Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoP-66-2025.pdf
PDF · 105.3 KB
Case nature
Subarea
21CoP/66/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci manželky: U.. C. U., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom R. M. XXXX/XX, XXX XX U., právne zastúpenej URBAN & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova 15, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895, proti manželovi: U. U., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom R. M. XXXX/XX, XXX XX U., právne zastúpený AK - JUDr. Vladimír Šatník s.r.o., so sídlom Mierová 64/2, 066 01 Humenné, IČO: 55 501 613, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o určenie vyživovacej povinnosti na manželku, o odvolaní manželky proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce, č.k. 15Pc/19/2025-351 zo dňa 03. júla 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje uznesenie.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Podaním doručeným súdu dňa 06.06.2025 sa manželka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by bola manželovi uložená povinnosť platiť manželské výživné vo výške 5.000,- Eur mesačne, resp. vo výške 3.000,- Eur mesačne alebo vo výške 2.500,- Eur mesačne, prípadne v inej výške podľa úvahy konajúceho súdu k jej rukám na bankový účet, vždy do 5-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred s účinnosťou odo dňa doručenia uznesenia, a to do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia tunajšieho súdu vo veci samej.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že: „I. Návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.“
3. Rozhodnutie právne odôvodnil § 366, § 55 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po preskúmaní návrhu a oboznámení sa s obsahom predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. V danom prípade mal dostatočne preukázané, že nevyhnutná výživa manželky je zabezpečená a nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné neodkladným opatrením rozhodnúť o povinnosti manžela platiť výživné z titulu manželského výživného v nevyhnutnej miere. Poznamenal, že preskúmanie a preukázanie, či je daný
dôvod na plnenie vyživovacej povinnosti manžela voči manželke z titulu manželského výživného a v akom rozsahu, za účelom dosiahnutia približne rovnakej životnej úrovne oboch manželov si vyžaduje rozsiahle dokazovanie, ktoré prekračuje rámec konania o neodkladnom opatrení a bude predmetom konania vo veci samej. Vzhľadom na uvedené skutočnosti návrh zamietol.
5. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na nepreukázanie potreby neodkladnej úpravy pomerov, preto nepovažoval za dostatočne preukázané a dôvodné, a teda ani spravodlivé priznať náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľke.
III. Obsah odvolania manželky a vyjadrení účastníkov konania
6. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie manželka z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces, inej vady konania, nevykonania navrhnutých dôkazov, nesprávnych skutkových zistení, neobstátia zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia a nesprávne alebo neúplne zisteného skutočného stavu veci. V bodoch 11. až 33. svojho odvolania opísala skutkový stav a opätovne poukázala na skutočnosti na ktoré poukázala už v podanom návrhu. Namietala, že dôvodnosť svojho nároku osvedčovala prostredníctvom množstva listinných dôkazov, s ktorými sa súd vôbec nevysporiadal, a to ani s návrhom na výsluch svedkov, a rovnako sa nevysporiadal ani s jej právnymi argumentmi. Odôvodnenie uznesenia označila za nedostatočné, svojvoľné, nepreskúmateľné, nezákonné, ústavne non-konformné a arbitrárne z dôvodu, že obsahuje len všeobecné formulácie bez opory v náležite zistenom skutkovom stave s opomenutím vyrovnania sa s jej argumentáciou a absenciou zodpovedania všetkých zásadných otázok. Postupom súdu jej bolo odopreté právo na predloženie argumentov, čo zakladá protiústavnosť uznesenia. Rozhodnutie súdu označila za extrémne svojvoľné, v rozpore s ústavno-právnymi požiadavkami na kvalitu odôvodnenia v zmysle citovanej rozsiahlej ustálenej praxe Ústavného súdu SR. Odkazuje a pridržiava sa na svoju doterajšiu skutkovú, vecnú a právnu argumentáciu uvedenú v návrhu, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť argumentačnej línie a obsahu odvolania. Namietala, že súd nevysvetlil ako dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu a na jej argumenty nedal ani jedinú odpoveď a vysvetlenie. Podľa jej názoru súd nesprávne interpretoval aj § 71 Zákona o rodine a poukázala na to, že s manželom nie sú rozvedení a objektívne má rozdielnu životnú úroveň ako manžel. Uviedla, že návrh je dôvodný aj v rozsahu posúdenia tzv. morálnych a etických pravidiel v rámci manželstva, čo bližšie zdôvodnila skutkovým stavom. Poukázala, že jej jediným príjmom je mzda z trvalého pracovného pomeru vo výške 4.000,- Eur brutto, teda ide o neporovnateľne nižší príjem ako generuje manžel, ktorého podnikateľskú činnosť bližšie opísala a priblížila. Má za to, že manžel má neporovnateľne vyššie príjmy, z ktorých jej neposkytuje primeranú časť napriek trvaniu manželstva a BSM, preto je jednoznačne nevyhnutné dočasne upraviť pomery tak, aby nedošlo k poškodeniu jej majetkových záujmov. Okrem iného poukázala aj na obsah návrhu dohody o širšom vyporiadaní BSM, ktorým by sa znížil rozsah masy BSM pripadajúci na ňu o sumu cca 2.750.000,- Eur. Ďalej detailne opísala aktíva a pasíva obchodných spoločností C., s.r.o. a M. P., a.s., taktiež uviedla svoje príjmy a výdavky a opísala tiež podnikanie a majetok manžela. Uviedla, že manželstvo a BSM naďalej trvá, nehospodária spolu, no z priložených listinných dôkazov je jednoznačne osvedčené, že príjmy manžela sú niekoľkonásobne vyššie. Na základe uvedených skutočností má za to, že je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov a poskytnutie predbežnej ochrany v podobe priznania čiastočného nároku na výživné za účelom vyrovnania životnej úrovne. V prípade, ak by nebola úspešná vo veci samej, tak manžel si môže prípadne už uhradené výživné započítať v rámci vyporiadania BSM. Zároveň poukázala na to, že v prípade nevyhovenia súdu o vykonanie navrhovaných dôkazov de iure dôjde k porušeniu tzv. P. testu podľa judikatúry ESĽP, ktorého podstatu bližšie opísala. Analogicky poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/107/2019 zo dňa 31.03.2021 a opísala podstatu vyšetrovacieho princípu v mimosporových konaniach a požiadavku na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V súčasnosti je podľa nej prvoinštančné rozhodnutie založené na predčasne a neúplne zistenom skutkovom stave, v dôsledku čoho je nesprávne právne posúdené. Na základe uvedeného navrhla napadnuté uznesenie zmeniť v súlade s pôvodným petitom návrhu, eventuálne vec zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Manželka v podanom odvolaní zároveň nesúhlasila ani s napadnutým výrokom II. z dôvodu, že konajúci súd nevzal do úvahy aplikáciu § 55 Civilného mimosporového poriadku. Má za to, že v uvedenej veci sú jednoznačne dané dôvody na jeho aplikáciu vzhľadom na správanie manžela, osvedčenú výšku príjmov a využívanie finančných prostriedkov výlučne manželom. Poukázala tiež na uznesenie
Okresného súdu Michalovce, sp. zn. 15Pc/7/2025 zo dňa 18.06.2025, ktorým súd konanie o rozvod manželstva zastavil v dôsledku späťvzatia návrhu a v zmysle § 55 Civilného sporového poriadku jej priznal nárok na náhradu trov konania.
8. Manžel k podanému odvolaniu uviedol, že ide o rozsiahly dokument, ktorého podstatnú časť tvoria reprodukcie ucelených textov prevzatých z predchádzajúcich podaní manželky, komentárov, právnych viet a ďalšie nesúvisiace texty a v celosti ho považuje za neopodstatnené a neodôvodnené. Uznesenie súdu považuje za zákonné a správne po vecnej i právnej stránke. Aj podľa jeho názoru manželka nepreukázala a ani len neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov a v tomto smere odkázal na body 13. až 20. odôvodnenia súdu. Zamietnutiu návrhu svedčia aj ďalšie vecné a procesnoprávne skutočnosti a dôvody, ktoré nie sú výslovne uvedené v odôvodnení uznesenia. Poukázal na to, že z obsahu návrhu a odvolania nevyplývajú také skutočnosti a dôkazy, ktorými by sa dala odôvodniť potreba neodkladnej úpravy pomerov a nemožno vyvodiť ani potrebu poskytnutia nejakej ochrany. Za danej situácie nevyplýva, aby manželke hrozil napríklad vznik nejakej škody, inej ujmy a nebolo preukázané a ani osvedčené, že by dochádzalo k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv a oprávnených záujmov. Manželke nehrozí akékoľvek zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že táto by nemohla byť vyriešená až v konečnom rozhodnutí. Potrebu bezodkladne upraviť pomery nemožno odôvodniť tým, čo uvádza manželka a ani špecifickými skutkovými okolnosťami, ktoré bližšie nekonkretizovala. Rovnako nemá význam poukazovať ani na prípadné pokusy o vyjadrenie predbežných postojov k možnému budúcemu vyporiadaniu BSM, keďže toto doposiaľ nezaniklo a stále trvá. Návrh neobstojí tak pri aplikácii § 325 a nasl. Civilného sporového poriadku, ako ani pri aplikácii § 366 Civilného mimosporového poriadku. V prípade manželky nedochádza k ohrozeniu uhrádzať svoje základné nevyhnutné životné potreby, čo ani netvrdila a poukázal na svoje vyjadrenie vo veci samej a tiež na jej nesporne nadpriemerný vysoký štandard životnej úrovne, kedy využíva luxusný rodinný dom, luxusné motorové vozidlo, luxusné dovolenky. Do pozornosti dal aj tú časť svojho vyjadrenia, v ktorej prezentuje kvalitu svojej životnej úrovne, keďže je toho času na rodičovskej dovolenke a za jeho jediný príjem okrem rodičovského príspevku možno pokladať len príjem z podnikania ako SZČO, ktorý podľa daňového priznania za rok 2024 predstavoval sumu cca 5.000,- Eur mesačne. S prihliadnutím na výdavky vo výške 4.000,- Eur/mesačne určených na plnenie vyživovacej povinnosti a vo výške 2.200,- Eur ako splátku hypotekárneho úveru na rodinný dom vo výlučnom vlastníctve manželky a jeho doterajší spôsob života možno jednoznačne konštatovať, že jeho životná úroveň nedosahuje ani výšku životnej úrovne manželky. V súvislosti s pravidelným platením hypotekárneho úveru nemožno ani hovoriť o tom, že manželke neprispieva na uspokojovanie potrieb. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), v spojení s ustanovením § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne. Svoje rozhodnutie odôvodňuje nasledovne .
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrení môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
15. Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty manželky ako osoby oprávnenej a manžela ako osoby povinnej z platenia výživného predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti pre zamietnutie návrhu manželky alebo vyhovenie jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle jej návrhu.
17. Možnosť neodkladným opatrením nariadiť účastníkovi konania platiť výživné v nevyhnutnej miere je daná ust. § 366 CMP. Takéto neodkladné opatrenie prichádza do úvahy vtedy, ak je uplatňovaný nárok na výživné, ktorého právny dôvod spočíva v ustanoveniach Zákona o rodine. Napriek tomu, že sa osvedčujú aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby, obsahom neodkladného opatrenia bez zreteľa na druh vyživovacej povinnosti je výživné v nevyhnutnej miere. Toto výživné je teda určené len na uspokojovanie základných, osobných (životných) potrieb oprávneného. Rozsah vyživovacej povinnosti je zúžený v porovnaní s rozsahom vyživovacej povinnosti určovanej v rámci konania vo veci samej.
18. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzatvorením manželstva a zaniká rozvodom manželstva alebo smrťou jedného z manželov. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň.
19. Z doterajšieho priebehu konania bolo osvedčené, že medzi účastníkmi konania bolo uzatvorené manželstvo dňa 16.04.1994, ktoré doposiaľ nebolo právoplatne rozvedené. Zo strany manžela bol síce podaný návrh na rozvod, avšak v priebehu konania bol vzatý v celom rozsahu späť. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa preto manželka v tomto konaní ako osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti mohla legitímne domáhať určenia tzv. manželského výživného.
20. Vychádzajúc z vyššie cit. ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť tak, aby bola životná úroveň manželov v zásade rovnaká. V predmetnom prípade tak bolo ďalej potrebné, aby manželka ako osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti v konaní osvedčila nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia, tzn. aby osvedčila jednak výraznú rozdielnosť životných úrovní a to, že nie je schopná platiť svoje nevyhnutné výdavky a jednak aj to, že manžel si svoju vyživovaciu povinnosť neplní.
21. Z obsahu spisu a vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2020. Z ich manželstva pochádzajú dve už plnoleté deti, okrem ktorých má manžel dve neplnoleté deti pochádzajúce z mimomanželského pomeru. Obaja manželia sú spoločníci vo firme C. s.r.o., v ktorej sú zároveň zamestnaní. Podľa tvrdení manželky má jej príjem predstavovať sumu 4.000,- Eur mesačne brutto a výdavky sumu 3.200,- Eur mesačne (z toho 2.200,- Eur na bývanie a 1.000,- Eur ostatné výdavky). Na strane manžela má byť v súčasnosti jeho príjem len vo výške rodičovského príspevku, avšak v akej výške neuviedol a príjem plynúci z podnikania ako SZČO vo výške cca 5.000,- Eur mesačne podľa daňového priznania za rok 2024 a výdavky majú byť vo výške 6.200,- Eur mesačne (z toho 4.000,- Eur ako výživné pre maloleté deti a suma 2.200,- Eur ako splátka hypotéky rodinného domu vo výlučnom vlastníctve manželky). Z obsahu vyjadrenia manžela vo veci samej tiež vyplynulo, že jeho príjem do 31.05.2025 zo spoločnosti C. s.r.o. bol vo výške 3.000,- Eur brutto, pričom z obchodných spoločností nemá pravidelný príjem.
22. Manželka na preukázanie svojich tvrdení, najmä rozdielnosti životných úrovní oboch manželov predložila v doterajšom priebehu konania značné množstvo listinných dôkazov, dokonca už v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhla vykonať aj výsluch osôb (viď č.l. 208). Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je
rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, sp. zn. 2Cdo 105/2010). Pri zisťovaní najvýznamnejších skutočností tak súd nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako by tomu bolo v prípade dokazovania vo veci samej. Vzhľadom na podstatu konania o nariadenie neodkladného opatrenia, kedy do popredia vystupuje potreba poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom neodkladného opatrenia, nemožno ani uplatniť v celej šírke všetky zásady dokazovania a dokonca nemusí dôjsť ani k dodržaniu zásady kontradiktórnosti konania. Samotný CSP upravuje v § 329 ods. 1 možnosť súdu rozhodnúť o návrhu bez výsluchu, či vyjadrenia účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania. Z uvedeného potom vyplýva, že ak súd prvej inštancie nevykonal výsluch manželkou navrhovaných osôb pre účely konania o nariadenie neodkladného opatrenia, nemohlo dôjsť k porušeniu zákona spočívajúcom v porušení práva na spravodlivý proces, či v nesprávnom skutkovom zistení. Rovnako tomu je aj v prípade predložených listín, ktoré nie všetky považoval súd prvej inštancie za podstatné pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie napokon v bode 19. odôvodnenia uviedol, že na preskúmanie dôvodnosti nároku manželky na priznanie manželského výživného je potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie, ktoré prekračuje rámec tohto konania a preto bude predmetom konania vo veci samej, čím v podstate dal odpoveď na otázku, prečo nevykonal manželkou navrhované dôkazy v tomto konaní.
23. Pokiaľ manželka namietala v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie nedal odpoveď, resp. vysvetlenie na všetky argumenty a otázky, ani túto odvolaciu námietku nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, nakoľko judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Z uvedenej už konštantnej judikatúry vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku toho účastníka konania, ktorý ju nastolil.
24. V prípade zisťovania životnej úrovne manželov ani odvolací súd nateraz nemal za osvedčenú takú rozdielnosť v životných úrovniach, ktorá by bola dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Manželka síce poukazovala na rozdielnosť životných úrovní dôvodiac početnejšími podnikateľskými aktivitami zo strany manžela, na základe čoho nemožno automaticky dospieť k záveru o vyššej životnej úrovni manžela, keďže nie je zrejmé o aké podnikateľské aktivity ide a či manželovi prinášajú zisk alebo stratu. O aké podnikateľské aktivity manžela ide a aká je výška jeho príjmu z týchto podnikateľských aktivít možno zistiť až na základe vykonaného dokazovania vo veci samej, keďže manžel tvrdí, že jeho jediným príjmom je príjem SZČO. Zároveň je potrebné poukázať na to, že ani jeden z manželov nespomenul výšku výdavkov na stravu, hygienu, či ošatenie, ktoré nepochybne každý z nich má.
25. Pre splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia bolo taktiež potrebné, aby manželka osvedčila svoju neschopnosť platiť svoje nevyhnutné výdavky. Manželka svoje výdavky síce vyčíslila spolu vo výške 3.200,- Eur, avšak neosvedčila ich reálne vynakladanie. V prípade sumy 2.200,- Eur nie je zrejmé, čo má táto suma zahŕňať, teda či ide o náklady spojené s bežnou prevádzkou rodinného domu alebo ide o výšku mesačnej splátky hypotekárneho úveru, keďže manžel tvrdí, že sumu 2.200,- Eur uhrádza z titulu splátky hypotekárneho úveru. Rovnako ani v prípade tvrdenej sumy výdavkov vo výške 1.000,- Eur, ktoré manželka označila za ostatné výdavky nie je zrejmé, čo majú zahŕňať. Ani odvolaciemu súdu nateraz nie je zrejmé, či manželkou deklarovaná suma výdavkov predstavuje výdavky nadštandardné, bežné alebo nevyhnutné. Z obsahu podaného návrhu a ani z obsahu podaného odvolania nevyplývajú žiadne také tvrdenia a skutočnosti, ktorými by manželka čo i len tvrdila, či osvedčila svoju neschopnosť uhrádzať nevyhnutné výdavky. Odvolací súd sa z uvedeného dôvodu v tomto smere stotožňuje s prijatým záverom súdu prvej inštancie o tom, že manželka má aktuálne zabezpečenú svoju nevyhnutnú výživu. Ani odvolací súd nezistil žiadne také podstatné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé prijať opačný záver a zaviazať manžela na manželské výživné do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Napokon odvolací súd poukazuje aj na to, že manželka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia až po piatich rokoch od ukončenia spolužitia s manželom bez toho, aby zdôvodnila tento svoj postup. Odvolací súd prijíma názor že nebola zo strany navrhovateľky prekukázana potreba nariadenia požadovaného opatrenia a predpoklady pre jeho nariadenie. Z uvedených dôvodov považoval odvolanie manželky za nedôvodné.
26. K namietanému výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že pre konania vedené podľa CMP primárne platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, pričom výnimky vyplývajú len z ustanovení § 53 CMP až § 55 CMP. Prvú výnimku predstavujú konania vo veciach určenia rodičovstva a vo veciach notárskych úschov, v ktorých vzhľadom na povahu týchto konaní, zákon pripúšťa rozhodnutie o náhrade trov konania podľa zásady úspechu v konaní (§ 53 CMP), druhou výnimkou je tzv. separácia nákladov (§ 54 CMP), kedy môže súd zaviazať účastníka na náhradu trov konania, ktoré by bez jeho zavinenia neboli vôbec vznikli (napr. v dôsledku neodôvodneného nedostavenia sa na pojednávanie a pod.) a treťou výnimkou je možnosť súdu priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP). Zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať, preto materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Treba zároveň zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní.
27. Manželka namietala, že súd nevzal do úvahy aplikáciou § 55 CMP, s čím sa však nemožno stotožniť. Z bodov 18. a 20. odôvodnenia nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberal aj možnosťou prípadnej aplikácie § 55 CMP, avšak v predmetnom prípade nevzhliadol žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznať náhradu trov konania manželke. S týmto záverom sa stotožňuje aj odvolací súd, pretože manželkou uvádzané dôvody spočívajúce v správaní manžela a výške príjmov nie sú dostatočným dôvodom pre zaviazanie manžela nahradiť trovy konania manželke.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
29. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).