/2024 znalkyne PhDr. Zuzany Bielikovej z odboru psychológia je maloletý emočne a sociálne deprivované dieťa, čo je výsledkom zanedbávania a celkového nevhodného prístupu rodiny vo výchove od útleho detstva doteraz) dôvodne nasvedčujú tomu, že matkou citované základné potreby maloletého A. neboli napĺňané práve zo strany matky, v starostlivosti ktorej sa dieťa nachádzalo.
23. Neobstojí ani matkina argumentácia poukazujúca na zlé vzťahy otca s maloletým a spochybňujúca rodičovské kompetencie otca i jeho bytové pomery, keďže matkine tvrdenia obsah spisu nepotvrdzuje. Správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno zo sociálneho zisťovania v domácnosti otca, vykonaného dňa 25.06.2025, je dostatočne osvedčené, že maloletý má u neho vytvorené vhodné bytové podmienky, domácnosť bola v čase zisťovania v poriadku a čistá, otec má k bytu uzavretú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, otec je riadne zamestnaný v trvalom pracovnom pomere v L. G., B. s mesačným príjmom cca 1.200 eur. Maloletý by mal navštevovať v nasledovnom školskom roku 9. triedu Špeciálnej základnej školy vo C., otec mu už priebežne nakúpil školské pomôcky. Vo C. má maloletý zabezpečenú detskú lekárku a podľa vyjadrenia otca je sledovaný aj v neurologickej a očnej ambulancii, mal by začať navštevovať i psychológa. Otec so synom si na seba zvykajú, ich spolužitie aktuálne funguje. V čase, keď je otec v práci, dohliadajú na maloletého otcovi dlhodobí známi z bytového domu, ktorí sú veľmi ochotní a nápomocní v starostlivosti o maloletého, otec je tiež v kontakte so svojou rodinou. Sociálni pracovníci vykonali v uvedený deň aj rozhovor s maloletým A. osamote v priestoroch jeho detskej izby a tento sa vyjadril, že sa má pri otcovi dobre, má vlastnú izbu, otec mu kúpil playstation, v pondelok idú s otcom na výlet, pôjdu sa kúpať. Detskú izbu si upratuje sám, vo voľnom čase si rád maľuje, tiež rád hrá futbal. Playstation má zablokované v čase, keď je otec v práci, hrajú sa na ňom s otcom len večer. Otec varí a on mu pritom pomáha, chcel by byť kuchárom. Maloletý bol čisto a primerane oblečený, nejavil žiadne známky zanedbávania, týrania, či zneužívania. V rozhovore bol veľmi slušný, komunikatívny, pokojný a veselý. Prejavoval pozitívne emócie, bol plný očakávaní z nového prostredia a nastávajúcich zážitkov. Celková atmosféra v rodine bola príjemná a nekonfliktná.
24. Odvolací má za to, že obsahom spisu bolo dostatočne osvedčené, že vzťahy medzi otcom a maloletým sú veľmi dobré, otec sa zatiaľ javí ako starostlivý a načúvajúci potrebám maloletého a maloletý sa u otca cíti dobre. Skutočnosť, že voči otcovi je vedené exekučné konanie pre neplatenie
výživného, je pre rozhodnutie súdu v uvedenej veci irelevantná a pokiaľ ide o tvrdenia matky o nevhodnom výchovnom prostredí u otca, tieto zostali v rovine nepodložených tvrdení. Aktuálne je otec nielen najbližšou do úvahy prichádzajúcou osobou, ale zároveň i najvhodnejšou osobou, ktorá je schopná o maloletého sa postarať v situácii, ktorá nastala a ktorej riešenie neznesie odklad, pretože je nutné bezodkladne upraviť pomery dovtedy, kým súd v konaní vo veci samej nerozhodne o výkone práv a povinností k maloletému na základe riadneho a úplného dokazovania.
25. Záverom odvolací súd uvádza, že postupom súdu prvej inštancie nedošlo ani k namietanému porušeniu práva matky na zastupovanie a na predkladanie dôkazov a vyjadrení k návrhu (k čomu podľa nej došlo z dôvodu, že nebola riadne informovaná o tomto konaní s dostatočným predstihom). Odvolací súd pripomína, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia súd nepostupuje rovnako ako v konaní vo veci samej, tu prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 CSP). Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Vychádzajúc teda z charakteru tohto inštitútu, a osobitne potom z neodkladného opatrenia nariadeného v zmysle § 365 ods. 1 CMP, nebol súd povinný matku o tomto konaní pred vydaním rozhodnutia informovať a poskytovať jej priestor na vyjadrovanie k veci a predkladanie dôkazov. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie konal v súlade so zákonom a rešpektujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa, vychádzajúc zo skutočností osvedčených návrhom, bez potreby vykonávania riadneho dokazovania vydal rozhodnutie v zákonnej lehote 24 hodín od doručenia návrhu, pričom jeho postupu nemožno nič vytknúť.
26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. O trovách konania rozhodnuté nebolo, keďže toto patrí až konečnému rozhodnutiu (§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
27. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).