Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/65/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a JUDr. Andreja Matušovica, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. augusta 2025 v trestnej veci obžalovaného A. B. za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 07.04.2025, sp. zn. takto

r o z h o d o l :

Podľa z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v časti výroku o treste, v ktorej bol obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C., trvalým bydliskom D., A. XXXX/ XX, uložený trest prepadnutia veci motorového vozidla zn. Citroen C5, AA sedan, ev.č. C. XXXXX, VIN: E., ktorého vlastníkom sa mal stať štát Slovenská republika.

Vo výroku o vine zostáva napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý a vo zvyšnej časti výroku o treste nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 30.10.2024 v čase o 16:14 hod. v meste C. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol ako vodič osobné motorové vozidlo zn. Citroen C5, ev. č. C. XXXXX, po ulici Obchodná v smere jazdy na Strážsku cestu, kde pred kruhovým objazdom sa nedostatočne venoval vedeniu vozidla a nedodržal bezpečnú vzdialenosť za vozidlom idúcim pred ním a prednou časťou vozidla narazil do zadnej časti pred ním idúceho vozidla zn. Renault Megane, ev. č. C. XXXXX, pričom bol následne na mieste dopravnej nehody po príchode hliadky OO PZ Zvolen podrobený dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v krvi a elektronickým meračom AlcoQuant 6020 plus, evidenčné číslo A410054 mu bol dňa 30.10.2024 v čase o 16:27 hod. zistený pozitívny výsledok 1,03 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu a vykonanie ďalšej dychovej skúšky odmietol, čím spôsobil poškodením osobného motorového vozidla zn. Renault Megane, ev. č. C. XXXXX, jeho vlastníčke F. G. G., trvale bytom B., H. I. J. XXXX/XX, škodu poškodením vozidla vo výške 1 701,- Eur.

Za to bol obžalovanému podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zák. bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 6 rokov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci, a to: motorového vozidla zn. CITROEN C5, AA sedan, VIN: E., ev. č.: C..

Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa mal stať štát Slovenská republika.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 02. 06. 2025, a to proti výroku o uložení trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ako aj trestu prepadnutia veci.

Najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa stotožnil, pokiaľ ide o výrok o vine, ako aj uloženie podmienečného trestu odňatia slobody.

Naproti tomu uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 6 rokov považoval za neprimerane prísny. Dal do pozornosti, že pred spáchaním tohto trestného činu sa živil ako vodič z povolania, resp. kuriér a poukázal aj na skutočnosť, že má vyživovaciu povinnosť k dvom dcéram.

Pokiaľ ide o uloženie trestu prepadnutia veci predtým uvedeného motorového vozidla, mal za to, že na jeho uloženie neboli splnené zákonné podmienky. Argumentoval tým, že nie je vlastníkom prepadnutej veci a takýto druh trestu možno podľa ust. § 60 ods. 4 Tr. zák. uložiť len ak ide o vec patriacu páchateľovi.

Evidovaným vlastníkom predmetného motorového vozidla je C. K., ktorý odstúpil od kúpnej zmluvy, na základe ktorej mal nadobudnúť vlastníctvo on, už dňa 31.10.2024. Odstúpenie od kúpnej zmluvy je jednostranný právny úkon podľa občianskeho práva hmotného, ktorý je však povinný rešpektovať súd aj v trestnom konaní. Odstúpenie od kúpnej zmluvy sa do jeho dispozície dostalo dňa 01.11.2024, po tom ako bol prepustený z CPZ. Na listine nedopatrením uviedol nesprávny dátum prevzatia a to deň 31.10.2024, čo bolo spôsobené jeho emočným rozpoložením v danej rodinnej situácii.

Rozhodnutie prokurátora zo dňa 01.11.2024 o zaistení predmetného motorového vozidla nebolo v prípravnom konaní doručené ani jemu, ani svedkovi C. K.. O tejto skutočnosti sa dozvedel až po doručení trestného rozkazu vydaného okresným súdom v novembri 2024, s ktorým mu bolo doručené aj rozhodnutie o zaistení motorového vozidla.

Zdôraznil, že uloženie tohto trestu bolo aj v rozpore s ust. § 60 ods. 6 písm. b) Tr. zák., keďže hodnota prepadnutej veci bola v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu, ktorého sa dopustil. Predmetné vozidlo malo hodnotu viac ako 5 000,- eur, pričom svojim konaním spôsobil škodu len vo výške 1 700,- eur, t.j. prepadnutá vec mala hodnotu minimálne 3-krát presahujúcu výšku spôsobenej škody.

Ďalej poukázal na ust. § 34 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého má trest postihovať len páchateľa trestného činu tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu (zásada personálneho trestu). Tento uložený trest postihuje jeho najbližšiu rodinu, keďže vlastníkom prepadnutého osobného motorového vozidla je jeho otčim, ktorý je invalidným dôchodcom, má vážne zdravotné problémy a preto by mu bolo znemožnené využívať predmetné motorové vozidlo pre jeho potreby, najmä za účelom častých návštev lekárov.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd podľa napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch o treste zákazu činnosti, ako aj treste prepadnutia veci a podľa rozhodol sám vo veci rozsudkom tak, že mu uloží miernejší trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu a neuloží mu trest prepadnutia veci.

K podanému odvolaniu obžalovaného sa vyjadril okresný prokurátor písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 06.06.2025.

Trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu bol obžalovanému konajúcim súdom ukladaný podľa ust. § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zák., nakoľko sa totožného skutku, t.j. trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., dopustil už druhýkrát, pričom prvýkrát to bolo dňa 13.07.2018. Z uvedeného je zrejmé, že výmera trestu zákazu činnosti 6 rokov, ktorá mu

konajúcim súdom bola stanovená, sa nachádza pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Vzhľadom k tomu nesúhlasil s tvrdením obžalovaného, že takáto výmera je neprimerane prísna.

Vo vzťahu k uloženému trestu prepadnutia veci mal za to, že skutočnosti, ktoré obžalovaný uvádzal na hlavnom pojednávaní a rovnako tak aj v podanom odvolaní o tom, že nie je už vlastníkom predmetného vozidla, boli jednoznačne účelové, a to z toho dôvodu, že listiny, ktoré obžalovaný predložil do konania ohľadom odstúpenia od zmluvy zo strany C. K., mohli byť vyhotovené ex post, t.j. po tom, čo sa obžalovaný dopustil predmetného skutku a hlavne po tom, čo bol prepustený z CPZ.

Obžalovaný ani raz v prípravnom konaní neuvádzal skutočnosti o tom, že kúpna cena za vozidlo mala byť zaplatená v splátkach, resp. že nedošlo z jeho strany k jej plnej úhrade, čo malo byť podľa jeho neskorších tvrdení na hlavnom pojednávaní dôvodom na odstúpenie od zmluvy zo strany C. K.. Obžalovaný túto skutočnosť nenamietal a ani neuvádzal v podanom odpore zo dňa 03.12.2024. Bol presvedčený, že v danom prípade mohlo dôjsť k vyhotoveniu predmetnej listiny (odstúpenie od zmluvy) až po tom, čo si obžalovaný uvedomil, že mu bol skutočne uložený trest prepadnutia veci motorového vozidla, ktoré mu patrí.

Ak obžalovaný namietal, že príkaz vydaný dozorujúcim prokurátorom týkajúci sa zaistenia motorového vozidla nebol doručený jemu a ani C. K., takéto tvrdenia boli nepravdivé. Obžalovanému bol príkaz doručený dňa 01.11.2024 a C. K. dňa 06.11.2024, čo preukazujú doručenky nachádzajúce sa v prílohe. Obžalovaný bol odo dňa 01.11.2024 nepochybne upovedomený, že akékoľvek dispozície s predmetným osobným motorovým vozidlom sú zakázané a neplatné. Za takejto situácie aj za predpokladu, ak by obžalovaný odstúpenie od zmluvy skutočne podpísal iný deň ako 31.10.2024, kedy sa nachádzal v CPZ (resp. po tom, čo bol prepustený), príkaz dozorujúceho prokurátora na zaistenie motorového vozidla bol vydaný dňa 01.11.2024 a ak by k odstúpeniu od zmluvy zo strany C. K. skutočne došlo podľa dátumu uvedeného na tejto listine, samotné odstúpenie aj napriek tomu nebolo učinené skôr, ako bol vydaný predmetný príkaz. V dôsledku uvedeného tak nemohli nastať účinky odstúpenia od zmluvy.

Záverom uviedol, že druhy trestov, ktoré boli obžalovanému uložené, dostatočne reflektujú na zásady ukladania trestov týkajúce sa predovšetkým individuálnej a generálnej prevencie. Ich výmery považoval za dostatočné, preto sa nestotožnil s tvrdením obhajoby, že uložený trest je neprimeraný a to predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že u obžalovaného ide o špeciálnu recidívu a navyše sa skutku dopustil 6 mesiacov po tom, čo mu uplynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia za iný úmyselný trestný čin.

Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry považoval napadnutý rozsudok za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch. Z tohto dôvodu navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného poukázal na dôvody uvedené v písomnom odôvodnení odvolania, zároveň predložil listiny, ktoré preukazovali, že C. K. je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd rozhodol tak, že obžalovanému zníži výmeru trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na päť a pol roka a zároveň mu neuloží trest prepadnutia veci.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obžalovaného zistil, že bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následne v zmysle preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku o treste. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa vo vzťahu k tomuto výroku, čo však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo podané čiastočne dôvodne a to v časti výroku o treste, ktorým mu bol uložený trest prepadnutia veci. Vo vzťahu k výmere uloženého trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu odvolanie podané dôvodne nebolo, pričom uloženie trestu odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom obžalovaný nenamietal. Po splnení prieskumnej povinnosti podľa dospel teda krajský súd čiastočne k inému záveru ako okresný súd, a keďže odvolanie obžalovaného v tomto smere považoval za čiastočne dôvodné, napadnutý rozsudok podľa zrušil v časti výroku o treste, ktorým bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci - predmetného motorového vozidla, ktorého vlastníkom sa mal stať štát Slovenská republika.

Primárne je nutné konštatovať, že výrok o vine obžalovaného, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je vyššie uvedený, už nadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný vyhlásil podľa , že je zo skutku vinný, následne okresný súd jeho vyhlásenie uznesením prijal a rozhodol rozsudkom.

Pokiaľ ide o úvahy o druhu a výmere uloženého trestu, odvolací súd považoval trest, ktorý obžalovanému uložil prvostupňový súd, ako celok za neprimerane prísny a to predovšetkým z toho dôvodu, že mu boli uložené popri sebe tri druhy trestov. Obžalovanému bol uložený jednak trest odňatia slobody ako najprísnejší zo všetkých druhov trestov, naviac mu bol uložený aj druhý trest, a to trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a súčasne mu bol uložený aj tretí trest, a to trest prepadnutia predmetného motorového vozidla.

Súd prvého stupňa správne priznal obžalovanému jednu poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. l) Tr. zák., t.j., že sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval a správne u neho nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, teda pri ich pomere 1:0 bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody až na 1 rok. Zároveň bolo potrebné zobrať do úvahy, okrem pomeru, aj mieru závažnosti poľahčujúcej okolnosti, ktorá nezanedbateľne vyznievala v prospech obžalovaného. Okrem toho podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. môže súd pri vyhlásení o vine obžalovaného na hlavnom pojednávaní uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Okresný súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, teda v hornej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, čo možno považovať za prísnejšiu výmeru. V súlade so zákonom bolo podmienečné odloženie jeho výkonu na skúšobnú dobu 16 mesiacov, keďže obžalovaný splnil všetky zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Primeraným bolo súčasné uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu obžalovanému, a to vo výmere 6 rokov, keďže sa ako vodič dopravného prostriedku dopustil trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., hoci už bol za taký trestný čin podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. právoplatne odsúdený (trestná sadzba bola v takom prípade od 5 rokov a 6 mesiacov do 10 rokov). Obžalovaný bol ovplyvnený návykovou látkou – etanolom vo výške 1,03 mg/l, ktorá je približne dvojnásobkom dolnej hodnoty, ktorá je potrebná na trestnosť činu. Dôležitou skutočnosťou bolo tiež to, že obžalovaný, hoci to nie je zákonným znakom daného trestného činu, síce spôsobil škodu na majetku približne vo výške 1 700,- eur, avšak nespôsobil žiadnu škodu na zdraví. Naproti tomu nemožno opomenúť, že obžalovaný je do určitej miery nedisciplinovaným vodičom, kde však na jeho nápravu v tomto smere bude pôsobiť najmä trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, keďže súdený prečin spáchal práve v súvislosti s touto činnosťou, naviac sa už dopustil štyroch priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, hoci menej závažných. Výmera uloženého trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel bola v tomto prípade len 6 mesiacov nad dolnou hranicou a teda v žiadnom prípade nemožno dospieť k záveru, že by uloženie tohto druhu trestu v takejto výmere bolo neprimerane prísne, čo jediné by eventuálne mohlo byť dôvodom na jej zníženie, resp. zmiernenie.

Krajský súd okrem toho zdôrazňuje, že na obžalovaného sa už hľadelo ako by odsúdený nebol, keďže u obidvoch predchádzajúcich odsúdeniach uvedených v odpise registra trestov došlo k ich zahladeniu.

Pokiaľ ide o trest prepadnutia veci – osobného motorového vozidla obžalovaného, možno konštatovať, že v danom prípade by bol takýto postup neprimerane prísny, berúc do úvahy to, že obžalovaný prejavil kritický postoj k trestnej činnosti, taktiež jeho osobné, rodinné a majetkové pomery, keď je otcom 2 maloletých detí a v dôsledku trestnej činnosti prišiel o zamestnanie v pozícii kuriéra, prihliadajúc súčasne na vyššie uvedené okolnosti vyznievajúce výrazne v jeho prospech, ako aj hodnotu predmetného osobného motorového vozidla. Nemožno opomenúť, že obžalovanému boli za jeden prečin, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným, uložené už dva vyššie uvedené tresty v daných výmerách, vrátane najprísnejšieho druhu trestu, a to trestu odňatia slobody. Uloženie trestu prepadnutia veci, ako trestu tretieho, za úmyselný prečin, pri ktorom v osobitnej časti ustanovuje možnosť uloženia trestu odňatia slobody najviac na 1 rok (tzv. typová závažnosť trestného činu), by v danom prípade bolo nielen mimoriadne prísne, ale zároveň v rozpore s účelom trestu vyjadrenom v ust. Tr. zák. Zmena uloženého trestu by pripadala do úvahy skôr v prospech

obžalovaného, keď by mu eventuálne bolo možné uložiť trest odňatia slobody v nižšej výmere. Uloženie trestu prepadnutia veci by skôr prichádzalo do úvahy v takom prípade, ak by popri treste zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel nebol obžalovanému zároveň ukladaný aj trest odňatia slobody ako najprísnejší druh trestu. Vzhľadom k tomu teda možno trest uložený okresným súdom ako celok považovať za neprimerane prísny, čo bolo dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku v časti výroku uloženia trestu prepadnutia veci.

Nemožno opomenúť ani to, že uložením trestu prepadnutia veci osobného motorového vozidla by obžalovanému nebolo úplne zabránené v prípadnom páchaní ďalšej trestnej činnosti, pretože by si bez väčších ťažkostí mohol zabezpečiť iné motorové vozidlo, napr. jeho požičaním, prenájmom, kúpou a pod. V tejto trestnej veci by naviac uloženie trestu prepadnutia veci mohlo postihnúť tiež rodinných príslušníkov obžalovaného, najmä jeho otčima, ktorý potrebuje osobné motorové vozidlo na prepravu na rôzne zdravotné vyšetrenia, na čo bolo podľa ust. § 34 ods. 3 Tr. zák. taktiež potrebné prihliadnuť.

Vzhľadom k tomu, že obžalovanému nebol uložený trest prepadnutia veci, bolo bezpredmetné zaoberať sa vyriešením predbežnej otázky a to určenia osoby, ktorá je vlastníkom daného osobného motorového vozidla.

Uloženie trestov odňatia slobody a zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v daných výmerách popri sebe, zabezpečí v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov. Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku o treste, z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní obžalovaného, považujúc ho za čiastočne dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.