Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/21/2025

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci navrhovateľky: P.. T. H., narodená. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX O., právne zastúpená advokátom JUDr. Jozefom Göblom, so sídlom Pytliacka 15, 040 01 Košice, proti osobe oprávnenej z výživného: T. H., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXXX/XX, XXX XX O., právne zastúpený advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, v konaní o zrušenie výživného, o odvolaní osoby oprávnenej z výživného proti uzneseniu Mestského súdu Košice, č.k. -167 zo dňa 02. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku II..

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Návrhom doručeným súdu dňa 27.06.2024 navrhovateľka žiadala zmeniť rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo dňa 14.007.2021 a to tak, že jej vyživovacia povinnosť k synovi T. H. sa počnúc mesiacom september 2024 zrušuje a o trovách žiadala rozhodnúť ,že ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , , , (ďalej len „“).

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podaním zo dňa 27.11.2024 vzala navrhovateľka svoj návrh v celom rozsahu späť, konanie žiadala zastaviť a žiadnej zo strán nepriznať náhradu trov konania. Osoba oprávnená na výživné podaním zo dňa 28.11.2024 súhlasila so zastavením konania, navrhla konanie zastaviť a priznať jej nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami súd prvej inštancie konanie zastavil.

5. Vo vzťahu k trovám konania uviedol, že v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky na priznanie nároku na náhradu trov konania podľa

(vzhľadom na predmet konania) a ani podľa . Matka ako navrhovateľka podala svoj návrh na zrušenie jej vyživovacej povinnosti k synovi z dôvodu, že dovŕšil plnoletosť, ukončil štúdium na Strednej zdravotníckej škole O. v O. a ďalej už pokračovať v štúdiu podľa jej informácií nechce. Až v priebehu konania odporca (osoba oprávnená z výživného) uviedol a preukázal, že v školskom roku 2024/2025 pokračuje v pomaturitnom vyššom odbornom štúdiu dennou formou na X. N.O. v odbore C.. Matka ako navrhovateľka následne zobrala svoj návrh na začatie konania späť a žiadala konanie zastaviť s odôvodnením, že sa rozhodla nepokračovať ďalej v tomto konaní, a to vzhľadom k informáciám, ktoré boli doručené súdu v danej veci zo strany syna a vzhľadom k tomu, že syn pokračuje v nadstavbovom štúdiu, teda nie je schopný sa sám živiť. Navrhovateľka tiež uviedla, že tieto informácie nemala, keďže syn s ňou nekomunikuje, neinformuje ju a nevedela, že sa rozhodol pokračovať v štúdiu, kde a akou formou. Mal za to, že samotný fakt, že matka ako navrhovateľka podala návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému synovi, nemožno brať na ťarchu matky, ktorá podaním návrhu na začatie konania realizovala svoje procesné práva ako účastníčka konania a iniciovala konanie vo veciach výživného plnoletých osôb bez toho, aby jej zo strany odporcu boli vopred poskytnuté všetky relevantné informácie. Až v priebehu realizovanej prípravy konania vo veci samej následne matka podľa aktuálnej situácie, relevantných informácií a listinných dôkazov od protistrany, zobrala svoj návrh na začatie konania späť, s čím syn ako účastník konania súhlasil. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že z vykonaného dokazovania, ani z vyjadrení účastníkov konania, neboli zistené žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo možné považovať priznanie nároku na náhradu trov konania niektorému účastníkovi v zmysle za spravodlivé a nejde ani o konania špecifikované v . Z uvedeného dôvodu rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Pre úplnosť dodal, že ani osoba oprávnená z výživného uplatnený nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke žiadnym spôsobom bližšie neodôvodnil ani nepreukázal.

III. Obsah odvolania osoby oprávnenej na výživné a vyjadrení účastníkov konania

6. Proti výroku II. uznesenia podala v zákonnej lehote odvolanie osoba oprávnená na výživné (ďalej aj „syn“) z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces, nesprávneho právneho posúdenia a z dôvodu nesprávne alebo neúplne zisteného skutočného stavu veci. Namietal, že súd vychádzal z tvrdení navrhovateľky, ktoré akceptoval bez ďalšieho dokazovania a zistenia skutočného stavu veci. Navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala neexistenciu vzájomnej komunikácie, preto tento záver súdu označil za nepresný a nesprávny. Poukázal na to, že navrhovateľka mala objektívne možnosti získať informácie o jeho štúdiu pred podaním návrhu na súd, keďže disponuje viacerými jeho kontaktnými údajmi, čím mohla zabrániť vzniku súdneho sporu. Navyše jeho vyjadrenie zo dňa 09.09.2024, ktorého prílohou bolo potvrdenie o návšteve školy bolo doručené aj navrhovateľke, ktorá od tohto momentu mala vedomosť o pokračovaní v štúdiu, napriek tomu svoj návrh vzala späť až po uplynutí viac ako dvoch mesiacov. Namietal, že súd sa nezameral na zistenie, či spolu skutočne nekomunikovali a neoveroval si pravdivosť tvrdenia navrhovateľky. Súd tak svoje rozhodnutie založil na tvrdeniach navrhovateľky, ktoré neboli žiadnym spôsobom preukázané a možno ich považovať za účelové. V dôsledku uvedeného súd nesprávne zistil skutočný stav veci, čo malo priamy vplyv na rozhodnutie o nepriznaní trov konania. Rovnako namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam navrhovateľky, nebol mu na to poskytnutý dostatočný priestor a súd tak postupoval jednostranne. Takýmto postupom bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces a základné zásady mimosporového konania. Ďalej namietal, že rozhodnutie súdu o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pretože súd nesprávne aplikoval a nesprávne vyložil . Trovy konania v predmetnom prípade zavinila navrhovateľka a nepreukázala, aby jeho alebo jeho právneho zástupcu, ktorý jeho a otca zastupuje vo viacerých konaniach od roku 2019 kontaktovala, teda jej tvrdenia ostali iba v rovine ničím nepodloženého tvrdenia. Nie je možné klásť na jeho ťarchu, že sa bránil proti návrhu navrhovateľky a ako študent nie je schopný samostatne zabezpečiť svoje potreby, preto nie je spravodlivé, aby znášal trovy, ktoré vynaložil na obranu svojich práv. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku II. zmenil tak, že mu prizná voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a tiež nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia , v spojení s ustanovením v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania je vecne správne.

9. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolaciemu súdu bola predložená vec v dôsledku podaného odvolania osoby oprávnenej na výživné na posúdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, obsahu spisu, odôvodnenia preskúmavaného uznesenia i argumenty účastníkov konania predostreté v odvolacom konaní dospel odvolací súd k záveru o vecnej správnosti výroku o trovách konania, a to z nasledujúcich dôvodov. Odvolateľ namieta nesprávnosť prijatého záveru súdu o nepriznaní mu trov konania , keďže výsledkom konania je zastavenie konania na základe späťvzatia návrhu navrhovateľlkou.

13. Konania vedené podľa sa podstatným spôsobom líšia od sporových konaní vedených podľa . Sporové konanie plní reparačnú funkciu tým, že v jeho rámci dochádza k riešeniu určitého už jestvujúceho sporu o právo t.j. konkrétneho právneho konfliktu. Naproti tomu, mimosporové konanie plní funkciu preventívnu, pričom jeho cieľom je (v spoločensky najdôležitejších oblastiach), zabezpečiť úpravu pomerov účastníkov do budúcna. Rozdiely medzi oboma druhmi konaní sa prejavujú nielen v spôsobe začatia konania, v postavení účastníkov, v odlišných možnostiach dispozície konaním, v aplikácii rozdielnych procesných zásad, ale aj v otázke náhrady trov konania.

14. upravuje odlišnosti inštitútu trov konania, ktoré sa spájajú s konaniami, ktoré sú prejednávané a rozhodované v danom režime. vymedzuje určité ustanovenia, ktoré predstavujú výnimku oproti všeobecnej úprave obsiahnutej v , resp. ktoré sú vzhľadom na predmet vzťahu upravené odlišne v porovnaní so všeobecnou úpravou v . Pri aplikácii ustanovení platí, že tieto sa použijú podporne, ak všeobecná časť neustanovuje, resp. ak čiastkové úpravy, ktoré sú v rámci jednotlivých konaní vymedzené v osobitej časti , neupravujú inak. Rozdiel od sporového konania, kde sa náhrada trov zásadne riadi zásadou úspechu vo veci spočíva v tom, že v mimosporových konaniach primárne platí, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, pričom výnimky vyplývajú len z ustanovení až CMP.

15. Prvú výnimku predstavujú konania vo veciach určenia rodičovstva a vo veciach notárskych úschov, v ktorých vzhľadom na povahu týchto konaní, zákon pripúšťa rozhodnutie o náhrade trov konania podľa zásady úspechu v konaní ( ). Druhou výnimkou je tzv. separácia nákladov ( ), kedy môže súd zaviazať účastníka na náhradu trov konania, ktoré by bez jeho zavinenia neboli vôbec vznikli (napr. v dôsledku neodôvodneného nedostavenia sa na pojednávanie a pod.). Pri rozhodovaní o separátnych trovách však nemožno prihliadať k úspechu v konaní, ani k zavineniu zastavenia konania, náhradu (separátnych) trov konania môže znášať aj ten účastník, ktorý mal v konaní úspech ( ), pokiaľ druhému účastníkovi spôsobil vznik trov svojim procesným zavinením. Treťou a poslednou výnimkou je možnosť súdu priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé ( ). Zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať, preto materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Treba zároveň zdôrazniť, že pre aplikáciu nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.

16. Odvolací súd po oboznámení sa so spisom dospel k záveru, že na predmetný prípad sa nevzťahuje aplikácia , keďže v predmetnej veci sa nerozhodovalo o určení rodičovstva a ani vo veciach notárskych úschov, ale predmetom konania bolo zrušenie vyživovacej povinnosti matky voči plnoletému synovi. Rovnako sa na predmetný prípad nevzťahuje ani aplikácia z dôvodu, že súd prvej inštancie rozhodoval o náhrade trov celého konania a nielen určitej časti.

17. V predmetnom prípade tak prichádza do úvahy len aplikácia , avšak len za predpokladu, ak by to vzhľadom na okolnosti prípadu bolo spravodlivé. Okolnosti za ktorých môže súd priznať nárok na náhradu konania v zmysle môžu byť rôzne, napríklad môže ísť zo strany navrhovateľa o šikanózny návrh. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a s okolnosťami predmetného prípadu dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, keďže rovnako nezistil žiadne také okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania osobe oprávnenej na výživné, a to z nasledujúcich dôvodov.

18. Rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. zo dňa 14.07.2021, právoplatným a vykonateľným dňa 24.08.2021 bola matke výrokom IV. uložená povinnosť prispievať na výživu vtedy maloletého syna výživným vo výške 180,- Eur mesačne. V zmysle uvedeného rozsudku je matka osobou povinnou na platenie výživného, ktorej svedčí právo podať návrh na zrušenie tejto vyživovacej povinnosti. Matka toto svoje oprávnenie realizovala s poukazom na dosiahnutie plnoletosti syna, ukončenie štúdia na strednej škole a jeho nezáujem pokračovať v ďalšom štúdiu, preto uvedený postup matky nemôže byť posudzovaný na jej ťarchu, keďže realizovala svoje právo. Rovnako na ťarchu matky ako navrhovateľky nemôže byť dané ani to, že k späťvzatiu návrhu došlo až dva mesiace po tom, čo sa dozvedela o pokračovaní v nadstavbovom štúdiu syna. Tu je potrebné zdôrazniť, že v prvom rade to, že zo žiadneho zákona nevyplýva lehota do ktorej je potrebné realizovať alebo doručiť späťvzatie návrhu súdu a v druhom rade to, že z obsahu spisu vyplýva, že matka späťvzatie návrhu realizovala ešte pred uskutočnením prvého pojednávania vo veci samej. Konanie navrhovateľky odvolací súd z tohto hľadiska nevzhliadol za také, ktoré by odôvodňovalo priznanie náhrady trov konania osobe oprávnenej na výživné.

19. Pokiaľ osoba oprávnená na výživné namietala v podanom odvolaní porušenie jej práva na spravodlivý proces v dôsledku neposkytnutia možnosti vyjadriť sa k tvrdeniam matky, túto odvolaciu námietku vyhodnotil odvolací súd za nedôvodnú. Zo spisu vyplýva, že späťvzatie návrhu bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 28.11.2024 o 11:05 hod. (doručenka na č.l. 155) a následne bolo zasielané právnemu zástupcovi osoby oprávnenej na výživné, ktorému bolo doručené dňa 29.11.2024 (doručenka na č.l. 157). Právny zástupca osoby oprávnenej na výživné sa k podanému späťvzatiu vyjadril už podaním doručeným dňa 28.11.2024 o 15:03 hod. (doručenka na č.l. 160), t.j. už v deň doručenia späťvzatia návrhu súdu prvej inštancie. Osoba oprávnená na výživné však vo svojom vyjadrení zo dňa 28.11.2024 (č.l. 162) uviedla len to, že súhlasí so späťvzatím návrhu, navrhuje konanie zastaviť a priznať jej náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žiadne ďalšie skutočnosti alebo tvrdenia podané vyjadrenie neobsahovalo. Z uvedeného tak nepochybne vyplýva, že osoba oprávnená na výživné mala možnosť a priestor vyjadriť sa k tvrdeniam navrhovateľky uvedenými v podanom späťvzatí, avšak na tieto osobitne nereagovala. Uvedené tak nepochybne nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces, keď osoba oprávnená na výživné toto svoje právo vôbec nevyužila. Vzhľadom na uvedené potom aj súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z dostupných informácií a pokiaľ ich sama osoba oprávnená na výživné nespochybňovala vo svojom vyjadrení a súd prvej inštancie nenadobudol pochybnosti o pravdivosti týchto tvrdení navrhovateľky, nebolo potrebné osobitne preverovať pravdivosť týchto tvrdení, keďže by to nebolo ani v záujme hospodárnosti konania. Námietka nedostatočne alebo neúplne zisteného skutočného stavu veci bola preto vznesená rovnako nedôvodne.

20. Vychádzajúc z doterajších zistení vyplývajúcich z obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľka sa objektívne o nedôvodnosti návrhu dozvedela až v priebehu konania vo veci samej, čo jej nemôže byť dané na ťarchu, preto jej ani podľa názoru odvolacieho súdu nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy konania osobe oprávnenej na výživné.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa vecne správne potvrdil.

22. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle .

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).