Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_44Ek-2462-2024.pdf
PDF · 106.13 KB
Case nature
Subarea
44Ek/2462/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Kadnárova 85, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 37 927 795, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D. C. E., právne zast.: WEBBER LEGAL, s.r.o., Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, IČO: 50 680 552, o vymoženie 7.003,81 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Adrianou Soldán Steinerovou, so sídlom exekútorského úradu Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, IČO: 34 056 319, pod č. 156EX 451/24, rozhodujúc o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Oprávnený m á voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 164,22 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. III. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Pôvodný oprávnený (Ahoj, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 48 113 671) sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 24.10.2024 domáhal od povinného vymoženia 7.003,81 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XXXX/XXXX/XXXX F. dňa 15.08.2024, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 06.09.2024.
2. Na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súd dňa 16.12.2024 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Adrianu Soldán Steinerovú, so sídlom exekútorského úradu Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, IČO: 34 056 319, ktorý vedie exekúciu pod č. 156EX 451/24.
3. V priebehu exekučného konania došlo k prechodu práv z exekučného titulu a novým oprávneným sa stala spoločnosť: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154.
4. Povinný podal v zákonnej lehote u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že exekučný titul bol vydaný vyšším súdnym úradníkom, a teda nedošlo k prieskumu uplatňovaného a vymáhaného nároku osobou v postavení sudcu, t.z. že exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky zo strany osoby v postavení sudcu, a existencia neprijateľnej podmienky, existencia skutočnosti, že nedošlo k skúmaniu toho, ako veriteľ konal s odbornou starostlivosťou a posudzoval bonitu spotrebiteľa (teda ako konal podľa ust. § 7 a 11 ods. 2 ZoSÚ), resp. že táto okolnosť nebola posúdená správne a existencia skutočnosti, že nedošlo k skúmaniu toho, či veriteľ splnil svoju informačnú povinnosť v zmysle ust. § 7 ZoSÚ), resp. že táto okolnosť nebola posúdená správne, má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
exekučný titul neobsahuje odôvodnenie a teda z neho nie je zrejmé, ktoré náležitosti v ňom osoba, ktorá ho vydala, skúmala a ktoré nie, a teda prieskum všetkých náležitostí uplatňovaných v návrhu na vydanie platobného rozkazu, vrátane ex offo prieskumnej povinnosti nároku uplatňovaného proti spotrebiteľovi by mal byť vykonaný exekučným súdom, tento prieskum by mal byť vykonaný osobou v postavení sudcu, ale tento prieskum zatiaľ osobou v postavení sudcu vykonaný nebol, a to ani v exekučnom konaní.
5. Povinný ďalej uviedol, že ako dlžník uzatvoril s oprávneným ako veriteľom dňa 13.10.2020 zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo: XXXXXXXXXX. Veriteľ pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Povinný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva je podľa názoru povinného zmluvou formulárovou, ktorej obsah povinný nemohol meniť, mohol ju len ako celok prijať alebo len ako celok odmietnuť a zo strany pôvodného veriteľa bola takáto zmluva uzatváraná vo viacerých prípadoch. Exekučný titul bol vydaný v tzv. skrátenom konaní, exekučný titul je platobný rozkaz, ktorý bol vydaný „iba“ vyšším súdnym úradníkom (teda nie sudcom), pričom povinný mal len 15 dní od jeho doručenia na to, aby vo veci podal vecne odôvodnený odpor, aj keď ten by mal byť posudzovaný miernejšie, nakoľko ide o spotrebiteľa, ale stále existovala požiadavka na podanie vecne odôvodneného odporu. Vzhľadom na uvedené povinný žiadal, aby exekučný súd vykonal prieskum všetkých náležitostí uplatňovaných v návrhu na vydanie platobného rozkazu a aby vykonal prieskum tých okolností, ktoré mali byť predmetom ex offo prieskumu zo strany súdu, ktorý vydal exekučný titul, a aby tento prieskum vykonala osoba v postavení sudcu.
6. Povinný navrhol, aby exekučný súd skúmal existenciu porušenia povinnosti stanovenej v čl. 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa (ktorá povinnosť bola implementovaná do nášho vnútroštátneho právneho poriadku najmä prostredníctvom ustanovenia § 7 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) (pričom v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno o tom, či a ako pôvodný veriteľ splnil tieto svoje povinnosti, napriek tomu, že v zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-449/13 dôkazné bremeno v tejto otázke zaťažuje vždy len a výlučne veriteľa, nikdy nie spotrebiteľa), a vzhľadom na neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena v tejto otázke v základnom konaní aj v exekučnom konaní zo strany oprávneného, resp. vzhľadom na skutočnosť, že z obsahu spisu, v ktorom bol vydaný exekučný titul, nevyplýva, že by pôvodný veriteľ v súlade s právnymi predpismi konal s odbornou starostlivosťou (ust. § 7 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) a skúmal schopnosť povinného splácať spotrebiteľský úver vyvodil dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve. Z obsahu spisu, v ktorom bol vydaný exekučný titul, podľa slov povinného vyplýva, že vyšší súdny úradník vyzval navrhovateľa na preukázanie toho, ako konal podľa ustanovení paragrafu 7 a paragrafu 11 odsek 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Povinný má za to, že ani z návrhu na vydanie platobného rozkazu, ani z obsahu spisu, v ktorom bol exekučný titul vydaný, ani z odpovede veriteľa na výzvu súdu nie je preukázané splnenie povinností veriteľa podľa § 7 a § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Povinný konštatuje, že platobný rozkaz ako taký neobsahuje odôvodnenie a nie je zrejmé, ako sa vyšší súdny úradník vysporiadal s posúdením relevantných skutočností, teda aj touto otázkou.
7. Podľa slov povinného je nepochybné, že exekučný titul je v rozpore s Občianskym zákonníkom, Smernicou 93/13/EHS, zákonom č. 129/2010 Z. z., Smernicou 2008/48/ES, judikatúrou Súdneho dvora EÚ (v tomto povinný poukazuje aj na čl. 3 ods. 1 CSP a čl. 7 ods. 2 Ústavy SR) a ust. § 265 ods. 1 CSP. Povinný má za to, že zmluva má spotrebiteľský charakter a na povinného ako na slabšiu zmluvnú stranu je potrebné aplikovať právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Zmluva je podľa povinného zmluvou formulárovou, ktorej obsah povinný nemohol meniť, mohol ju len ako celok prijať alebo len ako celok odmietnuť. Zmluva je v hrubom rozpore so zákonom č. 129/2010 Z. z o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „Zákon“), smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“), zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) a zákonom č. 40/1964 Zb. Občianskym zákonníkom (ďalej len „Občiansky zákonník“). Povinný navrhol, aby exekučný súd skúmal, či bola dodržaná informačná povinnosť ustanovená v článku 10 Smernice 2008/48/ES, prípadne v článku 12 a 13 danej Smernice, a vyvodil dôsledky, ktoré podľa
vnútroštátneho práva vyplývajú z porušenia tejto informačnej povinnosti pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice ako aj to, či bol dodržaný postup predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru a či bol spotrebiteľský úver platne predčasne zosplatnený. Z návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva prostriedok procesného útoku pôvodného veriteľa, ktorý tvrdil, že si uplatňuje zaplatenie pohľadávky proti povinnému titulom uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a následného predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na uvedené povinný navrhol, aby súd preskúmal, či zmluva neobsahuje neprijateľné spotrebiteľské podmienky, ktoré môžu mať vplyv na vymáhaný nárok. Na základe uvedených skutočnosti povinný žiadal exekúciu zastaviť a priznať nárok na náhradu trov konania.
8. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý so zastavením exekúcie nesúhlasí, pričom uviedol, že je zrejmé, že exekučný titul ani návrh na vykonanie exekúcie nie sú v rozpore so samotným Exekučným poriadkom a rovnako nie je splnená podmienka nemožnosti namietať/preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a to v nadväznosti na možnosť podať odpor voči vydanému platobnému rozkazu – exekučnému titulu. Oprávnený má za to, že povinný túto možnosť prislúchajúcu mu zo zákona, o ktorej bol riadne poučený nevyužil a odpor nepodal. Oprávnený má za to, že skutočnosti namietané povinným až v štádiu exekučného konania po tom, čo mal možnosť podať odpor a tým spôsobom – svojou aktívnou činnosťou, v prípade ak nesúhlasí s právnym posúdením veci – uviesť argumenty svedčiace v jeho prospech, nemôžu obstáť. Pokiaľ povinný možnosť podať odpor nevyužil, nie je podľa názoru oprávneného v súlade s princípom právnej istoty, aby bolo exekučné konanie zastavené z dôvodov, ktoré povinný uviedol vo svojom návrhu. Oprávnený má za to, že povinný si nesprávne vykladá možnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie, kedy účelom právnej úpravy nie je odstránenie právnej istoty, resp. porušenie princípu právnej istoty (čo by nastalo, ak by súdy reflektovali na skutočnosti namietané povinným až v štádiu exekučného konania aj napriek tomu, že ten mal možnosť podať odpor voči platobnému rozkazu, ktorú nevyužil, a teda de facto by uvedený opravný prostriedok – odpor - bol v uvedených prípadoch bez právneho významu). Oprávnený preto trvá na tom, že platobný rozkaz je spôsobilým exekučným titulom, keďže postup Okresného súdu Banská Bystrica v upomínacom aj exekučnom konaní bol správny a v súlade so zákonom. Oprávnený nesúhlasí s tvrdením povinného, ktorý automaticky predpokladá, že súd nijakým spôsobom neskúmal to, či na výšku istiny nemali vplyv neprijateľné zmluvné podmienky.
9. Oprávnený k žiadosti povinného, aby exekučný súd vykonal prieskumu exekučného titulu vzhľadom na skutočnosť, že exekučný titul neobsahuje odôvodnenie a súd v základnom konaní nevykonal prieskum uplatňovaného a vymáhaného nároku osobou v postavení sudcu, uviedol, že účelom a celkovým významom upomínacieho konania je urýchlenie konania, pričom vytvoril elektronickú alternatívu k už existujúcemu režimu platobného rozkazu, ktorý je upravený v ust. CSP. Povinný podľa slov oprávneného svojou argumentáciou celkom neguje princíp a účel skráteného konania ako takého, kedy žiada o prieskum exekučného titulu exekučný súd z dôvodu „neexistencie“ odôvodnenia platobného rozkazu a jeho vydania vyšším súdnym úradníkom. Oprávnený zastáva názor, že povinný opomenul, že vyššiemu súdnemu úradníkovi samotný zákon zveril niektoré kompetencie, kde o. i. úkonom vyššieho súdneho úradníka v civilnom procese je konanie a rozhodovanie o návrhu na vydanie platobného rozkazu. Zároveň sa oprávnený nestotožňuje ani s názorom povinného ohľadne nemožnosti namietať, alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, keďže prieskum žalovanému umožnený bol vzhľadom na možnosť podania odporu, o ktorej bol riadne poučený. Napokon, pokiaľ ide o namietanú absenciu skúmania schopnosti povinného splácať poskytnutý úver zo strany súdu, oprávnený poukazuje na skutočnosť, že konajúci súd vyzval žalobcu (oprávneného) na predloženie dôkazov, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom žalobca postupoval pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa (žalovaného) splácať spotrebiteľský úver. Žalobca sa k výzve súdu vyjadril a predložil požadovanú dokumentáciu, v nadväznosti na čo tento rozhodol tak, že vydal platobný rozkaz. Úlohou exekučného súdu nie je vykonávať opätovný prieskum exekučného titulu, keď tento bol vydaný v konaní v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi a preto platobný rozkaz oprávnený považuje za materiálne a formálne vykonateľné súdne rozhodnutie. Na základe uvedených skutočností oprávnený žiada súd, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a zároveň priznal náhradu trov konania.
10. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak:
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
11. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
12. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
13. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
14. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
15. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
16. Súd preskúmal návrh povinného spolu s vyjadrením oprávneného a dospel k záveru, že je nedôvodný. Povinný svoju procesnú obranu založil na tvrdení, že exekučný titul – platobný rozkaz, bol vydaný v skrátenom konaní vyšším súdnym úradníkom a nie sudcom a preto nebol podľa jeho názoru vykonaný prieskum neprijateľných zmluvných podmienok, konkrétne to, či pôvodný oprávnený (veriteľ) pred uzavretím Zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil úverovú bonitu spotrebiteľa podľa čl. 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, a taktiež či konal s odbornou starostlivosťou v zmysle § 7 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnako namietal, že všeobecný súd v konaní neskúmal dodržanie informačnej povinnosť podľa čl. 10 Smernice 2008/48/ES, prípadne v článku 12 a 13 danej Smernice ako aj to, či bol dodržaný postup predčasného zosplatnenia úveru.
17. K tejto argumentácii povinného súd uvádza, že pri exekučných tituloch vydaných všeobecnými súdmi SR možno v exekučnom konaní uplatňovať ochranu spotrebiteľa a jej rozsah len v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, ktorý je oproti základnému konaniu značne zúžený. V zmysle tohto ustanovenia nie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Možnosť súdu v exekučnom konaní preskúmavať exekučný titul je teda
limitovaná len na prieskum tých neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktoré majú vplyv na vymáhaný nárok (teda nie všetkých zmluvných podmienok). Táto možnosť, ktorou súd poskytuje ochranu v exekučnom konaní predstavuje zásadný prielom zo všeobecne prijímanej zásady nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia všeobecného súdu vydaného v základnom konaní. Táto právomoc súdu sa však aplikuje reštriktívne, keďže exekučné konanie nepredstavuje ďalšiu inštanciu základného súdneho konania. V exekučnom konaní však s prihliadnutím na § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku možno zvrátiť vymáhanie pohľadávok, ktoré majú svoj pôvod v neprijateľnej zmluvnej podmienke, ktorá sa nachádza v spotrebiteľskej zmluve, a ktorá má vplyv na vymáhaný nárok deklarovaný exekučným titulom. Exekučnému súdu tak nie je ani rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie (napr. C-724/22) ani rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky zverená právomoc preskúmavať spotrebiteľskú zmluvu komplexne, nebola mu napríklad zverená ani prieskumná právomoc posúdenia splnenia obligatórnych náležitostí v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a vyvodzovanie dôsledkov. Je potrebné zdôrazniť, že len samotná prípadná existencia neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorá však nemá akýkoľvek vplyv na vymáhaný nárok, nezakladá za žiadnych okolností dôvod smerujúci k zastaveniu exekúcie. Takáto námietka mohla byť vznesená dotknutým účastníkom len v základnom súdnom konaní na to určenými procesnoprávnymi prostriedkami. Súd v exekučnom konaní nedisponuje oprávnením naprávať akékoľvek vecné vady exekučného titulu vydaného vyšším súdnym úradníkom (napr. predzmluvnú činnosť účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, vecnú legitimáciu účastníkov základného konaní, správnosť a výšku jednotlivých zložiek nároku a pod.).
18. Z uvedeného tak vyplýva, že exekučný súd je oprávnený skúmať len tie zmluvné podmienky, ktoré majú priamy vplyv na vymáhaný nárok, avšak otázku skúmania bonity dlžníka, platnosti predčasného zosplatenia úveru či dodržania zákonných informačných povinností veriteľom nemožno v žiadnom prípade subsumovať pod pojem „neprijateľné zmluvné podmienky“, ale ide len o okolnosti dodržania či nedodržania zmluvných a zákonných ustanovení, pričom tieto otázky nespadajú do pôsobnosti exekučného súdu, ktorého právomoc je oklieštená už spomenutým ust. § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku. Povinný mal po doručení platobného rozkazu možnosť tieto námietky uplatniť prostredníctvom odporu proti platobnému rozkazu, čo však neurobil a v konaní zostal pasívny, čím stratil možnosť akokoľvek spochybňovať existenciu vymáhaného nároku do budúcna. Povinný nekonal v súlade so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“ t.j. „právo patrí bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou a preto je následne povinný znášať následky, ktoré mu z takéhoto správania vyplynuli. Uvedené závery možno vyvodiť aj z konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR, napr. uznesenia sp. zn. I. ÚS 369/2024-46 zo dňa 27.08.2024, podľa ktorého: „Riadne skúmanie bonity klienta s následkom posúdenia platnosti zosplatnenia a následného postúpenia pohľadávky na oprávneného rovnako pojmovo presahuje povinnosť skúmať existenciu súvislosti medzi vymáhaným nárokom a existenciou neprijateľných zmluvných podmienok. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na závery uznesenia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 354/2024: „Sťažovateľ požadoval prieskum splnenia ďalších povinností pôvodného veriteľa, ako je posúdenie úverovej bonity spotrebiteľa, splnenie informačnej povinnosti veriteľa a posúdenie otázky, či veriteľ mohol vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a pohľadávku postúpiť. Tieto povinnosti však nemajú charakter zmluvných podmienok, ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok. Právna úprava obsiahnutá v § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku je limitovaná na posúdenie neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré mali vplyv na vymáhaný nárok, ktoré však zistené neboli. Tento záver je plne aplikovateľný aj na argumentáciu sťažovateľky, pričom na jeho podporu možno vysloviť, že ex offo skúmanie neprijateľných zmluvných podmienok je založené najmä na posúdení jednotlivých zmluvných ustanovení s ohľadom na to, či nevytvárajú nerovnovážny stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom, pričom tu musí byť splnená podmienka súvislosti medzi vymáhaným nárokom a neprijateľnou zmluvnou podmienkou.“ Obdobný právny názor vyslovil Ústavný súd SR aj v uznesení sp. zn. I. ÚS 455/2024-46 zo dňa 21.08.2024, a náleze sp. zn. IV. ÚS 371/2024-32 zo dňa 22.10.2024.
19. Exekučný súd tak v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vykonal ex offo prieskum Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v rozsahu určenom v § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku a nezistil existenciu žiadneho zmluvného ustanovenia, ktoré by obsahovalo neprijateľnú zmluvnú podmienku priamo ovplyvňujúcu vymáhaný nárok. Zmluva bola uzavretá v písomnej forme a disponuje podstatnými náležitosťami podľa § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom dojednané úroky ako aj výška RPMN nijako nevybočujú z bežného rámca pre uzatváranie obdobných zmlúv. Podstatné
náležitosti zmluvy, ako i ďalšie zmluvné podmienky, boli vyjadrené súčasne určito, jasne a zrozumiteľne, a povinný nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, k akým povinnostiam sa v rámci zmluvy o úvere zaviazal. Oprávnený si v rámci základného konania napokon uplatnil len neuhradenú splatnú istinu poskytnutého úveru a k nemu prislúchajúci zákonný úrok z omeškania z nezaplatenej istiny. Taktiež návrhom na vydanie platobného rozkazu bol uplatnený nárok na náhradu trov základného konania. Je preto možné konštatovať, že žiadne neprijateľné plnenia zo zmluvných podmienok (napr. zmluvné pokuty, poplatky za upomienky či iné) neboli právnym predchodcovom oprávneného v základnom súdnom konaní uplatnené, čiže nemajú žiadny vplyv na vymáhaný nárok a súd tak dospel k záveru, že zo strany pôvodného či súčasného oprávneného nedošlo k žiadnemu konaniu, ktoré by bolo v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi či dobrými mravmi.
20. Vychádzajúc z daného skutkového stavu a s ohľadom na neexistenciu dôvodu na zastavenie exekúcie a nepreukázanie iných dôvodov, pre ktoré by mohol súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, súd v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. (I. výrok)
21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
23. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
24. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania. Súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 164,22 Eur. Základnou sadzbou tarifnej odmeny je v tomto prípade hodnota vymáhaného nároku vo výške 7.003,81 Eur. Tarifná odmena za jeden úkon je potom vyčíslená na 237,34 Eur. Oprávnený má nárok na 1x 1 úkon 118,67 Eur a 1x režijný paušál za rok 2025 vo výške 14,84 Eur + DPH 23 %. Nakoľko bol oprávnený v konaní úspešný, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 164,22 Eur. Trovy právneho zastúpenia budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia. (II. výrok)
25. Povinný si v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uplatnil voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania. Nakoľko povinný nebol procesne úspešný v súvislosti s rozhodovaním o podanom návrhu na zastavenie exekúcie, súd rozhodol tak, že povinnému nárok na náhradu trov konania nepriznal. (III. výrok)
Poučenie:
P o u č e n i e :
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.