Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-30-2025.pdf
PDF · 130 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/30/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Kornéliou Harcsovou v spore žalobcov: 1.) A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., C. XXX/XX, 2.) D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. E., F. XXXX/XX, 3.) G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. E., F. XXXX/XX, v zastúpení: DV Legal, s. r. o., so sídlom Bratislava-Staré Mesto, Vysoká 14, IČO: 54 670 926, proti žalovanému: F. I. J., so sídlom J. XXX, D.: XX XXX XXX,o zaplatenie 2818,67 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobcovia v 1.) rade až v 3.) rade sa žalobou zo dňa 21.12.2024 domáhali voči žalovanému zaplatenia istiny 2818,67 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia za roky 2023 a 2024, pretože žalovaný v uvedenom období podľa ich tvrdenia užíval poľnohospodárske pozemky v katastrálnom území J. bez právneho dôvodu, ktoré pozemky sa v danom období mali nachádzať vo vlastníctve a spoluvlastníctve všetkých žalobcov, pričom veľkosť súčtu ich vlastníckych a spoluvlastníckych podielov má predstavovať výmeru 256916,90 m2 . Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzali z odborného odhadu ceny nehnuteľností, ktorý si na tento účel dali samostatne vypracovať u Realitnej kancelárie REMAX a ktorým mala byť stanovená výška nájomného 0,52 eur/ m2/rok, teda 5200 eur/ha/rok. V tomto spore s prihliadnutím na ich záujem ekonomicky neuškodiť žalovanému tak v konečnom dôsledku požadovali bezdôvodné obohatenie vo výške 0,022 eur/ m2/rok, teda 220 eur/ha/rok. V ďalšom uviedli, že sú spoluvlastníkmi výmery 84519,42 m2. Za jeden rok bezdôvodné obohatenie vyčíslili na 1859,43 eur, t. j. za dva roky na 3718,86 eur. Žalobcovia zohľadnili čiastočné plnenie žalovaného zo dňa 30.10.2024 vo výške 900,19 eur, čím výsledná istina uplatneného nároku predstavovala 2818,67 eur. K žalobe pripojili prehľad nahlásených poľnohospodárskych pozemkov v jednotlivých žiadostiach, nájomnú zmluvu žalovaného s K. J., zoznam pozemkov v spoluvlastníctve klientov.
2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní sp. zn. XXXX/X/XXXX vydal dňa 11.02.2025 platobný rozkaz po tom, čo právny zástupca žalobcov doručil upomínaciemu súdu predžalobnú výzvu pre žalovaného datovanú 01.05.2024, upomínací súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom namietal nárok žalobcov, čo do dôvodu aj výšky, uviedol, že žalovaný v čase pred podaním žaloby navrhol žalobcom vymeranie náhradných pozemkov v určite sume t. zv. podnájomného, na ktorú ponuku žalobcovia nereagovali, až 23.10.2024 bola vyhotovená podnájomná zmluva, ktorou nájomca dal do podnájmu pozemky v kat. úz. J., a to par č. XXXX/X- Široké
o výmere 60908,32 m2 a par. č. XXXXX/X – Za Žitavou o výmere 16066,03 m2. Žalovaný aj namietal výšku sumy, ktorú si žalobcovia nárokovali, pretože žalovaný vyplatil žalobcom za rok 2023 platbu formou bankového prevodu, a to vo výške 3566,30 eur, pričom žalovaný upustil od aplikácie ust. zák. č. 504/2003 Z. z. v zmysle ktorej cena obvyklého nájomného za rok 2023 v kat. úz. J. bola stanovená na sumu 130,40 eur/ha/rok. Keďže výška obvyklého nájomného za rok 2024 bude stanovená k 30.06.2025 príslušným okresným úradom, žalobcovia si uplatnili nárok predčasne. Okrem toho aj pohľadávka žalobcov je splatná až k 01.10.2025 (za rok 2024), takže žalovaný sa môže dostať do omeškania s platbou až dňom 02.10.2025. Zároveň namietal, že mu nebola doručená predžalobná výzva, ktorú preložili žalobcovia v upomínacom konaní datovanú dňom 01.05.2024. Právny zástupca žalobcov k obsahu odporu žalovaného uviedol vo svojom podaní z 15.04.2025, že dňa 30.10.2024 žalovaný uhradil žalobcov časť dlžnej sumy vo výške 900,19 eur. Žalobcovia ďalej uviedli, že boli uzavreté podnájomné zmluvy, ktoré boli uzatvorené 23.10.2024 a 31.10.2024 a týkajú sa konkrétnych pozemkov, ktorých výmera predstavuje 76974,35 m2. Napriek týmto podnájomným zmluvám žalovaný po celý kalendárni rok 2023 a 2024 užíval bez akejkoľvek zmluvy alebo súhlasu. Naďalej žalobcovia trvali na úhrade sumy 2818,67 eur s 12,25 % úrokom z omeškania ročne od 13.12.2024 do zaplatenia, pretože žalovaný uzatvoril s K. J. Nájomnú zmluvu č. XXXX, kde sa dohodli na výške nájmu 160/ha/rok, pričom žalobcovia žiadajú len 0,52 eur/m2/rok. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu dňa 16.04.2025 na ďalšie konanie.
3. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 07.05.2025 predložil dôkazy, ktorým preukazoval, že žalobcom zaplatil sumu 3566,30 eur dňa 31.05.2024, sumu 861,10 eur dňa 29.10.2024 žalobcovi v 1) rade, sumu 37,49 eur žalobcovi v 2) rade dňa 29.10.2024, sumu 1,60 eur žalobcovi v 3) rade dňa 29.10.2024. Okrem toho predložil potvrdenie o obvyklej výške nájomného za rok 2023 a rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. XXX/XX/XXXX-XXX zo dňa 28.05.2024, ktorý však nenadobudol právoplatnosť.
4. Podaním zo dňa 04.06.2025 požiadal právny zástupca žalobcov o zmenu petitu žaloby, v ktorej upresnil výmeru na žalobcu v 1) rade – 70994,12 m2, na žalobcu v 2) rade – 4259,46 m2 a na žalobcu v 3) rade 9265,83 m2, ako aj upresnil nároky jednotlivých žalobcov, a to žalobcu v 1) rade vo výške 3123,74 eur, z ktorej žalovaný uhradil k 30.10.2024 za rok 2023 sumu 861,10 eur, a to žalobcu v 2) rade vo výške 187,42 eur, z ktorej žalovaný uhradil k 30.10.2024 za rok 2023 sumu 37,49 eur, a to žalobcu v 3) rade vo výške 407,70 eur, z ktorej žalovaný uhradil k 30.10.2024 za rok 2023 sumu 1,60 eur. Takto v upresnenom petite žaloby žiadal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi v 1) rade sumu 2262,64 eur s 12,25 % úrokom z omeškania ročne od 13.12.2024 do zaplatenia, žalobcovi v 2) rade sumu 149,93 eur s 12,25 % úrokom z omeškania ročne od 13.12.2024 do zaplatenia a žalobcovi v 3) rade sumu 406,10 eur s 12,25 % úrokom z omeškania ročne od 13.12.2024 do zaplatenia. Následne žalobcovia predložili súdu dňa 11.06.2025 ďalšiu zmenu petitu žaloby, v ktorej žiadali, aby žalovaný zaplatil žalobcovi v 1) rade sumu 1967,38 eur s 12,25 % úrokom z omeškania ročne od 13.12.2024 do zaplatenia, žalobcovi v 2) rade sumu 132,21 eur s 12,25 % úrokom z omeškania ročne od 13.12.2024 do zaplatenia a žalobcovi v 3) rade sumu 394,56 eur s 12,25 % úrokom z omeškania ročne od 13.12.2024 do zaplatenia. Túto zmenu žaloby odôvodnili tým, že žalovaný uhradil 30.10.2024 žalobcovi v 1) rade sumu 861,10 eur za rok 2023, žalobcovi v 2) rade sumu 37,40 eur za rok 2023, žalobcovi v 3) rade sumu 1,60 eur za rok 2023. Suma u žalobcov bola vyčíslená za obdobie od 01.01.2023 do 22.10.2024. Uznesením z 21.08.2025 súd pripustil zmenu petitu žaloby v znení, ako to navrhli žalobcovia podaním zo dňa 11.06.2025.
5. Na tomto pojednávaní žalobcovia žiadali, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, keďže v žalobe označili všetky dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Ohľadne výšky úrokov z omeškania žalobcovia si uplatnili úrok vo výške 12,25 % ročne podľa priemeru ECB + 5 % bodov, žaloba bola podaná 12.12.2024, preto si uplatňujú od 13.12.2024.
6. Žalovaný na pojednávaní dňa 21.08.2025 žiadal žalobu zamietnuť, pridržiaval s obsahu svojho odporu. Predložil súdu výšku obvyklého nájomného za rok 2024 pre kat. úz. J., ktorá bola zverejnená na internetovej stránke Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a ktorej výška činila za rok 2024 sumu 175,28 eur/ha. Okrem toho predložil výpis z účtu, ktorým preukázal, že dňa 06.08.2025 zaplatil celkovo žalobcom sumu 1051,92 eur, a to žalobcovi v 1) rade sumu 1006,22 eur, žalobcovi v 2) rade sumu 43,81 eur a žalobcovi v 3) rade sumu 1,89 eur. Ďalej uviedol, že na žiadosť žalobcov im bola
vydaná časť pozemkov, ale až v októbri 2024. Nároky žalobcov považujú za nedôvodné, pretože vyplatili nájomné včas, teda neuznávajú ani úroky z omeškania. Napriek predloženým dôkazom žalobcovia trvali na podanej žalobe v plnom rozsahu.
7. Súd vykonal vo veci dokazovania, a to výsluchom strán sporu, ako aj oboznámením sa s predloženými dôkazmi, a to: žalobou, plnomocenstvom, prehľadom nahlásených poľnohospodárskych pozemkov v jednotných žiadostiach, Nájomnou zmluvou č. XXXX z 28.09.2016, tabuľkou o pozemkoch žalobcov, predžalobnou výzvou z 01.05.2024, platobným rozkazom upomínacieho súdu sp. zn. 25Up/2/2025 z 11.02.2025, odporom žalovaného z 19.02.2025, vyjadrením právneho zástupcu žalobcov z 15.04.2025, upovedomením o postúpení, vyjadrením žalovaného zo 07.05.2025 spolu s prílohami, vyjadrením právneho zástupcu žalobcu z 04.06.2025, zmenu petitu žaloby z 11.06.2025, výpisom z účtu žalovaného zo 06.08.2025 spolu s prílohou, oznámením Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o obvyklej výške nájomného za rok 2024 a zistil nasledovný právny a skutkový stav veci:
8. Žalobcovia sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného, po zmene petitu žaloby v sume 1967,38 eur pre žalobcu v 1) rade, spolu s 12,25 % úrokom z omeškania ročne od 13.12.2024 do zaplatenia, v sume 132,21 eur pre žalobcu v 2) rade, spolu s 12,25 % úrokom z omeškania ročne od 13.12.2024 do zaplatenia a v sume 394,56 eur pre žalobcu v 3) rade, spolu s 12,25 % úrokom z omeškania ročne od 13.12.2024 do zaplatenia, a to z dôvodu, že žalovaný užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov bez právneho titulu, bez uzavretej nájomnej zmluvy, preto žalobcovia si dali vyhotoviť odborné vyjadrenie podľa ktorého výška nájomného by mala činiť 0,52 eur/m2/rok, čo činí 520 eur/ha/rok, avšak z tejto sumy si žalobcovia uplatňujú len sumu 220 eur/ha/rok.
9. Žalobcovia predložili prehľad nahlásených poľnohospodárskych pozemkov v jednotlivých žiadostiach, z ktorého je zrejmé, akú výmeru v ha žalovaný užíva v kat. úz. J. a v kat. úz. L.. Ďalej predložili Nájomnú zmluvu XXXX zo dňa 28.09.2016 uzavretú medzi K. J. ako prenajímateľ a žalobcom ako nájomcom, kde predmetom nájmu sú poľnohospodárske pozemky o výmere 272933 m2 v kat. úz, J. a cena nájmu bola stanovená vo výške 160 eur/ha po dobu nájmu 15 rokov. Okrem toho ešte predložili tabuľku „pozemky v spoluvlastníctve klientov“, kde je uvedené katastrálne územie J., výmera pozemku v m2, označenie pozemku a výmera pripadajúca na podiel v m2, výmery podielov spoločne v m2 kde sú v jednotlivých riadkoch uvedený niekedy samotný žalobca v 1) a niekedy žalobca v 1) a v 2) rade, niekde žalobca v 2) a niekde žalobca v 3) rade. Žalobcovia predložili aj predžalobnú výzvu adresovanú žalovanému a datovanú dňa 01.05.2024 bez doručenky, podacieho hárku alebo e-potvrdenky.
10. Z výpisu z M. N., F. zo dňa 31.05.2024 vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcom sumu 356,30 eur, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia, na základe rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. XXX/XX/XXXX.
11. Z histórie transakcii v M. N., F. z 29.10.2024 vyplýva, že žalovaný uhradil nájomné za rok 2023 žalobcovi v 1) rade v sume 861,10 eur, žalobcovi v 2) rade sume 37,49 eur a žalobcovi v 3) rade v sume 1,60 eur.
12. Z ortofotomapy pozemkov v kat. úz. J., ako aj upozornenia GSAA zo dňa 08.07.2024 bolo zistené, že tak žalovaný ako aj žalobca v 1) rade požiadali o poskytnutie dotácie na tie isté pozemky, a to pozemky v kat. úz. J., par. č. XXXX/X a par. č. XXXX/X.
13. Z Rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. XXX/XX/XXXX-XXX z 28.05.2024 súd zistil, že týmto rozsudkom bolo rozhodnuté o nároku žalobcov v 1) a v 4) rade a nároku žalobcu v 4) rade F. C. voči žalovanému, keď súd čiastočne priznal žalobcovi v 1) rade sumu 1244,38 eur, žalobcovi v 2) rade 68,58 eur a žalobcovi v 3) rade sumu 117,30 eur a vo zvyšnej časti bolo konanie zastavené a nárok žalobcov bol čiastočne zamietnutý.
14. Z predžalobnej výzvy datovanej z 01.05.2024 bolo zistené, že táto mala byť zaslaná žalovanému na zaplatenie sumy 2818,67 eur do 5 dní od doručenia.
15. Z výpisu z účtu žalovaného zo dňa 06.08.2025 bolo zistené, že žalovaný uhradil na účet právneho zástupcu žalobcov sumu 1051,92 eur dňa 06.08.2025, v prílohe je uvedené, že sa jedná o nájomné za pôdu za rok 2024 v sume 175,28 eur za ha, pričom u žalobcu v 3) rade sa jednalo o výmeru 107,59 m2 a vyplatená bola suma 1,89 eur, u žalobcu v 2) rade sa jednalo o výmeru 2499,34 m2 a vyplatená
bola suma 43,81 eur a u žalobcu v 1) rade sa jednalo o výmeru 57406,41 m2 a vyplatená bola suma 1006,22 eur.
16. Podľa článku 8 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
17. Podľa § 132 ods. 1/ až 3/ CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
18. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
19. Podľa § 150 ods. 1/a 2/ CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
20. Podľa § 153 ods. 1/ a 2/ CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
21. Podľa § 160 ods. 1/ a 3/ CSP, súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je a)stranou štát, štátny orgán alebo právnická osoba a osoba, ktorá za ňu koná, alebo jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
22. Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre neunesenie konkrétneho procesného bremena. Ak teda súd procesnú stranu „pristihne“ pri porušení povinnosti tvrdenia, je v rámci tzv. materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu. Nástrojom materiálneho vedenia sporu v tejto súvislosti je oprávnenie a zároveň povinnosť súdu normatívne zakotvená v § 191 ods. 1 CSP za stredníkom - ide o oprávnenie a povinnosť starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Súd teda in concreto prihliadne i na nedodržanie procesnej povinnosti relevantne substancovať rozhodujúce skutkové tvrdenia (t. j. substancovať ich pravdivo a úplne). Toto tzv. materiálne vedenie sporu je imanentnou súčasťou sociálnej koncepcie civilného procesu, ku ktorej sa Civilný sporový poriadok hlási.
23. Jednou zo základných procesných povinností strany sporu je povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, a to v podobe prehry v spore. Prejaví sa v meritórnom rozhodnutí. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda, kto a aké tvrdenia má uviesť,
sa odvíja od hmotného práva. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotné práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti.
24. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí poprieť skutkové tvrdenia, a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti strán hmotnoprávneho vzťahu. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.
25. Dôkazná povinnosť rovnako predstavuje špecifickú procesnú povinnosť, ktorou je zaťažená sporová strana - nie je v tejto súvislosti správne uvažovať pri dôkaznej povinnosti len o žalobcovi. Inak povedané, dôkazná povinnosť nestíha v kontradiktórnom spore len žalobcu. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. To znamená, že aj žalovaný v rámci svojej procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia, a tým pádom i dôkaznú povinnosť. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena vedie v prípade žalovaného k procesnej pasivite, ktorá je rovnako sankcionovaná stratou sporu. Vo všeobecnosti preto platí, že dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť.
26. Dôkazné bremeno teda v kontradiktórnom spore rozhodne nesvedčí len žalobcovi. V tejto súvislosti sa dôkazné bremeno prirovnáva ku stromu, ktorého koruna sa podľa vývoja konkrétneho sporu nakláňa raz na stranu žalobcu a inokedy, naopak, na stranu žalovaného. Dôkazné bremeno v spore nepredstavuje statický prvok, ale nasleduje konkrétny priebeh kontradiktórneho sporu, pri ktorom procesné strany procesne útočia alebo sa procesne bránia. Možno teda konštatovať, že v spore stíha dôkazné bremeno obe sporové strany, hoci nie v rovnakom rozsahu. Rozsah dôkazného bremena žalovaného sa odvíja od miery aktivity žalobcu. Ak je samotný žalobca v spore pasívny, unesie žalovaný jemu prislúchajúce dôkazné bremeno ľahšie, keďže mu v zásade stačí vierohodne spochybňovať nedôsledné skutkové tvrdenia žalobcu. Ak však žalobca splní svoju povinnosť tvrdenia dôkladne, žalovanému spravidla nebude stačiť spochybňovať skutkové tvrdenia žalobcu, ale musí predostrieť vlastné relevantné skutkové tvrdenia týkajúce sa konkrétneho prejednávaného procesného nároku (k pojmu „procesný nárok“ porovnaj čl. 7 CSP a komentár k nemu). Uvedené postuláty článku 8 sa normatívne prejavujú aj v koncepcii prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany podľa § 150 - 154 CSP.
27. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. V niektorých prípadoch však strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach, významných pre rozhodnutie v spore, pričom protistrana má tieto informácie k dispozícii. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá vysvetľovaciu povinnosť nesplnila. Zároveň tiež platí, že uvedenú vysvetľovaciu povinnosť nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. apríla 2017 sp. zn. 3 Cdo 2/2016).
28. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
29. Podľa § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
30. V konaní zhromaždený materiál treba zhodnotiť. Súd pristupuje k hodnoteniu jednotlivých vykonaných dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. Súd nie je obmedzovaný zákonnými predpismi v tom zmysle, ako ten, či onen dôkaz hodnotiť (zásada voľného hodnotenia dôkazov). Hodnotiaca úvaha súdu však nie je ľubovoľná; súd musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Tieto skutočnosti má súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Súd pritom nie je viazaný žiadnym poradím významu a preukaznej sily jednotlivých dôkazov (R V/1968).
31. Koncept voľného hodnotenia dôkazov neumožňuje inak, len sa pri hodnotení jednotlivých vykonaných dôkazov sústrediť na „súhru" a obsahovo-logickú nadväznosť línie skutkových zistení a právnych posúdení, ktoré ako celok musia vykazovať vysokú mieru presvedčivosti o subsumpcii zisteného skutkového deja pod hypotézu právnej normy. V tomto zmysle žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu a takýto rozdiel pochopiteľne nevykazujú ani dva osobitné dôkazné prostriedky, znalecký posudok a oba časové varianty súkromno-znaleckého posudku (ďalej len SZP), ktoré sa vykonávajú a hodnotia podľa všeobecných kritérií vykonávania a hodnotenia dôkazov v CSP.
32. Koncepcia Civilného sporového poriadku je založená na aktivite sporových strán, ktoré, ak chcú byť v konaní úspešné, musia uvádzať skutkové tvrdenia, ktoré preukážu dôkazmi.
33. Žalobcovia sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia, spočiatku v jednej sume za všetky nehnuteľnosti, ktoré spolu vlastnia, následne špecifikovali petit žaloby tak, že žiadali, aby súd priznal každému zo žalobcov titulom vydania bezdôvodného obohatenia sumu, ktorá mu prináleží za užívania pozemkov žalovaným za roky 2023 a 2024 do 22.10.2024. V žalobe ako dôkaz na preukázanie vlastníctva žalobcov bola predložená tabuľka „Pozemky v spoluvlastníctve klientov“, z tohto prehľadu však nevyplýva a nie je z neho zrozumiteľné pozemky, v akej výmere a na akých LV sú vo vlastníctve žalobcu v 1) rade, vo vlastníctve žalobcu v 2) rade a vo vlastníctve žalobcu v 3) rade. Žalobcovia tvrdia, že spoločne im patrí výmera pozemkov 84519,42 m2, ďalej žalobe však tvrdia, že im spoločne patrí podiel na všetkých pozemkoch vo výške 256916,90 m2. Žalovaný naopak tvrdil, že žalobcom spoločne patria pozemky o výmere 76974,35 m2. Tieto tvrdenia žalobcov a žalovaných boli rozporné, v priebehu konania, ani jedna zo strán neupresnila, v akej výmere žalovaný užíva pozemky žalobcu v 1) rade, žalobcu v 2) rade a žalobcu v 3) rade. Z predmetnej tabuľky nie je možné zistiť, koľko a aká je výmera predmetných pozemkov a akú výmeru žalovaný z pozemkov žalobcov užíval za roky 2023 a 2024, pretože medzi stranami sporné nebolo, že časť pozemkov bola žalobcom vydaná. Ani takýto doklad, resp. dôkaz žalobcovia súdu nepredložili. Žalobcovia predložili okrem toho prehľad jednotlivých nahlásených poľnohospodárskych pozemkov, z ktorého tiež nie je zrejmé, že z týchto pozemkov, za ktoré si žalovaný uplatnil dotácie, aký podiel pripadá na žalobcov. Žalobcovia svoj nárok podľa ich tvrdenia, odvíjali od odborného vyjadrenia realitnej kancelárie REMAX, ktorý dôkaz však do spisu nepredložili, nepredložili ho ani dodatočne po tom, čo bola táto skutočnosť zo strany žalovaného vytknutá v odpore a vo vyjadrení žalovaného. Súd mal za to, že žalobcovia boli v konaní kvalifikovaným spôsobom zastúpení advokátom, preto súdu v zmysle § 160 ods. 3/ CSP, neprináleží poučovacia povinnosť o predložení dôkazov, ktoré žalobcovia v konaní mali predložiť a nepredložili. Takisto z podania žalobcov nie je zrejmé, v akej výmere žalovaný užíva pozemky, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov, tobôž nie je možné zistiť jednotlivé výmery, ktoré by mal žalovaný užívať. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobcovia sú povinní osvedčiť skutočnosti, ktoré tvrdia, žalobcovia tvrdili, že žalovaný užíval ich nehnuteľnosti spolu o výmere 84519,41m2 z čoho na žalobcu v 1) rade pripadá 70994,12m2, na žalobcu v 2) rade 4259,46 m2 a na žalobcu v 3) rade 9265,83 m2. Na základe tohto výpočtu výmer, ktorá však nebola nejakým spôsobom v konaní preukázaná, si od žalobcu uplatnili žalobca v 1) rade sumu 1967,38 eur, žalobca v 2) rade sumu 132,21 eur a žalobca v 3) rade sumu 394,56 eur. Tento výpočet žalobcovia odôvodnili tým, že si dali vypracovať odborný posudok, ktorý však do spisu tiež nepredložili, podľa ktorého mala byť výška nájomného v katastrálnom území J. stanovená v sume 220 eur/ha/rok. Právny zástupca žalobcov tvrdil, že tento dôkaz bol priložený k žalobe, ktorá bola podaná na upomínací súd, súd nahliadnutím do spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 25Up/2/2025, ako aj nahliadnutím do príloh žaloby zistil, že takýto dôkaz zo strany žalobcov predložený nebol. Takisto nebol predložený žiadny dôkaz, na základe ktorého by žalobcovia si mohli nárokovať sumu 220 eur/ha/rok, keďže takáto suma nevyplýva zo žiadnych predložených dôkazov.
34. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení od 01.10.2022
nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa postupuje pri podnájme pozemku na poľnohospodárske účely.
35. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona v znení od 01.10.2022 pozemok na poľnohospodárske účely podľa tohto zákona je taký pozemok alebo jeho časť, ktorý je a) poľnohospodárskou pôdou, b) evidovaný v katastri nehnuteľností v registri „C“ ako zastavaná plocha a nádvorie, slúžiaci na poľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely, alebo c) iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté.
36. Podľa § 1 ods. 3 citovaného zákona v znení od 01.10.2022 obvyklou výškou nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku (ďalej len „obvyklá výška nájomného“) sa na účely tohto zákona rozumie údaj o výške nájomného za 1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý každoročne k 30. júnu za predchádzajúci rok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne územie z údajov, ktoré zistí z evidencie dohodnutého a zaplateného nájomného podľa § 14 ods. 3 ako priemernú výšku nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku. ,
37. Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona v znení od 01.10.2022 na vznik zmluvy o nájme pozemku podľa § 1 ods. 2 písm. a) alebo písm. c) na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu (§ 43 ods.2 zákona č. 330/1991 Zb. v znení zákona č. 549/2004 Z.z.).
38. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 549/2004 Z.z. podrobnosti o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav podľa § 9, 11 a 12 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
39. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 38/2005 Z.z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav hodnota pozemku, ktorý tvorí poľnohospodársku pôdu a ostatnú plochu, sa určuje podľa bonitovaných pôdnoekologických jednotiek a príslušných sadzieb uvedených v prílohe č. 1.
40. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 38/2005 Z.z. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav Hodnota pozemku, ktorý tvorí poľnohospodársku pôdu, sa zvyšuje o hodnotu trvalých porastov na ňom podľa prílohy č. 2.
41. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
42. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
43. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
44. Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
45. Podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
46. Žalovaný namietal v konaní, že z pozemkov, ktoré vlastnícky patria žalobcom užíval výmeru vo výške 57406,41 m2 u žalobcu v 1) rade, výmeru vo výške 2499,34 m2 vo vlastníctve žalobcu v 2) rade a výmeru 107,59 m2 vo vlastníctve žalobcu v 3) rade. Žalovaný v konaní predložil dôkaz, a to výpis z účtu M. N., F., že uhradil žalobcom sumu 3566,30 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, na ktorú sumu bol žalovaný zaviazaný v konaní tunajšieho súdu sp. zn. XXX/XX/XXXX. Ďalej žalovaný predložil dôkaz, a to históriu transakcii zo svojho účtu, v zmysle ktorej dňa 29.10.2024 uhradil žalobcovi v 1) rade sumu 861,10 eur titulom nájomného za výmeru pozemkov, ktoré v roku 2023 patrili žalobcovi v 1) rade a za ktoré mu vyplatil sumu, ktorá bola stanovená, ako cena obvyklého nájomného za rok 2023 v kat. úz. J., a to bola stanovená suma 130,47 eur/ha/rok. Vzhľadom na obvyklú cenu nájomného vyplatil takisto žalobcovi v 2) rade dňa 29.10.2024 sumu 37,49 eur a žalobcovi v 3) rade sumu 1,60 eur. Zo stránky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, bola po tvrdená táto výška obvyklého nájomného za rok 2023, za rok 2024 bola táto obvyklá výška nájomného oznámená k 30.06.2025 a jej výška činila sumu 175,28 eur. Z toho dôvodu žalovaný vyplatil dňa 06.08.2025 celkovo sumu 1051,92 eur v prospech právneho zástupcu žalobcov, pričom žalobcovi v 1) rade z tejto sumy vyplatil 1006,22 eur, žalobcovi v 2) rade sumu 43,81 eur a žalobcovi v 3) rade sumu 1,89 eur.
47. Podľa názoru súdu žalovaný užíva poľnohospodárske pozemky vo vlastníctve žalobcov, preto výška náhrady za užívanie cudzej veci má byť určená obvyklou cenou práva umožňujúceho obohatenému oprávnené užívanie cudzej veci, t. j. ako obvyklá trhová hodnota nájomného obvyklého v danom mieste a čase za podobný spôsob užívania charakterom a stavom podobnej veci. Žalobcovia sa domáhali voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenie, ktoré obohatenie odôvodňovali odborným vyjadrením, ktoré nepredložili tak žalovanému, ako ani súdu, navyše žalovaný počas celého konania tvrdil, že žalobcovia nevedeli predložiť žiadny dôkaz, na základe ktorého by mala byť obvyklá ceny nájomného v sume 220 eur/ha/rok, tak ako to tvrdili žalobcovia. Keďže v konaní bola rozporná výška výmery, ktorú žalovaný užíva, žalobcovia tvrdili, že žalovaný má užívať 84519,41m2 z čoho na žalobcu v 1) rade pripadá 70994,12 m2, na žalobcu v 2) rade 4259,46 m2 a na žalobcu v 3) rade 9265,83 m2, podľa tvrdenia žalovaného, žalovaný užíva celkovú výmeru 60013,34 m2, čo žalovaný uznal samotným vyplatením náhrady za užívanie pozemkov žalobcov. S poukazom na tú skutočnosť, že v konaní boli tieto tvrdenia žalobcov a žalovaného rozporné, žalovaný však uznal, že takúto výšku výmery pozemkov užíva bez právneho titulu, mal súd za to, že tieto pozemky a táto výmera medzi stranami sporu nebola sporná.
48. Žalovaný v konaní preukázal, že žalobcom vyplatil výšku hodnoty obvyklého nájomného za rok 2023 v sume 900,19 eur, čo žalobcovia v konaní ani nepopierali, avšak aj v tejto časti trvali na podanej žalobe, pretože táto suma podľa názoru žalobcov, nezodpovedá výške obvyklého nájomného v sume 220 eur/ ha/rok, ktorú mala vyčísliť realitná kancelária a naďalej žalobcovia trvali na svojej žalobe na priznanie žalovanej sumy. Žalovaný predložil dôkaz o vyplatení nájomného za rok 2024, ktoré nájomné malo byť splatné až k 01.10.2025, avšak žalovaný ho vyplatil 06.08.2025, pričom sumu 175,28 eur, ktorá suma bola oficiálne na stránke Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR stanovená, ako výška obvyklého nájomného, vynásobil výškou výmery pozemkov, ktoré za rok 2024 užíval. Takto za rok 2024 vyplatil sumu 1051,92 eur. Na pojednávaní právny zástupca žalobcov uviedol, že naďalej trvá na celej žalovanej sume, aj keď žalobcovia nepopierajú, že zo strany žalovaného im bola časť žalovanej sumy uhradená.
49. S poukazom na skutočnosť, že žalobcovia v konaní nevedeli reálne preukázať, akú výmeru pozemkov žalovaný užíval za rok 2023 a aká bola výmera pozemkov, ktorú žalovaný užíval v roku 2024, súd vychádzal z údajov, ktoré boli medzi stranami nesporné a ustálil výmeru za užívanie poľnohospodárskych pozemkov celkovo na 76974,35 m2 za rok 2023 a o výmere 60013,34 m2 za rok 2024. Žalovaný za túto výmeru uhradil žalobcom za rok 2023 cenu obvyklého nájomného stanovenú v kat. úz. J. na 130,47 eur/ha/rok, túto sumu žalobcom k 29.10.2024 aj vyplatil. Takisto žalovaný vyplatil žalobcom za pomernú časť roku 2024 sumu 1051,92 eur za výmeru 60013,34 m2, keď za rok 2024 bola obvyklá cena nájomného stanovená na 175,28 eur. Súd sa nezaoberal výškou nájomného, ktoré bolo dohodnuté v nájomnej zmluve predloženej žalobcami medzi žalovaným a K. J., pretože táto zmluva bola uzavretá ako dlhodobý nájom poľnohospodárskych pozemkov v roku 2016 a medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá výška nájmu 160 eur/ha/rok, avšak ak by aj súd mal z tejto sumy vychádzať, tak by žalobcom prináležala nižšia výška náhrady, pretože za rok 2024 bola stanovená výška obvyklého nájomného až v sume 175,28 eur, čo je viac ako suma 160 eur v predmetnej nájomnej zmluve. Podľa názoru súdu žalobcom prináleží nájomné, ktorého výška zodpovedá obvyklému nájomnému
v katastrálnom území J., ktorá bola predložená žalovaným a táto výška nájomného je verejne dostupná na internetovej stránke ministerstva, t. j. sa jedná o dôkaz, ktorý nie je potrebné preukazovať.
50. Žalobcovia sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia, ktorého výšku vypočítali stanovili vo výške 220 eur/ha/rok, ale podľa názoru súdu žiadnym hodnoverným spôsobom žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenia a nepredložili žiadne relevantné dôkazy, na základe ktorých by mali mať nárok na takúto výšku obvyklého nájomného za kalendárny rok. Takisto žalobcovia nepredložili súdu relevantný dôkaz o tom, v akej výmere žalovaný užíva poľnohospodárske pozemky žalobcov, podľa tvrdenia žalobcov, užíva inú výmeru a žalovaný tvrdí, že na základe meraní a ortofotomapy užíva len výmer 60013,34 m2. Ak mali žalobcovia relevantný dôkaz na preukázanie skutočnosti, že žalovaný užíva viac, ako to žalovaný uvádzal, súdu mali predložiť takýto dôkaz, inak sú ich tvrdenia, len v rovine nepredložených dôkazov, na ktoré súd prihliadať nemôže. Súd teda mal za to, že žalovaný si splnil zákonnú povinnosť a žalobcom riadne vydal bezdôvodné obohatenie, na základe všeobecne známych skutočností, a to obvyklej ceny nájomného, žalobcovia túto skutočnosť ani nepopierali, napriek tomu na žalobe trvali v plnom rozsahu, pretože podľa ich názoru má žalovaný plniť sumu 220 eur/ha/rok nájomné, preto súd žalobu žalobcov zamietol z dôvodu, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno svojho tvrdenia, svoje skutkové tvrdenia nepodložili relevantnými dôkazmi a naďalej trvali na žalobe, aj v rozsahu, v akom došlo k plneniu zo strany žalovaného.
51. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1/ CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % o výške, ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.