Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sas/4/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Lukášom Kolibábom, v právnej veci žalobkyne: A. A., nar. X.X.XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX C., právne zastúpená: JUDr. Matej Valjent, advokát so sídlom Jesenského 232, 958 01 Partizánske, IČO: 42025753, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.6.2023, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalobkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.6.2023 generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa o sociálnom poistení (ďalej len „“ alebo ,,zákon o sociálnom poistení“) vo veci odvolania žalobkyne ako účastníka konania podaného proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.1.2023, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku rozhodol tak, že odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.1.2023 potvrdil.

2. V odôvodnení rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.6.2023 žalovaný uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie na základe neformálnej žiadosti žalobkyne o prehodnotenie zdravotného stavu, doručenej Sociálnej poisťovni, pobočke Topoľčany dňa 14.11.2022 rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.1.2023, ktorým jej podľa v znení a podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku. Podľa v znení neskorších predpisov žalobkyni od 7.12.2011 vznikol nárok na výplatu invalidného dôchodku v sume 102,10 eur mesačne. Podľa v znení sa žalobkyni naďalej vypláca invalidný dôchodok v sume 143,50 eur mesačne a nárok na invalidný dôchodok v nižšej sume 102,10 eur mesačne zaniká.

3. Záväzným podkladom pre vydanie rozhodnutia bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany zo dňa 4.1.2023, podľa ktorého je žalobkyňa naďalej invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým, že žalobkyňa je naďalej čiastočne

invalidná podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok.

4. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.1.2023 podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom poukázala na jej nepriaznivý zdravotný stav s konkrétnym opisom zdravotných ťažkostí, pre ktorý nie je schopná nájsť si prácu a žiadala o jeho opätovné prehodnotenie. K odvolaniu pripojila fotokópiu napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.1.2023, odborného posudku o invalidite zo dňa 4.1.2023 a odborné lekárske nálezy.

5. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že ako príslušný odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.1.2023 a priloženú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny a preto je potrebné napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Poukazujúc na ust. a o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti uviedol, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu a to na základe vyšetrenia, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.

6. Okrem uvedeného žalovaný citoval ust. až 9 a uviedol, že na základe odvolania žalobkyne bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany dňa 2.3.2023, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posúdení a keďže nevyhovel odvolaniu žalobkyne, predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 15.6.2023 a uviedol nasledovné: ,, Účastníčka konania bola v detstve (od 3 rokov veku) v roku 1979 liečená v Národnom onkologickom ústave v Bratislave pre akútnu lymfatickú leukémiu. Liečená bola chemoterapiou, rádioterapiou a imunoterapiou. Liečba bola ukončená v roku 1983, dispenzár v onkologickom ústave bol zrušený v roku 1985, následne bola v sledovaní onkohematológa v spáde. Ochorenie je v dlhodobej remisii. Podľa hematologického vyšetrenia pretrváva kompletná remisia lymfoblastovej leukémie, prítomný je anemický syndróm z deficitu železa, ťažká larvovaná sideropénia, pre ktorú je dlhodobo liečená preparátmi železa. V januári 2021 začala pociťovať slabosť ľavostranných končatín, preto bola vyšetrená neurológom, následne dňa 11. marca 2021 mala urobené CT vyšetrenie mozgu, magnetickú rezonanciu mozgu s nálezom 2 konvexných extraaxiálnych tumoróznych lézií charakteru meningeómov pod pravou hemisférou. Väčší meningeóm bol frontálne vpravo, menší parieto – okcipitálne vpravo a súčasne boli popísané aj ďalšie drobné meningeómy frontálne a parietálne vľavo. Dňa 24. marca 2021 sa podrobila neurochirurgickej operácii s totálnym odstránením meningeómu vpravo, s dobrým pooperačným priebehom a úpravou ľavostrannej hemiparézy. Následne dňa 12. augusta 2022 absolvovala druhú neurochirurgickú operáciu s odstránením meningeómu frontálne vpravo, taktiež s dobrým pooperačným priebehom, bez novodiferencovanej, neurologickej symptomatológie, bez neurologického deficitu. Dňa 9. novembra 2022 bola vyšetrená klinickým psychológom pre podozrenie na organické zmeny mozgu. Po vyhodnotení psychologických testov, klinický psychológ v závere vyšetrenia popísal intelektové schopnosti v pásme hraničnej mentálnej retardácie s IQ 75. Mnestický kvocient znížený, deterioráciu hodnotí ako stredného stupňa, prítomná je organická alterácia osobnosti aj správania (organický psychosyndróm). Na vzniku organického psychosyndrómu má svoj podiel aj liečba, ktorú absolvovala v detstve (rádioterapia) ako aj operácie meningeómov. Jej pracovný potenciál je naďalej znížený na úroveň čiastočnej invalidity podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Účastníčka konania je zároveň naďalej invalidná aj podľa , pričom organický psychosyndróm je aktuálne rozhodujúcim ochorením pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a podmieňuje hornú hranicu percentuálneho rozpätia 30 % až 45 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, to je 45 %. Ostatné pridružené ochorenia (arteriálna hypertenzia, chronická žilová nedostatočnosť, lymfedém oboch dolných končatín v oblasti predkolenia, stav po prekonanej lymfoblastovej leukémii, ktorá je v dlhodobej remisii a stav po opakovanom odstránení basaliómu kože) zvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 55 %.“

7. Žalovaný v nadväznosti na vyššie uvedené mal za to, že po celkovom zhodnotení zdravotného stavu rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zaradil do kapitoly V – duševné choroby a poruchy správania, položka 1 – organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity (organický psychosyndróm, perinatálne poškodenie, Alzheimerova demencia, Pickova demencia, pri Creutzfeldtovej – Jakobovej chorobe, Huntigtonovej chorobe a pod.), písm. a) – stredne ťažké formy, prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, z percentuálneho rozpätia 30 % až 45 %. Za iné zdravotné postihnutia, uvedené v diagnostických záveroch, bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 % podľa v znení Žalovaný tak konštatoval, že v prípade žalobkyne je celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň je naďalej čiastočne invalidná podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

8. Okrem uvedeného žalovaný poukázal na to, že v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v nadväznosti na , ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, bol posudkovým lekárom vykonávajúcim lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, ústredie v konaní o odvolaní posúdený zdravotný stav žalobkyne v neprítomnosti, na základe odborných lekárskych nálezov v posudkovej spisovej dokumentácii. Posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorú popísal v odbornom lekárskom posudku zo dňa 15.6.2023, ktorý tvorí prílohu tohto rozhodnutia.

9. Žalovaný mal za to, že v odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil naďalej na 55 %, preto je žalobkyňa invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň je žalobkyňa naďalej čiastočne invalidná podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok.

10. Záverom žalovaný aj s poukazom na a uviedol, že v rámci odvolacieho konania žalobkyňa nepredložila také dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na zvýšenie invalidného dôchodku. Nepreukázala tak, že jej zdravotný stav odôvodňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Vzhľadom na uvedené nebolo možné zvýšiť jej mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu, invalidný dôchodok jej patrí v nezmenenej sume. Mal za to, že na základe uvedených skutočností v súlade s v administratívnom spise zhodnotil každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

11. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa žalobu podľa a nasl. (ďalej len ,,S.s.p.) na Správnom súde v Banskej Bystrici, ktorou sa domáhala zrušenia tak rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia. Žalobkyňa žiadala oboznámiť sa s rozhodnutím žalovaného, prvostupňovým rozhodnutím ako aj celým administratívnym spisom, ktorý bol podkladom pred vydanie rozhodnutia, vrátane jeho príloh. Rovnako žiadala, aby sa súd oboznámil s lekárskymi posudkami, rozhodnutiami a vyjadreniami žalovaného, správami z lekárskych vyšetrení, ktoré sú priložené k žalobe. Namietala, že zistenia prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného sú nesprávne neúplné a súčasne aj nezákonné. Žalovaný vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu a tento skutkový stav taktiež nesprávne právne posúdil. Taktiež neúplne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Poukázala na to, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vo svojom posudku zo dňa 15.6.2023 popisuje neurologické vyšetrenia a neurologické operácie, ktorým sa žalobkyňa podrobila v dňoch 24.3.2021 a 12.8.2022.

Z uvedeného dôvodu má byť správne zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia do kapitoly VI – choroby nervového systému, položka 11 – mozgové nádory, písmeno c) – po stabilizácii zdravotného stavu, s ľahkým reziduálnym neurologickým nálezom (spravidla po dvoch rokoch), prílohy č. 4 k s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 50 % do 70 %, pričom za iné zdravotné postihnutia uvedené v diagnostických záveroch má byť správne miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 %, podľa Žalobkyňa zdôraznila, že uvedené nesprávne zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia má priamy vplyv na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a samozrejme aj na výšku invalidného dôchodku, na ktorý vznikol žalobkyni právny nárok. So zreteľom na uvedené navrhla, aby bolo nariadené nezávislé a nestranné znalecké dokazovanie príslušným znalcom a to za účelom stanovenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa príslušných ustanovení Mala za to, že stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % preto nie je možné považovať za zodpovedajúcu zdravotnému stavu žalobkyne, a to nielen so zreteľom na početnosť, ale najmä na závažnosť jednotlivých ochorení žalobkyne a to už od jej troch rokov. Podľa žalobkyne je nutné dať do pozornosti aj skutočnosť, že žalobkyňa je považovaná za čiastočne invalidnú už od roku 1995. Podľa názoru žalobkyne je v jej prípade pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni minimálne 70 %. Rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, pričom v tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 25.4.2012. Okrem uvedeného mala za to, že predložený lekársky posudok nezodpovedá príslušným ustanoveniam zákona o sociálnom poistení a súčasne ani žalobou napadnuté rozhodnutia ustanoveniu a nasl. tohto zákona a to v časti hodnotenia dôkazov, nebolo nariadené ústne pojednávanie ( zákona o sociálnom poistení) a teda nebolo vykonané komplexné posúdenie zdravotného stavu, aby bol správne a úplne zistený skutkový stav a tento stav bol aj následne nesprávne kvalifikovaný podľa prílohy č. 4 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.10.2005 a mala za to, že správne orgány nedostatočne odôvodnili svoje rozhodnutia a nevyrovnali sa so všetkými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu.

12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že námietky žalobkyne, ktorými nesúhlasila s posúdením zdravotného stavu posudkovými lekármi sociálneho poistenia a poukazovala na jej nepriaznivý zdravotný stav nie sú dôvodné, nakoľko v odvolacom konaní sa posudkový lekár sociálneho poistenia oboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou žalobkyne, so všetkými predloženými odbornými lekárskymi nálezmi, vysporiadal sa s námietkami žalobkyne týkajúcimi sa posúdenia zdravotného stavu a svoj posudkový záver podrobne uviedol v odbornom lekárskom posudku zo dňa 15.6.2023, ktorý bol obsahom napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.6.2023. Za nedôvodnú považoval námietku žalobkyne, že správne má byť rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly VI, položky 11, písmena c), prílohy č. 4 k Uviedol, že posudkový lekár sociálneho poistenia žalovaného, ústredie pri posudzovaní zdravotného stavu na účely invalidity dňa 15.6.2023 hodnotil zdravotný stav na základe objektívnych odborných nálezov, ktoré boli žalobkyňou predložené k posudzovaniu zdravotného stavu a uviedol, že organický psychosyndróm je aktuálne rozhodujúcim ochorením pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a podmieňuje hornú hranicu percentuálneho rozpätia 30 % až 45 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, to je 45 %. Podľa vyjadrenia posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ústredie na vzniku organického psychosyndrómu má svoj podiel aj liečba, ktorú absolvovala v detstve (rádioterapia) ako aj operácie meningeómov. Jej pracovný potenciál je naďalej znížený na úroveň čiastočnej invalidity podľa Z uvedeného dôvodu je rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly V, položka 1, písm. a), prílohy č. 4 k s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Ostatné pridružené ochorenia žalobkyne zvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný ďalej uviedol, že skutkový stav vo veci posúdenia invalidity žalobkyne bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi doložených odborných vyšetrení a posúdením posudkovými lekármi sociálneho poistenia. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je riadne odôvodnené a obsahuje všetky zákonom predpísané formálne náležitosti, sú v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov. Žiadal preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

13. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného k žalobe v zásade zopakovala argumentáciu obsiahnutú v žalobe, keď uviedla, že žalovaný nesprávne zistil skutkový stav veci a následne vec nesprávne právne posúdil. Mala za to, že žalovaný nielenže neobjektívne, nekomplexne a nesprávne zistil zdravotný stav žalobkyne a zjavne nedôvodne a svojvoľne určil rozhodujúce zdravotné postihnutie, pričom určené rozhodujúce zdravotné postihnutie je v absolútnom rozpore s lekárskymi správami, nálezmi a objektívne zisteným zdravotným stavom žalobkyne. Na takýto záver nie sú potrebné ani odborné znalosti, keďže je celkom nesporné, že žalovaný v snahe nepriznať žalobkyni plný invalidný dôchodok ignoroval objektívne zistiteľný zdravotný stav žalobkyne a tento subsumoval pod absolútne nesprávnu kapitolu. Opätovne (tak ako aj v žalobe) poukázala na to, že posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne ústredie popisuje neurologické vyšetrenia a neurologické operácie, ktorým sa žalobkyňa podrobila v dňoch 24.3.2021 a 12.8.2022, tieto však zjavne ignoroval a svojvoľne ich nehodnotil v rámci komplexného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne. V danej veci má byť správne zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia do kapitoly VI – choroby nervového systému, položka 11 – mozgové nádory, písmeno c) – po stabilizácii zdravotného stavu, s ľahkým reziduálnym neurologickým nálezom (spravidla po dvoch rokoch), prílohy č. 4 k s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 50 % do 70 %, pričom za iné zdravotné postihnutia uvedené v diagnostických záveroch má byť správne miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 %, podľa Poukázala na to, že ak je diagnostikovaný nádor mozgu, musí byť takto aj ohodnotený a nie je možné objektívne zistenú diagnózu svojvoľne a bezdôvodne meniť na duševné poruchy a poruchy správania.

14. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu podľa § 199 a nasl. S.s.p. Zohľadnil skutočnosť, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci a nebol viazaný výlučne len žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 S.s.p.. Správny súd po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190 S.s.p. zamietnuť. Rozhodol rozsudkom verejne vyhláseným dňa 26.4.2024.

15. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.6.2023, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa – Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.1.2023, ktorým žalobkyni podľa v znení a podľa zamietla žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku s tým, že podľa žalobkyni od 7.12.2011 vznikol nárok na výplatu invalidného dôchodku v sume 102,10 eur mesačne a podľa v znení sa jej naďalej vypláca invalidný dôchodok v sume 143,50 eur mesačne a nárok na invalidný dôchodok v nižšej sume 102,10 eur mesačne zaniká.

18. Podľa , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

19. Podľa , dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

20. Podľa , pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s

dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

21. Podľa , pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

22. Podľa , miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

23. Podľa , miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

24. Podľa , jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

25. Podľa , mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

26. Podľa , výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

27. Podľa , lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie.

28. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo.

29. Podľa , organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

30. Správny súd mal v rámci súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia za preukázané, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne v oboch stupňoch zhodne. Konkrétne išlo o posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Topoľčany zo dňa 4.1.2023, ktorý bol záväzným podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. V zmysle uvedeného odborného posudku o invalidite, zohľadniac žalobkyňou predložené lekárske správy bolo zistené, že žalobkyňa je od 7.2.1995 čiastočne invalidná podľa , podľa je od 7.12.2011 invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % +5 % pre chronickú lymfatickú leukémiu a ďalšie pridružené ochorenia. Z doloženej zdravotnej dokumentácie žalobkyne pritom vyplynulo, že v roku 2021 a 2022 žalobkyňa podstúpila operáciu mozgu pre nezhubné nádory - meningeómy. Klinicky je bez neurologického deficitu. Psychológom bola potvrdená deteriorácia stredne ťažkého stupňa - organický psychosyndróm. Žalobkyňa bola v detstve liečená na akútnu leukémiu s tým, že ochorenie je v dlhodobej remisii. V roku 2016 mala odstránený zhubný nádor – bazalióm. Zároveň boli u žalobkyne zistené lymfatické opuchy

dolných končatín, v starostlivosti chirurga. Posudkový lekár konštatoval, že z doloženej zdravotnej dokumentácie nebolo zistené zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by podmieňovalo zmenu stupňa invalidity. Konštatoval, že žalobkyňa je naďalej čiastočne invalidná podľa a podľa je naďalej invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 %, s tým, že ako rozhodujúce zdravotné postihnutie označil organický psychosyndróm stredne ťažkého stupňa s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, pričom za ostatné zdravotné ochorenia umožňujúce jej navýšenie určil 10 %. Na základe uvedeného ustálil, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobkyne prislúcha zaradenie pod kapitolu V – duševné choroby a poruchy správania, položka 1 – organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity (organický psychosyndróm, perinatálne poškodenie, Alzheimerova demencia, Pickova demencia, pri Creutzfeldtovej – Jakobovej chorobe, Huntingtonovej chorobe a pod.), písm. a) – stredne ťažké formy, prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, z percentuálneho rozpätia 30 % až 45 %.

31. Po podaní odvolania žalobkyňou bol jej zdravotný stav posudzovaný posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany pri kontrolnej lekárskej prehliadke dňa 2.3.2023. V rámci toho kontrolného posúdenia bolo obdobné popísané, že žalobkyňa v roku 2021 a 2022 podstúpila operáciu mozgu pre nezhubné nádory – meningeómy, pričom klinicky je bez neurologického deficitu. Preatrvávajú bolesti hlavy. Psychológ potvrdil deterioráciu stredne ťažkého stupňa – organický psychosyndróm. Zároveň posudkový lekár uviedol, že žalobkyňa má lymfatické opuchy dolných končatín v starostlivosti chirurga. Aktuálne mala žalobkyňa odstránené 2 bazaliómy na hlave. Posudkový lekár v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky zotrval na závere, že u žalobkyne nedošlo k zhoršeniu zdravotného stavu, pričom opätovne konštatoval, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobkyne prislúcha zaradenie pod kapitolu V – duševné choroby a poruchy správania, položka 1 – organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity (organický psychosyndróm, perinatálne poškodenie, Alzheimerova demencia, Pickova demencia, pri Creutzfeldtovej – Jakobovej chorobe, Huntingtonovej chorobe a pod.), písm. a) – stredne ťažké formy, prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, z percentuálneho rozpätia 30 % až 45 %.

32. Napokon bol zdravotný stav žalobkyne posúdený i v rámci odvolacieho konania a to dňa 15.6.2023 posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ústredie, v ktorý zotrval na posudkových záveroch obsiahnutých v hore uvedených posudkoch o invalidite, keď uviedol, že žalobkyňa sa v dňoch 24.3.2021, resp. 12.8.2022 podrobila neurochirurgickej operácii s odstránením meningeómov s dobrým pooperačným priebehom, bez novodiferencovanej neurologickej symptomatológie a bez neurologického deficitu. Zároveň poukázal na vyšetrenie klinického psychológa zo dňa 9.11.2022, v ktorom diagnostikoval u žalobkyne organický psychosyndróm, keď na jeho vzniku má podiel liečba žalobkyne, ktorú absolvovala v detstve (rádioterapia) ako aj operácie meningeómov. Posudkový lekár konštatoval, že organický psychosyndróm je aktuálne rozhodujúcim ochorením pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pričom u žalobkyne predstavuje 45 %. Ostatné pridružené ochorenia (arteriálna hypertenzia, chronická žilová nedostatočnosť, lymfedém oboch dolných končatín v oblasti predkolenia, stav po prekonanej lymfoblastovej leukémii, ktorá je v dlhodobej remisii a stav po opakovanom odstránení basaliómu kože) zvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Zároveň zotrval i na kategorizácii rozhodujúceho ochorenia t.j. kapitola V – duševné choroby a poruchy správania, položka 1 – organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity (organický psychosyndróm, perinatálne poškodenie, Alzheimerova demencia, Pickova demencia, pri Creutzfeldtovej – Jakobovej chorobe, Huntingtonovej chorobe a pod.), písm. a) – stredne ťažké formy, prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, z percentuálneho rozpätia 30 % až 45 %.

33. Správny súd poukazuje na to, že z odborných posudkov vypracovaných posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne v oboch stupňoch zhodne vyplýva, že na účely posúdenia invalidity žalobkyne je rozhodujúcim zdravotným postihnutím práve organický psychosyndróm, na ktorom sa mala podieľať liečba žalobkyne, ktorú absolvovala v detstve (rádioterapia) ako aj operácie meningeómov. Pokiaľ sa týka akútnej lymfatickej leukémie (z detstva žalobkyne), toto ochorenie je v dlhodobej remisii. Neurochirurgické operácie (24.3.2021 a 12.8.2022) mali dobrý pooperačný priebeh a nebola prítomná novodiferencovaná neurologická symptomatológia, resp. neurologický deficit. Uvedené zdravotné postihnutie - organický psychosyndróm, ustálené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie je pritom

výslovne zaradené v kapitole V – duševné choroby a poruchy správania, položka 1 – organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity (organický psychosyndróm, perinatálne poškodenie, Alzheimerova demencia, Pickova demencia, pri Creutzfeldtovej – Jakobovej chorobe, Huntingtonovej chorobe a pod.), písm. a) – stredne ťažké formy, prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov a to s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, z percentuálneho rozpätia 30 % až 45 %. O zaradení rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne do uvedenej kategórie pritom posudkoví lekári nemali pochybnosti, keď dospeli k záveru, že rozhodujúci vplyv na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne má aktuálne práve organický psychosyndróm. Pokiaľ sa týka ďalších/pridružených zdravotných ťažkostí žalobkyne (arteriálna hypertenzia, chronická žilová nedostatočnosť, lymfedém oboch dolných končatín v oblasti predkolenia, stav po prekonanej lymfoblastovej leukémii, ktorá je v dlhodobej remisii a stav po opakovanom odstránení basaliómu kože) tieto boli zhodne vyhodnotené tak, že odôvodňujú navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak bola posudkovými lekármi stanovená na 55 %.

34. Žalobkyňa namietala, že posudkový lekár sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, ústredie vo svojom posudku zo dňa 15.6.2023 popisuje neurologické vyšetrenia a neurologické operácie, ktorým sa žalobkyňa podrobila v dňoch 24.3.2021 a 12.8.2022 a preto má byť správne zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia do kapitoly VI – choroby nervového systému, položka 11 – mozgové nádory, písmeno c) – po stabilizácii zdravotného stavu, s ľahkým reziduálnym neurologickým nálezom (spravidla po dvoch rokoch), prílohy č. 4 k , s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 50 % do 70 %, pričom za iné zdravotné postihnutia uvedené v diagnostických záveroch má byť správne miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 %, podľa Podľa žalobkyne na takýto záver nie sú potrebné ani odborné znalosti, keďže je celkom nesporné, že žalovaný v snahe nepriznať žalobkyni plný invalidný dôchodok ignoroval objektívne zistiteľný zdravotný stav žalobkyne a tento subsumoval pod absolútne nesprávnu kapitolu. K tomuto správny súd uvádza, že v konaní a rozhodovaní o invalidite fyzickej osoby posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia ( v spojení s ) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia ( uvedeného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný. Inými slovami správny súd nie je oprávnený hodnotiť zaradenie poškodenia zdravia, keďže súd nemá na to odborné znalosti, podobne ako ich nemá žalobkyňa a preto z odborného posúdenia posudkovým lekárom, ktorému zákon túto právomoc zveruje, súd musí pri svojom rozhodnutí vychádzať.

35. Správny súd k argumentácii žalobkyne taktiež uvádza a považuje za pochopiteľné, že posudkoví lekári berúc do úvahy jednotlivé lekárske správy, predložené žalobkyňou sa vo svojich posudkoch zmieňovali aj o neurologických vyšetreniach, resp. neurochirurgických zákrokoch, keďže aj na ich podklade posudzovali a vyhodnocovali komplexne zdravotný stav žalobkyne. V danej veci však z posudkových záverov (opierajúcich sa o nález klinického psychológa zo dňa 9.11.2022) zhodne vyplýva, že v súčasnosti sú u žalobkyne v popredí prejavy organickej poruchy – organický psychosyndróm, na vzniku ktorého sa mala podľa záverov posudkových lekárov podieľať liečba, resp. neurochirurgické zákroky, ktoré žalobkyňa podstúpila, a ktoré zdravotné postihnutie je explicitne zaradené v kapitole V – duševné choroby a poruchy správania, položka 1 – organické duševné poruchy, poruchy intelektu, emotivity, afektivity (organický psychosyndróm, perinatálne poškodenie, Alzheimerova demencia, Pickova demencia, pri Creutzfeldtovej – Jakobovej chorobe, Huntingtonovej chorobe a pod.), písm. a) – stredne ťažké formy, prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov

s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, z percentuálneho rozpätia 30 % až 45 %. Správny súd taktiež uvádza, že samotná žalobkyňa v konaní nepredložila taký dôkaz, z ktorého by vyplývalo hodnotenie jej zdravotného stavu, ktoré by bolo v rozpore s hodnotením posudkových lekárov sociálneho poistenia. Žalobkyňa tak nepreukázala žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali doplnenie dokazovania. Predkladanie lekárskych správ v tomto smere zaťažuje žalobkyňu, ktorá tak mohla správnosť jej tvrdení podporiť v konaní pred orgánmi verejnej správy. Na neskôr predkladané lekárske správy nebolo možné prihliadať vzhľadom na to, že správny súd sám nemôže posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru a na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 S.s.p.). Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho zabezpečenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Námietku, že je potrebné nariadiť ďalšie dokazovanie posúdením jej zdravotného stavu znalcom správny súd nepovažoval za podloženú. Súd v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu môže (i keď nemusí) nariadiť doplnenie dokazovania v prípade predloženia lekárskych nálezov, uvádzajúcich nové skutočnosti, resp. ak nálezy sú v rozpore so závermi posudkových lekárov. Z odborných lekárskych nálezov obsiahnutých v spisovom materiály, však nevyplývajú iné závery, ako tie ku ktorým dospeli posudkoví lekári.

36. Žalobkyňa namietala, že žalovaný neobjektívne, nekomplexne a nesprávne zistil zdravotný stav žalobkyne a zjavne nedôvodne a svojvoľne určil rozhodujúce zdravotné postihnutie, pričom určené rozhodujúce zdravotné postihnutie je v absolútnom rozpore s lekárskymi správami, nálezmi a objektívne zisteným zdravotným stavom žalobkyne. Správny súd v tejto spojitosti uvádza, že posudkoví lekári sociálneho poistenia vychádzali pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne z jednotlivých lekárskych správ, ktoré boli súčasťou jej zdravotnej dokumentácie. K argumentácii žalobkyne, že ak je diagnostikovaný nádor mozgu, musí byť takto aj ohodnotený a nie je možné objektívne zistenú diagnózu svojvoľne a bezdôvodne meniť na duševné poruchy a poruchy správania správny súd uvádza, že posudkoví lekári túto skutočnosť (diagnostikovaný nádor mozgu) vo svojich posudkoch neopomenuli majúc za to, že v prípade žalobkyne v súčasnosti do popredia vystupujú organické prejavy poruchy osobnosti a správania ustálili, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne je organický psychosyndróm. V súvislosti so zaradením zdravotného postihnutia žalobkyne, ustáleného ako rozhodujúceho na účely invalidity – organický psychosyndróm je potrebné uviesť, že tak posudkový lekár sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany dňa 4.1.2023 ako aj posudkový lekár sociálnej poisťovne ústredie dňa 15.6.2023, vo svojich posudkoch poukázali na vyšetrenie žalobkyne klinickým psychológom zo dňa 9.11.2022 (je súčasťou spisového materiálu), ktorý vo svojom náleze popísal priebeh vyšetrenia a závery z neho plynúce, keď uzavrel, že v prípade žalobkyne je prítomná organická alterácia osobnosti i správania – organický psychosyndróm. Nemožno tak súhlasiť so žalobkyňou, že by záver posudkových lekárov nemal oporu v lekárskych správach, resp. odporoval iným v posudkovom konaní predloženým lekárskym správam, keď ani žalobkyňa nekonkretizovala o aký rozpor, resp. vo vzťahu ku ktorým lekárskym správam tento rozpor vzhliadla.

37. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala, že stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % nie je možné považovať za zodpovedajúcu zdravotnému stavu žalobkyne, a to nielen so zreteľom na početnosť, ale najmä na závažnosť jednotlivých ochorení žalobkyne a to už od jej troch rokov, správny súd poukazuje na to, že jednotlivé zdravotné postihnutia žalobkyne boli po odbornej (medicínskej) stránke vyhodnotené posudkovými lekármi v ich posudkových záveroch premietnutých do odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, pričom z nich vyplýva ich závažnosť vo vzťahu k posúdeniu invalidity žalobkyne a to tak so zreteľom na rozhodujúce zdravotné postihnutie, ako i ostatné pridružené zdravotné postihnutia, odôvodňujúce navýšenie miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle

38. Okrem uvedeného žalobkyňa namietala, že jej zdravotný stav bolo nutné posúdiť za jej prítomnosti. Správny súd poukazuje na to, že posudkovým lekárom umožnilo posúdiť zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti ustanovenie v znení účinného od 4.4.2020, v zmysle ktorého na čas krízovej situácie sa vylúčila možnosť aplikácie ustanovenia časť vety za bodkočiarkou zákona o sociálnom poistení. Samotná skutočnosť, že k posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne došlo za jej neprítomnosti, nespôsobuje automaticky nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, jej zdravotného stavu, ak posudkový lekár vychádzal z predložených, jemu dostupných lekárskych správ zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne. Napokon ani

žalobkyňa neuvádzala, čo posudkový lekár v dôsledku jeho neúčasti pri posudzovaní zdravotného stavu nezistil, resp. zistil nesprávne. Navyše žalobkyňa predložila lekárske odborné nálezy, v takom rozsahu, ktorý posudkovým lekárom umožňoval (aj v jej neprítomnosti) posúdiť jej zdravotný stav.

39. Za nedôvodnú správny súd považoval tiež námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, keď rozhodnutie žalovaného v súlade s obsahuje skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie, obsahuje skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu žalobkyne, vrátane prejavov jednotlivých ochorení, ich priebehu a vývoja vyhodnotenie vplyvu jeho zhoršenia na schopnosť zárobkovej činnosti. Dôkazmi o zdravotnom stave žalobkyne boli odborné lekárske nálezy z rôznych oblastí medicíny, ktoré boli v rozhodnutí žalovaného označené a v nich obsiahnuté diagnostické závery z hľadiska zistenia poškodenia zdravotného stavu žalobkyne, jeho prejavov a závažnosti boli posudkovým lekárom vyhodnotené. Rozhodnutie žalovaného obsahuje aj úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.

40. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo správne a zodpovedalo objektívne preukázanému zdravotnému stavu žalobkyne. Správny súd v konaní nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by závery posudkových lekárov, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím spochybnili, a preto ich považoval za relevantný a správny podklad pre rozhodnutie o žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku. Záverom dáva správny súd žalobkyni do pozornosti, že rozhodnutím žalovaného a rozhodnutím správneho súdu nie je dotknuté jej právo podať si novú žiadosť o invalidný dôchodok, resp. jeho zvýšenie, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jej zdravotného stavu.

41. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a preto ju postupom podľa § 190 S.s.p. zamietol.

42. O náhrade trov konania správny súd rozhodol za aplikácie § 167 ods. 1, § 168 S.s.p. bez použitia § 175 S.s.p.. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná, preto nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania žalovanému pri aplikácii § 168 a contrario, pretože neboli splnené podmienky (výnimočnosť) na náhradu trov konania, žalovaný si ich ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon nestanovuje inak (§ 443 S.s.p.). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 S.s.p.). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 ods. 2 S.s.p.). Náležitosti kasačnej sťažnosti sú vymedzené v ust. § 445 S.s.p. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1 S.s.p. Dôvody kasačnej sťažnosti sa vymedzia spôsobom uvedeným v ust. § 440 ods. 2 S.s.p. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa § 449 ods. 1, 2 S.s.p. sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatila ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), a ak je žalovaným centrum právnej pomoci.