Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_54P-5-2025.pdf
PDF · 91.84 KB
Case nature
Area
Subarea
54P/5/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Gomolovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, dieťa rodičov – matky: C. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, A. E. F., a otca: G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX A. E. F., o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, takto
r o z h o d o l :
Maloletá A. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. mesačne sumou 300 € vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 17. 1. 2025.
Zameškané výživné od 17. 1. 2025 do 31. 8. 2025 vo výške 1.545,05 € súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.
Styk otca s mal. A. sa neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným súdu dňa 17.01.2025 sa matka domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by maloletú A. zveril do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 300 eur mesačne a styk otca s maloletou upraviť nežiadala. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého dieťaťa sú manželia. Od októbra 2024 nežijú v spoločnej domácnosti. Spolu s maloletou dcérou a svojim bratom býva v prenajatom trojizbovom byte. Náklady na bývanie hradia 600 eur mesačne vrátane energií. Náklady na bývanie hradí so svojim bratom každý 1/2. Od októbra 2024 zabezpečuje starostlivosť o maloletú sama. Otec na výživu dcéry ničím neprispieva. Špecifikovala výdavky na maloletú. Otec sa s maloletou stretáva veľmi zriedkavo. Khrystyna nechce chodiť k otcovi, u otca neprespáva. Vzťah s otcom má dobrý. Otec sa u matky o maloletú neinformuje. Ďalej matka špecifikovala svoje príjmy, výdavky, uviedla zamestnávateľa otca.
2. Otec sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, sa, kolízneho opatrovníka, oboznámením listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Z prekladu rodného listu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX súd zistil že ako otec je zapísaný B. G. F. (meno po otcovi) a ako matka B. C. H. (meno po otcovi).
5. Kolízny opatrovník v správe zo šetrenia pomerov zo dňa 17.03.2025 popísal bytové pomery matky a bytové pomery u otca. Uviedol príjmy rodičov, výdavky rodičov podľa ich vyjadrení. K maloletej A. kolízny opatrovník uviedol, že navštevuje 8. ročník základnej školy, v škole dosahuje slabší prospech. Do decembra 2024 sa sebapoškodzovala, rezala si ruky. Maloletá v pohovore popísala požívanie alkoholických nápojov oboma rodičmi, hádky v rodine, fyzické útoky medzi rodičmi s tým, že po odsťahovaní matky sa situácia v rodine údajne zlepšila. Od decembra 2024 sa podľa matky nepoškodzuje. Od marca 2025 sú v rodine vykonávané opatrenia ambulantnou alebo terénnou formou pre maloletú v Detskom advokačnom centre Náruč. Maloletá A. ďalej uviedla, že mama sa o ňu stará dobre, zabezpečuje všetko čo potrebuje. S otcom sa stretávala zriedkavo v Kysuckom Novom Meste 1 - 2 hod. Niekedy si s otcom telefonujú. Otec ju nevolá, aby k nemu chodila. Aj keby ju volá, nechce k nemu chodiť.
6. Na pojednávaní matka zotrvala na podanom návrhu. Upresnila, že výživné žiada určiť od podania návrhu. Špecifikovala svoje príjmy a výdavky a odôvodnené potreby maloletej. Súhlasila s tým, aby maloletú zastupovali a spravovali jej majetok obaja rodičia
7. Otec na pojednávaní súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasil s navrhovaným výživným. Úpravu styku navrhol ponechať na dohodu rodičov. Súhlasil s tým, aby obaja rodičia maloletú zastupovali a spravovať jej majetok. Špecifikoval svoje príjmy a výdavky.
8. Podľa čl. 30 ods. 1, 3 vyhlášky MZV č. 95/1985 Zb. o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach, právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej dieťa trvale žije. Na rozhodovanie o právnych vzťahoch medzi rodičmi a deťmi je daná právomoc súdov zmluvnej strany, ktorej právny poriadok sa použil podľa odsekov 1 a 2.
9. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
10. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
11. Podľa ods. 5 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
13. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine č.l. 36/2005 Z.z. rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
14. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa ods. 2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa ods. 4 pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
17. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
19. Maloletá A., rovnako ako jej rodičia sú štátnymi príslušníkmi Ukrajiny. Z vyjadrenia Základnej školy, E. XXX/XX, A. E. F. mal súd preukázané, že maloletá Khrystyna je žiačkou školy od roku 2022, kedy prišla s matkou z Ukrajiny za svojím otcom, ktorý tu žil a pracoval už predtým. Podľa správy Úradu hraničnej a cudzineckej polície, oddelenie cudzineckej polície PZ Žilina maloletá a jej matka majú na území Slovenskej republiky udelený tolerovaný pobyt od 12.03.2022 a otec má na území Slovenskej republiky udelený pobyt podľa § 52 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov splatnosťou od 16.04.2024. Z uvedených správ mal súd za to, že maloletá spolu so svojimi rodičmi na území Slovenskej republiky trvale žije, preto sa právne vzťahy medzi nimi spravujú právnym poriadkom Slovenskej republiky v zmysle čl. 30 ods. 1 vyhlášky č. 95/1983 Zb. a zároveň v zmysle ods. 3 uvedeného článku je daná právomoc súdov Slovenskej republiky vo veci konať.
20. Pri rozhodovaní o forme osobnej starostlivosti o maloletú A. súd vychádzal tak z vyjadrenia oboch rodičov, kedy obaja žiadali maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matke, ako aj zo správy kolízneho opatrovníka. Tento aktuálne nedostatky v starostlivosti o maloletú nekonštatoval, pričom skôr zistené sebapoškodzovanie maloletej, ako aj požívanie alkoholických nápojov matkou po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti od otca maloletej, pominuli. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky je aj v súlade s názorom maloletej, ktorý vyjadrila pred kolíznym opatrovníkom a ktorá kladne hodnotila starostlivosť zo strany matky.
21. V súlade s ustanovením § 28 ods. 2 zákona o rodine súd rozhodol, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, nakoľko nezistil zákonný dôvod (§ 28 ods. 3 zákona o rodine) pre to, aby tieto práva a povinnosti vykonával len jeden z rodičov.
22. Maloletá A. je žiačkou základnej školy na druhom stupni. Matka odôvodnené výdavky maloletej špecifikovala nasledovne: strava 200 eur, ošatenie, obuv 60 eur, hygiena 15 - 20 eur, mobilný telefón 15 eur, školské výdavky (dcéra sa v škole nestravuje, matka jej zakupuje jedlo) 15 eur, lieky 6 - 10 eur, vreckové 60 eur, voľnočasové aktivity 25 eur. Matka na bývanie v prenajatom byte prispieva sumou 300 eur mesačne, z čoho polovica na maloletú predstavuje 150 eur mesačne. Spolu odôvodnené výdavky maloletej tak predstavujú mesačne približne sumu 550 eur. Otec matkou uvádzané výdavky na maloletú nenamietal. Súd tieto nepovažoval za nedôvodné, prípadne nadhodnotené.
23. Matka uvádzala tvrdenia o svojom príjme tak pred súdom, ako aj kolíznym opatrovníkom v spoločnosti DSC vo výške 900 eur v prípade, že mala nadčasy a pracovala nočné, inak 600 až 650 eur. Zamestnávateľa v auguste 2025 zmenila a u nového zamestnávateľa má mať v čistom 6 eur za hodinu, čo pri 8 hodinovej pracovnej dobe pri priemernom počte pracovných dní v mesiaci 20 predstavuje príjem v čistom 960 eur. Matka sa nevedela bližšie vyjadriť k Sociálnou poisťovňou evidovanému
zamestnávateľovi (To&Ba s.r.o.), podľa správy ktorého mala omnoho nižší príjem, ako sama uvádzala, poprela, že by podpísala dohodu o skončení pracovného pomeru predloženú týmto zamestnávateľom. Súd pri posudzovaní príjmov matky tak vychádzal z jej tvrdení (uvádzala vyšší príjem). Prídavky na maloletú nepoberá. Výdavky matky sú tvorené príspevkom na bývanie v prenajatom byte vo výške 300 eur mesačne (podiel na matku 150 eur), má bežné výdavky na svoju stravu, ošatenie, hygienu. Nemá dlhy, nevlastní nehnuteľnosti, veci väčšej hodnoty. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
24. Otec maloletej je zamestnaný. Podľa potvrdenia zamestnávateľa mal v roku 2024 priemerný čistý príjem 2121,95 eur, v roku 2025 v mesiacoch 1 - 7 priemerný čistý príjem 2102,26 eur. Vlastní byt zakúpený na hypotéku a dofinancovaný ďalším úverom, ktoré dlhy spláca mesačne vo výške 455 eur a 548,40 eur plus poistenie hypotéky 55 eur. Výdavky na bývanie má mesačne elektrina 49 eur a všetky ostatné služby 174,49 eur, ďalej má bežné výdavky na stravu, ošatenie a hygienu. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.
25. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca na maloletú A. súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej tak, ako boli vyššie ustálené, posudzoval schopnosti možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Matka maloletej zabezpečuje osobnú starostlivosť maloletej, na, ktorú skutočnosť súd prihliadol v súlade s ustanovením § 62 ods. 4 zákona o rodine, pričom však ide o dieťa vo veku necelých 15 rokov, ktoré vyžaduje menší rozsah tejto starostlivosti oproti dieťaťu napríklad vo veku útleho veku, prípadne predškolského veku. Súd zohľadnil skutočnosť, že otec sa žiadnou inou formou na výžive maloletej nepodieľa, pravidelne sa s ňou nestretáva. Tvrdenia otca o jeho príjme 1500 eur mesačne sú v rozpore s potvrdením o jeho príjme, ktoré súdu zaslal jeho zamestnávateľ. Po odpočítaní pravidelných mesačných výdavkov - splátky úverov s poistením, elektrina, výdavky na bývanie (2100 čistý mesačný priemerný príjem – cca 1285 euro uvádzané výdavky) zostáva otcovi disponibilný zostatok 815 eur, ktorý mu umožňuje hradiť súdom určené výživné vo výške 300 eur mesačne pri zohľadnení ďalších otcových osobných výdavkov (strava, ošatenie, hygiena). Z uvedených dôvodov mal súd za to, že je v schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej A. mesačne sumou 300 eur.
26. Zameškané výživné za obdobie od podania návrhu, t.j. od 17.01.2025 do 31.08.2025 súd určil ako súčet pomerných častí výživného za 15 dni mesiaca január 2025, t.j. 145,05 eur a dlžného výživného za mesiace 2 - 8/2025, t.j. 7 mesiacov x 300 eur = 2100 eur, spolu 2245,05 eur. Od uvedenej sumy odpočítal sumou 700 eur, ktorú podľa zhodných vyjadrení rodičov otec v období po podaní návrhu na súd uhradil. Nedoplatok na výživnom tak predstavuje sumu 1545,05 eur, ktorú súd povolil otcovi splácať mesačne po 50 eur spolu s bežným výživným. Súd konštatuje, že tak ako výrok rozsudku o bežnom výživnom aj výrok rozsudku o zameškanom výživnom je predbežne vykonateľný. To znamená, že otec je povinný začať splácať zameškané výživné spolu s bežným výživným, ktorého splatnosť nastane prvý krát po doručení rozsudku. Ak sa dostane do omeškania s prvou splátkou, prípadne s ktoroukoľvek nasledujúcou splátkou, stáva sa celý dlh splatný naraz.
27. Úpravu styku otca s maloletou A. nežiadal ani otec, ani matka, samotná maloletá sa chce s otcom stretávať po vzájomnej dohode. V konaní nebolo zistené, že by matka v styku s maloletou otcovi bránila. Nakoľko sa v tejto otázke vedia rodičia dohodnúť, súd styk otca s maloletou neopravil.
28. Výrok o trovách konania medzi jeho účastníkmi sa opiera o ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Nakoľko súd nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovení § 53 a § 55 CMP, o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Nakoľko sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku matka a kolízny opatrovník práva podať odvolanie vzdali, toto právo nemajú.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.