Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoKR-33-2023.pdf
PDF · 110.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B1-1Cbi/9/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: X.. E. J., R.. XX.XX.XXXX, D. I. XXX/XX D., XXX XX D., zast. AK Antol, s.r.o., Hviezdoslavova 546/14, 902 01 Pezinok, IČO: 47 257 024, proti žalovanému: JUDr. Stanislav Demčák, Bazova 6A, 821 08 Bratislava, značka správcu S1581, IČO: 42 183 138, správca úpadcu: Q. J., R.. XX.XX.XXXX, I. XXX/XX D., XXX XX D., o vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/9/2021-62 zo dňa 17.4.2023, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Cbi/9/2021-62 zo dňa 17.4.2023 p o t v r d z u j e .
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) prvým výrokom zamietol návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 12C/40/2021. Druhým výrokom zamietol žalobu žalobcu. Tretím výrokom zaviazal žalobcu na povinnosť nahradiť žalovanému 100 % trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § čl. 5, 6, 8, 9 a 10, § 143, § 143a ods. 1, 2 a 3, § 144, § 145 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 67 ods. 1, § 76 ods. 1 a 2, § 77 ods. 1, 2 a 3, § 78 ods. 1, 2, 3,4, 5 a 8 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že žalobou doručenou dňa 10.05.2021 sa žalobca domáhal vylúčenia majetku a to podielu o veľkosti 1 nehnuteľnosti s príslušenstvom zapísaného na LV č. XXXX a č. XXXX, kat. územie Č., okres D. C., obec D. - K.. Č.. Č., bližšie špecifikovaného v rozhodnutí súdu prvej inštancie, zo súpisu oddelenej podstaty úpadcu Q. J.. Žalobca zastával názor, že žalovaný mal v tejto veci postupovať v zmysle ustanovenia § 53 ZKR, a mal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) vysporiadať. Podľa žalobcu nebolo možné BSM vysporiadať bez komunikácie s druhou stranou, ktorá by mohla predložiť relevantné doklady, ktoré majú poslúžiť jeho vysporiadaniu. Žalovaný však neodpovedal a nereagoval na výzvy žalobcu v tomto smere. Vzhľadom na skutočnosť, že nehnuteľnosti boli na predmetný LV zapísané počas trvania manželstva, je, podľa žalobcu, žalobca podielový spoluvlastník s veľkosťou podielu jedna polovica.
3. Súd návrh žalobcu na vykonanie dokazovania zamietol, nakoľko ho považoval so zreteľom na zistený skutkový stav (predmet sporu) za bezpredmetný a nehospodárny. Jeho vykonanie by viedlo k odročeniu pojednávania, pričom je zrejmé, že vypočúvané osoby majú na veci osobný záujem, čo má pochopiteľne vplyv na vierohodnosť ich výpovede. Zástupca žalobcu však nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov, ktoré
by prípadne spoľahlivosť svedeckých výpovedí potvrdili. Keďže výpovede svedka a žalobcu smerovali a) k preukázaniu skutočnosti bez relevantnej súvislosti s predmetom konania, b) zároveň ich vypočutie nevyvráti/nepotvrdí tvrdenú skutočnosť (z dôvodu osobného záujmu žalobcu a úpadcu) a c) by došlo k odročeniu pojednávania, súd návrh na vykonanie dokazovania výpoveďou žalobcu a úpadcu ako nehospodárny a neúčelný zamietol.
4. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, nakoľko dospel k záveru, že konanie o určenie spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam žalobcu nemá rozhodujúci význam pre predmetné konanie. V tomto konaní súd rieši otázku vylúčenia/nevylúčenia nehnuteľnosti zo súpisu majetkovej podstaty úpadcu, všetky s tým súvisiace otázky si vie súd v prebiehajúcom konaní vyriešiť.
5. K predpokladom, za ktorých môže súd vyhovieť žalobe o vylúčení veci zo súpisu majetku konkurznej podstaty patrí: a) vec bola správcom konkurznej podstaty príslušného úpadcu zahrnutá do súpisu majetku konkurznej podstaty - uvedená podmienka je splnená, b) excindačná žaloba bola podaná včas, v tomto prípade - keďže majetok bol zapísaný do súpisu bez poznámky - najneskôr do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku - uvedená podmienka je splnená, c) žalovaným je správca konkurznej podstaty - rovnako táto podmienka je splnená, d) v čase, keď súd rozhoduje o vylúčení veci, účinky konkurzu trvajú a vec je naďalej zapísaná v konkurznej podstate - nakoľko vec nebola žalovaným medzičasom zo súpisu majetku podstaty vylúčená, aj táto podmienka je splnená, e) osoba, ktorá sa domáha vylúčenia veci zo súpisu preukázala nielen to, že vec nemala byť do súpisu zaradená, ale aj to, že právo, ktoré vylučovalo zaradenie veci do súpisu majetku konkurznej podstaty, svedčí jej. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že táto podmienka potrebná pre úspešné domáhanie sa vylúčenia veci zo súpisu majetku nebola splnená.
6. Z predloženého LV č. XXXX, kat. územie Č., ako i z LV č. XXXX, kat. územie Č. (žalobca ho k žalobe a ani následne nepriložil) je zrejmé, že vlastníkom (resp. spoluvlastníkom) nehnuteľností je úpadca, ktorý ich nadobudol Kúpnou zmluvou C. XXXX/XX zo dňa 11.03.2008 a Dohodou o zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva C.-XXXXX/XX zo dňa 05.08.2008. Žalovaný teda mal dôvod na zapísanie týchto nehnuteľností do konkurznej podstaty. Údaje z katastra, medzi ktoré patria aj údaje o právach k nehnuteľnostiam, ako aj údaje o vlastníkovi, treba považovať za hodnoverné a záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak. Ide o právnu domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku. Súd ju preto považoval za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyjde najavo opak. V prejednávanej veci však žalobca dôkaz spôsobilý preukázať, že nehnuteľnosti patrili do BSM nepredložil a ani ho neoznačil. Žalobca v konaní opakovane uviedol, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol úpadca počas manželstva. Z toho vyvodzuje, že „automaticky“ mali patriť do masy BSM. Uvedené tvrdenie žalobcu však neobstojí. Z citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že nie všetok majetok, ktorý manžel nadobudne počas manželstva, patrí do BSM. Bolo preto povinnosťou žalobcu v konaní preukázať, že nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia sa domáha - napriek zápisu vlastníckeho práva v prospech úpadcu v katastri nehnuteľnosti - patrili do BSM.
7. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že na základe dôkazov založených v spise nárok žalobcu nie je dostatočne preukázaný, preto žalobcu zamietol.
8. Nad rámec uvedeného súd v súlade s § 67 ods. 1 ZKR poukázal na skutočnosť, že konkurzu podlieha majetok, ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky. Nakoľko je sporný majetok zaťažený záložným právom záložných veriteľov: Tatra banka, a.s. a UniCredit Bank a.s. (záložné zmluvy obsahujú súhlas žalobcu s ich uzatvorením), pričom títo veritelia si voči úpadcovi uplatnili svoje pohľadávky spolu so zabezpečovacím právom a tieto pohľadávky boli v celom rozsahu zistené - je nepochybné, že predmetné nehnuteľnosti v zmysle § 67 odsek 1 ZKR sú majetkom, ktorý podlieha konkurzu (zabezpečujú úpadcove záväzky).
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote odvolanie žalobca, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP.
Žalobca sa nestotožňuje s argumentáciou súdu ohľadom odmietnutia vykonania výsluchu Q. J.. Závery uvedené v odôvodnení rozsudku vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď súd, podľa názoru odvolateľa, nezákonným spôsobom rozhodol bez výsluchu svedka navrhnutého žalobcom
- Q. J.. Súd týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Žalobca má za to, že správca mal v danej veci postupovať v zmysle ustanovenia § 53 ZKR. Uviedol, že podľa uvedenej zákonnej dikcie BSM nie je možné vysporiadať bez komunikácie s druhým z manželov. Vzhľadom na uvedené požiadal o uvedenie, aké úkony urobil správca vo vzťahu k osobe žalobcu za účelom vysporiadania BSM, ktoré vzniklo uzavretím manželstva s Q. J. dňa 15.09.2007 a ktoré zaniklo vyhlásením konkurzu na majetok Q. J. dňa 06.05.2016.
Vyššie uvedené skutočnosti žalobca uviedol so zreteľom na fakt, že JUDr. Demčák vedel, že úpadca Q. J. je „ženatý“. Táto skutočnosť vyplývala z dokumentov, ktoré v roku 2016 Q. J.J. priložil k dokladom ohľadom vyhlásenia konkurzu - okrem iného zoznam spriaznených osôb - kde boli uvedené údaje manželky. Žalobca so zreteľom na vyššie citované ustanovenia od svojej výzvy zo dňa 24.02.2017 „čaká“ na to, aby JUDr. Demčák vysporiadal BSM, tak ako mu po prikazuje príslušná právna úprava § 53 ZKR. Za týmto účelom navrhol vypočuť správcu JUDr. Demčáka a Q. J.. Osobitne je potrebné zdôrazniť, že JUDr. Demčák na list z 24.02.2017 vôbec nereagoval.
Vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam sa od ich nadobudnutia spoluvlastníkmi výrazne zmenili majetkové pomery spoluvlastníkov (Q. J.J. sa už od roku 2016 nachádza v konkurznom konaní) a žalobca sa vo výrazne väčšej miere podieľal a staral o nehnuteľnosti. Žalobca investoval do nehnuteľnosti peňažné prostriedky za účelom jej údržby, zveľadenia a ochrany. Žalobca investoval množstvo peňažných prostriedkov, ktoré okrem nároku z titulu uzavretého manželstva odôvodňujú určenie jeho spoluvlastníctva. Keďže nedošlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o úprave vzájomných práv a povinností, je žalobca oprávnený sa domáhať touto žalobou určenia svojho vlastníckeho práva. Žalobca sa domnieva, že mu prináleží spoluvlastnícky podiel vo výške 1 na vyššie uvedených nehnuteľnostiach, a to z dôvodu, že majetok nadobudli spoločne manželia v čase trvania manželstva, aj keď je v katastrálnej evidencii uvedený len manžel Q. J., toho času v konkurznom konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že manžel Q. J., ako úpadca, nemôže konať v majetkových veciach, ZKR prikazuje správcovi vysporiadať BSM. Žalobca zastáva názor, že je bezpochyby preukázané, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté počas manželstva a je teda zrejmé, že len súd môže rozhodnúť, kto je v ako podiele vlastníkom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1Cbi/9/2021-62 zo dňa 17.4.2023 vo všetkých výrokoch rozsudku v plnom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a žalovanému priznal náhradu trov konania.
11. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý reagoval na argumentáciu žalobcu, že došlo k domnelému nezákonnému odmietnutiu výsluchu svedka, ktorý žalobca navrhoval. V čom predmetná nezákonnosť spočívala však už neuviedol. Okresný súd Bratislava I v napadnutom rozhodnutí podrobne konkretizoval dôvody, pre ktoré návrh na výsluch svedka zamietol. V danom smere bola primárnym dôvodom procesná zodpovednosť žalobcu za včasné navrhovanie dôkazov (žalobca výsluch svedka navrhol až na pojednávaní konanom dňa 17.4.2023). Zároveň konajúci súd nevzhliadol racionálny dôvod na vykonanie výsluchu svedka, ktorý sa vzhľadom na svoj status (manžel žalobcu) vysoko pravdepodobne nebude vyjadrovať v jeho neprospech. Navyše okolnosti, ktoré mal výsluch svedka objasniť (spôsob výstavby, financovania a ďalších rozhodných skutočností, ktoré sa týkali sporných nehnuteľností) žalobca nijakým spôsobom v konaní osobitne nesubstancoval (hoci na tieto okolnosti žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe riadne poukazoval). Zároveň okolnosti, ktoré mal objasniť výsluch svedka bolo možné (a aj nevyhnutné) preukazovať aj inými dôkaznými prostriedkami
(napr. potvrdenia o nákupoch tovaru, zmluva o výstavbe nehnuteľnosti, výpisy z účtov atď.), čo však žalobca v konaní nenavrhoval realizovať. Postup správcu a jeho údajné pochybenia pri vysporiadavaní BSM sú vo vzťahu k excindačnej žalobe absolútne irelevantné. Žalobca v excindačnej žalobe totiž musí preukázať, že mu patrí právo, ktoré vylučuje zápis majetku do súpisu konkurznej podstaty (spravidla vlastnícke právo). Existenciu takéhoto práva nemožno preukazovať procesným postupom správcu v konkurznom konaní. Napriek uvedenému žalovaný považuje za potrebné akcentovať niektoré okolnosti, ktoré môžu mať zásadný vplyv na posúdenie, či žaloba nepredstavuje svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie práva, resp. zjavné zneužívanie práva zo strany žalobcu (čl. 5 CSP). Žalovaný zdôraznil, že pred vyhlásením konkurzu úpadca uzavrel k sporným nehnuteľnostiam celkovo štyri nájomné zmluvy (bez relevantného faktického dôvodu) a zmluvu o zriadení vecného bremena. Na úvodnom stretnutí úpadca správcovi uviedol, že k speňažovaniu nehnuteľností v konkurze „nedôjde“. Príjazdová cesta k rodinnému domu úpadcu je predmetom podielového spoluvlastníctva, pričom spoluvlastnícky podiel úpadcu predstavuje 1/3. Jeden zo spoluvlastníkov sa (bez relevantného faktického dôvodu) domáha svojho predkupného práva k spoluvlastníckemu podielu úpadcu k príjazdovej ceste (v dôsledku čoho rodinný dom úpadcu „stratí“ prístup a bude pre účely úspešného speňažovania významne znehodnotený). Navyše zápis o výlučnom vlastníckom práve v katastri nehnuteľností svedčí iba úpadcovi. Úpadca v záložných zmluvách, ktorými zriaďoval 3 záložné právo k sporným nehnuteľnostiam vyhlásil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností a neexistuje právo inej osoby, ktoré by toto vlastníctvo spochybňovalo. Úpadca nijakým spôsobom na stretnutiach so správcom správcu nenotifikoval, že majetok patriaci do konkurznej podstaty by mal byť súčasťou BSM. Pri obhliadke nehnuteľností zo strany správcu žalobca žiadnym spôsobom správcu neinformoval, že nehnuteľnosti majú patriť do BSM. Žalobca sa svojho údajného vlastníckeho práva začal domáhať až v čase, keď žalovaný (na základe záväzného pokynu zabezpečených veriteľov) začal organizovať dražbu sporných nehnuteľností. V prezentovaných súvislostiach môže aktivita žalobcu vzbudzovať dojem, že ide len o účelový spôsob, ako brániť speňaženiu nehnuteľností v konkurze. Bez právneho významu nie je ani skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti sú v celosti založené v prospech dvoch záložných veriteľov (bankové subjekty), ktorí si svoje zabezpečené pohľadávky riadne prihlásili a v konkurze sú v celom rozsahu zistené (vrátane zabezpečovacích práv). Nehnuteľnosti tak do konkurznej podstaty patria nielen z titulu vlastníctva úpadcu, ale aj z titulu, že zabezpečujú úpadcove záväzky. Suma zistených pohľadávok zabezpečených veriteľov pritom vysoko prevyšuje súpisovú hodnotu nehnuteľností. Žalovaný má za to, že Okresný súd Bratislava I rozhodol vecne správne. Zo samotnej skutočnosti, že došlo k uzatvoreniu manželstva nemožno (bez ďalšieho) konštatovať existenciu BSM, ak proti tomuto záveru svedčí: a) zápis v katastri nehnuteľností, b) spôsob nadobudnutia rodinného domu (ktorý sa nenadobudol kúpou, ale realizovala sa jeho výstavba), c) v stavebnom konaní vystupoval ako výlučný vlastník nehnuteľností úpadca, d) v kolaudačnom rozhodnutí vystupoval ako výlučný vlastník nehnuteľností úpadca, e) úpadca v záložných zmluvách vyhlásil, že je jediným vlastníkom nehnuteľnosti a neexistuje žiadne právo tretej osoby, ktoré by to spochybňovalo, f) žalobca jednému zo záložných veriteľov písomne vyhlásil, že súhlasí s obsahom a vyhláseniami obsiahnutými v úverovej dokumentácii, g) žalobca sa niekoľko rokov nijakým spôsobom o svoje domnelé vlastníctvo nezaujímal a zápis o existencii výlučného vlastníckeho práva úpadcu žiadnym spôsobom nespochybňoval. Všetky vyššie uvedené okolnosti žalovaný v excindačnom konaní uviedol ako osobitne významné pre spochybnenie existencie domnelého práva žalobcu (BSM) na vylúčenie vecí zo súpisu konkurznej podstaty. Žalobca sa k týmto skutkovým tvrdeniam nevyjadril a ani ich výslovne nepoprel (v dôsledku čoho by mali byť v považované za zistené). V danom smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k jej údajnému právu na vylúčenie majetku zo súpisu. Keďže žalobca v excindačnom konaní svoje právo dostatočne nepreukázal, nereagoval na procesnú obranu žalovaného, nenavrhol vykonanie výsluchu svedka včas, resp. nesubstancoval rozhodné skutkové okolnosti a nenavrhol k nim vykonanie žiadnych dôkazov, bol v konaní neúspešný. Napadnuté rozhodnutie možno preto považovať za zákonné a správne, preto sa žalovaný domáha, aby ho Krajský súd v Bratislave v celom rozsahu potvrdil.
12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli naplnené odvolacie dôvody.
13. Podľa § 76 ods. 1 ZKR, súpis majetku podstát je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok. Súpis vyhotovuje správca podľa zoznamu majetku predloženého úpadcom, informácií od úpadcu a iných osôb, ako aj vlastných zistení a šetrení. Súpis správca vyhotovuje osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú podstatu; pre posúdenie, či majetok tvorí oddelenú podstatu, sú rozhodujúce údaje uvedené v prihláške zabezpečenej pohľadávky až do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na určenie pohľadávky, späťvzatia návrhu na určenie pohľadávky alebo rozhodnutia súdu o určení pohľadávky. Len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu.
14. Podľa § 53 ods. 1 ZKR, vyhlásením konkurzu zaniká úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak došlo vyhlásením konkurzu k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo ak sa do vyhlásenia konkurzu už zaniknuté úpadcovo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nevysporiadalo, treba vykonať jeho vysporiadanie.
15. Podľa § 77 ods. 1 a 3 ZKR, do súpisu sa zapisuje majetok podliehajúci konkurzu. Každá právne samostatne existujúca vec, právo alebo iná majetková hodnota sa do súpisu zapisuje ako samostatná položka majetku (ďalej len „súpisová zložka majetku“); to nie je potrebné, ak ide o majetok nepatrnej hodnoty. Jednotlivé súpisové zložky majetku sa musia do súpisu zapísať tak, aby ich nebolo možné zameniť. V súpise sa vždy uvedie deň a dôvod zapísania majetku, ako aj deň a dôvod vylúčenia majetku zo súpisu. Pri jednotlivých súpisových zložkách majetku správca uvedie hodnotu zapisovaného majetku určenú vlastným odhadom v eurách. Pri stanovení hodnoty majetku správca vychádza z účtovnej hodnoty majetku po zohľadnení skutočného stavu majetku a trhovej hodnoty rovnakého alebo porovnateľného majetku. Peňažné prostriedky v hotovosti alebo na účte správca ocení ich menovitou hodnotou.
16. Podľa § 78 ods. 1 ZKR, do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.
17. Podľa § 78 ods. 3 ZKR, ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť, najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Správca bezodkladne zapíše poznámku v prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila.
18. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP, v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Konajúci súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi žalobcu, správne vyhodnotil predložené dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje.
19. Ako nosný dôvod odvolania žalobca uviedol, že žalovaný mal v prejednávanej právnej veci postupovať podľa ust. 53 ZKR a bolo jeho povinnosťou BSM vysporiadať. Namietal, že žalovaný neodpovedal a nereagoval na výzvy žalobcu na vysporiadanie BSM. Podľa jeho názoru je žalobca -
odvolateľ podielovým spoluvlastníkom s veľkosťou podielu jedna polovica nehnuteľného majetku, bližšie špecifikovaného v návrhu.
20. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch ním navrhovaného svedka. Odvolací súd má za to, že samotné nevykonanie výsluchu svedka bolo súdom prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnené v bode 4. rozsudku. Odvolací súd pripomína, že súd podrobne skúmal podmienky, za ktorých môže vyhovieť excidančnej žalobe v posudzovanej právnej veci a dôvod, pre ktorý žalobu zamietol bol, že žalobca v konaní súvzťažne nepreukázal skutočnosti, pre ktoré nemala byť vec do súpisu zaradená a zároveň, že právo, ktoré vylučovalo zaradenie veci do súpisu majetku svedčí jemu. V prípade, ak chcel byť žalobca v tejto veci úspešný, mal preukázať, že nehnuteľnosti patrili do BSM, resp. označiť dôkazy, na základe ktorých by bolo zrejmé, že napriek zápisu v katastri nehnuteľností, ktorý preukazuje, že vlastníkom nehnuteľností je samotný úpadca, patria nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
21. Inak povedané, bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že hoci na LV č. XXXX a XXXX figuruje ako výlučný vlastník úpadca, ktorý ich nadobudol Kúpnou zmluvou zo dňa 11.03.2008 a Dohodou o zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva zo dňa 05.08.2008, patria tieto nehnuteľností do hmoty BSM, pretože žalobca a úpadca uzavreli spolu manželstvo 15.09.2007. Tieto skutočnosti, teda existenciu bezpodielového spoluvlastníctva manželov vzťahujúcu sa na LV č. XXXX a XXXX, bolo potrebné preukázať nie výsluchom úpadcu, ale najmä prostredníctvom iných, napríklad listinných dôkazov, konkrétne zmluvou o výstavbe nehnuteľností, spôsobom výstavby a financovania, tak ako to uviedol správca vo svojom vyjadrení. Odvolací súd konštatuje, že tieto dôkazy zo strany žalobcu neboli produkované, v dôsledku čoho súd zamietol žalobu žalobcu. Rovnako tak nie je odvolaciemu zrejmé, prečo žalobca neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení po prevzatí uznesenia, ktoré mu bolo preukázateľne doručené dňa 07.06.2022, ale až na pojednávaní dňa 17.04.2023 navrhol vykonanie ďalších dôkazov. Uvedené (ne)konanie žalobcu je v rozpore s článkom 8 CSP, podľa ktorého je povinnosť strán sporu označiť skutkové tvrdenia, dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Konanie žalobcu nie je v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania, a preto je dôvodný postup súdu, ktorý neprihliadol na návrh žalobcu na súdnom pojednávaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na bod 10. rozsudku súdu prvej inštancie.
22. S poukazom na vyššie uvedené neobstojí odôvodnenie odvolania žalobcu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP, nakoľko nestotožnenie sa s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý odmietol vykonanie výsluchu úpadcu, nie je naplnením odvolacích dôvodov. V danom prípade je to dôkazná núdza na strane žalobcu, ktorá spôsobila zamietnutie žaloby.
23. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR, II. ÚS 38/2015, podľa ktorého dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí. Ak účastník neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, ako aj zo skutkových zistení založených na zhodnom tvrdení účastníkov.
24. Žalobca tiež namietal postup správcu vo vzťahu k ust. § 53 ZKR. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vyjadrenie správcu, ktorý uviedol, že žalobca sa svojho vlastníckeho práva začal domáhať až v čase, keď žalovaný začal organizovať dražbu sporných nehnuteľností. Nie bez právneho významu je skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti sú v celosti založené v prospech dvoch záložných veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky riadne prihlásili v konkurze na majetok úpadcu Q. J., preto do konkurznej podstaty patria nielen z titulu vlastníctva úpadcu, ale aj zabezpečenia úpadcových záväzkov.
25. Záverom odvolací súd pripomína, že v excidančnom konaní sa nerieši otázka určenia vlastníckeho práva. Predmetom tohto konania je povinnosť tretej osoby preukázať, že jej svedčí právo, ktoré vylučuje zápis konkrétneho majetku zo súpisu konkurznej podstaty. Žalobca v posudzovanej právnej veci svoje právo dostatočne nepreukázal, nereagoval na procesnú obranu žalovaného, a preto bol v konaní neúspešný.
26. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, v súlade s ust.
§ 387 ods. 1 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolacom potvrdil, pretože vykazuje známky vecnej správnosti.
27. V odvolaní odvolateľ neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom, iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právne záver, nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.
28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému patrí nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.
29. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).