Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B5-70C-17-2023.pdf
PDF · 82.46 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-70C/17/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV, sudkyňou Mgr. Soňou Valouškovou, v spore žalobcu: Bytové družstvo Petržalka, IČO: 00 169 765, Budatínska 1, Bratislava, proti žalovanej: Z. Č., nar. XX.XX.XXXX, O. X, K., o zaplatenie 2.053,90 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.053,90 eura spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile zo sumy 2.053,90 eura za každý deň omeškania od 09.07.2022 do zaplatenia; všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu Bratislava V dňa 02.03.2023, sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 2.053,90 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom bytu č. XXX, nachádzajúceho sa na XX. poschodí bytového domu na O.G. X, X v K., vchod O. X, súp. č. XXXX, postaveného na parcelách č. XXXX a č. XXXX v k. ú. O., zapísaného na LV č. XXXX (ďalej len „byt“). Žalovaná predmetný družstevný byt užíva na základe nájomnej zmluvy zo dňa 30.10.2001. Podľa vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním a prevádzkou bytu za obdobie od 01.01.2021 do 31.12.2021 vznikol žalovanej ako nájomníčke bytu nedoplatok v sume 2.053,90 eura, predstavujúci rozdiel medzi vzniknutými nákladmi a poukázanými úhradami v súvislosti s užívaním bytu. Náklady spojené s užívaním bytu za rok 2021 boli v sume 2.298,57 eura; zostatok z vyúčtovania nákladov za predchádzajúci kalendárny rok 2020 bol v sume 1.238,29 eura, ktorý si žalobca uplatnil samostatnou žalobou. Od sumy nákladov žalobca odpočítal úhrady vykonané žalovanou v priebehu roka 2021 spolu v sume 244,67 eura, čím dospel k žalovanej sume 2.053,90 eura. Vyúčtovanie bolo žalovanej riadne doručené dňa 08.06.2022. Keďže žalovaná nedoplatok neuhradila v lehote 30 dní od doručenia vyúčtovania, dostala sa dňa 09.07.2022 do omeškania, z ktorého dôvodu je povinná žalobcovi uhradiť okrem istiny aj poplatok z omeškania v zmysle § 697 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie č. 87/1995 Z.z.“). K žalobe pripojil listinné dôkazy: LV č. 2414, nájomná zmluva, vyúčtovanie, doručenka.
2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a v spore ostala nečinná. Žaloba s prílohami spolu s výzvou na vyjadrenie jej bola doručená postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) dňa 05.07.2024.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.08.2025 o 10:00 hod. Na pojednávanie sa dostavil žalobca a nedostavila sa žalovaná, ktorá svoju neprítomnosť neospravedlnila. Predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené dňa 12.08.2025. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu. Z výpisu z LV č. XXXX súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetného bytu. Z predloženej nájomnej zmluvy súd zistil, že žalobca so žalovanou ako členkou družstva uzavreli dňa 01.11.2001 nájomnú zmluvu o prenechaní predmetného družstevného bytu do užívania podľa § 685 a § 686 Občianskeho zákonníka a stanov žalobcu, na základe dohody o výmene bytu zo dňa 29.10.2001, na dobu neurčitú. V zmysle čl. 3 zmluvy vznikol podľa § 703 a § 704 Občianskeho zákonníka spoločný nájom predmetného bytu manželov, pričom spoločným nájomcom je manžel člena, P. Č., nar. XX.XX.XXXX, s tým, že podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo spoločné členstvo manželov; spolu s nimi v byte býva i dcéra, V. O., nar. XX.XX.XXXX a syn C. Č., nar. XX.XX.XXXX. V zmysle čl. 4 ods. 1 sa nájomca, resp. spoloční nájomcovia zaviazali hradiť nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu vo výške určenej predstavenstvom družstva; v zmysle ods. 2 výška ročnej úhrady nájomného sa určuje zálohovo tak, aby kryla predpokladané náklady a výdavky spojené so správou a prevádzkou bytu a bytového domu, s tým, že rozdiel medzi touto zálohou a skutočnými nákladmi a výdavkami za správu a prevádzku bytu a bytového domu sa vyrovná po skončení zúčtovacieho obdobia formou vyúčtovania s nájomcom v súlade so stanovami družstva; v zmysle ods. 3 úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu je zálohovou platbou, ktorá podlieha každoročnému vyúčtovaniu s nájomcom v súlade so stanovami družstva. Podľa čl. 5 ods. 1 zmluvy, zálohovo určené nájomné a úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu sa platí do 15. dňa v bežnom mesiaci za celý bežný mesiac; podľa ods. 2, nájomca je povinný uhradiť družstvu nedoplatky vzniknuté z vyúčtovania nákladov, prípadne úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu najneskôr do 15 dní po doručení ročného vyúčtovania. Z vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2021 do 31.12.2021, vyplýva, že náklady za rok 2021 predstavovali sumu 2.298,57 eura, pričom žalovaná vykonala úhrady dňa 04.06.2021 v sume 145,67 eura a dňa 09.11.2021 v sume 99 eur; nedoplatok za rok 2021 tak predstavuje sumu 2.053,90 eura. V predmetnom vyúčtovaní je uvedený i zostatok z vyúčtovania za rok 2020 k 31.12.2020, a to nedoplatok v sume 1.238,29 eura, ktorý si žalobca v predmetnom konaní neuplatnil. V zmysle uvedeného vyúčtovania nedoplatok v celkovej sume 3.292,19 eura (2.053,90 eura + 1.238,29 eura) bola žalovaná povinná uhradiť do 30 dní od doručenia vyúčtovania; v tej istej lehote bola oprávnená uplatniť reklamáciu predmetného vyúčtovania. Z informácie o odoslaní a doručení zásielky pod podacím č. P., vyplýva, že žalobca dňa 19.05.2022 odoslal zásielku s označením „Z. XXXX/X“, pričom táto zásielka bola doručená žalovanej dňa 08.06.2022.
5. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
6. Podľa § 685 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v stanovách bytového družstva.
7. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
8. Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.
9. Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
10. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
11. Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
12. Podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
13. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 4 nariadenia č. 87/1995 Z.z., poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.
16. Na základe vykonaného dokazovania, za súčasnej aplikácie vyššie uvedených ustanovení, dospel súd k záveru o dôvodnosti žaloby. Súd mal preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 01.11.2001 zmluvu, ktorej predmetom bol nájom predmetného bytu, ktorého výlučným vlastníkom je žalobca. Žalovaná sa v zmluve zaviazala uhrádzať žalobcovi nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu (čl. 4 ods. 1 zmluvy) a rovnako sa zaviazala žalobcovi uhradiť aj nedoplatky vzniknuté z vyúčtovania nákladov prípadne úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu (čl. 5 ods. 2 zmluvy). Na základe vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2021 do 31.12.2021, žalovanej vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi nedoplatok za rok 2021 v sume 2.053,90 eura, ktorá suma je rozdielom medzi nákladmi v sume 2.298,57 eura a úhradami žalovanej spolu v sume 244,67 eura (úhrada v sume 145,67 eura zo dňa 04.06.2021 a v sume 99 eur zo dňa 09.11.2021). Žalovaná bola povinná nedoplatok uhradiť do 30 dní od doručenia vyúčtovania (08.06.2022), t.j. do 08.07.2022. Majúc nárok žalobcu za dôvodný súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 2.053,90 eura. Nakoľko žalovaná dlh neuhradila, dňom 09.07.2022 sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, z ktorého dôvodu ju súd v zmysle § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 697 Občianskeho zákonníka a § 4 nariadenia č. 87/1995 Z.z. zaviazal aj na zaplatenie poplatku z omeškania z dlžnej sumy 2.053,90 eura vo výške 0,5 promile za každý deň omeškania od 09.07.2022 do zaplatenia.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na začatie exekučného konania podľa osobitného predpisu